22. schôdza

vymazať

Ďakujem za odpoveď, pán minister.
Ďalšou v poradí šiestou otázkou je vyžrebovaná otázka pani poslankyni Števulovej na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorého zastupuje pán minister školstva pán Drucker:
"Akým spôsobom konkrétne riešite aktuálne problémy s rezervačným systémom na OCP, to sú predpokladám oddelenia cudzineckej polície, a nedostatkom voľných termínov? Kedy je možné očakávať zlepšenie? Bude to v dňoch, týždňoch?"
Nech sa páči pán minister, vaša odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku. Ak dovolíte, prečítam odpoveď pána ministra vnútra.
Vážená pani poslankyňa, rezervačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, avšak mimoriadne vyťažený. V predošlých dňoch sme urobili opatrenia, na základe ktorých by už k výpadkom nemalo dochádzať a eliminuje sa tiež priestor na zneužívanie rezervačného systému. Zároveň sme urobili viaceré technické úpravy, ktoré skvalitnia a zlepšia služby prideľovania termínov. Aj dnes boli nasadené ďalšie opatrenia technického charakteru, ktoré prispejú k skvalitneniu služby a zlepšeniu jej ochrany. Počty termínov na rezerváciu sú prispôsobené kapacitám pracovísk cudzineckej polície. Výrazná časť je vyhradená žiadateľom o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania na Slovensku, a to z dôvodu aktuálnej situácie na trhu práce, čo sa po nasadení príslušných technických úprav aj prejavilo a termíny na uvedené tipy pobytov sú už k dispozícii na každom oddelení aj v súčasnej dobe. Vzhľadom na situáciu Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru monitoruje stav vyťaženosti jednotlivých pracovísk. Rezervačný systém reflektuje na potreby žiadateľov. V najbližších dňoch budú zavedené ďalšie úpravy systému, aby bol uspokojený čo najväčší počet žiadateľov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do blízkej budúcnosti pripravuje ďalšie systémové opatrenia, na základe ktorých sa agenda cudzineckej polície výrazne zefektívni. Paradoxne napriek tomu, že cudzinci sa sťažujú na nedostatok termínov a na nemožnosť rezervovať si termín na nimi požadovanú dobu, v niektorých prípadov prepadne až 30 % rezervovaných termínov, na ktoré sa prihlásili a napriek tomu sa na ne nedostavili.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pán minister. Pani poslankyňa má aj doplňujúcu otázku, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán minister, za prečítanie, aj ústretovosť. Ak by tu bol pán minister Šutaj Eštok, tak by som sa určite aj spýtala na charakter tých technických opatrení, pretože toto je vážny problém, ktorý pretrváva už týždne, ak nie mesiace. Cudzinci reálne mnohí mi reportovali, že nemajú možnosť si včas obnoviť povolenie na pobyt. Nakoniec kritizoval to aj pán Peter Pellegrini, prezident Slovenskej republiky pri svojej terajšej nedávnej návšteve v Nitre. A ja považujem za mimoriadne dôležité, ak chceme, aby naša republika bola úspešná pri lákaní talentov a ľudí, ktorí k nám prichádzajú pracovať a podnikať, aby tie termíny na cudzineckej polícii boli prispôsobené kapacitám cudzineckej polície, ale reálnym počtom cudzincov, ktoré na Slovensku máme, čo je dnes viac ako 200-tisíc.
Čiže aby sme ako Slovenská republika urobili všetko pre to, aby tí cudzinci mohli a mali reálnu príležitosť na to, aby mohli včas naplniť svoje zákonné povinnosti podľa zákona o pobyte cudzincov, teda požiadať o to predĺženie, respektíve obnovenie povolenia na pobyt.
Ďakujem za prečítanie otázky.

Ďakujem a odpoveď vám bude poskytovať pán minister vnútra.
Ešte máme priestor na jednu otázku, siedmu v poradí od pani poslankyni Jaurovej na ministra spravodlivosti pána Borisa Suska:
"Dňa 19. 9. 2024 Rada vlády pre ľudské práva schválila uznesenie, ktorým žiada ministerstvo spravodlivosti, aby verejne uznalo pochybenie, že zverejnilo nepresnú tlačovú správu o výsledkoch neukončeného vnútorného auditu zameraného na zlepšenie vnútorných procesov ministerstva, ktorá viedla k obviňovaniu zamestnancov ministerstva, mimovládnych organizácií a žiadateľov o dotáciu. A zároveň žiada o zverejnenie kompletného znenia ukončeného auditu. Pán minister, kedy dôjde k splneniu tohto uznesenia?"
Nech sa páči pán minister, máte ešte nejakých 1,5 minúty na odpoveď. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za otázku. Vami spomínané uznesenie bolo prijaté na rokovaní rady vlády pre ľudské práva a bolo témou samotného rokovania rady. Ministerstvo spravodlivosti, samozrejme, rešpektuje názor časti členov rady vlády pre ľudské práva, avšak vyslovujeme nesúhlas s tým, že by sme zverejnili nepresnú tlačovú správu, ako to tvrdia zástupcovia mimovládnych organizácií. A tento svoj postoj sme na uvedenom rokovaní dôrazne prezentovali. Plne si stojíme za svojimi vyjadreniami týkajúcimi sa transparentnosti procesu prideľovania dotácií v schéme ľudských práv, a zároveň rázne odmietame akékoľvek nenávistné útoky vo vzťahu k jednotlivcom, respektíve organizáciám, o ktorých sme sa dozvedeli z vyjadrení členov rady pre ľudské práva.
Vo vzťahu k žiadosti o zverejnenie znenia správy o výsledku vnútorného auditu za ministerstvo spravodlivosti odkazujem všetkých na opakované výroky, ktoré sme už viackrát zverejňovali, kde sme odkazovali na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nebýva zvykom, že sa takého správy zverejňujú. Každý, kto požiadal a požiada, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám k tejto správe, tak ju dostane, aj ju dostal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Čas na hodinu otázok uplynul. V zmysle rokovacieho poriadku dostanete písomne odpovede na tie otázky, ktorým sa nedostala dnešná odpoveď.
Prerušujem rokovanie na päť minút a vyhlasujem teda technickú päťminútovú prestávku. Ďakujem.
Potom budeme pokračovať.

(Prestávka.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu prerokovaním správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023. Správa má tlač 385 a správa výboru má tlač 385a.
Prosím predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha, aby správu uviedol. Mal by byť tu vedľa sály. Vitajte, nech sa páči, máte slovo.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, tlač 385.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, ako vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktorý sa opiera o nezávislosť rady a transparentné postupy našich hodnotení. Žiaľ, aj tentoraz práve konštatujeme, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sú udržateľné verejné financie, nebol v roku 2023 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol koncom minulého roka hodnotu 6,2 % HDP. Znamená to, že dlhodobá udržateľnosť sa posunula hlboko do pásma vysokého rizika. Ak máte pred sebou materiál, je to graf č. 1 na strane 6, vysoké riziko je od 5 % HDP.
Výška dlhu bola aj v roku 2023 v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2023 bol na základe revidovaných údajov z októbra 2024 na úrovni 56,1 % HDP, pričom hranica piateho sankčného pásma začínala od úrovne 54 % HDP.
V strednodobom horizonte RRZ odhadovala, že bez dodatočných konsolidačných opatrení by hrubý dlh kumulatívne vzrástol zo spomínaných približne 56 % HDP na konci roka v 2023 na úroveň 66,8 % HDP v roku 2028, teda o takmer 11 % HDP. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné. A pritom už prebiehajúca demografická zmena si vyžiada vysoký nárast nákladov v dôchodkovom systéme a systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to zároveň v čase, keď dôjde k zníženiu podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
To hovorili demografické projekcie spred 20-tich rokov, to hovoria aj dnešné odhady. Nemôžeme preto hovoriť, že sú prekvapením a voči tomuto trendu sme mali mať navyše v tomto roku podľa odhadov Európskej komisie druhý najvyšší deficit v rámci EÚ. Tento rok sme, bohužiaľ, nevyužili na trvalé ozdravovanie verejných financií, nakoľko veľa príjmových opatrení bolo dočasného charakteru a voči tomu sa prijímali nové trvalé výdavkové opatrenia. Verejné financie sú tak aj v tomto roku naďalej hlboko v pásme vysokého rizika a bezodkladne vyžadujú ozdravenie.
Minulý týždeň vláda schválila v návrhu rozpočtu ambiciózny objem nových opatrení podľa odhadov ministerstva financií v sume až 2,7 mld. eur a poslala ho do parlamentu. V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili dočasné alebo postupne vyklesávajúce príjmové opatrenia, je balíček na budúci rok zložený predovšetkým z trvalých opatrení, ktoré by mali znamenať trvalé zlepšenie stavu verejných financií niekde bližšie k spodnej hranici vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. Avšak vláda plánuje znížiť deficit len o 1,7 mld. eur. Deficit tak stále ostane výrazne vzdialený od maximálne povolených 3 % HDP podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu na úrovni 4,7 % HDP. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch smerom k znižovaniu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia, bolo by vhodné využiť konsolidačné opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií a nie na nové trvalé výdavky. O to menej bolestivé potom budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch.
Väčšina schválených opatrení pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná, napr. výraznejšie zvyšovanie základnej sadzby DPH, čo prirodzene limituje priestor využiť rovnaké opatrenia opakovane aj do budúcnosti. RRZ pripomína, že najlepší prístup ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je kvalitný mix konsolidačných opatrení čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, štrukturálne reformy na dodatočné zvýšenie ekonomického rastu, prijímanie fiškálne zodpovedných opatrení v kľúčových oblastiach, ako sú dôchodky, zdravotná dlhodobá starostlivosť, zlepšovanie výberu daní a odvodov ako aj trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti. Zároveň prvotné tlmiace efekty konsolidácie na ekonomiku by mali byť čo najviac vyvážené plným a efektívnym čerpaním európskych peňazí vrátane fondu obnovy. Takýto prístup ozdravovania verejných financií by nebol v rozpore, ale, naopak, v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva a infraštruktúry. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR Sr
Páni poslanci, poprosím vás kľud, lebo rušíte vystupujúceho. Prepáčte, ďakujem.

Tóth, Ján, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík. A v budúcnosti sa tak vyvarujeme konsolidačným šokom, ako sme ich mohli pozorovať napr. v Grécku. Objektívne ide o politicky náročný proces. Ideálne je plánovanú trvalú konsolidáciu vždy začať adresným odstránením identifikovaných neefektivít vo verejných výdavkoch na základe analýz napr. Hodnoty za peniaze. Samozrejme, úspory nemusia byť dostupné v požadovanom objeme ani nie hneď nasledujúci rok. Preto zvyšok treba doplniť ďalšími šetriacimi opatreniami na výdavkoch a zvyšovaním príjmov. Musíme držať palce poslancom Národnej rady, aby bol prijatý štátny rozpočet vhodnou liečbou, ktorá odštartuje niekoľkoročné ozdravenie verejných financií. Netreba pri tom však zabúdať na ochranu dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky, aby sme sa nedostali do konsolidačnej pasce, kde by vybrané konsolidačné opatrenia tak znižovali budúci dlhodobý rast ekonomiky, že by z toho boli oslabené aj samotné verejné financie a situácia by si potom vyžadovala následne dodatočnú konsolidáciu.
Z pohľadu prisvojovania si kultúry rozpočtovej zodpovednosti máme veľké rezervy, ako to detailne ukazuje aj naša aktuálna správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Čisto formalistický prístup k dlhovej brzde nestačí, nutné je reálne plnenie zmodernizovaných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Dovoľte mi uviesť zopár príkladov.
Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala realizácia opatrení vyplývajúcich z prekročenia sankčných pásiem dlhovej brzdy viesť k znižovaniu úrovne zadlženosti štátu na bezpečnú úroveň. Z dlhovej brzdy opakovane vyplývala pre vládu povinnosť predkladať dokument k zdôvodneniu výšky dlhu verejnej správy a návrhu opatrení na jeho zníženie. Na tento materiál už, no tento materiál už pravidelne neobsahuje postačujúce množstvo konkrétnych opatrení na zníženie dlhu, čím nedochádza k reálnemu plneniu cieľa sankcií, ktorým je zníženie dlhu verejnej správy pod sankčné pásma. Dokument, týkajúci sa dlhu za rok 2022 dokonca nebol vôbec predložený v minulom roku. Vláda ho predložila až v júli 2024 kumulatívne za roky 2022 a 2023, čo ústavný zákon neumožňuje a bol len formálne prerokovaný v pléne pred vyše mesiacom, keďže v sebe ešte neobsahoval konsolidačný balíček. Vláda v máji 2023 taktiež na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti viazala 3 % z výdavkov štátneho rozpočtu, avšak urobila tak na položkách, ktoré neznížili výsledný deficit verejnej správy. Opätovne išlo iba o formálne splnenie ustanovenia ústavného zákona bez vplyvu na zníženie dlhu verejnej správy. Vláda takisto formálne splnila predloženie vyrovnaného rozpočtu, ktorý však dosiahla zjednodušeným spôsobom, ktorý by podľa jej vlastných slov ohrozil fungovanie základných úloh štátu. Zároveň pre novú vládu následne nepripravila ani alternatívny rozpočet s realistickým plánom konsolidácie.
Toto sú príklady, ktoré dokumentujú, že k plneniu sankcií vyplývajúcich zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti dochádza len formálne. Vplyv dlhovej brzdy na zníženie dlhu bol tak minimálny. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu, upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli za dekádu jej účinnosti. Žiaľ, len z čisto politických dôvodov k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo a úradnícka vláda hlasovanie o tejto novele v druhom čítaní len posunula do tohto volebného obdobia.
V našej správe dokumentujeme aj niektoré nedostatky pri dodržiavaní pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spomeniem známy fakt, že rozpočet verejnej správy na tento rok nebol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi.
V roku 2024 bol cieľ rozpočtu stanovený vládou naplnený len vďaka nesprávnemu zaznamenaniu financovania časti energopomoci zo zdrojov EÚ, čo však vzhľadom na načasovanie pomoci v roku 2023 bolo v rozpore s princípmi európskej metodiky ESA 2010, na čo sme dopredu aj upozorňovali. Príbehom, ktorý zapadá do tejto témy je aj osud výdavkových limitov. Spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladal od samého začiatku výdavkové limity ako hlavný operačný nástroj pre dosiahnutie zdravia verejných financií. K uzákoneniu limitu verejných výdavkov však došlo až po 11 rokoch od schválenia ústavného zákona. Limity sa s účinnosťou od 1. apríla 2022 stali hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, no v takejto podobe ostali platné len do 31. júla tohto roku. Počas ich dvojročnej účinnosti tak nedošlo k efektívnej aplikácii pravidla a k záväznému použitiu verejných výdavkov ako hlavného nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti. Zrušenie národných limitov tak bolo významným oslabením fiškálneho rámca. Bez národného limitu sa tak bude prihliadať len na nové európske pravidlá. RRZ však upozorňuje na riziká, či tieto pravidlá budú v praxi v budúcnosti lepšie fungovať ako doterajšie nie veľmi účinné európske pravidlá. Európske pravidlá sa vyznačujú zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich nedodržiavania, menšou precíznosťou proti možnému obchádzaniu, ale aj vyššou rigiditou v prípade kríz. Ide o univerzálne pravidlá navrhované pre širokú skupinu krajín, pričom takmer všetky majú lepšiu dlhodobú udržateľnosť ako my, a zároveň menšiu demografickú krízu pred sebou. Zároveň tieto európske pravidlá nie sú priamo naviazané na dlhodobú udržateľnosť, ako to predpokladá zákon, ako to predpokladá ústavný zákon a z tohto dôvodu má rada obavu, že zrušenie pôvodných výdavkových limitov môže odporovať čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok vzhľadom na stav verejných financií nie je príjemným čítaním. Exaktne však odzrkadľuje situáciu, v ktorej sa nachádzame a perspektívu, ktorej čelíme. Čaká nás náročné a dlhodobé ozdravovanie verejných financií. Ako vidíte na našom hlavnom grafe č. 1 v správe, ešte v rokoch 2015 - 2016 sme mali nízke riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Odklon od tohto vývoja nastal najmä od roku 2018, kedy RRZ, ale aj ministerstvo financií podľa európskych pravidiel skonštatovali, že verejné financie sa výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu. K náprave však už do prepuknutia pandémie, bohužiaľ, nedošlo. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti tak nastalo v roku 2019, kedy okrem dekonsolidačnej rozpočtovej politiky sa prejavili najmä opatrenia podkopávajúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Už od začiatku roku 2020 sme tak prekročili zónu vysokého rizika udržateľnosti a Európska komisia nás na základe vtedajších zmien v dôchodkoch vyhodnotila ako jednu z krajín s dlhodobo najhoršími verejnými financiami. Navyše verejným financiám prirodzene neprospeli ani následné krízy, ani predvolebné a povolebné rozhodnutia, ktoré postupne zvyšovali deficit počas minulého roku. Už prijatím štátneho rozpočtu pre rok 2023 došlo k nárastu deficitu na 4,4 % HDP v máji. Následne po výmene vlády najmä pre zmeny prijaté predvolebným parlamentom sa tento deficit zvýšil na 4,8 % HDP. Povolebné opatrenia tento deficit ešte navýšili na výsledných 5,2 % HDP. Bohužiaľ, ani tento rok, hoci energokríza už takmer odznela, sa nevyužil na trvalé ozdravenie verejných financií a podľa našich odhadov aj ako podľa odhadov ministerstva financií sa tentoročný deficit má zvýšiť na 5,8 % HDP. Dostali sme sa tak na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov Európskej únie. Aj to je výsledkom dlhodobo podceňovanej kultúry zodpovednosti voči prijatým pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Je preto dôležité, že v súčasnosti celé politické spektrum chápe akútnu potrebu ozdravovania verejných financií.
Jedným z krokov zlepšovania tejto kultúry by bol aj široký politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii konceptu dlhovej brzdy, tak aby lepšie reflektovala potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä aby sa dlhová brzda spolu s výdavkovými limitmi stala efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti.
K tomu je potrebná aj zmena prístupu vlád a parlamentu, aby namiesto často len formálneho prístupu, ktorý neplní účel zákona, dochádzalo aj k reálnemu zlepšovaniu zdravia verejných financií. Bolo by preto veľmi vítané, keby na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vzišla iniciatíva obnoviť túto myšlienku.
Ďakujem za pozornosť.