19. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyni Hanuliakovej.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ono je príznačné, že sa tu rozprávame sami ako opoziční poslanci a že tu máme predstaviteľa koalície, tak niekto nám musí viesť schôdzu, a keďže už nemáme žiadneho opozičného predstaviteľa (povedané so smiechom), kto by viedol schôdzu, tak aspoň tú nám vedie koaličný predstaviteľ.
A je to asi príznačné, že tak to bude aj v kontrolnom výbore SIS, že aj ten nám bude viesť koaličný predstaviteľ, takže toto je vlastne akože v niečom taká fraška demokracie, čo tu teraz prebieha, že navrhujeme aspoň zlepšenie tých dôsledkov, ale vlastne si to tu rozprávame iba sami sebe, tak si dovoľujem požiadať o podporu aspoň z opozičných klubov.
Ďakujem veľmi pekne.

Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 441, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 469.
Dávam slovo Márii Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 441.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Toto je návrh zákona, ktorý, dá sa povedať, že rieši situáciu, kedy minister spravodlivosti rozhodne o prepustení na slobodu odsúdeného človeka, a to napríklad aj z korupcie, prípad Dušana Kováčika. Je to návrh zákona, ktorý už neumožní takúto situáciu, aby ľubovoľne sa minister spravodlivosti rozhodol aj pod rôznym politickým tlakom, ktorý jednoducho môže byť a môže nastať, nakoniec, je to predstaviteľ, je to člen vlády, takže je to určite politik, ktorý je pod politickými tlakmi.
Zatiaľ ja osobne ako bývalá ministerka spravodlivosti musím povedať, že som sa nestretla zo žiadnym rozhodnutím ministra spravodlivosti, ktoré by som mohla hodnotiť, že bolo urobené pod politickým tlakom. Jednoducho preto, že to boli rozhodnutia, ktoré som urobila aj ja, o prepustení človeka napríklad z výkonu trestu. Áno, tiež, to bolo vlastne, to boli rozhodnutia súdov, ktoré som vlastne prelomila svojím rozhodnutím ministra spravodlivosti, že som podávala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, ktorými som chcela zvrátiť už právoplatné rozhodnutie súdov. Áno, je pravda, urobila som to ja ako ministerka spravodlivosti, ale treba povedať, že to boli prípady, ktoré, by som povedala, jasného technického charakteru. A treba povedať tiež to, že v tých prípadoch, kedy ja som podala dovolanie, a iba, v iba v niektorých prípadoch výnimočne som dala takýto návrh na prepustenie, tak v tých prípadoch súd to aj odobril, takže naozaj môžem povedať, že jednak boli to jasné technické prípady, a jednak súd sa s nimi plne stotožnil.
A teraz tie prípady, o ktorých ja viem ako bývalá ministerka spravodlivosti a aj z tých verejných vyjadrení iných ministrov, ktorí boli predo mnou, jasne vyplýva, že jednoducho naozaj to, tie situácie, kedy to využil minister spravodlivosti, boli výsostne technického charakteru. To znamená, ja poviem príklad, lebo sa veľmi často aj súčasný minister spravodlivosti hovorí, že ministri to robili predo mnou, môžem to robiť ja a je to absolútne v poriadku. No nie je to v poriadku, aby minister spravodlivosti, ak má iný názor ako súd, podával mimoriadny prostrie... opravný prostriedok. To znamená, už tu máme aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že niekto je vinný, dostal za to trest, potom do toho vstupuje minister. Tak ak minister okrem toho, že chce, aby sa tým opätovne zaoberal Najvyšší súd a ešte aj využije svoje oprávnenie, že toho človeka, vlastne mu preruší výkon trestu, prepustí ho na slobodu, tak to musí byť absolútne výnimočná, výnimočná situácia, lebo inak to spochybňuje súdy, že nerozhodujú spravodlivo, nezávisle, nestranne, keď do toho vstúpi nakoniec minister, výkonná moc a povie – nie, nemôžeš byť vo výkone trestu, nebudeš tam, že ak tým ide spochybniť jednoducho tú prácu tých predchádzajúcich súdov vo svojej podstate, a nieže sa jedná iba o jednoduché zlyhanie, zlý nápočet, tak, tak to považujem za vážny problém a to, sa domnievam, že sa stalo v prípade, kedy bol prepustený na slobodu Dušan Kováčik, a jednalo sa o rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska.
A to, čo ja navrhujem je, že už to nebude mať žiadny minister, lebo si myslím, že naozaj to je nesprávne a zlé, aby sme takto široko vykladali to oprávnenie ministra spravodlivosti, že... A, a navrhujem aj riešenie, ako vlastne sanovať tú situáciu, ktorej som čelila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti. To znamená, že keď prepustili, keď som prepustila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti odsúdeného človeka na slobodu, tak skutočne to bola situácia, že zákon jasne hovorí, že sa jedná o mladistvého, mal dostať polovičný, polovičnú výšku toho trestu, ktorý je v Trestnom zákone, a nedostal, to znamená, že sa sudca pomýlil. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa jednalo o situácie tiež také, že samotný súd, ktorý o veci rozhodol, si to všimol dodatočne pri písaní rozsudku, nemohol urobiť žiadnu nápravu, a tak požiadal ministra spravodlivosti o nápravu v rámci jeho mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, ten samotný súd, ktorý to rozhodol, si všimol, že proste došlo tu k takémuto technickému zlyhaniu, takže, samozrejme, že potom je namieste čo najskôr zakročiť, aby nedošlo k porušovaniu práv človeka. Ale aby sme sanovali aj tieto situácie, no tak sa domnievam, že stále to môžeme ponechať súdu a môžeme súdu stanoviť lehotu, v ktorej proste do toho vstúpi.
Ja navrhujem, že toto oprávnenie, ktoré je spojené s tým mimoriadnym oprávnením ministra spravodlivosti vlastne skúsiť zvrátiť už právoplatné rozhodnutia súdov o niekoho vine alebo nakoniec aj nevine, áno, aj to môže byť.
Ale keď sa bavíme o prepustení vlastne z výkonu trestu o takomto prerušení, tak skôr sa, musí sa jednať o situáciu, že bolo rozhodnuté o vine, tak navrhujem, že minister spravodlivosti a rovnako aj generálny prokurátor nech majú len oprávnenie navrhovať takéto prerušenie výkonu trestu. Len ho budú navrhovať, nebudú o tom rozhodovať vlastne, že má dôjsť k takému prepusteniu, a budú adresovať takýto návrh súdu, tak je tomu nakoniec aj v Českej republike.
Ja to, čo k tomu dopĺňam, a v tom je aj rozdiel oproti tomu, čo je v Českej republike, že dopĺňam riešenie situácie, že sa to môže jednať o naozaj naliehavú situáciu, že by bolo namieste čo najskôr zakročiť, je to, že dávam do zákona lehotu, v ktorej ten súd rozhodne. Keď si pozriete to riešenie právne, tak to právne riešenie je, že tú lehotu vlastne dávam prvostupňovému súdu, a to aj vysvetlím, to je možno trošku zložité. Keď dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vine, tak najčastejšie sa jedná o situáciu, že o vine rozhodol prvostupňový súd a potom odvolací súd, a tým sa nám to rozhodnutie stalo právoplatným. O dovolaní ministra spravodlivosti, ktorým chce zvrátiť to rozhodnutie súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá, môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať. A to preto, lebo to dovolanie, ktoré podávam minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd, a tam beží čas, takže preto navrhujem v tom mojom návrhu, že dávam lehotu tomu prvostupňovému súdu, ktorý sa na to pozrie, a pozrie sa, aha, pre generálneho prokurátora alebo pre ministra sa jedna táto situácia, je tak naliehavá, že by som mal hneď konať, tak sa pozriem, či ten základný dôvod, pre ktorý napadá to dovolanie, či je naozaj taký jasný, že mi ide vybiť zrak, žeby bolo na mieste toho človeka radšej teraz ešte prepustiť.
Takže domnievam sa, že to sú tak jasné prípady, o ktorých aj rozhodovali v minulosti ministri spravodlivosti, že takúto vec, keď je na ňu upozornený súd, tak o nej vie rozhodnúť do desiatich dní, potom preruší sa výkon trestu, ak je to taká situácia, a potom o tom môže vo svojom čase rozhodovať dovolací súd. Toto navrhujem, tým pádom budú vyriešené všetky situácie do minulosti a nemusí mať minister spravodlivosti ani generálny prokurátor takéto zásadné veľké oprávnenie, ktoré sa ukazuje v týchto dňoch, že nie je namieste, a nakoniec zasahuje do dôveryhodnosti súdov, lebo to sa dnes deje, že vlastne takýmto rozhodnutím ministra spravodlivosti dávame obrovský priestor, aby politicky sme vlastne spochybňovali prácu súdov, čo nie je na mieste. Takže o tom je tento návrh a dovolím si požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pozdravujem študentov gymnázia z Rimavskej Soboty. (Potlesk.) Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Krátkemu.
Ak by som vás mohol v rámci rokovacieho poriadku aj požiadať, že čo je to za tričko?
(Poslanci klubu SLOVENSKO sú oblečení v červených tričkách s bielym nápisom Zvýšili sebe platy ľuďom dane, pozn. red.)
To je reklama politickej strany? (Reakcie z pléna.) Len v zmysle rokovacieho sa vás pýtam, že čo má znamenať to tričko. (Reakcia z pléna.) Propagujete čo? (Reakcie z pléna.) Politiku, politiku strany SLOVENSKO.
Tak ja by som vás poprosil, prerušujem schôdzu do 15.30 hod. a upozorňujem vás, že je toto reklama politiky, ktorú by ste nemali mať v sále, podľa § 32 ods. 4 je zakázané vnášať do miestnosti predmety šíriace reklamu, toto je reklama politického hnutia. Chcete čas na to, aby ste sa prezliekli? (Reakcie z pléna.) Chcete. Nie, bola tlačová beseda. (Reakcia z pléna. Poslanec Pročko pristúpil k predsedajúcemu.) Mám na to právo. Dobre? Potrebujete čas na prezlečenie? Potrebujete čas na prezlečenie? Ja by som vás neupozornil na možnosť vykázania zo sály.
Takže prerušujem schôdzu do 15.30 a upozorňujem vás, aby ste si zmenili dresy za klasické, nezávislé a neutrálne oblečenie. Pokračuje schôdza 15.30 hod. (Reakcia poslanca Pročka.) Jožko, oblek, dobre? Videl som tlačovú besedu. Prosím vás, aby ste nešírili reklamu politického hnutia v sále takýmto spôsobom. (Reakcia poslanca Pročka.) Ani tie sa tu nemajú. Pokiaľ ich niekto má, tak ho upozorním. Dobre?
Takže poprosím o oblek, 15.30 hod. pokračujeme.

(Prestávka.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poslanci, vážení poslanci z klubu SLOVENSKO, vieme sa dohodnúť, teda alebo budete trvať na tom oblečení? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem.
Pán poslanec Krátky. Počkáme ho. (Reakcie z pléna.) V pohode, veď počkáme. (Krátka pauza.)
Hej. Dajte si aspoň sako. Sako na toto si dajte. (Poslanec hnutia SLOVENSKO pristúpil k predsedajúcemu, vysvetľujúc mu situáciu.) Dobre.
Počúvajte, evergrín pána Matoviča so mnou v období Fico chráni zlodejov, takže ja by som vás poprosil... (Reakcie z pléna.) Je to reklama politickej strany, šírenie reklamy, je to, mali ste tlačovú besedu s touto témou. Prosím vás. Dobre, takže... (Reakcie z pléna. Ruch v sále.)
Hovorím vám argumenty, že je to reklama, robíte si reklamu v sále Národnej rady, čo by ste si nemali. Pán Dostál, nemám pravdu, či mám? (Reakcia z pléna.) Požiadame... Vbehli vlčáci... No dobre, takže... (Reakcia z pléna.) Nemôžte si dať sako na tie tričká? (Reakcie z pléna.)
Dobre, tak prerušujem ešte schôdzu do 15.40 hod. A ešte raz vás opakovane žiadam, aby ste sa prezliekli.
V zmysle § 32 ods. 2, upozorňujem poslancov za OĽANO: raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť. (Reakcia z pléna.) Na základe rokovacieho poriadku, že vás... že vás môžem na druhom upozornení vykázať zo sály a budete mať neospravedlnenú absenciu. Dobre?
Takže prvýkrát som vás upozornil, keď vás upozorním druhýkrát, musím vás poprosiť, aby ste opustili rokovaciu sálu, a následne požiadam predsedu, aby zvolal poslanecké grémium. Myslím, že sa vám to páči, takže asi budeme tak pokračovať o 15.40 hod.
Vás žiadam, aby ste si obliekli aspoň sako na tie tričká, aby tu nebola politická reklama v sále Národnej rady.
Ďakujem.

(Prestávka.)

Ak nás počuje pani poslankyňa Kolíková, môžeme, môžeme pokračovať v rozprave? (Krátka pauza.) Ďakujem.
Pán poslanec Matovič, predpokladám, že vzhľadom na náš dlhoročný vzťah, vy si asi sako nedáte. Dobre, takže vás upozorňujem, že nechám vystúpiť pána poslanca Krátkeho, a poprosil by som vás, aby ste si aj vy dal sako, lebo viete, že vás... voči vám s láskou... veľmi rád vykážem zo sály. (Povedané so smiechom.)
Takže nech sa páči, pán poslanec Krátky.
A pána Matoviča upozorňujem v zmysle rokovacieho poriadku na možnosť vykázania zo sály.
Nech sa páči, pán poslanec Krátky.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 441.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Poverený podpredseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Z úvodného slova predkladateľky je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedené rozhodnutia povereného podpredsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Súčasne som chcel poďakovať poslaneckému klubu OĽANO za pochopenie výkladu rokovacieho poriadku. (Potlesk.)
Ospravedlňujem sa... strane SLOVENSKO, teda už OĽANO nie je. Pokračujeme v rozprave, otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Ani pani navrhovateľka? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči, ak... Áno? Nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Pán Krátky? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 442. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 470.
Dávam slovo poslankyni Márii Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 442.)