22. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o cenách je vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov s účinnosťou od dňa 1. januára 2025.
Návrhom sa do zákona o cenách dopĺňa kompetencia ministerstva zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Pre predávajúcich sa ustanovuje podmienka oznamovania cenových informácií.
Náležitosti zákonných podmienok oznamovania, zoznam potravín a ostatné podrobnosti budú podľa splnomocňovacieho ustanovenia ustanovené vo vyhláške.
Z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru pre prípad najmä povinne zapojených predávajúcich testovacou prevádzkou systému ministerstva sa ustanovuje prechodné obdobie pre povinne predávajúcich a ministerstvo najneskôr od 1. júla 2025.
Systém zverejňovania cien má slúžiť na informovanie verejnosti o aktuálnych cenách a o cenovom vývoji vybraných tovarov na dennej báze, automatizovaným spôsobom z informačných systémov obchodníkov zasielané informácie o cenách ako napríklad mlieko, maslo, chlieb. Kvôli spracovaniu budú tieto informácie zverejnené na webovej stránke dostupnej širokej verejnosti.
Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti predávajúcich bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií. V súvislosti s cenami uvádzanými na cenovkách v maloobchode bude cenovú kontrolu vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je oprávnená vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja tovarov kupujúcemu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, toto bude zaujímavá rozprava, si myslím. Ja sa k tomu budem vyjadrovať aj z toho IT pohľadu, ale aj z toho kontextového pohľadu. Pán predsedajúci, pôjdem trochu zo širšia, trošku sa vrátim do minulosti, aby sme si povedali, prečo sme sa tu ocitli a prečo rokujeme o tomto zákone. Tak, prosím, ma nechajte dostať sa aj k tomu porovnávaniu cien samotnému.
Tak, skúsim tak príbehovo. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina a v tej krajine boli politici. A boli aj politici, ktorí boli obžalovaní, obvinení z rôznych trestných činov, alebo ich kamaráti boli obžalovaní alebo obvinení, alebo boli vyšetrovaní, takže v tej krajine tí politici veľmi potrebovali vyhrať voľby, aby sa dostali k moci a potom mohli nejak túto svoju situáciu nepríjemnú, životnú situáciu nejakým spôsobom riešiť.
No tak potrebovali vyhrať voľby, no tak čo spravili? Tak zisťovali, čo tých ľudí v tej krajine najviac trápi, a v tom čase zhodou okolností ľudí veľmi trápilo, a aj dnes ich trápi, a teda pred voľbami veľmi trápili ceny potravín. Tak im to vyšlo z nejakých rôznych prieskumov, no tak si povedali, no tak, chlapi, chceme vyhrať tie voľby, tak musíme niečo v tejto téme povedať. Ale, žiaľ, podľa mňa vybrali si veľmi nesprávny smer. (Reakcia z pléna.) Aj ľudia si vybrali smer, tiež podľa mňa po roku sa ukazuje, že nesprávny, ale aj tí politici si vtedy vybrali smer, pretože sa vybrali cestou, že teda poďme tým ľuďom nasľubovať, že tie potraviny, ktoré sú dneska drahé, budú lacnejšie, keď nás zvolia. Geniálny nápad!
Tak čo urobili teda tí politici jednotlivých strán s týmto svojím sľubom.
Strana HLAS oblepila polovicu Slovenska bilbordami a pýtali sa ľudí, či chcú lacnejšie potraviny. Mimochodom, po roku toho, čo tie potraviny lacnejšie nie sú, mi to príde ako trochu taká nepodarená verzia toho vtipu, že keby si niečo niekedy v živote potreboval, tak si to kúp. Takýmto spôsobom sa teda pýtali ľudí, že chcete tie lacnejšie potraviny? A, samozrejme, kto by nechcel lacnejšie potraviny? Všetci ľudia chceli lacnejšie potraviny. Tak im teda verili a tam im to hodili do tej urny, že tak ten HLAS nám sľubuje tie lacnejšie potraviny, tak snáď s tým niečo spravia. Pán Pellegrini sa v auguste vyjadroval: "Zavedieme poriadok tak, aby nám neviditeľná ruka trhu nedávala ďalšie a ďalšie facky." Silné slová. Ďalšie silné slová použil: "Dámy a páni, silná vláda by si dokázala zavolať predstaviteľov obchodných reťazcov a donútiť ich, že ak dobrovoľne neznížia spolu po dohode ceny vybraných potravín, ktoré sú extrémne dôležité pre fungovanie ľudí na Slovensku a ich živobytie, tak musí prísť tá silná vláda s razantnými zákonmi a siahnuť im na marže a obmedziť ich obchodné prirážky," povedal pán Pellegrini. Silné slová o silnej vláde, ale po roku jednoducho vidíme, že to boli naozaj iba silné slová. Pretože žiadne také opatrenia, ktoré vtedy tu pán Pellegrini spomínal a ktoré sľubovali na bilbordoch, sa za ten rok jednoducho nespravili. Čiže odpoveď na otázku chcete lacnejšie potraviny? by dnes bola, áno, aj dnes chceme lacnejšie potraviny a stále ich lacnejšie nemáme.
SNS, ďalšia z koaličných strán dnešných, ktorí tiež pred voľbami riešili túto dilemu o obžalovaných, obvinených a potrebe vyhrať voľby. Pán Danko sa pred voľbami fotil s takým maslom, už je to taká slávna fotka, s maslom v obchode a veľmi sa zavzdušňoval nad cenou toho masla, pretože to maslo 250-gramové, nepoviem konkrétnu značku, stálo vtedy 3,39. Viete, koľko stojí dnes to isté maslo 250-gramové? Dnes stojí od 3,99 po 4,39. Čiže o 17 až 30 % viac ako pred voľbami. A vtedy sa pán Danko veľmi zavzdušňoval, že kedy už pán Heger a pani Čaputová spravia niečo s cenami potravín. Tak rok je tu táto vláda a ja sa teda pýtam pána Danka, cena masla narástla o 17 až 30 %, tak kedy už teda spraví niečo s tými cenami potravín? Nevybrali ste si dobrý boj podľa mňa v tomto.
No a nakoniec tu máme SMER, koaličnú stranu, lídra koalície, kde, našiel som si jedno také pekné video, kde minister Takáč mal takú tlačovku, kde sa zavzdušňoval tiež, samozrejme, nad cenami potravín, lebo tiež potreboval vo voličoch vyvolať ten dojem, že teda veď je to problém a my ho razantne vyriešime. Tak vtedy porovnával ceny potravín v jednom obchodnom reťazci na Slovensku a v Nemecku. A veľmi sa zavzdušňoval nad tým, že na Slovensku sú tie ceny vyššie ako v Nemecku pre porovnateľné produkty. Dobre, môže byť, veď chápem, predvolebná kampaň, treba robiť rôzne veci. Tak som sa teda pozrel; vtedy ten nákup, ktorý pán Takáč spravil na Slovensku stál 30 eur a 98 centov. V tomto obchodnom reťazci. Tak ja som si dal tú prácu včera, išiel som do toho istého obchodného reťazca sa pozrieť, že koľko stojí dnes, po roku tejto vlády. Dnes tento istý nákup, tie isté produkty viac-menej, lebo jeden produkt sa už nepredáva, ale tak som dal tej vláde teda nejakú šírku toho pásma a vybral som strednú hodnotu v tom pásme tých produktov. Chcem len tým povedať, že som to spravil poctivo. Tak dnes ten nákup, ktorý pán Takáč pred rokom nakúpil za 30,98, tak dnes stojí 31,94. Takže o euro drahšie. A je to iba o euro len preto, že na dvoch produktoch sú výrazné, výrazné, výrazné zľavy, ktoré trvajú týždeň. Takže keby to nebolo, keby neexistovali tie zľavy, bez zliav, tak ten istý nákup dnes stojí 35,84, čiže o 5 eur viac, to znamená 15 % viac, ako stál pred rokom. A teda ja sa pýtam, kde sú tie lacnejšie potraviny. Silné slová boli o tom, ako štát silnou rukou tuná zakročí, neviem čo, lacnejšie potraviny. Ja tie lacnejšie potraviny dnes v obchodoch nevidím, kolegovia a kolegyne z koalície. Stále máme najdrahšie potraviny z V4 na úrovni niekde Francúzska a Nemecka, drahšie ako v Rakúsku.
No, riešenia, ktoré ponúka táto koalícia, ja by som nazval čistý marketing. Čistý marketing, pretože ceny potravín fungujú nejakou trhovou, trhovou logikou. Tie ceny potravín na konci dňa nejakým spôsobom sa dostanú nižšie. Ale čo robí táto vláda, je, že predstiera aktivitu, predstiera činnosť, aby potom mohli povedať, že to vďaka ich, ich konaniu tie ceny potravín na konci dňa klesnú.
Vláda znížila dépeháčku na základné potraviny na 5 % a to je ten jej hlavný argument, že prečo podľa nich ceny potravín začnú klesať. Podľa mňa nezačnú klesať. Nezačnú klesať, lebo vy ste si znížili dépeháčku na výstupe na 5 %, ale vstupné náklady pôjdu hore. A nielen kvôli dépeháčke. Pôjde hore cena práce, podnikatelia budú musieť platiť transakčnú daň, čiže jednoducho ten nárast nákladov vyrovná alebo prevýši to zníženie, ktoré ste dosiahli zníženou sadzbou DPH. Takže prinajlepšom, prinajlepšom vyrovná, a teda tie potraviny ostanú na rovnakej úrovni. Prinajhoršom, čo si skôr ja myslím, že sa stane, je, že tie vstupné náklady na všetkých stupňoch toho reťazca od výrobcu cez spracovateľa až po obchodné reťazce pôjdu hore vďaka vašim opatreniam, vďaka tomu, že sa zdvihne cena práce, vďaka tomu že dépeháčkou, zvýšenou dépeháčkou tu vyvoláte vlnu inflácie, čo bude vyvolávať tlak na zamestnávateľov, aby dvíhali cenu práce. Vďaka tomu, že ste zaviedli transakčnú daň po vzore Maďarska, to tiež zdvihne, zdvihne náklady v tom reťazci. Vďaka tomu, že ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, to tiež zdvihne náklady. Jednoducho tie náklady pôjdu tak hore, že tá znížená dépeháčka to nevyrovná. Čiže myslím si, že to je marketing.
A nemyslím si to ja, ešte pred pár rokmi si to myslel aj váš predseda, predseda vlády pán Fico, ktorý povedal, keď sa znižovala dépeháčka z 20 na 19, citujem: "Keď znížite DPH z 20 na 19, tak to dáte do gágora obchodníkom, pretože obchodníci nikdy neznížia tie ceny. Nikdy ich neznížia." Toto si myslel pán Fico pred pár rokmi. Dnes si to už očividne nemyslí, lebo veľmi prezentuje verejnosti, že znížená dépeháčka podľa neho prinesie nižšie ceny. Neviem, však mýliť sa je ľudské, môžme meniť názor, tak by ma zaujímalo, že prečo teraz si to už nemyslí, že tá dépeháčka v skutočnosti nepovedie k zníženiu cien.
Druhé riešenie, ktoré táto vláda ponúka a tiež ho radím do kategórie marketingovej, je práve tento porovnávač. Dostanem sa k tomu na záver rozpravy, kde to rozoberiem trošku, trošku viac, ale všeho všudy ten porovnávač podľa môjho názoru a aj podľa nejakých dostupných dát, ktoré sú aj z iných krajín, napríklad Maďarska, lebo tam ste sa inšpirovali, jednoducho nejaké zásadné zníženie cien alebo niečo takéto neprinesie. Oglosoval by som to asi tak, že na zvýšené ceny potravín je vaše riešenie porovnávač zvýšených cien potravín. Asi toľko by som k tomu povedal. Jednoducho neprinesie to žiadne, žiadne markantné zníženie cien. Dostanem sa k tomu neskôr.
No, čiže sme tu, dostali sme sa teda cez ten kontext, že nasľubovali ste ľuďom lacnejšie potraviny. Ste tu už rok, ľudia lacnejšie potraviny nemajú. Ani pán Takáč, keby teda robil ten nákup, tak ich nemá, ani ten pán Danko, ktorý by si kupoval to maslo, nekúpi ho lacnejšie dneska. A už to vidia aj vaši voliči. To už nie je o tom, že ja si to myslím. Už to vidia aj vaši voliči.
Ja som si včera pozeral niektoré videá predstaviteľov vlády. Teraz nedávno mal pán premiér jedno video v piatok, kde teda rokoval aj s ministrom Takáčom. Tak som si pozeral komentáre pod tým videom, že čo si o tom teda myslia vaši voliči. Tak vám dám takú malú sondu, čo si myslia o týchto vašich sľuboch. Váš volič, teda predpokladám, že sú to vaši voliči, že keď vás teda sledujú na tých sociálnych médiách, tak asi sú to vaši voliči. Možno nie sú vaši voliči, tak pán Richard. Citujem: "Reči sa rozprávajú a chlieb sa je. A rečičiek populistických už bolo dosť. Prečo čakať do 1. januára? Zdraželo sa to okamžite, tak nech sa to rýchlo aj zlacnie. Neverím vám už."
Pán Vladimír: "Za mňa treba s tým konečne urobiť poriadok, keď si nepomôžu," reakcia na pána Fica ináč, na jeho video.
Pani Ružena: "Ja uverím, až zistím po Novom roku, aké budú potraviny lacnejšie."
Pán Maroš: "Ach jaj, to je rečí a..." Asi tým myslel, že a skutek utek.
Alebo pani Janka: "Ja nechápem, chodím pravidelne kupovať potraviny, ale sú zo dňa na deň drahšie."
Toto si myslia o tom napríklad vaši voliči, o celých týchto vašich marketingových snahách, ako sa snažíte vytvárať dojem, že niečo robíte pre znižovanie cien potravín.
Tak by som sa vás spýtal, pán minister, v mene pani Ruženy napríklad, ktorá hovorí, že uverí, až keď po Novom roku budú potraviny lacnejšie, tak ja by som sa spýtal v mene tejto vašej asi voličky, v každom prípade občianky Slovenska, že teda o koľko budú potraviny lacnejšie na budúci rok. O koľko vďaka fungovaniu tejto vlády a tým marketingovým ťahom, ktoré robíte, budú potraviny lacnejšie na budúci rok? Ľudia si podľa mňa od vás zaslúžia túto odpoveď, už to nie je tak, že bolo pred voľbami, tak sme sľubovali, ste tam už rok, sľubovali ste lacnejšie, ste tam už rok, mali ste dosť času na to, aby ste si to navnímali, zistili, spravili opatrenia a po roku by už mohli fungovať, tak sa pýtam, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok. Ak by ste mi potom, pán minister... Asi ma nepočúva pán minister, ale verím, že vaši voliči to počúvajú. Mňa by zaujímalo, že o koľko.
A viete čo, ja vám pomôžem, nebudú lacnejšie. Nebudú lacnejšie a nehovorím to ja, povedali ste to vy sami vo vlastnom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, kde potravinovú infláciu odhadujete niekde okolo 4 %. Čiže cena potravín na budúci rok bude vyššia, hovorí to samo ministerstvo financií, ktoré dnes predkladá tento zákon o úžasnom porovnávači cien, cena potravín na budúci rok bude podľa vášho návrhu rozpočtu minimálne o 4 % vyššia. Čo to v praxi znamená? Ak dnes každý týždeň kupujete potraviny za 50 eur, tak za celý rok na budúci rok vy pri takejto potravinovej inflácii zaplatíte o sto eur dohromady za celý rok viac. Čiže čo? Lacnejšie potraviny sú kde? O sto eur viac mne nevychádza ako lacnejšie.
No a teraz by som sa dostal k tomu porovnávaču vášmu slávnemu, čo ste tu vymysleli. Robíte to po vzore Maďarska. Maďarsko takýto zázrak zaviedlo v júli v roku 2023, dáta o tom, ako je to úspešné, nie sú veľmi dostupné, čo je zaujímavé, tak keď spravili nejakú bombastickú vec, tak by som čakal, že sa s tým budú chváliť, že toľko ľudí to používa každý mesiac, bombasticky to viedlo k zníženiu cien, no dáta nie sú, sú nejaké pseudoštúdie, ktoré tam vyprodukovali, ale keď sa pozriete o úroveň nižšie v rámci tej štúdie a prečítate si to, tak v skutočnosti tie štúdie nepreukazujú žiadne prepojenie zavedenia tohto porovnávača s tým, že by nejakým spôsobom prispel k poklesu cien potravín. Jednoducho dáta nie sú. Čo ale vidíme, že teda zaviedli to v júli roku 2023, čo bol čas, keď v celej V4 už inflácia potravinová klesala. Klesala už niekoľko mesiacov. A nemôžem to tu použiť, lebo je to vizuálna pomôcka, žiaľ, môžem vám to potom ukázať, pán minister, keby ste mali záujem o tento graf, jednoducho keď si pozriete na tú krivku, tak v čase, keď zaviedli porovnávač cien potravín v Maďarsku, tá krivka už klesala a po zavedení toho porovnávača nezačala klesať ani o trochu strmšie, jednoducho klesala rovnomerným tempom, rovnako ako v iných krajinách V4. Áno, v Maďarsku ten problém bol vypuklejší, mali vyššiu infláciu, ale to nič nemení na tom, že klesala rovnomerným tempom, zaviedli porovnávač a nič sa na tej krivke nezmenilo, nič podstatné sa na tej krivke nezmenilo. A ja sa pýtam, prečo ideme vyhodiť 160-tisíc na vývoj takéhoto riešenia, ktoré ani neviete preukázať, že k niečomu zmysluplnému povedie, a aj na tom príklade Maďarska vám hovorím, že to nepovedie k zníženiu cien potravín. Čiže to je prvý argument, prečo to je podľa mňa zlé.
Prečo je to zlé po druhé, je, že to bude drahý špás. Samotný vývoj tohto porovnávača má stáť niekde okolo 160-tisíc, potom ročná prevádzka 16-tisíc na strane štátu. Na strane podnikateľov, v dôvodovej správe sa dočítate, že odhadované náklady sú niekde okolo 10- až 20-tisíc na to úvodné zapojenie sa do tohto systému, lebo, samozrejme, aj tie obchodné reťazce si musia upraviť svoje systémy, aby vedeli poskytovať dáta štátu, aby štát ich mohol do toho porovnávača ládovať, čiže na strane podnikateľov ten dopad je okolo 10- až 20-tisíc a potom hovoríte, že ročný náklad je okolo 5-tisíc euro. Čiže keď to všetko dohromady zrátame, náklady na strane štátu, náklady na strane podnikateľov, tých podnikateľov podľa toho, ako ste nastavili vyhlášku, by sa to malo týkať nejakých šiestich-siedmich tých najväčších obchodných reťazcov, nebudem ich tu menovať, ale všetci asi vieme, ktoré to sú, všetci tam nakupujeme, tak dohromady, keď si to spočítate, tak to vychádza niekde okolo pol milióna eur počas trvania tejto vlády. A to ešte nepočítam s nejakými nákladmi, ktoré budú sa, ktoré sa budú míňať na rozvíjanie tohto systému. Ale keby som povedal len že zavediete to a budete to štyri roky prevádzkovať a podnikatelia to zavedú a štyri roky to budú používať, tak všetko dohromady pol milióna eur. V čase konsolidácie.
Máte to v zlej ekonomickej klasifikácii podľa mňa, lebo máte to v klasifikácii ako IT výdavky, v skutočnosti by to malo byť pod marketingom podľa mňa, pol milióna eur na obyčajný marketing, ktorý ničomu podľa mňa nepomôže. Čiže je to drahé, to je druhý argument, prečo je to, prečo je to podľa mňa zbytočná aktivita, ničomu to nepomôže, je to drahé.
Môže to viesť ku trhovej koncentrácii, na to vás upozorňovali aj malé reťazce obchodné alebo malí obchodníci, pretože tí, samozrejme, nemajú 10- až 20-tisíc eur na to, aby sa zapájali do tohoto systému, do tohoto systému automatizovane, takže oni, im ostane možnosť, že to tam budú nahadzovať manuálne, no tak ďakujem pekne, že takýmto spôsobom na tých malých obchodníkov uvalíte povinnosť manuálne každé ráno nahadzovať ceny svojich produktov, to je geniálna, geniálna myšlienka, čiže tí malí sa na to vykašľú, do toho porovnávača jednoducho nepôjdu, čo len povedie ku koncentrácii, trhovej koncentrácii v prospech tých veľkých obchodných reťazcov. A na to vás upozorňovali aj samotné, samotné zastupiteľské združenia zamestnávateľov v rámci medzirezortného pripomienkovania.
Ďalší argument, prečo je to zlé, je, že je to v skutočnosti duplicita, aj na to vás upozorňovali zástupcovia zamestnávateľských zväzov v rámci MPK, je to duplicita, dnes sa občania, jednak sa nerozhodujú čisto podľa ceny, že cena nie je jediné kritérium, ktoré človek používa, keď sa rozhoduje, kam ide nakúpiť, rozhoduje sa podľa viacerých faktorov, nejaké zákaznícke programy. kde máte kartičku, tam vám nejaké body dávajú, no nič z tohto tento porovnávač nebude riešiť ani zohľadňovať, čiže vy hovoríte, že jediné, podľa čoho sa ľudia rozhodujú pri nákupe, je cena, nie je to tak, je tam veľa iných faktorov, podľa čoho sa rozhodujú, a jednoducho je to duplicita už voči existujúcim marketingovým nástrojom, ktoré tieto reťazce používajú, letáky, každý to pozná, nachádzame si ich v schránkach, viac či menej želateľne, jednoducho už tu máme dnes nástroje na rozhodovanie sa o tom, kam pôjdem teda nakúpiť.
Ďalší dôvod, prečo je to zlé, bude to mať veľmi obmedzený záber, jednak iba tých šesť-sedem veľkých reťazcov sa do toho bude pripájať povinne, automatizovane, pri ostatných je to dobrovoľné, ale teda dobrovoľne to zrejme robiť nebudú, keďže budú musieť každé ráno potom manuálne nahadzovať dáta. A ten rozsah produktov, ktoré sa budú v skutočnosti porovnávať, je pomerne úzky, je to 20 produktov, pričom 20 neznamená 20 rôznych druhov tovarov, to je pri niektorých je to rôzne druhy toho istého produktu, mlieko, hej, nízkotučné, polotučné, plnotučné, tak to je tri, hej, takže dohromady je to 20 a naozaj len veľmi-veľmi základných potravín: chlieb, rožky, mlieko, z ovocia a zeleniny sú tam, myslím, že len jablká a zemiaky. Čiže ja sa vás naozaj pýtam, že povedzte mi, prosím vás, že kto to podľa vás bude používať. Idete za to vyvaliť 160-tisíc plus ďalších 16-tisíc na každý rok prevádzku, tak v každej normálnej firme, keby mala investovať 160-tisíc do nejakého systému, tak sa pýtajú toho, kto to predkladá, že čo to prinesie, kto to bude, pre koho to robíme, ako to bude používať. Tak mi, prosím vás povedzte, že kto to podľa vás bude používať, koľko ľudí, ako často. Čo? Teda, ja neviem, že tí dôchodcovia, dôchodca pôjde do obchodu, ale skôr, ako pôjde do obchodu, tak si bude klikať na vašu stránku porovnávača a tam si bude hľadať? A potom teda vyberie si obchod, v ktorom sa mu zdá, že tie základné potraviny sú najlacnejšie, ale keď už bude v tom obchode, tak si kúpi jogurty a tie v tom obchode budú oveľa drahšie ako v inom obchode a všetka tá úspora, ktorú možno aj dosiahol, tak sa mu vlastne vynuluje, lebo si kúpi aj iný tovar, ktorý v tom porovnávači nie je. Jednoducho povedzte mi, že kto to naozaj bude používať? Predpokladám, že máte k tomu nejakú analytiku, že na koho to cielite, komu to má pomôcť, tak by ma naozaj zaujímalo, že čo vám z toho vyšlo, že či to bude, neviem, 100-tisíc ľudí používať, 200-tisíc, tisíc, jeden, ja si na to kliknem, takže jeden to bude, ja si na to kliknem, keď to bude, som veľmi zvedavý, ale to nie je moja úloha. Vaša úloha by mala byť obhájiť, že toto sa naozaj oplatí za tie peniaze.
Tuná pán Hlina, podnikateľ, skúste im možno vysvetliť, že keby ste mali do niečoho vraziť 160-tisíc, tak či sa svojho zamestnanca spýtate, že čo za to dostanete. Tak ja sa vás pýtam, že čo za to dostane, pán minister. Aký bude efekt tohto úžasného výmyslu? Budú lacnejšie potraviny? Ak áno, o koľko? Ak nie, tak načo to robíte? Bude to používať verejnosť? Ak áno, koľko ľudí? Koľko, ako často, čo pomocou toho tí ľudia vlastne získajú? Alebo, ja neviem, jednorodičia, najohrozenejšia skupina, pokiaľ ide o chudobu, to akože, že tá mamička, kým jej tam deti behajú okolo nôh, tak bude si ťukať do vášho porovnávača, aby sa rozhodla, do ktorého obchodu? Jednoducho tak to nefunguje, že tí ľudia sa nesprávajú len podľa toho, kde sú najlacnejšie základné potraviny. Pri nákupnom správaní využívame oveľa širšie penzum informácií na naše rozhodovanie. Takže toto by ma naozaj veľmi zaujímalo, aký je za tým business case, pôvodne som vám ešte chcel prečítať nejaké vyjadrenia zamestnávateľov a obchodných zväzov v rámci MPK, ale prečítam, namiesto všetkých prečítam len dve.
Republiková únia zamestnávateľov hovorí, že reportovanie koncových cien vybraných potravín považujeme len za dodatočnú byrokratickú záťaž. Bez kontextu v podobe zmeny cien, všetkých vstupov v poľnohospodárstve, výrobe a predaji nemá toto reportovanie žiadnu výpovednú hodnotu. To hovoria zamestnávatelia... alebo viete čo, prečítam vám všetky.
Asociácia zamestnávateľských zväzov nám hovorí, že predložený návrh zákona považuje za najvýhodnejší marketingový nástroj pre obchodné reťazce platený zo štátnych zdrojov a hovorí v podstate to, čo som tu ja hovoril, že je to duplicita a že cena nie je jediné kritérium, ktoré ľudia využívajú pri rozhodovaní sa o nákupe.
A Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vám to zhrnula asi takto: "SPPK zásadne žiada o stiahnutie predloženého návrhu novely zákona o cenách ako o celku z legislatívneho procesu." Takže asi toľko, pekne to zosumarizovali za všetkých.
Takže, pán minister, zopár otázok som položil, keďže sme v prvom čítaní, a teda prvé čítanie je o tom, či sa takýmto niečím máme zaoberať ďalej, tak by ma zaujímalo, že či by ste mi mohli teda odpovedať na tie otázky. A tá prvá otázka je, že čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok vďaka tomuto porovnávaču cien, lebo vy v štátnom rozpočte hovoríte, že potraviny budú drahšie o 4 %, tak... a to asi už počítate aj s tým porovnávačom od júla, tak sa pýtam, čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie, na základe akých dát to hovoríte.
Druhá otázka je, pre koho to robíte, koľko ľudí to bude používať, ako často to budú používať, prečo to je nastavené tak, ako to je nastavené.
A tretia otázka by možno bola, že či teraz neľutujete, že ste ľuďom sľubovali lacnejšie potraviny pred voľbami, keď je jasné, že ich doručiť ani rok po vašom vládnutí neviete.
Ďakujem za pozornosť.