22. schôdza

Ďalším vystupujúcim v rozprave, pán poslanec Lučanský.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, vážení poslanci, poslankyne, v rozprave podám jeden pozmeňujúci návrh vlastne k zákonu 245/2008 zákona o školstve. Podľa tohto zákona sa definujú princípy výchovy a vzdelávania s tým, že vlastne bude doplnený dodatok, ktorý rieši cirkevné školy. Takže teraz prednesiem pozmeňujúci návrh, prosím o zastavenie času.
Pozmeňujúci návrh poslancov Adama Lučanského, Andreja Danka, Jána Podmanického a Jozefa Habánika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
V čl. V sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. § 3 sa dopĺňa písmenom u), ktoré znie:
„u) politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie § 15."."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Bod 30 spoločnej správy navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie.
Ďakujem, skončil som.

Ďalšou vystupujúcou je pani poslankyňa Kramplová.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadrila k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Dovoľte mi, aby som sa dotkla bodu 23 v čl. 5, ktorý sa týka vydávania náhradných dokladov o získanom vzdelaní. K tejto časti predloženého návrhu zákona sme dostali veľké množstvo pripomienok jak od odbornej laickej verejnosti, a preto podľa nášho názoru zakladá dôvod na to, že predmet uvedenej úpravy si vyžaduje ešte odbornú diskusiu a z uvedeného dôvodu v mene skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu a SMER – slovenskú sociálnu demokraciu navrhnem vypustenie z návrhu zákona.
Prosím, pán predsedajúci, o zastavenie času, prečítam návrh pozmeňujúceho návrhu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Zastavte čas pani poslankyni.

Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Jána Podmanického, Richarda Glücka, Dagmar Kramplovej a Andreja Danka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. V sa vypúšťa bod 23.
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Body 35 a 36 spoločnej správy navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie.
Ďakujem. Skončila som.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šmilňák.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, ktorí ešte máte chvíľku času a trpezlivosti, dovoľte mi pár poznámok ku zákonu alebo teda k legislatívnemu počinu, ktorý sa dotýka viacerých zákonov, prioritne zákona 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa čiastočne dotýka aj veľkého školského zákona a potom zákona o školskej správe a samospráve, teda štátnej správe a školskej samospráve, to je 596/2003. No, ťažisková téma, ťažisková téma tejto legislatívnej zmeny alebo tohto legislatívneho návrhu je zmena financovania materských škôl. Ja vám skúsim tak jednoducho povedať, že čo sa tam udeje, čo sa tam stane.
KDH má vo svojom programe zjednotenie a zjednodušenie financovania škôl a školských zariadení. My to máme veľmi, veľmi komplikované. Ten náš systém je nieže nedokonalý, ale stratil už veľmi dávno logiku. Súvisí to s tým, že životnosť ministra školstva na Slovensku je niekde medzi 1,5 až 2 rokmi a každý nový minister prišiel, začal niečo, nejakú reformu, nejakú legislatívu a potom sa veľmi rýchlo zmenil a nedokončil, nedotiahol veci a po ňom to urobilo viacej ministrov takto. A to naše školstvo jednak náš školský vzdelávací systém a jeho financovanie a jeho organizácia tak dostalo veľa takých nehomogénnych zubov a je asi načase to opraviť.
Tu sme sa ešte, predchádzajúci ministri sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti, že k tomu kroku dôjde, že štát prevezme zodpovednosť za materské školy, a teda pristúpilo sa k tomu, že materské školy prejdú z pôsobnosti miest a obcí, teda z financovania cez originálne kompetencie prejde pod financovanie, teda prenesený výkon štátnej správy pod ministerstvo školstva, čiže materské školy má priamo financovať štát. Je to trošku proti decentralizácii, ale logiku to dáva v tom, že to predprimárne vzdelávanie špecificky pre Slovensko je veľmi, veľmi dôležité. Je dôležité, aby bolo zabezpečené pre každé dieťa na Slovensku, špeciálne pre deti, ktoré sú vo vylúčených osadách a toto je jeden z nástrojov, ktorý nám aj im má pomôcť, aby sme sa pozberali, pozviechali. Tak v tomto prípade to takto dáva logiku, lenže čo sa stalo? Urobili sme ďalší zub, ďalší jeden nesystémový alebo jeden krok, ktorý z môjho pohľadu je nelogický a podľa mňa chybný. My sme síce preniesli materské školy pod financovanie štátu, ale ich školské jedálne sme nechali pod financovaním miest a obcí. Teda toto sme nechali na pleciach starostov. Doteraz bola táto inštitúcia materská škôlka financovaná z jedného zdroja peňazí, z miest a obcí. Teda tých zdrojov bolo viacej, lebo aj rodičia niečo doplácali, ale čo sa týka inštitúcií, tak materskú škôlku financovali mestá a obce. Po novom bude väčšiu časť materskej škôlky financovať štát a menšiu časť tejto škôlky, jej školskú jedáleň, bude financovať mesto a obec.
A teraz si predstavte, že privediete dieťa do materskej škôlky za rúčku, keď ho pošlete do herne alebo do spálne a zasvietite tam svetlo, tak kto bude platiť tú elektrinu? No štát. Ale keď to dieťa pôjde do vedľajšej miestnosti, do jedálne, tam tú elektrinu už bude musieť platiť starosta. A to je obrovská komplikácia, lebo vy to neviete zmerať, vy to neviete zmerať. My sme materské škôlky ako keby rozdelili a teraz sa aj riaditeľka, aj riaditeľ materskej škôlky prípadne keď má právnu subjektivitu alebo starosta, či primátor, keď škôlka nemá právnu subjektivitu, tak sa budú zodpovedať dvom pánom. Budú musieť prijímať prostriedky z dvoch zdrojov, míňať ich tak, aby toto oddelili na túto stranu a toto na túto stranu a potom to zdokladovať. Hovorím to preto, lebo deväť rokov som bol riaditeľom materskej školy, materskej a základnej školy. Je to obrovskú komplikácia. Podobnú komplikáciu majú školy v prípade, že, nieže v prípade, ale takmer každá základná škola na Slovensku má aj školskú jedáleň a školský klub detí. A tam to platí obdobne, že jedna časť je platená zo štátu a druhá časť je platená z miest a obcí a to je obrovská, obrovská komplikácia, zbytočná byrokratická záťaž a nesystémový prvok.
A teraz pán minister Drucker dostal ťažkú úlohu. On dostal úlohu dohodnúť sa so združením miest a obcí, so ZMOS-om, musel rokovať s rôznymi organizáciami a dospieť k nejakej zhode. A urobil si svoju domácu úlohu, predpokladám, najlepšie ako vedel, ako manažér, ako krízový manažér, ako bývalý minister, ako manažér s dobrou povesťou, tak to poviem. Išiel do toho. A vyrokoval niečo, čo zase ten systém aspoň na čas, keď to neopravíme neskôr, čo ten systém nevylepšuje.
A ja vám chcem povedať, kde vidím problém. Problém vidím v tom, že my sme proti sebe postavili dve vážne organizácie, ministerstvo školstva a združenie miest a obcí. A oni sa pravotia, bijú o ten istý balík peňazí, toto mi neber, toto daj sem. A ja vám chcem dnes povedať, že bude amen s naším školstvom, ale bude ešte horšie s naším školstvom, ak jeho financovanie bude závisieť na dobrej vôli ZMOS-u. My nevieme profesionálne dobre priniesť zo sveta, z príkladov dobrej praxe tu implementovať to najlepšie, čo vo svete v školstve platí, lebo sa tu hráme a bijeme o balík peňazí, ktoré ZMOS mal dávno dostať úplne inak. Ale my sme v rovnici postavili, v tej rovnici proti sebe ministerstvo školstva a ZMOS. A verte mi, keď toto takto ostane nastavené, my s naším školstvom pramálo pohneme, pramálo. Táto legislatívna zmena, tá parlamentná tlač 400 má viac ako 100 bodov, viac ako 100 bodov. Oceňujem niektoré z nich, poviem. Veľmi často sa tam cituje, že aplikačná prax, na základe aplikačnej praxe chceme zjednodušiť, odstrániť duplicitu, odstrániť zbytočnú byrokraciu, fajn, toto sú dobré, toto sú dobré veci, z môjho pohľadu trošku kozmetické, ale aj tie treba spraviť. Čo oceňujem, že minister sa pustil do riešenia mobilov a dokázal to zdôvodniť pred všetkými, že ako to poškodzuje, ako to odvádza pozornosť, ako to ničí detský mozog, čo to robí s dopamínom, čo to robí s psychikou a s procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu a ako je generácia týchto detí nesústredená a čo s tým musíme spraviť. Kvitujem. Možno niektoré veci sme mohli spraviť ináč, to je vec pohľadu. Predpokladám, že to riešil s odborníkmi a že našli konsenzus, ktorý bol prijateľný a dáva zmysel, berem.
Čo kvitujem napríklad, že ideme konečne po dvoch rokoch sa venovať aj ukrajinským deťom, ktoré tu sú ako bezprizorné a chodia do školy, nechodia do školy, dištančne sa vzdelávajú, nevieme.
Treba im pomôcť a konečne sme nabrali dych a ideme toto nejakým spôsobom riešiť. Vidím tam aj nedostatky. Ideme posilňovať kompetencie a silu Štátnej školskej inšpekcie, je tu pani inšpektorka bývalá. Dostanú právomoci viacej trestať v prípade, že škola nekoná. Ale, prosím vás, ak riaditeľ školy, ak škola nemá účinné nástroje na riešenie nejakého problému, nevie si s tým rady, sama si s tým nevie rady, lebo nemá nástroje tá škola alebo ten riaditeľ, nedostaví sa výsledok, nedostaví sa riešenie a keď zvýšime kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a tú školu začneme trestať, my nedosiahneme zlepšenie situácie, len ešte viacej udeptáme tieto školy.
Poviem vám konkrétny prípad. Inšpekcia často vyčíta školám, že nedostatočne riešia prípady, kedy dochádza k agresívnemu správaniu alebo k šikane. Často je to školám vytýkané. Ale reálne školy nevedia, ako to majú riešiť.
30 % detí ani neprizná, že bolo šikanovaných, 30 %, tretina detí neprizná, že bolo šikanovaných a trpí vo vnútri v svojom srdci a potom má psychické problémy, zdravotné problémy a potom ide dole aj vzdelávací výsledok.
Bojí sa, lebo keď to povie, buď obeť, alebo svedok, boja sa, že dostanú aj oni. Vo väčšine prípadov keď dôjde v škole k šikane, ten proces je tak pomalý, tak komplikovane sa rieši a za tie dlhé týždne, kedy sa to rieši, ostáva šikanér a šikanovaná osoba v tom istom kolektíve. A bezradní rodičia, keď dieťa už začne chodiť poza školu a vymýšľa si, že ho bolí bruško alebo hlava, tak rodiča sa uchyľujú k tomu, že zoberú dieťa do inej školy.
Toto je najčastejšie riešenie šikany na Slovensku, prosím. Šikanér ostáva ďalej v škole a dieťa uteká niekde inde, do nejakého bezpečnejšieho prostredia. A my sme napríklad neotvorili, nedali lepšie nástroje riaditeľom. Existujú prípady, Francúzsko menilo teraz legislatívu, Írsko, Anglicko. Poviem niečo odvážne, o čom sa môžme do budúcna baviť, hovorí sa o trestnoprávnej zodpovednosti napríklad, zavádza sa pojem trestný čin. Školská šikana začína byť, alebo už je kodifikovaná v legislatívach rôznych krajín ako trestný čin. Znižovala sa trestnoprávna zodpovednosť v niektorých krajinách a tak ďalej. V niektorých štátoch môžte suspendovať na niekoľko dní, dokonca v prípade, že sa to nevyriešilo dokonca môžte zo školy poslať takého šikanéra preč. My nemáme také právomoci, riaditeľ nemá takýto nástroj. V mnohých krajinách platí to, že ak niekto preukázateľne šikanuje, musí sa zapojiť do rôznych kurzov empatie a tak ďalej. Proste existujú nástroje, ktoré sú funkčné, fungujú a cieľom je nieže potrestať šikanéra, lebo aj ten šikanér veľmi často je človek, ktorému mohlo byť ublížené, alebo má nejaké iné vnútorné alebo vonkajšie problémy. Samozrejme, treba to riešiť komplexne. Ale nemôže sa stať, že to riešime tak, že obeť ďalej trpí. V prípade domáceho násilia sme to vyriešili, to je obdobný prípad. Ale tam keď preukázateľne násilník ubližuje, tak polícia dokáže toho človeka, povedať mu, máš pár minút, zbaľ sa a pôjdeš preč do vyriešenia prípadu. Aby nemohlo nastať to, že sa zavrú dvere a ten násilník ďalej ubližuje. To je zmena paradigmy, to sme len nedávno zaviedli do našej legislatívy. Možnože je čas aj k takýmto riešeniam prísť, otvoriť takéto riešenia v oblasti školstva.
A keď pán minister hovorí o nežnej revolúcii, tak napríklad tu v tej 400, v tlači 400 až také veľké revolučné zmeny nevidím. Snáď to, že financovanie materskej školy prechádza pod štát, ale neurobili sme to dôsledne. A nie preto, ja neviním za to ministra, ja hovorím, že tá rovnica ZMOS vs. ministerstvo školstva nie je dobrá. A takýchto vecí by sa tam dalo vyčítať viacej.
My kádeháci, konzervatívni, kresťanskí politici dávame pozor aj na to, dokonca je to naša ústavná priorita, aby škola a rodina spolupracovali pri výchove a vzdelávaní, ale aby sa nestalo, aby sa žiadnym spôsobom nestalo, že poza chrbát rodičov sa vlieva do detí niečo, čo môže byť škodlivé a s čím rodičia nesúhlasia. A preto tu bol taký legislatívny ping-pong na našom výbore a ešte aj teraz sme toho svedkami, že sa na poslednú chvíľu podávajú ďalšie pozmeňovacie návrhy, ale verte nám, naším cieľom je to, aby bola maximálna a dobrá spolupráca a súčinnosť medzi rodinou a školou, ale aby v niektorých témach, ktoré sa týkajú intimity dieťaťa, ktoré sa týkajú sexuálnej výchovy a vzdelávania, prípadne náboženského, filozofického presvedčenia, aby na toto mal dosah rodič. Či už je to súčasťou štátneho vzdelávacie programu, a zároveň školského potom, či je to nad rámec vzdelávacieho programu, alebo či je to súčasťou katalógu inovácií. Tam budeme trvať na tom a budeme chcieť, aby rodič mal možnosť povedať, toto nie je vhodné pre moje dieťa. Lebo pán minister môže povedať, ja ako minister, ja sa budem snažiť toto ustrážiť, lenže ja som povedal, my na Slovensku veľmi často meníme ministrov. A nie je zárukou, osoba ministra nie je zárukou toho, že či sa niečo nezdravé dostane deťom, alebo nie. Toto musíme nastaviť v zákone.
A v takomto prípade hovoríme, že ak sa tu dohodneme, tak sme ochotní podporiť túto legislatívnu zmenu, ak nie, buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti. Napriek tomu, že som povedal a vymenoval časť vecí, ktoré sú celkom prospešné v tomto zákone, dávajú zmysel. Je ich tam viacej, ale pre krátkosť času aspoň toľko za mňa a za KDH.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Habánik.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja čiastočne rozumiem vašej obave, čo sa týka zmeny financovania materských škôl a presunu originálnych kompetencií pod prenesený výkon štátnej správy. Diskutovali sme o tom aj na školskom výbore pomerne dlho a chcem povedať, že práve memorandum, ktoré podpísal pán minister s miestnou samosprávou, so Združením miest a obcí Slovenska, znamená, že ministerstvo a ZMOS nie sú v nejakom vojnovom stave alebo nie sú v rozpore. Práve naopak, našli zhodu pri prechode a presune týchto kompetencií. Naviac v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva pre budúci rok je alokovaných 54 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie zmeny financovania materských škôl aj z hľadiska teda mzdových a prevádzkových výkonov. Určite a s tým s vami súhlasím, by bolo lepšie, ak by sme dokázali jedným krokom preniesť aj tie školské kluby detí, aj jedálne alebo aj ďalšie zložky, ktoré ste menoval. Žiaľ, súvisí to s výnosom dane z príjmov fyzických osôb a prerozdelením tejto dane a ja pevne verím, že vlastne v priebehu roka alebo dvoch, keď sa zavedie a implementuje tento systém zmeny, pribudnú do toho preneseného výkonu štátnej správy aj tieto zložky, ktoré ste vy spomínal vo svojom príhovore. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Šmilňák.

Tak ja sa celkom vždy teším na prácu vo výbore pre vzdelávanie, lebo tam veľmi často počúvam odborné a veľmi korektné argumenty. V tomto prípade tak trošku ste si možno protirečil, že nestoja proti sebe. Oni nestoja proti sebe ako súperi, oni len sú financovaní z toho istého balíka. Keď zoberieme kompetenciu materským školám alebo školským zariadeniam, tie peniaze presunieme na ministerstvo školstva, tak vlastne o tento balík peňazí prichádzajú tie samosprávy. A ja ZMOS nevnímam ako nejakého nepriateľa. To je jedno veľmi seriózne združenie miest a obcí a mestá a obce sú organizácie, ktoré najlepšie alebo ešte lepšie ako štát hospodária. Oni nemôžu hospodáriť so stratou, oni nevytvárajú deficit. Oni musia mať každý rok vyrovnané hospodárstvo a stále majú menej a menej peňazí a viacej a viacej roboty. Čiže my v KDH si veľmi, veľmi vážime, práve naopak, ZMOS pokladáme za seriózneho partnera. Ja hovorím o tej rovnici, kedy peniaze, o ten istý balík peňazí tieto dve inštitúcie musia súťažiť. A ja do budúcna vidím toto ako veľké ohrozenie nejakého napredovania a skvalitňovania školstva. Toto ja vidím ako problém a ako problém výhľadový, ktorý nie je len dnes, ale ktorý nás bude brzdiť, ak to nezmeníme do budúcna a zahatí zlepšovanie školstva, ktoré momentálne máme na Slovensku mizerné. Tie naše školské výsledky a všetky merania a všetko, čo v školstve robíme, ušiel nám vlak, celý svet je pred nami a toto potrebujeme dobehnúť. Ďakujem.