22. schôdza

Ďakujem. Budete odpovedať? Asi nie, hej, pán minister?
Dovoľte mi, skôr než prečítam ďalšiu otázku, privítať v priestoroch pre verejnosť na balkóne gymnazistov z Gymnázia Milana Rastislava Štefánika z Nového mesta nad Váhom. Takže, vitajte!
Tretia otázka v poradí je otázka pána poslanca Barteka na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Erika Tomáša:
"Vážený pán minister, je práca namiesto dávok dobrým nástrojom na zlepšenie zamestnanosti?"
Pán minister, máte slovo.

Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku.
Je, aby som odpovedal jasne a priamo, tak ako vždy. Len pre vašu informáciu a možno aj pre vašich kolegov v parlamente, celá táto legislatíva sa momentálne nachádza vo fáze tzv. predbežnej informácie, v rámci ktorej sa môžu všetci, ktorí chcú o tom diskutovať a prispievať, prihlásiť na konzultácie. Na budúci týždeň táto fáza končí a celá legislatíva, ktorá sa už pripravuje, pôjde do legislatívneho procesu. Naozaj na Slovensku máme v súčasnosti najnižšie miery nezamestnanosti v histórii, ale stále nepracuje ešte 165-tisíc nezamestnaných, z toho povedzme disponibilných vyše 140-tisíc. A medzi tými nezamestnanými sú aj takí ľudia, ktorí teda môžu pracovať, ale jednoducho sa im nechce. Proste nedokážu prijímať, prijať nejakú pracovnú ponuku a vyhýbajú sa vlastne trhu práce. A to nie je namierené, tá legislatíva proti nim nejako, ale v ich prospech. Chceme dostať čo najviac ľudí na pracovný trh, chceme dostať čo najviac občanov Slovenska na pracovný trh. Preto je to kombinácia viacerých faktorov.
Po prvé, áno, musím povedať, že súčasťou legislatívy je aj ustanovenie, že v prípade, že človek, ktorý môže pracovať a nebránia mu v tom žiadne prekážky, na ktoré zákon, samozrejme, pamätá. V prípade, že takýto človek odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, tak príde o dávku v hmotnej núdzi. Toto nie je ani protiústavné, ani diskriminačné a už vôbec nie rasistické, ako sa objavilo z úst niektorých kritikov tohto návrhu. Musím rovno povedať, že tento návrh má obrovskú podporu verejnosti, a to nielen podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré boli zverejnené, ale aj podľa rozhovorov, ktoré ja vediem v regiónoch. Okrem tohto ustanovenia teda, že človek, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, samozrejme, tento balík obsahuje aj ďalšie dôležité veci. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj porušenie pracovnej disciplíny, pretože takýto človek sa môže zamestnať na jeden deň a potom niečo v tej práci vyvedie, zamestnávateľ ho, samozrejme, prepustí a on bude mať pocit, že už je to vybavené. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj to, keď niekto sa bude chcieť snažiť vyhnúť práci tým, že sa fiktívne hodí na maródku, ako sa hovorí, resp. viete, už som to oznámil, spúšťame jednoducho boj proti fiktívnym péenkám. My, samozrejme, chceme, aby ľudia, ktorí sú práceneschopní, boli na péenke a dostávali od štátu to, čo dostať majú, ale na druhej strane sa objavujú a stále, máme to aj zdokumentované, informácie o tom, že sa péenky zneužívajú. Tak chcem len taký príklad uviesť pre všetkých, že napr. zatiaľ čo priemerná doba péenky v Českej republike je 31 dní, na Slovensku 46 dní. Teda sa pýtam, či naozaj na Slovensku sme tak chorľaví, že sme o toľko chorľavejší ako Česká republika a potom ešte sú špecifickejšie regióny a okresy, len aby ste vedeli, priemerná dĺžka péenky v popradskom okrese je 68 dní a v rožňavskom 28 dní, tak tu niečo nesedí. Preto v inom zákone, ale je to súčasťou, samozrejme, balíka našich opatrení, v zákone o zdravotnej starostlivosti ideme presadiť, aby posudkoví lekári Sociálnej poisťovne mali jednoducho možnosť zrušiť a odobrať neoprávnene udelenú péenku.
Tretia vec, a tu už prechádzam k tým motivačným faktorom v prípade tohto celého projektu – práca namiesto dávok, je, že budeme kategorizovať tzv. aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok momentálne poberajú ľudia, ktorí vykonávajú malé obecné služby, ten základný je vo výške, od nového roka bude 88 eur 40 centov. Takýto človek, ktorý bude chcieť len zametať ulice a upratovať povedzme obec, tak dostane ten základný aktivačný príspevok.
Ale v prípade, že ten človek sa začne aj vzdelávať a rekvalifikovať, tak už bude poberať 1,5 násobok tohto základného príspevku. A v prípade, že sa takýto človek, ktorý ešte stále bude poberateľom dávky v hmotnej núdzi, aj riadne zamestná, tak dostane dvojnásobok tohto aktivačného príspevku, čiže jeden motivujúci faktor.
Po druhé, v súčasnosti v tom balíku dávky hmotnej núdzi je aj príspevok na nezaopatrené dieťa, približne 23 eur, ale dostávajú ho vlastne len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas na odpoveď uplynul, ale pán Bartek má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec, čas na vašu otázku doplňujúcu.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, absolútne sa ja s týmto opatrením stotožňujem, budem rád, ak by ste ešte pokračovali v tom vašom dovysvetlení. Ale tiež by som sa chcel opýtať, že či to možno, myslíte si, že aj ten súvis s tým včerajším významným zákonom o minimálnej mzde, naozaj sa takto snažia, váš rezort, dostať čo najviac ľudí do práce, pretože absolútne súhlasím, kto je zdravý, nemá žiadny hendikep, tak nemá čo sedieť doma, má ísť do práce. Ďakujem.

Pán minister, máte čas na odpoveď, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak odpoviem aj na tú otázku, len to dopoviem, čiže ďalší motivujúci faktor je, že budeme príspevok na nezaopatrené dieťa dávať nielen doma rodičom, ktorých dieťa navštevuje povinnú školskú dochádzku, resp. základnú školu a začiatok strednej školy, ale rozširujeme to aj na materskú školu, aj na stredné, aj na vysoké školy, pretože chceme dať tomu dieťaťu šancu, aby teda nevidelo len povedzme v niektorých prípadoch zlý príklad v rodičoch, ale aby sa vzdelávalo a bolo fakt potom uplatniteľné aj na pracovný trh.
No a, samozrejme, súčasťou toho celého balíka je aj vytvorenie dostatočného množstva pracovných miest v regiónoch a to chceme v spolupráci s inými ministerstvami, či už životného prostredia, alebo pôdohospodárstva cez sociálne podniky naozaj vytvárať pre týchto nízkokvalifikovaných ľudí. Áno, my máme filozofiu na ministerstve práce, každý, kto môže pracovať, má pracovať, pretože najlepším nástrojom boja proti chudobe je práca, ale, samozrejme, za dôstojnú mzdu. A preto som rád a opäť oceňujem, že včera 119-mi hlasmi prešla, jednoducho prešiel zákon o minimálnej mzde, pretože tlakom na minimálnu mzdu, resp. jej zvyšovaním tlačíme aj na mzdy ako také. Práca za dôstojnú mzdu, napriek tomu, že je nízka nezamestnanosť, potrebujeme, aby ľudia pracovali, ešte aj tí, ktorí nepracujú alebo tí, ktorí chcú zmeniť prácu, ale za dôstojnú mzdu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Budeme pokračovať štvrtou otázkou v poradí a to je otázka pani poslankyne Plevíkovej na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára:
"Vážený pán minister, opozícia tvrdí, že Slovensko je v Európskej únii izolované. Predminulý týždeň ste ale absolvovali dôležitú návštevu v Nemecku. Ako pokračuje dialóg s takýmito dôležitými strategickými partnermi?" Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, ctené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za túto otázku, je veľmi adresná a keby som chcel tak lakonicky zodpovedať hneď na úvod, tak by som odpovedal, áno, je to zbožné prianie opozície, aby sme boli izolovaní a robí všetko pre to na medzinárodnej úrovni, aby to aj tak bolo. Veď si zoberte aktivity poslancov za opozíciu v Európskom parlamente, čo robia voči vlastnej krajine. A tým som povedal veľmi veľa, lebo objektívna pravda je úplne kdesi inde, ale tú oni nechcú vidieť. Spomínali ste Nemeckú spolkovú republiku, ktorá je strategickým partnerom pre Slovensko a ja som pri stretnutí s pani ministerkou to prirovnal, že my sme spojení tak ako matka s dieťaťom pupočnou šnúrou, pretože ak sa niečo udeje v Nemecku, tak to má okamžitý dopad aj na Slovenskú republiku. Ale dovoľte mi, aby som spomenul ešte našu prvú návštevu, ktorá bola v Nemeckej spolkovej republike za účasti premiéra. Bolo to takmer ani necelé tri mesiace, kedy sme boli na návšteve Nemecka na pozvanie pána kancelára Scholza a to bolo veľmi dôležité stretnutie, pretože sme si v mnohých témach porozumeli. A myslím si, že sme sa len uistili, že naša vzájomná bilaterálna spolupráca je veľmi dôležitá a musíme ju podporovať na všetkých úrovniach, ale zároveň že aj naše pôsobenie napr. v rámci Európskej únie je veľmi dôležité, ale aj na multilaterálnej úrovni.
Čiže Nemecko je jeden z príkladov, veľmi dôležitý investor, zamestnáva tu tisícky ľudí a má tu stovky podnikov a je pre nás veľmi dôležitý partner, nuž ale tých európskych partnerov, ktorých sme navštívili je omnoho viacej, ale aj chystáme sa navštíviť. Nechcem spomínať tých, čo sme už navštevovali, Rakúsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko, ale môžem teraz povedať aj o Cypre a o iných ďalších, ale aj o tých, čo pripravujeme. Napríklad je to Taliansko, už som mal mať stretnutie s pánom ministrom Tajanim, avšak musel ho zrušiť kvôli tomu, že náhle odcestoval do Libanonu, pretože Taliansko má v medzinárodnej jednotke UNIFIL, ktorá bola súčasťou toho bombardovania, svoje jednotky a musel tam ísť s premiérkou, aby riešil veci, takže to preložil, ale tá návšteva je pre nás veľmi dôležitá, poviem aj prečo. Preto, lebo ideme otvárať nový zastupiteľský úrad v Alžírsku. To ste určite zachytili, Alžírsko je veľmi dôležitý partner z hľadiska severnej Afriky, pretože nám umožňuje diverzifikovať napr. aj dodávky plynu, lebo potrebujeme sa pripraviť na to, keď by sa niečo udialo s tým, čo máme doposiaľ. No a Alžírsko je spojené priamo rúrou s Talianskom a Taliansko je spojené priamo so strednou Európou až do Česka rúrou a my sme zasa s Českom spojení. Čiže vidíte, aké sú tu veľmi dôležité väzby, nehovoriac o tom, že sme veľkí spojenci pri podpore krajín západného Balkánu za ich integráciu do Európskej únie čím skôr.
Pripravujem návštevu Lotyšska, rovnako Francúzskej republiky, pretože vo Francúzsku sa kreovala nová vláda po voľbách, ktoré tam boli a dnes už máme partnerov, takže pripravuje sa návšteva, pretože je to jeden z tých dôležitých partnerov pre Slovenskú republiku na bilaterálnej úrovni, ale aj európskej úrovni veľmi dôležitý. To Lotyšsko, ktoré som spomínal, je to aj preto, lebo máme tam svoju jednotku v kontingente NATO, ktorá je alokovaná v Lotyšsku, čiže mohol by som pokračovať v mnohých príkladoch, ďalších vrátane aj multilaterálnych stretnutí, ktoré absolvujem. Takže, pani poslankyňa, Slovensko je členským štátom Európskej únie, je členom Aliancie, ale to nám nebráni, aby sme robili suverénnu zahraničnú politiku v prospech našich občanov a nášho hospodárstva na všetky štyri svetové strany, tak ako tu bolo spomenuté aj zo strany pána premiéra v úvode.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Doplňujúcu otázku má ešte pani poslankyňa Plevíková, máte slovo.

vymazať