22. schôdza

Ďakujem pekne.
Zrejme aj ja vystúpim v ústnej rozprave, lebo je potrebné reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Ale určite v tejto krátkej poznámke chcem aspoň jednu vec z príspevku pána Stachuru okomentovať a by som chcel veľmi zásadne a principiálne obhájiť kompetenciu zdravotnej poisťovne robiť poradenstvo a disease management programme, teda program riadenia starostlivosti o jednotlivé choroby, lebo to považujem za zásadnú, zásadnú vec, ktorá zásadne zlepší život chronickým pacientom v tejto krajine. Osobne som viac ako desať rokov takýto projekt robil, čiže viem, čo disease management programme obsahuje, čo disease management programme je a akým spôsobom to zásadne vie ovplyvniť kvalitu života pacientov, odmeňovanie poskytovateľov a vie to prispievať k zdravotným výsledkom. Ak by sme mali zdravotný systém založený na plnení nejakých indikátorov, nejakých KPIs, aby zdravotná poisťovňa mala tieto KPIs stanovené ako podmienku dosahovania zisku, tak v tom prípade by bola jej obrovská motivácia využívať takúto kompetenciu, teda poradenstvo a disease management programme, v záujme svojich poistencov, ktoré sú zároveň aj záujmami tej poisťovne, pretože dobrý manažment chronického ochorenia vedie k úspore finančných nákladov. Viem to preukázať a zrejme teda keď budem mať slovo v rámci ústnej rozpravy aj preukážem, že sú na to dôkazy, že dobrý manažment tých ochorení, dodržiavanie tých guidelineov, ktoré však niekto musí monitorovať a nerobia to lekári, nerobia to zdravotníci, tak umožnime to robiť zdravotným poisťovniam, dajme im na to motiváciu a zdravotná starostlivosť v tejto krajine bude vyzerať lepšie. Čiže s týmto som, Peter, zásadne nesúhlasil s tvojím príhovorom v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Peter, myslím si, že si to veľmi zoširoka zhodnotil. Zhodnotil si aj pozitívne veci, lebo naozaj po reforme v zákone 575 alebo jeho obnove a zmenách sme volali už naozaj skoro rok a sú tam naozaj dobré veci. Ja musím naozaj povedať za regióny, že je kľúčové to, že sa posunú kompetencie na vúcky a že vúcky budú môcť rozhodovať, kto k danej sieti bude a kto nebude, ale verím tomu, že sa tam posunú aj financovanie, lebo bez toho naozaj tie vúcky môžu rozhodovať len sčasti, čiže budeme mať aj určite v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, aby sa toto zmenilo.
Je tam veľa vecí, ktoré, na ktoré mám názor, že sa budú musieť ešte upravovať, a myslím si, že aj vládna koalícia príde s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. My takisto ich budeme dávať, lebo sú dôležité, aby sa niektoré veci upravili, ale vcelku ten zákon je dôležitý. Je dôležitý, aby tu bol, je dôležitý, aby sa prijal, lebo naozaj sa musí posúvať naozaj tá zdravotná starostlivosť dopredu. Je tam naozaj, to je to, čo si presne povedal, že je to také, že sme zase na niečo nalepili, na zákon sme nalepili zase nejaké prílepky, ktoré tam vôbec nemuseli byť, ale vcelku to hodnotím pozitívne v tom, že ten zákon je už v Národnej rade a máme naozaj aj prvé, aj druhé čítanie na to, žeby sme niektoré veci upravili a opravili, a preto aj takisto budeme komunikovať s pánom predsedom Balážom, kde budeme sa snažiť zapracovať veci, ktoré naozaj tomu zákonu môžu len pomôcť.
Ďakujem.

=====

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja, naopak, musím povedať, že ja veľmi vítam to, že sa ide navyšovať počet ošetrovateľských lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. Musím povedať, že asociácia neverejných poskytovateľov hovorí až o potrebe 36-tisíc lôžok. Je potrebné povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb máme ľudí, ktorých odkázanosť, stupeň odkázanosti je 5 a 6, väčšina z nich takmer potrebuje tú ošetrovateľskú starostlivosť.
Ale vrátim sa k tomu, efektívnosti, pretože dobre vieme, že, pán poslanec, ty si hovoril, že to je 6,60 na hlavu denne. Ono sa to zmenilo, je to 12 už. Ale musím povedať, že je to štyrikrát násobne lacnejšie ako lôžko v nemocnici. Už nehovoriac o tých pozitívnych vplyvoch, ktoré to má na tú psychiku a tak, že pokiaľ je ten pacient ošetrovaný v tom, poviem to, domácom prostredí, lebo v tých zariadeniach sa oni cítia už ako v domácom prostredí, tak je to pre neho prospešnejšie. Čiže je to štyrikrát lacnejšie pre štát, pokiaľ dokážeme ošetriť klienta v zariadení, ako keď ho hospitalizujeme v nemocnici. Čiže, naopak, ja túto úpravu veľmi vítam a ak by bol priestor, ja by som naozaj uvítala aj ešte navýšenie tých lôžok, lebo skutočne v zariadeniach sociálnych služieb je, poviem to, väčšina ľudí už odkázaná na tie ošetrovateľské úkony, ale, samozrejme, veľmi by som ocenila aj to, ak by to išlo ruka v ruke s tým, že napríklad opatrovateľom zvýšime kompetencie, a to je proste spolupráca s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde zadefinujeme, že napríklad tie jednoduché úkony môže robiť opatrovateľ a nemusí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky pripomienky.
Vlado Baláž, anestéziologické ambulancie, môžme si to sami vydiskutovať, ja mám iný názor, ale rešpektujem tvoj. Ja som chcel len pripomenúť, že môže to dopadnúť tak, že nebudú anestéziológovia v nemocniciach, ale však uvidíme.
Čo sa týka Tomáša, ako ja nerozporujem to, že Disease Management Programme je nezmysel, to vôbec nie, len pýtam sa, že prečo to majú robiť zdravotné poisťovne. A upozorňujem opäť na to, že je to taká sivá zóna, ktorá sa veľmi ťažko kontroluje, čo tie zdravotné poisťovne ako robia, takže bolo to myslené skôr tak.
Fero, ďakujem. Áno, snažíme sa byť konštruktívnou opozíciou, prinášať nejaké návrhy riešenia, to, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. A tuná naozaj sme chladnokrvne zhodnotili, že je tu veľa pozitív, niektoré veci sa nám nepáčia, takže vďaka za tento postreh.
No a, Martinka, čo sa týka tých ošetrovacích lôžok, tam je veľký problém hlavne ohľadom kontroly, to je ten zásadný, zásadný bod, že kto rozlíši, či sú mierne ošetrovateľské potreby, alebo, alebo vážne. Veľakrát sa stáva, že naozaj dôjde k exagerácii, čiže ľudia si myslia, že má veľmi ťažké, alebo potrebné sú ošetrovateľské úkony, hoci by to vedel zvládnuť opatrovateľ možno, keby mal rozšírené kompetencie. Čiže toto je tiež na odbornú diskusiu, na jasné nastavenie pravidiel, čo nám ako krajine, bohužiaľ, nejde. My veľmi nastavovať pravidlá nevieme a nevieme ich potom ani kontrolovať a vymáhať, čiže tu sa toho obávam, že ak to pustíme, tak môže dôjsť ku naozaj k vysokému nárastu vlastne potrieb.
Ale súhlasím s tým, čo si povedala, že je to lacnejšie ako v nemocniciach. Je to opäť na odbornú, odbornú diskusiu, takže ďakujem ešte raz všetkým kolegom a dúfam, že budeme v takejto odbornej diskusii ďalej pokračovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto. Ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem, tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú česť byť pri začiatkoch ambulantnej reformy a táto legislatíva z toho vychádza, a práve preto viem, že čo všetko to ako kebyže obsahuje okrem tej samotnej legislatívy a čo je potrebné urobiť aj nelegislatívne, aby to celé fungovalo. A aby som teda nejakú tú históriu zobral, že ako toto celé začalo, lebo ono je to dôležité v tom kontexte vedieť, ako a prečo sa vlastne prijíma táto nová optimálna sieť a ako sa k nej pristupuje.
My sme začínali vtedy s všeobecnou ambulantnou starostlivosťou a takou tou... a hľadali sme teda, vtedy sme sa pozerali, keď som bol ešte na ministerstve, že ako to robia tie okolité krajiny, a zobrali sme si za taký cieľ alebo, alebo vzor tú Českú republiku, ale aj niektoré ostatné krajiny majú veľmi podobné systémy. A tam to napríklad nerobí ministerstvo, tam robí tzv. optimálnu sieť alebo tzv. zonáciu tam robí ich všeobecná česká štátna poisťovňa veľká a ona na to ani nepotrebuje, ani tu by sme teoreticky na to nepotrebovali legislatívu, pretože ona si túto celú analytiku, ktorú my dávame do legislatívy, urobí vo vnútri a na základe toho potom nastavuje platby, zazmluvňovania robí a ona určuje celý ten trh. No ale tým pádom, že tá regulácia, ten poistný trh samotný tu nejakým spôsobom ako kebyže dlhodobejšie nefunguje a nejaké zdravotné politiky budúce netlačí, tak my sme pristúpili k tomu, a ja s tým súhlasím, aby teda štát chytil tie opraty do rúk, a teda štát prišiel s tou iniciatívou vtedy, že pozrieme sa teda na pediatrov a všeobecné ambulantné starostlivosti a v tom prvom kroku si teda vôbec analyticky potrebujeme zistiť, že kde máme tie najväčšie medzery, kde nám tí lekári najviac chýbajú. My napríklad veľmi, a preto nám aj napríklad veľmi často hovorím, že tú stratégiu ľudských zdrojov potrebujeme, pretože keď sa pozrieme na porovnanie lekárov, koľko ich máme, s ostatnými krajinami, tak my nevieme, či nám chýbajú v nemocniciach, ambulanciách, v ktorom regióne, v akých špecializáciách, a práve preto ako kebyže v tých špecializáciách to treba precizovať.
No a keď sme robili teda tú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, tak sme si presne zobrali za cieľ tú, alebo za vzor tú Českú republiku, urobili sme si tzv. semafory, pozreli sme sa na okresy, zistili sme, kde nám tí lekári najviac chýbajú. Ale to je nevyhnutný prvý krok, aby ste potom následne vedeli robiť nejaké, nejaké opatrenia, napríklad dotácie. My sme na to, na tie dotácie napríklad, ktorými sa veľmi často chválila aj ministerka Dolinková, tak tie sme vyrokovali ešte my s mojím tímom vtedy na ministerstve a vyrokovali sme ich práve na základe toho, že sme vedeli, kde nám tí lekári chýbajú, urobili sme tzv. tú zonáciu, vedeli sme, ktoré regióny máme najviac kritické, a následne sme teda vedeli tie dotácie do toho smerovať. Ja som veľmi rád, že súčasné vedenie teda alebo vedenie pod pani Dolinkovou v tom pokračovalo, a tým pádom je to veľmi dobrá vec. Samozrejme, sú z toho nejaké poučenia a ja tie poučenia vidím aj v tejto legislatíve a som z toho veľmi rád. Napríklad tá úloha tých vúciek, že sa dá zosilniť. Vedia možno nejaké konkrétne špecifiká regiónov a vedia lepšie smerovať niektoré tie dotácie, to už ja teraz chválim a myslím si, že je to dobrá vec, však to sa v praxi naučíme, že reforma je fluidný proces, ktorý treba robiť dlhé roky a nieže sa urobí jedna legislatíva a končí.
No ale čo chcem povedať, prečo som urobil takéto väčšie intro, je to, že tá samotná zonácia alebo to, že tá nová optimálna sieť je len nástrojom analytickým pre to, čo máme robiť ďalej. Následne bolo nutné robiť a my sme to v pozadí už robili. My sme sa rozprávali s Európskou komisiou a mali sme vyrokované rôzne stabilizačné mechanizmy, rôzne dotácie na to, aby sme vedeli robiť nové koncepcie tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pediatrie, ktoré vám zároveň teda určia, že kam sa ten, kam sa ten odbor bude smerovať v najbližších desiatich rokoch, a ono aj podľa toho, že aké budú mať kompetencie tí lekári v tých ambulanciách, ono to aj veľmi ovplyvňuje tú samotnú zonáciu alebo tú sieť. Pretože keď im dáme dajme tomu že viac kompetencií, všeobecným lekárom, pediatrom, tak následne potrebujeme aj tú všeobecnú sieť upraviť, že potrebujeme menej kapitovaných pacientov na vypočítanie tej optimálnej siete. Tým finálnym krokom, ktorý treba robiť aj na základe tých optimálnych sietí, je, že, a keď vieme teda, že čo majú oni poskytovať v tých samotných ambulanciách, je, že nastavíme podľa toho aj platby poisťovné, platby zo zdravotného poistenia.
No a prvým tým krokom, ktorý ja som teda vnímal pozitívne, a teda zatiaľ akože do veľkej miery stroskotal a robí sa tu len nejaký menší pilotný program, bol napríklad ten nový katalóg výkonov. A to má nejakú postupnosť, ktorú treba robiť. A my sme teda vždy vedeli, keď už sme vyjednávali s Európskou komisiou, že toto, čo robíme, je jednoduchší pilotnejší projekt, treba ho naškálovať, treba ho pripraviť, treba ho potom urobiť na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Tá špecializovaná ambulantná starostlivosť je v niečom komplikovanejšia, a preto aj ten zákon ja chápem, že on je v niečom technickejší a je zložitejší, ak chcete niečo dať do toho zákona, pretože ona tá špecializovaná ambulantná starostlivosť nie je homogénna. Proste tí lekári, tie prípady, ten typ starostlivosti je oveľa viac heterogénnejší v každej ambulancii podľa špecializácie. Čiže ja to logicky vnímam a za to aj chválim a trošku si teda prihrievam aj polievočku na tomto, že vlastne vychádzate z tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti, postupne sa hýbete k tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale zároveň teda chcem upozorniť, že ono je zároveň nutné aj urobiť to, čo sme robili pri tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Treba si zároveň povedať, že čo od tých ambulancií očakávame v horizonte dajme tomu desiatich rokov. Ja neočakávam, že ministerstvo by toto samé urobilo, treba zapojiť, samozrejme, odborné obce, máme tu množstvo odborníkov, ktorí sú, ktorí sú združení vo svojich orgánoch, tých, tak sa to robilo aj pri reforme nemocníc. Treba ich zapojiť, treba zadefinovať nejaké stratégie tých konkrétnych špecializácií na najbližších dajme tomu desať rokov, čo od nich očakávame. A treba, samozrejme, pokračovať potom následne aj v nejakej regulácii platieb. Ja si myslím, že toto je potrebné, takto treba ako kebyže pokračovať, ale zároveň toto je nejaký akože strategicky dlhodobejší nástroj.
A v čom teda ako kebyže zlyhávala táto vláda dlhodobejšie, ja to hovorím od začiatku toho roka, že už tie samotné predikcie, ktoré vidíme v tej pediatrii, tak nám hovoria, že tu sa na nás valí veľká lavína ako kebyže personálneho nedostatku, špeciálne pediatrov, pediatričiek, a my vieme, že do roku 2035 môžeme mať tých pediatrov, pediatričiek až o polovicu menej. A to znamená, že my musíme robiť zároveň ako kebyže systémové reformné opatrenia, ktoré nastavia siete, stratégie a platby, ale zároveň v niektorých špecializáciách potrebujeme sanovať rýchlo, rýchlymi riešeniami.
No a napríklad čo ja som teda ako kebyže navrhoval, my sme to mali aj v predvolebnom programe a veľakrát som tu aj o tom hovoril aj na výbore samotnom, je napríklad, že keď sa pozriete už na tú samotnú analytiku tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, my zistíme, že máme množstvo internistov, ambulantných internistov, až do okolo 1 400 ľudí. No a teraz že čo robia napríklad že západnejšie krajiny od nás, že ako to funguje, je to, že oni tých internistov začnú viac využívať na starostlivosť pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť. To znamená, že trošku ich ako kebyže prenášajú kompetenciami, platbami prípadnými nejakými, napríklad kapitáciami v našom prípade, aby sa internisti viac starali teda o všeobecných lekárov, a následne potom, keď chcú sanovať pediatrický, pediatrický stav, tak keď mám zasanovaný ten všeobecný stav tých všeobecných lekárov, tak následne viem posúvať hranicu, kedy sa starajú napríklad pediatri o naše deti. Napríklad v Česku, keď sa pozrieme, tak tam vidíme, že napríklad tam začínajú cca od štrnástich-pätnástich rokov, tie západnejšie krajiny to posúvajú, ten dorast tam už vôbec nie je. My tu máme dorast.
Čiže ja zároveň kvitujem a chválim, že pokračujete v tej reforme, že ste si ju osvojili, ale zároveň si myslím, že napríklad v prípade pediatrie, alebo keby sme sa možno, ja neviem, pozerali na pľúcnych lekárov, keby sme sa pozerali možno na kardiológiu, keby sme sa pozerali na neurológiu, alergológiu a podobne, tak by sme zistili, že takéto krízovejšie opatrenia potrebujeme robiť vo viacerých tých oblastiach. Čiže ja chcem vás aj povzbudiť k tomu, že idete dobrým smerom, ale ak nepôjdete trošku krízovejšími opatreniami, ktoré budú mať efekt možno do štyroch-piatich rokov, tak tá pediatria bude mať obrovský problém a môže sa stať napríklad to, čo sa stalo v Slovinsku. V Slovinsku dlhodobo ten problém ignorovali a následne teda štát už tam už aj povedal, že on nevie zabezpečiť fyzicky pediatrov pre rodičov a veľmi často ste sa fyzicky ani k tomu lekárovi nedostali a oni museli zriadiť napríklad telefónnu linku, na ktorú ste volali.
Alebo, keď nám to už skolabuje, tak potom zistíte, zase budeme v takom tom zablúdilom kruhu, že budú nám dajme tomu kolabovať urgenty, budeme mať preplnené nemocnice. Budú sa lekári a celkovo zdroje viac orientovať do nemocníc a potom zistíme, že keby sme to chceli nanovo naštartovať tú pediatriu, o ktorej vieme, že nám do 2035. môže skolabovať, tak potom to zoberie oveľa viac zdrojov, oveľa viac času a možno sa nám to nepodarí ako kebyže vrátiť do tejto, do tohto stavu. Čiže dobrý smer, ale ja by som teda očakával aj od ministerstva, že nám ukáže nejaké krízovejšie riešenia, nejaké rýchlejšie riešenia, ktoré budú mať nejaký rýchlejší efekt, ako dajme tomu že za päť, šesť, sedem, osem rokov. Máte, napríklad pri tej pediatrii máte, veľmi ľahko napríklad s tými internistami môžete pracovať.
No a, samozrejme, ja už som to aj spomínal. Chcem to spomenúť, pri tej ambulantnej reforme je to podľa mňa extrémne dôležité, lebo toto, tieto optimálne siete merajú fyzickú dostupnosť a kapacitu fyzickú tých lekárov, ale reálna dostupnosť je napríklad obmedzená veľmi aj poplatkami. A tie poplatky sú, samozrejme, na každom území, na každom kraji, v každom kraji sú trošku inšie podľa kúpyschopnosti, podľa dostupnosti tých lekárov a veľmi často, aj keď zadefinujete verejne prístupnú ambulanciu od neverejne prístupnej ambulancie, tak tá verejne prístupná ambulancia v skutočnosti nebude verejne prístupná napríklad práve kvôli tým poplatkom. Aj preto je to podľa mňa extrémne dôležité zadefinovať.
A tuto skončím a tým ostatným veciam ja by som, ja by som tiež vedel viacero tých technických vecí, akože mať tú technickejšiu debatu k tomu zákonu, ale chcel som vám skôr dať takýto ako kebyže strategický pohľad nás, ako sa na to pozeráme. Zároveň teda, jak kolega Stachura už asi spomenul, že takáto veľká legislatíva by si zaslúžila možno aj samostatný zákon, samostatné číslo tlače, samostatnú veľkú diskusiu, lebo vidíte, že vedeli by sme sa tam akože o tých nuansách baviť ešte veľmi dlho.
Takže ďakujem veľmi za pozornosť, a teda v prvom čítaní, ak teda nepriletia nejaké zvláštne pozmeňováky, ako to bývalo zvykom, tak chystáme sa toto podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, pán kolega Dvořák, nehnevaj sa na mňa, ja s kúskom vtipu iba poviem, že keď ti to vyhovuje, tak si bol vážny tvorca reformy na ministerstve zdravotníctva, ktoré teraz môžme ďakovať, že aspoň chvíľku po nej môžme kráčať, a keď nie, tak povieš, že čo si s tým mal spoločné. Však ty si tam bol len taký nejaký malý úradník. (Povedané so smiechom.) No tak troška to všetko treba zaobaliť, ale ďakujem za vystúpenie.

Ďakujem pekne, pán kolega, mal si pekný potlesk, čiže klub máte veľký. Ale nie, trošku vážnejšie. Dve veci by som tam podotkol, čo si myslím, že na to by sme nemali zabudnúť, je, že máme dostatok interných atestácií interných lekárov. A podľa mňa by bolo v budúcnosti možno, ak chceme naozaj riešiť krízové veci, že nám naozaj odchádzajú alebo nemáme dostatok všeobecných lekárov, je, aby sa urýchlila špecializácia zo všeobecného lekárstva pre interných lekárov. To na to ministerstvo nepotrebuje zákon, vie to zmeniť samo a to by nám do systému prinieslo cca 700 nových lekárov, ktorí by mohli byť všeobecní lekári. To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že na niektorých častiach územia Slovenska, ja sa nad tým stále zamýšľam, že či to takto naozaj chceme brať, že nemôžeme mať detskú pohotovosť, lebo naozaj nemáme detských lekárov, hej? Lebo chýbajú detskí lekári, nie sú a tak skoro ani nebudú, lebo toto opatrenie sa nedá urobiť, že zajtra nám pribudnú noví, ale prečo by napríklad pohotovosť, keď je, tak mala by, a ten pohotovostný lekár, ktorý tam na tej pohotovosti slúži, by mohol riešiť aj detských pacientov. Veď záchranné zdravotné služby lekár predsa, nemáme lekárov, že ktorí chodia na detských pacientov a chodia na dospelých pacientov. Ten lekár na záchrannej zdravotnej službe alebo ten záchranár chodí na všetkých pacientov rovnako. Čiže naozaj, čiže pri život zachraňujúcom výkone môže ísť lekár na výjazd, ale pri tom, keď má dieťa teplotu, tak to nemôže riešiť ambulantný lekár pre dospelých. Čiže tam tie zmeny sa dajú urobiť a vedeli by sme ten systém zefektívniť. Čiže k tomuto by som chcel pána ministra aj trošku vyzvať, aby bol v tomto trošku, by som povedal, krízovejší, lebo toto sú veci, ktoré nám naozaj budú za chvíľočku padať na hlavu, čo sa týka detských pohotovostných ambulancií.
Ďakujem.

Ďakujem mockrát za vystúpenie aj za taký ten analyticko-strategický pohľad. Zopár otázok alebo takých komentárov skôr, že keď sa človek zamýšľa nad tou verejnou optimálnou sieťou ambulancií, tak veľmi som zvedavý na tú vyhlášku, ako bude reagovať na to, že kde je absolútny nedostatok lekárov, kde je relatívny, hej? To sa dotýka viacerých vecí. Pokiaľ robíme nejaké duplicitné veci, duplicitné vyšetrenia alebo veci, ktoré by mohol robiť všeobecný lekár, ale odosiela ich ďalej ku špecialistovi, no tak v niektorých oblastiach sa môže zdať, že niekde je naozaj absolútny nedostatok tých špecialistov, hoci to môže byť len relatívny nedostatok, že je zle zmanažovaná práca. Čiže tam som zvedavý na tie detaily, ako to bude naozaj nastavené.
Čo sa týka tých vúciek, áno, súhlas, je to fajn, že dostávajú viac kompetencií. Obávam sa však, že kým nebudú mať aj nejaký finančný obnos, ktorý budú vedieť ony samy alebo samy reagovať na tú sieť, tak bude to taký relatívne slabý nástroj ako do tej celej problematiky zasiahnuť.
Čo sa týka toho, čo spomínal, čo si spomínal aj ohľadom pediatrov, tak takisto treba sa naozaj seriózne zamyslieť, že prečo pediatri sa venujú aj pacientom do 26 rokov. Prečo do jedného roku máme naozaj deväť preventívnych vyšetrení a vo všetkých krajinách na Západe ich je šesť. A to treba ľuďom otvorene hovoriť, hoci to nie je príjemné, samozrejme, že ja keď som zvyknutý chodiť každý mesiac ku pediatrovi, tak je to príjemné. Ale máme na to, máme na to, máme dostatok zdrojov aj tých, aj tých pediatrov je dostatok, aby sme mohli to dovoliť? A keď psychomotorický vývin, ja to zopakujem ešte raz, dieťaťa v Nemecku a na Slovensku je rozdielny? Naozaj to tak je? Ja si to nemyslím.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie, kolegovia. Teda keď sa dostávame do tej politickej roviny tuto s Vladom Balážom, tak zareagujem aj tam. Ja som vždy, keď sme tu v parlamente rozoberali rôzne posuny termínov v rámci optimalizácie siete, ja som sa k tomu hrdo prihlásil. A hrdo som sa hlásil hlavne k tomu preto, lebo čo sa nepodarilo vašim piatim alebo šiestim ministrom predtým, tak mne z pozície úradníka sa podarilo, čiže ja som na to vždy veľmi pyšný. Čo ale zároveň aj kritizujem, je, že namiesto toho, aby ste vlastne ako kebyže rok kritizovali tú reformu takto akože čiastočne, však rok máte, preboha, máte parlamentnú väčšinu, máte vládu, máte prezidenta. Vy ste si to mohli už upraviť, ako ste chceli.
A zároveň, prečo som aj na to pyšný, je práve kvôli aj tej ambulantnej sfére. Pretože súčasťou tej optimálnej siete nemocníc bolo aj nové zadefinovanie optimálnej siete všeobecných ambulancií. A teraz z toho vlastne súčasné ministerstvo vychádza. Čiže toto som ja naozaj že veľmi rád a treba v tom určite pokračovať. To nebudem kritizovať.
Zároveň teda vyzývam opätovne, že ak tu máme nejakú, nejaké problémy s tou optimálnou sieťou nemocníc, tak to poďme riešiť, poďme sa o tom baviť, ako to prenastaviť. Ja už by som viacero vecí možno teraz urobil inak, ale na konci dňa tá filozofia, s ktorou prichádzal naposledy pán Drucker alebo pani Kalavská, nebola úplne odlišná.
A zároveň vraciam sa k tomu aj vždy, veľmi často, ak si niekto myslí, že urobiť reformu znamená, že prijmeme jeden zákon a potom sa iba pozeráme, ako to hnije najbližšie roky, tak to nebude fungovať. Tá reforma bola prijatá v roku 2021. V tých samotných dôvodových správach, aj osobitných, aj celkových, hovoríme, že implementácia tej reformy, aby sme, aby sme ten systém neotočili hneď naruby, na nohy, treba ju implementovať do roku 2030. To znamená, že tam treba naozaj pracovať. A či už to, či už na tom nepracovali predošlé vlády, tak rovnako by sme mohli vyčítať, že súčasná vláda len odkladá účinnosti, časové lehoty alebo keď išlo o nejaké výnimky pre Pentu a Agel, tak to sme tu videli, že to sme tu rýchlo vedeli pretlačiť tým parlamentom alebo ministerstvom. Ale treba na tom naozaj systematickú prácu robiť.
Ďakujem.