19. schôdza

Ďakujem za faktickú poznámku.
Teraz takto, chcete hneď reagovať ako, alebo počkáte, kým ďalšie zaznejú, možnože budú. Dobre.
Takže ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Kleinert.

Ďakujem pekne.
Ja by som sa vám, pani Dlugošová, chcela veľmi pekne poďakovať za vašu prácu. Rozhodne nebolo jednoduché ten úrad spúšťať, zvlášť myslím, že to bolo v dobe covidu, a rozhodne nie je jednoduché ho aj udržať, zvlášť v dnešnej dobe, kedy dôvera v inštitúcie v našej spoločnosti je veľmi silno atakovaná a vidíme to tu od nástupu tejto vlády, a tým pádom ja sa obávam, že aj tie čísla, ktoré ste spomenuli, že sú nízke, čo sa týka nahlasovania, budú ešte nižšie a, bohužiaľ, bude trvať veľmi dlho po tejto vláde veľa vecí ďalších opravovať, najmä tú dôveru, to pôjde veľmi ťažko.
Chcela by som aj ako vicestarostka v Starom Meste povedať, že ja veľmi vítam úrad, ktorý zastupujete, a tú jeho prácu, pretože my sa snažíme práve v ľuďoch nášho úradu vzbudzovať ten, naozaj tú dôveru v tom, že sa nemusia báť čokoľvek aj nahlásiť, pretože ľudia v bezpečnom prostredí podávajú rozhodne lepší výkon a ten vzťah k inštitúcii je neporovnateľne iný ako pracovný vzťah k inštitúcii, ktorej nedôverujú alebo kde nedôverujú svojmu vedeniu, prípadne jeho krokom. Takže za mňa by som vám chcela ešte raz veľmi pekne poďakovať za tú správu. Je veľmi zvláštne, že ju preberáme až v septembri, ale zase, opäť raz si môžme povedať, že táto vláda mala úplne iné problémy, ako vypočuť si informácie o činnosti vášho úradu.
Za mňa ešte raz ďakujem pekne.

Ďakujem.
A posledný s faktickou, pán poslanec Mikulec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ďakujem za vystúpenie aj za to, že ste ocenili tú správu. Rovnako chcem aj ja povedať za náš poslanecký klub, si myslím, že môžem povedať, že my budeme rovnako tak súhlasiť s touto správou, lebo takto si myslím, že by mala vyzerať správa inštitúcie, ktorá predkladá svoju správu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ja chcem poďakovať aj vám, pani predsedníčka, vašim ľuďom za prácu, ktorú ste odviedla. Ja si pamätám na našu spoluprácu aj na tie konštruktívne veci, ktoré ste sa snažili nastavovať vo vzťahu k činnosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy alebo ministerstiev vo vzťahu k vášmu úradu, a mrzí ma, že minulý rok ste sa stali terčom aj vy, aj váš úrad postupu niektorých z týchto ministerstiev, kedy jednoducho zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nebol dodržiavaný vo vzťahu k chráneným osobám, resp. k tým, ktorým ste vy udelili ten štatút oznamovateľov.
Ja si myslím, že v tej správe boli konkrétne veci, ktoré ste tam aj uviedli, a mňa zaujal jeden údaj, ktorý ste povedali, že v prvom roku činnosti úradu sa postupne zvýšila tá poznateľnosť až na 40 %. A ja si myslím, že po tých krokoch, ktoré ste zažili najmä zo strany vládnej koalície súčasnej, tak sa obávam, že postupne toto bude klesať, pretože jednoducho sa stretávame s tým aj my, že ľudia sú, ľudia stratili záujem oznamovať protispoločenskú činnosť po tom, čo zistili, akým spôsobom sa dokáže voči nim postupovať a najmä napríklad aj voči príslušníkom Policajného zboru, ktorí mali od vás štatút chránených oznamovateľov.

Ďakujem.
Takže chce navrhovateľka teraz, hej, odpovedať na otázky? Nech sa páči, máte slovo. Prihláste sa asi tade, máte kartu, že?
Poprosím technikov, viete nám pomôcť s prihlásením sa? Pani predsedníčka nebola prihlásená, takže sa nevedela prihlásiť ani ako s faktickou, resp. chce vystúpiť ako navrhovateľka, jak som správne pochopil. Môžme?
Nech sa páči, máte slovo.

Prepáčte, že tak zmätočne, len nepoznám domáce pomery, takže dovolím si reagovať a potom už je to asi na vás, kto kedy môže hovoriť, takže skúsim zopár reakcií.
Veľmi pekne ďakujem aj za oceňujúce, aj podporné slová. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, že my nie sme úrad, ktorý by sa pozeral na jednu vládu takto a na druhú zase inak. Snažíme sa to čo najobjektívnejšie vyhodnocovať a upozorňovať. Koniec koncov aj pán Mikulec vie, že aj za predchádzajúcej vlády sme kritizovali niektoré pomery, vyzývali aj ministrov, aj sa snažili cez nejaké bilaterálne stretnutia upozorňovať na nedostatky. Aj, aj za jeho činnosti, aj jeho predchodcov boli nedostatky aj v rámci policajnej inšpekcie, lebo vieme, že tá historicky policajná inšpekcia bola nastavená nejako inak, ale keď prišiel nový zákon o ochrane oznamovateľov, tak sa to jednoducho, stručne povedané, šuplo pod krídla policajnej inšpekcie a nie celkom, tie dáta ukazujú, že nie celkom to funguje a že tam je naozaj dôvera ľudí. A hovoria to ľudia, ktorí nie sú príslušníkmi žiadnych politických strán a jednoducho úprimne sa vyjadria, že nemajú tú dôveru. Takže tieto výzvy ostávajú pred nami aj za tejto vlády, aj za predchádzajúcej vlády a treba na nich pracovať. Myslím si, že teda už keď som sa odrazila od toho Policajného zboru, je to veľmi dôležitá inštitúcia na to, aby si mohla dovoliť nemať takýto funkčný oznamovací systém, či už cez inštitúciu policajného ombudsmana, alebo nejaký mechanizmus, dneska máme kopu partnerov aj v Európskej únii, ktoré tieto systémy aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, škandálom v Policajnom zbore zavádzali takýto interný systém. A môžem odporučiť napr. Írsko ako veľmi inšpiratívny príklad toho, ako oni sa s touto problematikou pasujú a ako sa v minulosti pasovali. A zároveň, samozrejme, aj Interpol, ktorý je takou polopolicajnou organizáciou, ktorá tiež má svoje interné systémy oznamovania. Teda inšpirácia by tu bola a my radi, ak tu bude, ak tu bude ochota, aj prepojíme cez konkrétnych expertov, ktorí v tejto oblasti majú skúsenosti, ale chcem naozaj zdôrazniť, že je to viac ako nevyhnutné, aby aj príslušníci Policajného zboru mali ten systém nastavený bezpečný a profesionálny.
A k prvej rečníčke, pani poslankyni Kolíkovej, ja len poviem vecne, ešte raz, ďakujem aj za tie slová ocenenia. Pokiaľ ide o judikatúru, tiež si myslím, že Slovensko môže posunúť potom aj stabilizovaná judikatúra, ktorá v tejto oblasti zatiaľ nie je. Máme, ako som spomínala aj v svojom príhovore, nejaké prvé správy ohľadom konkrétnych pracovnoprávnych sporov, ale pokiaľ ide o správne súdnictvo, tam ešte tak ďaleko nie sme a aj tie prvé rozhodnutia, ktoré boli aj v tých civilných veciach, ktoré sa týkali príslušníkov Policajného zboru, to nie sú rozhodnutia nateraz v merite veci, takže treba povedať, že ani tie rozpory, ktoré nastali, tie skôr vyplývajú z toho, že tá situácia je nová, ale v konečnom dôsledku v týchto veciach rozhodnuté zatiaľ nebolo.
Osvete sa, samozrejme, budeme venovať, máme to vo vienku, máme tú povinnosť zo zákona, samozrejme, akékoľvek podnety, nápady, snažíme sa ísť zoširoka aj cez rezorty tak, aby sme zapájali aj iné inštitúcie, nielen seba samých. Myslím si, že funkčná štátna správa, funkčné verejné inštitúcie musia spolupracovať, je to jednoducho nevyhnutné pre fungujúci právny štát, aby sme spolupracovali. Ani náš úrad, ako už bolo povedané, nemá právomoci, ktoré by mohli prestať korupciu efektívne vyšetrovať a podobne, môžme byť jedným z dôležitých koliesok v súkolí existujúcich orgánov, ale bez toho, aby fungovali všetky, to určite nepôjde.
A na pána poslanca Mikloška, k tým anonymom, áno, rozumiem vám a rozumiem aj týmto obavám a zrejme aj z týchto obáv, zrejme pri politických rokovaniach o európskej smernici sa nenastolilo, aby anonymné oznámenia boli povinnosťou akceptovať naprieč Európskou úniou, naprieč členskými štátmi, ale je to možnosť voľby, tak ako si ten-ktorý štát nastaví. U nás máme legislatívu nastavenú tak, že znovu dáva možnosť voľby, nestanovuje ani zákaz, ani príkaz akceptovať anonymné oznámenia, je to možnosť voľby a ja vysvetlím, ako s tým úrad narába.
Neznamená to, že každé anonymné oznámenie sa okamžite pretaví do konkrétneho konania, trestného či správneho. My, samozrejme, máme nejaké interné procesy, kedy posudzujeme tie oznámenia, a podľa môjho názoru sme aj takým veľmi užitočným filtrom aj pre orgány činné v trestnom konaní, aby neboli zaťažované nejakými kverulantskými, ak si to môžem dovoliť povedať taký tvrdý pojem, oznámeniami, ktoré nemajú nejaký podklad v dôkazoch a podobne, a vtedy vysvetľujeme tým ľuďom, že toto nie je dostatočné na to, aby tá vec bola jednoducho úspešne vôbec začatá na úrovni trestného konania. A zároveň upozorňujeme týchto oznamovateľov, že ak sa na nás obrátia anonymne, áno, sú povinní, resp. je to veľmi vhodné, aby ostali s nami v kontakte, lebo akonáhle prídeme do bodu, že potrebujeme ďalšiu konkrétnu informáciu, bez ktorej nevieme uzavrieť, že teda oznámenie je dostatočne zrelé na to, aby bolo postúpené príslušnej inštitúcii, a ten človek sa neozve, ostane bokom a nerobí sa s ním ďalej. (Reakcia z pléna.)
A existujú technické prostriedky, kedy sa cez technické prostriedky viete prepojiť s človekom, ktorý s vami komunikuje, a viete ostať v kontakte napriek tomu, že je anonymný. To sú už veci, ktoré umožňujú nové technológie a sme za ne vďační a máme takýto oznamovací systém, cez našu webstránku sa viete na nás obrátiť aj anonymne, teda to je dobré pre vašu informáciu alebo pre prípadne ľudí, s ktorými sa stretnete. Naozaj vieme komunikovať anonymne aj s tým, že nepoznáme človeka, s ktorým komunikujeme, ale neznamená to, že zjeme všetko aj s navijakom, čo nám je predložené. My kriticky vyhodnocujeme istú mieru dôveryhodnosti, ona nemusí byť tak dôveryhodná, aby musela spĺňať, spĺňať úroveň, akú potrebujú orgány činné v trestnom konaní na to, aby začali konanie, ale musí byť dostatočne konkrétna a podložená, aby naši právnici vyhodnotili, že toto má zmysel postúpiť príslušným orgánom. Teda akýkoľvek výmysel, alebo že celá vláda je skorumpovaná a tento člen vlády určite berie úplatky, takéto oznámenie sa neposunie ďalej z našich, z našich radov. Takže na vysvetlenie.
A ešte k tým číslam. V minulom roku sme prijali takto 34 anonymných podnetov a desať z nich sme vyhodnotili ako opodstatnených, s ktorými sme ďalej pracovali, tak zhruba jedna tretina.
Pokiaľ ide o vyhrážky a nejaké nepriateľské aktivity alebo tlaky, myslím si, že nepoviem nič nové, asi ste na pôde Národnej rady už z mnohých úst toto počuli, ale väčšinou to kopíruje vyjadrenia politikov, verejných činiteľov, potom nejaké odozvy zo strany obyvateľov, či už anonymných, alebo neanonymných, a väčšinou je to taká vlna toho, keď sa niečo objaví, nejaká kritika, nejaké nepodložené tvrdenie aj v médiách, okamžite sa to pretavuje do komunikácie. Nie o všetkom viem, niečo filtrujú len kolegovia, takže, samozrejme, objavuje sa to na sociálnych sieťach, cez ktoré sa snažíme my komunikovať a robiť tú osvetu aj cez tieto kanály, ale objaví sa to aj do konkrétnych korešpondencií a mailov, ktoré dostávame. Teda nie je to nič príjemné, ale zatiaľ je to zvládnuteľné.
Neviem, či som zareagovala na všetko, ale ďakujem veľmi pekne. Nechcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ešte sa budete môcť kľudne zapojiť do diskusie aj v ďalšom, dobre? Teraz vás poprosím, aby ste sa potom vedľa prihlásili, tam dostanete na obrazovku ponuku sa prihlásiť ako navrhovateľ alebo s faktickou poznámkou. Ďakujem.
Posledná ešte chcela reagovať na faktické pani poslankyňa Kolíková, vidím, takže nech sa páči, máte slovo.

Veľmi pekne ďakujem aj ostatným poslankyniam a poslancom. Mňa čo naozaj mrzí, je, že za koalíciu je tu veľmi málo poslancov. Vlastne koalícia má ten priestor, aby tomuto úradu dala priestor sa nadýchnuť. A myslím si, že je dôležité možno tak technicky si pripomenúť, že vlastne to zrodenie toho úradu bolo za čias vlády ešte Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Vtedy sa spustilo výberové konanie a vtedy vlastne aj v tom užšom okruhu bola pani predsedníčka Zuzana Dlugošová. Takže ja si myslím, že v tomto by mohla vnímať aj súčasná koalícia, že veď to je vlastne náš úrad, že len sa mi to javilo ako dôležité to pripomenúť, že svoje vlastné dieťa, by mohlo mu pomôcť, aby dobre rástlo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Podľa písomných prihlášok je ešte jedna pani poslankyňa za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Gažovičová, takže jej dávam slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, teším sa, že konečne v pléne rokujeme o tejto správe za rok 2023, aj keď už je september 2024, ale stále a možno o to viac je to relevantné, aby sme túto diskusiu viedli.
V prvom rade sa chcem za klub Progresívne Slovensko poďakovať aj pani predsedníčke a celému Úradu na ochranu oznamovateľov za všetky aktivity, ktoré vykonávajú. A aj z predloženej správy, aj z toho, čo už tu bolo povedané v rozprave, je zrejmé, že toho robia skutočne veľa, a to nielen v oblasti samotnej ochrany oznamovateľov, ale aj v oblasti vzdelávania a zvyšovania povedomia o nejakej kultúre nemlčania. Lebo aj to je dôležitým prvkom v budovaní vôbec kultúry férovosti, kultúry transparentnosti a odvahy na pracovisku. A obzvlášť teda oceňujem projekty, ktoré realizujete aj v školstve smerované práve na mladých ľudí a na tú budúcu generáciu, a teda že aj v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže sa vlastne venujete aj mladým ľuďom a stredoškolákom.
Pri tom treba, žiaľ, poznamenať, že práca úradu je veľmi sťažená tým, aké zmeny sa na Slovensku od nástupu tej súčasnej vlády v oblasti právneho štátu udiali. Za posledný rok sledujeme postupné oslabovanie právneho štátu. Koalícia zásadne zmenila trestné kódexy, Trestný zákon, tresty, premlčacie doby, bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, zrušená NAKA, a to všetko musí vyvolávať veľkú neistotu medzi oznamovateľmi nekalých praktík. Čiže naozaj, aj keď si odmyslíme celú tú politickú rovinu, tak ako to aj odznelo, treba si uvedomiť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí nabrali odvahu, aby oznámili niečo, s čím sa stretli na svojom pracovisku, a je v ich záujme a potrebujú dôveru na to, aby to urobili, v to, že tento štát ich bude brať vážne a bude sa ich podnetmi zaoberať.
Poctiví oznamovatelia majú hlavný cieľ, aby sa vec, ktorú oznámili, riadne vyšetrila a aby bola vyvodená zodpovednosť. Robia to z určitého presvedčenia a túžbe po spravodlivosti. A úrad je v tomto prípade iba jedným z prvkov v tom celom systéme. Ale tá koncovka, ako tu aj odznelo, bude vždy na policajtoch, prokurátoroch a súdoch. A preto je také dôležité, aby sa tu budovala dôvera v inštitúcie a aby ľudia mali odvahu a motiváciu oznamovať nekalé praktiky. Lebo to nakoniec súvisí aj s tými verejnými financiami, o ktorých tu ešte budeme veľa hovoriť. Súvisí to aj s konsolidáciou, súvisí to s tým, ako vôbec pristupujeme k verejným financiám.
A otázny teda zostáva postoj vôbec tejto vlády k samotnému úradu. Pritom by som rada pripomenula a odznelo tu to aj na záver vo faktických poznámkach od poslankyne Kolíkovej, že to boli práve predstavitelia tej súčasnej koalície, ktorí de facto stáli za vznikom zákona o ochrane oznamovateľov a ktorí boli tí prví, ktorí vlastne transponovali myšlienku, ktorá prišla z Európskej komisie o ochrane whistleblowerov, a priniesli ju a hľadali spôsoby, ako ju zaviesť do nášho legislatívneho rámca na Slovensku.
V roku 2014 zákon o ochrane oznamovateľov predkladal do parlamentu sám Robert Kaliňák, vtedajší minister vnútra, a tu by som rada pripomenula a odcitovala pár jeho výrokov. Citát: "Chceme garantovať oznamovateľom, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, ich vzťahy, ktoré doteraz mali. Chceme, aby sa nebáli a oznámili konanie, ktoré je v rozpore či už s Trestným zákonom, alebo predpismi, ktoré sa týkajú správnych deliktov." To povedal Robert Kaliňák na tejto pôde v roku 2014 a vyzval, aby sa zhodlo celé politické spektrum v parlamente a apeloval a znovu citujem: "Budujme múr proti korupcii spolu."
Žiaľ, v súčasnej novej štvrtej vláde Roberta Fica tieto slová už celkom neplatia. Pripomínam, že v decembri minulého roku vláda, VLÁDA schválila novelu, ktorú chceli vtedy pretlačiť cez parlament cez skrátené legislatívne konanie, ktorá by v praxi výrazne oslabila aj pozíciu samotného úradu, aj status chráneného oznamovateľa. Tento návrh bol v mnohých smeroch kontroverzný a dokonca protiústavný, lebo retrospektívne plošne odoberal statusy všetkým policajtom a zavádzal nové podmienky na získanie statusu chráneného oznamovateľa. A sám úrad sa vtedy vyjadril, že v takej podobe keby ten zákon bol prijatý, by výrazne odrádzal ľudí od oznamovania nekalých praktík namiesto toho, aby tú kultúru nemlčania podporoval. Čiže vidíme, že, žiaľ, v novej vláde, v ktorej sedí aj znovu Robert Fico, aj Robert Kaliňák bola vôľa úrad výrazne, výrazne oklieštiť. Našťastie, napokon tú novelu stiahli, čiže tu v parlamente sme o nej nehlasovali a bolo to aj na tlak Európskej komisie a verím, že aj na tlak všetkých, ktorí sa proti tomu ohradili tu na Slovensku, vrátane opozície.
Chcem teda veriť a apelujem na vládu a na koalíciu, že ak dôjde v tomto volebnom období k nejakej novele, ktorá sa týka Úradu na ochranu oznamovateľov, aby nevyzerala tak, ako bol ten ničivý vládny návrh z decembra minulého roku.
Vrátim sa k činnosti úradu. A veľmi pozitívne hodnotíme, že úradu medziročne aj narastá poznateľnosť, čiže stále viac ľudí vie, že sa môžu na úrad obrátiť, keď potrebujú niečo oznámiť, a narastá aj počet ľudí, ktorí túto možnosť využívajú a ktorí sa aktívne obrátia na úrad v rôznom spektre vecí. A pričom je veľmi zaujímavé, ako tu aj dneska odznelo, že veľká časť týchto podnetov prichádza práve od ľudí, ktorí pracujú vo verejnej a štátnej správe. To znamená, že keď oznámia nejaké neefektívne využívanie peňazí na svojom pracovisku, tak je to neefektívne využívanie peňazí nás všetkých, peňazí zo štátneho rozpočtu, o ktorom tu budeme ešte v tomto roku veľa hovoriť. Povedala by som teda, že úrad a jeho činnosť je taký dobre rozbehnutý vlak a aj preto považujem za veľmi dôležité, aby im z politických zásahov nebola komplikovaná práca a aby mali priestor vykonávať svoju činnosť.
Rada by som ešte zdôraznila, že tento úrad je tu častokrát najmä pre, nazvem to bežných ľudí, pre voličov aj koalície, aj opozície, ktorí si nemôžu dovoliť advokáta, ktorí nemajú možno ani tie finančné prostriedky a niekedy ani to právne povedomie, aby vedeli, ako konať v určitých situáciách, ktorí nemajú peniaze na to, aby sa nechali súkromne zastupovať, nepoznajú tú spletitú štruktúru tých rôznych kontrolných mechanizmov aj v štátnej a vo verejnej správe. A práve to, že im štát prostredníctvom nezávislého úradu poskytuje bezplatnú pomoc najprv vo forme konzultácií, že s nimi vôbec prejde, že o aký prípad ide, aké dôkazy majú, čo o tom vedia, čo sa tam presne udialo, tak práve táto bezplatná pomoc je to jediné, čo im vie pomôcť v tom, aby možno aj pochopili situáciu a hlavne vedeli, ako sa majú ďalej správať a ako ďalej konať. A bez tejto bezplatnej pomoci by často boli stratení a neoznamovali by to, čo zažili.
Všetky doterajšie dáta ukazujú a pred desiatimi rokmi, ako som citovala, na to upozorňoval sám Robert Kaliňák, že oznamovanie protispoločenskej činnosti nie je úplne jednoduchý čin a vyžaduje istú občiansku odvahu: vyjsť zo svojej komfortnej zóny, oznámiť, s čím človek prišiel do kontaktu, možno aj niektorí zažívajú istý pocit hanby, určite väčšina zažíva pocit strachu z toho, že môžu prísť o zamestnanie. A je dôležité týchto ľudí podporovať aj tou kultúrou, ktorú vytvárame a do veľkej miery sme za ňu zodpovední my volení predstavitelia, ale aj tým, akú službu im štát poskytne. A túto rolu napĺňa Úrad na ochranu oznamovateľov.
Oznamovateľ sa teda vystavuje vždy veľmi zraniteľnému postaveniu a často čelí obrovskej presile, čelí presile advokátov zo strany zamestnávateľa, mnohokrát zastrašovaniu alebo strachu o stratu zamestnania alebo už aj prišiel o zamestnanie a možno, keď to oznámi, tak hlavne v menších obciach alebo v regiónoch, kde je menej pracovných príležitostí, tak sa vystavuje celkovo tej nálepke, že to je ten, ten oznamovateľ a naňho si dávajte pozor. A práve preto je namieste a obzvlášť keď ide o verejný záujem, aby týmto ľuďom štát pomohol. Preto teda chcem veriť a apelujem na koalíciu, aby robila len také zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov, ktoré budú naozaj v záujme občanov, v záujme občianskej statočnosti, odvahy a transparentnosti a v línii aj ich vlastných slov z minulosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.