19. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, problém deficitu nie je ničím novým, trápime sa s ním už pár rokov. Hoci sa nám snažia predstavitelia súčasnej vládnej koalície vnútiť myšlienku, že za súčasný stav verejných financií môžu vlády Matoviča a Hegera, ekonómovia odhadujú, že z dvoch tretín rieši dnešná vládna koalícia dedičstvo po vládach Roberta Fica v rokoch 2012 až 2020, ktoré pôsobili v čase rastu európskej ekonomiky a rastúcich príjmov. Pandémia a vojna na Ukrajine bola vo všetkých krajinách sprevádzaná poklesom ekonomickej aktivity a zvýšením vládnych výdavkov. A je naivné si myslieť, že by to mohlo byť ináč, ak by v tomto krízovom období bol sedel pri kormidle Robert Fico. V týchto chvíľach možno už skončila debata vo francúzskom parlamente, kedy vystúpil predseda vlády Michel Barnier a riešil deficit štátneho rozpočtu vo Francúzsku. Ako cieľ si dal 5 % deficitu do roku 2025 a 3 % do roku 2029. Z toho pri tom návrhu povedal, že dve tretiny sa budú škrtať vo výdavkoch. Povedzme si, že u nás je deficit 6,5 %, čiže on keď si dal na 5 %, tak určite do konca budúceho roku, tak určite je to rovnako. Takže si v prvom rade upracme stôl a povedzme si pravdu, to v akom sa naše verejné financie nachádzajú, nie je výsledkom štyroch rokov, ale posledných dvanástich rokov, z ktorých najmenej osem rokov vládnutia mohlo byť lepšie využitých na riešenie vyrovnaného štátneho rozpočtu. Šetriť je nevyhnutné, s tým asi všetci, čo tu sedíme, súhlasíme. Ako dobrý hospodár by mal však v prvom rade šetriť štát a znížiť vlastné výdavky. V septembri minulého roku bol časťou predvolebnej kampane strany SMER sľub zefektívnenia štátnej správy. Bolo pred voľbami, ale v apríli tohto roku premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve financií povedal, citujem: "Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30 percentný rez by absolútne nebol viditeľný a tie ministerstvá by mali rovnaký, možno ešte lepší výkon, ako majú teraz."
Chcem veriť, že to nebol žiaden bonmot, lebo žiadne voľby neboli v dohľadnej dobe a v tom prípade to bola pravda a mali sa tí, čo pripravovali konsolidačný balíček, aj týmto riadiť. Ak by sa bol minister ním riadil, očakávala by som, že súčasťou balíčka konsolidačných opatrení bude zníženie počtu zamestnancov štátnej správy spolu s plánom, ako zaistiť hladké a bezpečné, bezpečný prechod týchto zamestnancov z verejného do súkromného sektora.
Vláda však namiesto znižovania štátnych výdavkov a šetrenia berie občanom, aby mohla dať viac štátu. Samozrejme, že nie sme stotožnení so zvyšovaním DPH, či zvyšovaním daní z finančných transakcií, úpravou príjmov zdravotníckych pracovníkov v ich neprospech alebo ďalšími úpravami, ktoré brzdia rast ekonomiky, ktoré vláda predstavila. Tie opatrenia, ktoré vláda predstavila, sa dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho štátu, a to sú rodičia. Rodičia, ktorí porodili a vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa, a to sú deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. To nie je demagógia, to je fakt.
A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie, či ako hovorí pán minister, len úprava rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám matkám, ktoré majú tým nižší dôchodok, čím viacej detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu? A nie je to len nižší alebo len minimálny dôchodok, čo majú ženy, ale je to aj celoživotný pay gap, čiže nižší príjem žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, čo uznávajú aj európske inštitúcie. Viete, kedy podľa Eurostatu tento pay gap nastáva? Po narodení už prvého dieťaťa a pri ďalších sa len zvyšuje. Rodičovským dôchodkom, tak ako to navrhla vláda v minulom volebnom období, sme im to aspoň čiastočne kompenzovali. Pýtam sa, komu vlastne pomôže zrušenie rodičovského dôchodku? Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth povedal, zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s nižším počtom detí.
Chudobní budú teda chudobnejší a bohatí budú bohatší. Takto má vyzerať sociálna politika štátu?
Druhou veľkou časťou populácie, ktorej sa konsolidácia dotkne, sú rodiny s deťmi. Analytici začiatkom tohto roku šokujúco konštatovali, že napriek inflácii celková kúpna sila slovenských rodín v rokoch 2022 a 2023 vzrástla.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 %, čo je približne 75 eur mesačne. Tento malý zázrak bol možný práve kvôli prorodinnému opatreniu s názvom daňový bonus pre deti, ktoré dnes navrhuje vláda okresať. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárok na plnú výšku daňového bonusu sa za rok 2023 týkal 72 % detí s približne 1,2 milióna nezaopatrených detí, ktorých rodičia mali nárok na prídavok na dieťa.
Vrátim sa k lex konsolidácia a zrušenie rodičovského dôchodku a znižovania podpory rodín. Znovu sa pýtam, má takto vyzerať sociálna politika štátu? Zdá sa, ako keby si vláda neuvedomovala, že týmto konaním znižuje motiváciu ľudí mať deti, pretože to znamená väčšie riziko chudoby. Avšak bez detí nemáme budúcnosť. Slovensko bude v rámci EÚ jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti na Európskej únii. Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte pätnástich rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280-tisíc. Ich pomer k obyvateľom v postproduktívnom veku nad 65 rokov v dôsledku toho sa zníži z 3,7 na 2,8. Pýtam sa, vládni predstavitelia, kto bude prispievať do štátneho rozpočtu, ak nebudeme mať deti? Dúfam, že sa nechcete vybrať cestou Nemecka.
Takýmito konsolidačnými opatreniami pod sebou pílime konár, na ktorom sedí náš štát. Konár pílime aj pod rodinami, ktoré majú viac detí. Vláda totiž plánuje krátiť daňový bonus tým rodičom, ktorých hrubý príjem je vyšší ako 2 480 eur, pričom tí, ktorí zarobia viac ako 3 632 v hrubom, podľa vládnych predstaviteľov nepatrí žiaden daňový bonus. Vykrátili ho tak, že podpora takejto rodiny sa rovná nule bez ohľadu na to, koľko má táto rodina detí.
Pritom sú to rodiny, kde rodičia pracujú, odvádzajú štátu nie malé dane, svoje deti nielen živia, ale aj formujú, dávajú im vzdelanie a je veľký predpoklad, že z nich vychovávajú daňových poplatníkov. Preto sme sa s kolegom Julom Jakabom rozhodli podať pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí daňový bonus bez krátenia rodinám, ktoré majú tri a viac detí bez ohľadu na to, koľko títo rodičia zarábajú. Asi každá priemerná domácnosť najmä v tejto dobe má skúsenosť s tým, že ich výdavky zrazu presiahnu ich príjmy. V takejto situácii si musí rodina sadnúť za stôl a porozmýšľať, kde bude šetriť. Veľmi pravdepodobne začne s okresávaním toho, čo je najmenej dôležité pre život. Napríklad dovolenky či veľké oslavy. Vláda sa však rozhodla okresať to, nie to, čo je pre štát najdôležitejšie, a to štátny aparát, ale robí veľké štátne oslavy, ktoré nás stoja takmer jeden milión eur za jeden deň.
Vážené dámy, vážení páni, v ťažkých časoch by mal na prvom mieste šetriť štát. Prosím, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a miesto krátenia podpory rodičom, radšej zefektívnili riadenie štátu.
Pán predseda, skončila som, dovoľte, aby som teraz prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh predkladáme v tomto znení:
V čl. III bode 13 v § 33 ods. 11 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus aspoň na tri deti."
Ďakujem pekne, skončila som.

.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, konsolidáciu verejných financií musíme robiť, v tom sa zhodneme koalícia aj opozícia. Musíme konsolidovať, aby sa Slovenská republika nedostala na grécku cestu. Na toto sme upozorňovali v KDH aj v opozícii už koncom minulého roka. Dá sa však konsolidovať aj inak. Tento konsolidačný balík podľa nás nie je ani zodpovedný, lebo vláda nešetrí na sebe a stále rozdáva a rozhadzuje tam, kde by nemusela a tento konsolidačný balík nie je ani spravodlivý, lebo bremeno dáva najmä na občanov. Dusí podnikateľov a bremeno dáva aj na právnické osoby, ktoré neboli zriadené na podnikanie. Plánované zavedenia dane z transakcií môže doslova ohroziť fungovanie organizácií pôsobiacich v oblastiach verejnej prospešnosti, hlavne v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, vzdelávania a starostlivosti o deti a mládež, pri ochrane životného prostredia alebo ľudských práv. Toto zvlášť platí pre daň z finančných transakcií, ktorá je pripravená. Túto daň budú okrem podnikateľov právnických osôb, firiem a podnikateľov fyzických osôb živnostníkov platiť aj občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a nimi zriadené organizácie, účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností, organizácie s medzinárodným prvkom, ale tiež aj Slovenský Červený kríž.
Viete si aspoň trochu predstaviť, pán minister, čo to pre nich bude znamenať? Ja som presvedčený, že nie.
V týchto dňoch sa na nás obracajú mnohé takéto organizácie, ktoré majú obavy, že transakčná daň bude mať pre ne likvidačné dôsledky. Citujem z listu jednej mládežníckej organizácie: "Náš finančný manažér spočítal, že ak by sme robili také transakcie ako minulý rok, tak by sme v sumári odovzdali štátu daň v hodnote cirka 7 500 eur. Sme špecifickí aj v tom, že máme verejnú zbierku, ale práve preto by bolo logické, aby občianske združenia alebo zbierkové organizácie boli z toho vyňaté. Neviem, nakoľko si to vôbec predkladatelia uvedomujú. Je to jedna tretina výnosu z asignácie dvoch percent dane z toho, čo získame za rok." Toľko z mailu jednej mládežníckej organizácie. Zavedenie novej dane pre organizácie, ktoré často suplujú povinnosti štátu, považujeme nielen za nespravodlivé, ale predovšetkým za antisociálne. Toto je zas citácia z tlačovej správy Slovenskej katolíckej charity. Len sieť Slovenskej katolíckej charity ročne by prišla o 135-tisíc eur, ktoré by inak putovali na pomoc ľuďom v núdzi. Za 135-tisíc eur vie charita poskytnúť potravinové balíčky pre 9-tisíc ľudí. Povinnosť odvádzať novú daň môže ohroziť služby charity pre matky s deťmi, seniorov aj ľudí na okraji spoločnosti. Sieť charity prevádzkuje viac ako tristo zariadení, kde poskytuje ročne starostlivosť 24-tisíc klientom v sociálnych službách prostredníctvom 1 458 zamestnancov pôsobiacich na Slovensku vrátane vidieckych a menej dostupných regiónov.
Takéto dopady ste zvažovali, pán minister? Prosím, nedopusťme, aby daň z finančných transakcií bola ďalšou ranou pre organizácie, ktoré pomáhajú chudobným, chorým, deťom a mládeži. Mimovládne neziskové organizácie netvoria zisk, a preto náklady na novú daň musia nájsť z financií, ktoré sa im podarí vyzbierať od ľudí a firiem, alebo získať z verejných financií určených na realizáciu ich projektov v oblastiach, akými sú zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie a ďalšie.
Takže náklady, ktoré bude predstavovať nová daň, budú primárne cítiť tí, ktorým tieto organizácie pomáhajú svojimi službami, materiálnou a finančnou podporou, teda naši chorí, naši sociálne odkázaní, naše deti a ich pomáhajúce rodiny. Toto nehovorím ja, ale konštatoval to Marcel Zajac, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií v dnešnej tlačovej správe. Komora mimovládnych neziskových organizácií apeluje na vládu Slovenskej republiky, aby vyňala zákonom definované verejnoprospešné mimovládne organizácie z plánovaného zavedenia dane z finančných transakcií. Chceme sa aj ako zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky postaviť na stranu neziskových organizácií, cirkví a náboženských spoločností. Zdieľame ich obavy, preto podávame pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili a podporili naprieč celou opozíciou, aby daň z finančných transakcií neplatili neziskové organizácie, ktoré neboli zriadené na podnikanie.
Pán predsedajúci, začínam čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Františka Mikloška, Andrey Turčanovej, Mariána Čaučíka, Františka Majerského, Petra Stachuru, Igora Janckulíka, Branislava Škripeka, Martina Šmilňáka, Jána Horeckého, Jozefa Hajka, Michala Šipoša a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 485.
V čl. I § 4 ods. 2 sa za písmeno u) dopĺňa nové písmeno v), ktoré znie:
„v) platobná operácia vykonaná právnickou osobou, ktorou je občianske združenie²⁸, nadácia²⁹, neinvestičný fond³⁰, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby³¹, registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť³² a ňou zriadená organizácia, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti³³, organizácia s medzinárodným prvkom³⁴ a Slovenský Červený kríž³⁵.”.
Poznámky pod čiarou k odkazom 28 až 35 znejú:
"28) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
29) Zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 147/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32) § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
33) § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
34) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov.
35) Zákon č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, končím čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Čaučík, súhlasím s oboma časťami tvojho vystúpenia, teda aj s tou časťou, kde si hovoril o tom, že je potrebné šetriť a tento konsolidačný balíček to nerobí, tento konsolidačný balíček nie je zameraný na ozdravenie verejných financií tým, že bude štát šetriť na sebe a svojich výdavkoch, ale tým, že bude od ľudí vyberať viacej peňazí. Samozrejme, že ani šetrenie na sebe a svojich výdavkoch nie je bezbolestné. To sa, to nie je také, že, že nejaká imaginárna inštitúcia je tým dotknutá, keď štát šetrí na sebe, tak sa to dotýka aj ľudí, či už jeho zamestnancov, alebo sa to, sa to dotýka ľudí a firiem, ktorým prerozdeľuje tie peniaze.
Napriek tomu je vždy lepšie, keď štát šetrí, radšej menej vyberie a menej, menej potom posúva, posúva peniaze inam, alebo ich sám spotrebúva.
Druhá vec, o ktorej si hovoril a kde tiež máme zhodu, je, je navrhovaná daň z finančných transakcií a tak ako pôvodné úvahy boli, že by mali platiť všetci, teraz sa to obmedzilo na právnické osoby, alebo ten návrh sa obmedzil na právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, tak je otázne, prečo by touto transakčnou daňou mali byť zasiahnuté aj organizácie alebo právnické osoby, ktoré, ktoré nevytvárajú, nevytvárajú zisk. Mnohé z nich sa venujú sociálnej, sociálnym témam, charite a podobne, takže dúfam, že toto ešte vládna koalícia bude schopná prehodnotiť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, avizoval som, že budem vystupovať, tak vystupujem aj v druhom čítaní. Skúsim sa v niečom posunúť, len zopakujem jednu vec, ktorú pán minister tu vtedy nebol a keďže on má k tomu blízko, tak to zopakujem. Hovorí sa taký príbeh a pán minister má vzťah k maliarstvu a mne to je veľmi sympatické a mám rád maliarov a výtvarné umenie a je taký príbeh, ktorý hovorí, že bohatý kupec sa šiel pozrieť do chrámu a tí ľudia okolo toho chrámu boli veľmi chudobní proste a ten kupec hovorí, no pozri ich, chudobní jak kostolné myši, ale od Tintoretta si vymaľovať fresky dajú.
A toto je presne náš príbeh, pán minister. Neviem teda, za čo vy predávate tie obrazy, že či by sme si mohli dovoliť od vás nechať vymaľovať niečo, ale to je presne to a treba to korektne povedať a teraz to len zopakujem, ale už rýchlejšie ako v prvom čítaní, že nemáme na to. Nemáme na to, ako sme si nastavili tie výdaje. Proste to nevychádza. Nevychádza to. Nevieme to vyrobiť, nemáme tú ekonomiku, nemáme tú efektivitu, nemáme tie zdroje, proste na to nemáme. Ľudí treba posielať do roboty, kým vládzu a keď nevládzu, tak musia si oni myslieť, teda vytvoriť taký štát, ktorý sa dokáže o nich postarať. Viete, pokiaľ preformátujeme štát a budeme hovoriť ľuďom, že štát sa postará, počkajte pri telke, čo bude zadarmo, tak hráme veľmi nebezpečnú hru s krvavým koncom na konci. Lebo to sa uplatniť nedá, hej? Štát nemôže platiť tých, čo sa vládzu o seba postarať. Lebo keď to bude robiť, chvíľku to potrvá, ale keď to skončí, tak sa nebude mať kto postarať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Tí čo sa vládzu, však dobre už to skončilo, lukulské hody, musíme ísť do roboty, ale tí čo nevládzu, tí čo budú robiť?
A keď sa ten štát zrúti, keď proste nebudú zdroje, čo budú robiť? Viete, že hazardujete, naozaj ten hazard je obrovský. Nemáme na 13. dôchodok. Mne je ľúto všetkých tých dôchodcov, všetkých tých ľudí, ktorí musia ťažko prežiť. A možno máme na to, aby sme vyextrahovali tú najzraniteľnejšiu skupinu nejakého počtu dôchodcov, ktorí naozaj majú problém, ale my nemáme na to. Ja poznám iks ľudí, ktorí majú dôchodky a však dajú, zoberem, hej? Ale nič by sa nestalo, keby ich nedostali. Viete, 13. dôchodok, aj v práci dostávate 13. výplatu, tam je niečo, hej, že proste ekonomika, štát, vlastne tá firma sa rozbehne. Má, dá. Neviem, kde sme nabrali to presvedčenie, že máme toľko, že dáme. Ako ja viem, že to nedopadne dobre politicky pre mňa, ale však ja som ľudí posielal do roboty, aj keď som bol predseda KDH, ale že ľudia by mali chodiť do roboty, kým vládzu. Keď už nevládzu, tak by sme mali dávať pozor, aby štát mal na to, aby im vedel platiť. A vy hazardujete. A zdá sa, že to zachutilo. 13. dôchodok nebude. Nemal by byť. Teraz ho možno ešte horko-ťažko vyplatíte, ja neviem, z čoho chcete vyplatiť na budúci rok. Nemáme na to. My nemáme na to ani, ja neviem, koľko je tých všelijakých a teraz znova idem na tenký ľad, ja si to uvedomujem, čiže berte ma s veľkou rezervou. Nemáme ani tých niekoľko 100-tisíc invalidných dôchodkov, kde medzi tými sú 10-tisíce ľudí, ktorí ani nie sú tak invalidi, ako poznali tých, čo dávajú tie posudky na to, aby boli invalidi. A, žiaľ, to je fenomén, ktorý, zdá sa, že sa veľmi rozrástol. Tak jak si viete vybaviť maródku, hej, tak si viete vybaviť všetko možné. A viete, že pomer tých invalidných dôchodkov k celkovému množstvu obyvateľstva, neviem, či také štatistiky existujú, ale možno by nedopadli dobre. Možno by ukazovali, fíha, niečo nie je dobre. A tie prípady sa množia. Nemáme na to. Nemáme na to. Proste treba v tom urobiť rázny a tvrdý sek. Nehovorím, že nemáme na to, aby sme platili invalidné dôchodky. Ale nemáme na to, aby sme platili invalidné dôchodky tým, ktorí nie sú invalidi, ale sú tí, ktorí poznajú posudkových lekárov. Toto je dôležité. Nemáme na to. Hazardujete naozaj veľa. Nemáme na to, aby sme platili toľko úradníkov. Ja som to tu minule hovoril, alebo kde, aj tu som to hovoril, aj v televízii, že keby polka z nich, z ministerstiev a teraz ma neberte, a že čo policajti. Ja nehovorím o policajtoch.
Ja hovorím o úradníkoch na ministerstvách, všetkých. Keby polka z nich neprišla, tak si to všimne iba bufetárka, lebo by mala nižšiu tržbu. Možno trošku hyperbolizujem, ale nie som ďaleko od pravdy. A vám garantujem, že tie peniaze, ktoré by ste ušetrili, časť toho by ste dali na nejaké rezervy, na odmeny, tak tá kvalita, ktorá vám tam zostane, tí kvalitní úradníci vám vyrobia aj za tých, čo sa tam motajú po tých chodbách. A ešte by boli viac motivovaní. A v TA3 som to povedal a sa ma pýtali, no a že čo by tí ľudia robili? Ježiš Mária, čo by robili. Keby tu bola 20 % nezamestnanosť, nepoviem pol slova. Však tu nemá kto robiť. Nieže čo by oni robili. Ak sa niekomu chce robiť, na druhý deň je zamestnaný. Na druhý deň je zamestnaný. Do dvoch týždňov rekvalifikovaný. O čom rozprávame? To neni problém, že by boli, ja neviem čo, že chudáci by pomreli od hladu. Nie. Dá sa to. Len treba byť odvážny. Treba byť tvrdý a treba ľuďom povedať pravdu. Nemáte žiadnu ambíciu to povedať.
Je ešte relatívne ďaleko pred voľbami, i keď teraz neviem, lebo koľko je 97-3? Či nie, pardon, 79-3? 76. Zdá sa, že máme štvrtú stranu v koalícii. Je už to vlastne štvorkoalícia. Viete, ja rozmýšľam, čo taký Rudolf Huliak, bude jeho programovým cieľom. Všetko vystrieľať, všetko vyrúbať, potom kde ďalej ešte zájdeme.
Čiže, dobre, za normálnych okolností by tie voľby mali byť za tri roky, ešte stále čas na odvahu. Stále čas na odvahu. Ale aj na férovosť a zodpovednosť voči našim deťom a vnukom, ktorým musíte povedať, okej, prepískli sme to, nevládzeme, nemáme na to, ekonomika, tí, čo mali robiť, poutekali. Peniaze pobrali v kufroch do Dubaja, do Dominikánskej, kade-tade. Minule som tu hovoril, že koho ste stvorili ako z podnikateľského sveta. Akú legendu, akého áčkového podnikateľa ste vytvorili. Koľko dane z príjmu zaplatil taký Počiatek, Výboh, Kočner, Baštrnák. Dočkal som sa odpovede faktickej od pána Muňka, ktorý povedal, že čo ten Hlina rozpráva, však oni tu nemajú ani firmy. No však to je ešte horšie. Viete, to je presne to, že oni tu ani nemajú firmy. To je presne ten príbeh investora v Afrike. Viete, jak sa podniká v Afrike? Rob tak, aby si do pol hodiny vedel byť na letisku. Rob tak, aby si do pol hodiny vedel byť na letisku. A to sú presne tie vaše podnikateľské príbehy. Čiže on to povie, úplne mu to išlo úprimne z úst, však oni tu nemajú ani firmy. Však tu mali mať firmy. Na to, čo Počiatek nabral, čo k nemu zgravitovalo skrz schopností a všetkých tých ľudí, čo sa mu. Oni tu práveže mali mať firmy a mali platiť dane z príjmu. Či čo sú tu hrdinovia, že tu nemajú firmy? To je presne aj tá daňová medzera, o ktorej som, by som teda ešte rozprával, že treba. Nemáte odvahu. Nastavili ste vysoké výdaje, príjmy nepostačujú, ale vy máte príjmy na to, aby ste znova mohli robiť výdaje. Viete, štát je z tohto pohľadu len taký prietok, hej, že, vlastne nevychádza vám to. Proste tie výdaje sú veľké, príjmy nestačia, aby ste tie ďalšie výdaje mohli z tých príjmov, čiže vy čo urobíte? Vy musíte v prvom rade, podľa mňa, ja neviem, tak neštudoval som atómovú fyziku, ale podľa mňa to nie je atómová fyzika. Osekať tie výdaje, osekať tie výdaje. A keď už to nepôjde, keď už to pôjde na dreň, keď už to pôjde do bielkoviny, keď už to pôjde do krvi, tak už potom prípadne skúsiť zaťažiť inde, ale najskôr by som ja sekal výdaje. Neviem, to neni úplne rovnaké, že štát a firma, ale na tomto princípe by sme sa mohli zhodnúť, že rozumný človek oseká výdaje. Vy nesekáte, proste nerozpúšťate, neprepúšťate, nerušíte zadarmo. Zadarmo je najdrahšie, pán minister. Ja som sa to v Číne naučil. V origináli to hovoria Číňania, hej? V origináli to hovoria Číňania a naozaj to platí. Ja mám veľa takých poučiek z Číny, kľudne niekedy vám poviem (poslanec použil čínštinu), že jednodolárová cena, jednodolárový tovar. Na veľa vecí si treba dávať pozor. Majú veľkú múdrosť podnikateľskú. Politicky nehodnotím. Zadarmo je najdrahšie. Prečo ste sa odvážne nepustili do tohto, že nepoviete ľuďom korektne, viete čo, však niečo dajte za tie vlaky. To mi niekto hovoril, že ľudia z Michaloviec chodia do Košíc do Lidlu. Dôchodcovia. Však im ujde celý deň, sa prevezú. Ja nezávidím, že sa prevezú. Ale veci musia dávať logiku, hej, aj z pohľadu štátu. Že proste zrušil by som to. Ja viem, že to bolí, viem, že asi voličské hlasy to, ale je to podľa mňa fér, je to poctivé aj voči tým ľuďom, že to také akože zodpovedné. Prečo to nezrušíte? Vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Nemáme na to. My nie sme Brunej, my nie sme Líbya, veď to Kaddáfí mal niečo, nie, tam bolo niečo zadarmo alebo úplne že neštandardná cena. Čo my máme s Líbyou? My nemáme ropu. Kaddáfího možno máme, ale ropu nemáme. Viete, tam mali akože aj jedno, aj druhé. Nič.
Namiesto toho, aby ste toto urobili, ešte ste to zamaskovali, že ste vlastne v jednom šupe, potrebujeme, ako tu kolega pekne povedal, pán Hargaš, že potrebujeme konsolidovať na úrovni 1,7, ale dávate to o jednom vrze na 2,7, miliardu teda bokom. Samozrejme, máte určite vysvetlenie, že prečo. Ale čísla sú čísla a proste ak potrebujeme konsolidovať 1,7, tak teda poďme konsolidovať 1,7. Nie, vy konsolidujete 2,7. Z toho, čo som vám tu ja povedal, tých 1,7 by ste naškrabali. Z toho čo som vám ja povedal, lebo furt sa pýtate, že aké opatrenie.
Ja nepoviem, že opatrenie je, že zmrazte platy politikov. Zas idem na tenký ľad, že niekto povie, že Hlina si nechce zmraziť. Pre mňa za mňa, kľudne. Mne to je úplne jedno, len je to smiešne hovoriť, že riešením na konsolidáciu, že zmrazíme platy politikom. Prepáčte, kolegovia z OĽANO, to fakt nie je riešenie, hej? To je, ja neviem, to niekto vypočítal 2 milióny. To je nič. Nič. Hej? Proste 0,00 neviem koľko.
Takže tá konsolidácia by vám vyšla z toho, čo som vám povedal a nešli by ste do toho, že by ste zaťažili všetkých a všetko. Lebo vy zaťažíte všetkých a všetko. Na Slovensku v zásade neexistuje človek, ktorý neplatí DPH, alebo ktorý neni platcom DPH. To neznamená, že iba keď máš DIČO platíš DPH. Nie, stále platíš DPH. Všetci platíme DPH. 5,5 milióna ľudí platí DPH, hej? To znamená, všetci budeme sanovať ten výdaj. Ale kedy bol nevyhnutný, alebo už nastal ten čas, že bol nevyhnutný? A toto je presne ten kľúčový pohyb. Lebo áno, je to možno riešením, ja ho teda ako pravičiar, mne to, by ma museli riadne dusiť, by som už musel riadne lapať po dychu, keby som povedal, že to je riešením, ale stále ja tu vidím veľké množstvo iných riešení a toto ešte kľudne mohlo byť v šuflíku. Ešte to budete... (reakcia predkladateľa) ...budete ešte potrebovať, pán minister. Ešte budete potrebovať. Ale vy ste začali hneď s tým. A ešte, viete, nastavujete tu komunikáciu, ktorá je veľmi necitlivá voči ľuďom, lebo ako keby kalkuluje s tým, že sú jednoduchší a že im to teda že povieme, pán Hazucha sa chytí, hej, aj tu prečíta, že veď ale potraviny zlacňujeme. To vám ešte takto nejako skúsim povedať. Však potraviny idú z 10 na 5. Viete, to je tak nekorektné, že už viac pomaly nič nekorektnejšie nemôže byť. Základné potraviny ako vec sama o sebe má nízky nominál. Základná potravina nestojí 900 euro, kde by ste ten nárast, alebo pokles spozorovali jak pri chladničke, hej? Základná potravina stojí, ja neviem, 13 centov ako rožok, chlieb, ja neviem, euro, 1,50, ako čo. Proste tam je nízky nominál, hej, to znamená to, že sa to z 10 spustí, napríklad pri tom rožku, tých 5 % je 0,07, jak som to dobre vypočítal. To je nič, hej? To nemá ani šancu sa odraziť v nejakom že v nákupnom, spotrebnom koši. To úplne celé samo skonzumuje, tá manipulácia, ktorá vlastne narastie, lebo keď máte nízky nominál, tak ale stále aj ten nízky nominál musíte doviezť. Musíte niektorý zachladiť, musíte ho preložiť. Musíte ho niekto do tých regálov dať.
A to všetko skonzumuje proste ten proces, kým to z toho pultu niekto zobere. Čiže vy nemôžte povedať, že ste zlacneli a budete zlacniť potraviny. Vy môžte povedať, maximálne, čo môžte povedať, že menej zdražejú. Viete, že to by bolo korektnejšie. Povedzte, že viete čo, menej zdražejú tie potraviny. Skrz toho, o tých 5 %. Niekde v tom nejakom mili-promile sa to možno objaví. To je korektná komunikácia. Ale nie, vy idete tvrdo bez tohto, bez kúska hanby, potraviny zlacnejú. Nezlacnejú. Neexistuje. Nezlacnejú. Nastavujete korporátnu daň. Viete, jak sa v politike hovorí, že nie je dôležité, ako veci sú, ale ako sa javia. A toto čo robíte? Tu zase druhý kolega, Marián Viskupič, to pekne povedal. Šupete to na 24, korporátna daň. To neznie lákavo. Pán minister, my sa bez toho, že keď už tí všetci vaši poutekali do Dubaja kade-tade s tými kuframi, podvodníci podvodnícki, dúfam, že nepôjdem na disciplinárku. Tak my naozaj potrebujeme, aby sem niekto prišiel s peniazmi a povedal, ešte verí tomuto štátu a ja vám poviem, keby boli a sú niekde tie boardy v Hong Kongu, ja neviem kde, v Pekingu, v Osake, v New Yorku, neviem, kde, rozhodujú sa, robia si nejaký obraz a to v tom listingu, základnom listingu je korporátna daň, je koľko? 24.
Wau, to je veľa. To neznie lákavo. Viete, že ten výnos, výnos toho nárastu bude možno malý skrz to, aké reputačné škody to spôsobí, že ako sa to bude javiť z pohľadu toho, z toho boardu to takto hodí naspäť, tí investori. Povie, to je nič, to je veľa. Hej, to je vlastne také, akože vizuálna stránka. To je, naozaj hazardujete s tým, čo my obrovským spôsobom potrebujeme. Nemáme ropu, nemáme zlato, nemáme nič. Ešte tých pár ľudí, čo tu chce robiť, ešte tých si chráňme. Ale musí sem niekto prísť s novými peniazmi, s novým impulzom, s novou investíciou. A ak ich odradíte tým, že nastavíte korporátnu daň, jak ste ju nastavili, neprídu. Či mýlim sa? Neviem. Viete, to, hej, lebo vy nemôžte, tak ako rečnícky to hovorím, hej, že nemôžte nikoho prinútiť, aby sem šiel, hej. A ja neviem, v tom obrovskom trhu ekonomík, ktoré sa ponúkajú, hej, tak máme čo robiť. A viete čo, ja si dovolím tvrdiť, že mám právo možno aj o niečom takom hovoriť, hej, že by som. Pán minister, keby nejaké metále ste dali, tak nejaké, jeden mi dajte. Fakt. Vymyslite nejaký metál, lebo pred 30 rokmi tu boli traja chlapci, ktorí zarobili na perových bundách a to čo zarobili na perových bundách, poslali letecky do Číny Mercedes 600 S a Volkswagen Passat, ešte sme ho v hotovosti takto zaplatili Uhríkovi.
A viete, čo sa vtedy stalo? Že vtedy sa otvoril ten kanál, z ktorého doteraz čerpáme. Vtedy sa do, šéf obchodu z Nemecka prišiel ku nám, v Luxorke sme sedeli. Kukal, že to kde sedíte, čo to je za firma? Nevedel pochopiť, ako je to vôbec možné. Niekedy je proste šťastie, niekedy proste šťastie sa usmeje, hej, na niekoho a proste šťastím sa, zhodou šťastných náhod sa vytvorí to, že sa otvoril kanál a zo Slovenska sa stala automobilová veľmoc. To bolo super. Pre Slovensko super, pre nás nie, lebo nám blokli potom autá v prístave, lebo sa boľševici medzi sebou pohádali, že kto ich bude voziť. My sme denne platili milión, koruny boli, milión korún sme platili pokutu za to stojné. Čiže všetko, čo sme zarobili, všetko sme prerobili. To len hovorím na ilustráciu toho. Hej, hej, že proste máme to šťastie, že v daný moment to takto dopadlo. A čiže mám aj tu právo určitým spôsobom dávať pozor, že či robíte dobre, či tá atraktivita zostáva. Či to, čo sa nám podarilo, že teraz nabaľujeme k sebe, že lebo malá kopa pýta viac, presne to, čo robili Číňania. Naťahali sem niekoho a potom už tu zgravitovalo ďalších. Teraz sa nám to darí. Začali sme dobre s tými autami a zgravituvávame aj tie ďalšie, ďalšie firmy k tomu, čo chcú byť dodávateľmi. Ale nemáte pocit, že tam príde taký break point, kde povedia moment. Už to prestáva byť atraktívne, už to je nejaké čudné tam. Trestný zákon, kradnú tam, neviem čo, rozpadá sa to, krik je tam, nejak tam ženám nadávajú v parlamente. Ten obraz je dosť desivý, hej a ešte, že keď to pustíte cez čísla, tak čísla neklamú. Čísla hovoria, korporátna daň vysoká, dépeháčka vysoká, sociálna nestabilita veľká. Zle. Na čo? Toľko možností, kde môžete ísť investovať. Nestihnem to, čiže budem sa musieť prihlásiť do ústnej, lebo chcel som vám, pán minister, (smiech), chcel som vám ešte povedať o tej Hilti vŕtačke. Lebo to je, to je to, čo sme sa tu sekli na tej transakčnej dani. Ja som si, preto som nevystúpil, lebo som si overoval cez banku jeden údaj a budete prekvapený, čo vám poviem, že aké efekty môže, môže a keď môže, tak treba pripustiť, že aj nastanú. Efekt, že vy vlastne prídete s transakčnou daňou a vy vlastne dovolíte bankám zarobiť 1 a pol miliardy. 1 a pol miliardy im umožníte zarobiť. Vysvetlím v ústnej rozprave.
Ďakujem pekne.

.

.

Ďakujem pekne.
No, pán kolega, pozrel som si do poznámok a nehovoril som, že zlacňujeme potraviny, ale opakujem znižujeme DPH. Nepopierateľným faktom je, že nárast všetkých nákladov na výrobu potravín nie je vyšší ako 5 % vplyvom tohto konsolidačného balíčka. To znamená, že vytvárame priestor, aby mohli obchodníci aj zlacnieť dotknuté potraviny. Ja rád počúvam vaše vystúpenia, lebo sú naozaj vtipné, majú šťavu, ale niekedy zavádzate hrubo, ťaháte to jedným smerom. Napríklad zabúdate, že v potravinách, v obchodoch, keď hovoríme o potravinách, je cirka len 50 % len našich výrobkov. Ostatné sú zahraničné výrobky, ktoré sa dovážajú a ich sa naša konsolidácia v podstate vôbec netýka. Povedali ste, že potraviny majú malý dopad, malú cenu v mesačných nákladoch, alebo tak nejako ste to povedal, že malý vplyv. Ale viete, pán Hlina, tak nejako ste to povedali, že potraviny sú nízka hodnota, takže darmo sme znížili DPH z 900 euro. To nie je 900-eurový tovar. Presne ste použil tú sumu. Ale nie každý na Slovensku zarába ako vy, hej? Ľudia, čo zarábajú 700, 600 euro čistého a tam je, tam sú potraviny gro všetkých nákladov. A tam sa vytvára priestor, aby život nezdražel týmto. Takže troška sa treba poobzerať z Bratislavy aj von po regiónoch. Ja vám vysvetlím, ako sa zarába v Rimavskej Sobote a z čoho musia ľudia žiť, by ste sa čudoval. Mohli by ste ich nazvať, že kúzelníci, že prežívajú. Ďakujem.

Pán Hlina, ďakujem za vystúpenie veľmi pútavou formou to, čo sa, čo sa tu deje. Pre nich je to síce ako hrach na stenu, ale tak čo už narobíme. Ale jednu vec som vám chcel ešte povedať. Zatiaľ to tu nepadlo, taký akože zlatý argument všetkých, však, však zlepšíme výnos z výberu daní. Tak už máme aktualizovaný výber efektívnej daňovej sadzby na DPH za prvý kvartál. Poviem vám, štvrtý kvartál ´23, teda vtedy ako nastúpili, 15,89 %, prvý kvartál ´24, 15,55, teda skoro štyri desatiny percenta. Tak rátajte, keď jedno percento HDP je pol miliardy, tak sa bavíme už o, už o stovkách miliónov eur, o koľko majú nižší výnos z výberu DPH.
Teda dopĺňa to, dopĺňa to na makročíslach tie storky, ktoré ste tuná povedali v rozprave veľmi pekne.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Pán Hazucha, vysvetlím vám to, jak som to myslel. Ten nominál som myslel, že to má jako, že nízka hodnota je rožka, hej? V porovnaní ako, hej? Niekto zase povie, že koľko zješ tých rožkov do mesiaca, ale aj tak to viem obhájiť, hej? Že prečo som to hovoril, že ten nominál tej základnej potraviny je nízka hodnota, pri ktorej sa to neodrazí, hej, lebo to nie je ani pomaly vidno, hej? Ani si to neuvedomíte, keď to vložíte do košíka.
A ešte také, vidíte, človek, ani tých 20 minút nestačí. Preto musím ísť do toho, do tej ústnej. Som ešte zabudol spomenúť, že a tak taktne obchádzate a to vám musím pripomenúť pri tej korporátnej dani, tých zbrojárov. To mi ide dosť, ako my to príde také čudné. Neviem, ako Kaliňák zakázal, hej? Ale sú tam, sú tam, sú tam podniky, ktoré vlastne teraz idú, šlapú, hej? Výnosy rastú a ak sektorová daň je vlastne daňou za to, že sa vám darí, tak je potom vcelku zaujímavé, že prečo sa to neodrazilo v zbrojárskych podnikoch. Či Strnadovci povedali, že nie? Tam do toho nie? Viete, že radšej z biedy? Viete, že z biedy radšej, hej? Že na tých rožkoch a na potravinách. Politicky ma to zaujíma, hej? Neviem, aké je z toho absolútne číslo, nejaké číslo z toho bude. Teraz som len dneska čítal, že 112 alebo 120 miliónov len patróny vyviezli, hej? Okej? Keď sa niekomu darí a sektorová daň hovorí, že keď sa darí, tak zaplať. Viete, Slovnaft ste zdanili, lebo zarábali na ruskej rope alebo tak nejak, nie? Tie banky, bankám teraz idete pomôcť zarobiť odhadom možno miliardu. To vám vysvetlím ako, asi. Ale zaujímavé, že prečo tak obchádzate ten zbrojársky priemysel. Že to, aj politicky je to cenné a politicky má zmysel sa na to stále pýtať, že prečo to obchádzate. Ďakujem.