22. schôdza

Súhlasím, ale vnímam to, že to boli legislatívno-technické poznámky, takže to nie je nejaký zásadný, zmena zákona alebo niečo podobné, takže odôvodnenie v tomto prípade nepovažujem za podstatné.
Prerušujem rozpravu k tomuto bodu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Pokračovať budeme o štrnástej hodine ďalšími diskutujúcimi v rozprave.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade pekný deň vám prajem, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerušenou rozpravou v druhom čítaní o návrhu poslancov Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 452, spoločná správa výborov má tlač 452a.
Prosím navrhovateľa a spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesto.
V rozprave pokračujeme ďalším písomne prihláseným, ktorým je pán poslanec Viskupič, pripraví sa potom pani poslankyňa Nash.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 452.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa v rámci tejto rozpravy vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladajú traja poslanci Slovenskej národnej strany – pán Garaj, pán Danko a pani Kramplová. Návrh sa teda týka zavedenia povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. No v princípe ide o opatrenie, ktoré má za cieľ podporiť zdravý životný štýl detí a mládeže prostredníctvom finančnej podpory na športové aktivity.
No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, a to tu potvrdím aj ja, podpora fyzickej aktivity je nesporne dôležitá najmä v súčasnej dobe, keď sa zvyšuje počet detí, ktoré trpia rôznymi civilizačnými ochoreniami, ako je obezita alebo cukrovka. Všetci vnímame, že pravidelný šport je kľúčom k udržaniu fyzického aj duševného zdravia a môže mať dlhodobé pozitívne účinky na vývoj detí. Toto proste nijak nespochybňujem, na tomto je asi celospoločenská zhoda.
No tak tento návrh má ambíciu posilniť účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čo teda samo osebe vnímam ako krok, ktorý si zaslúži pozornosť našu, no preto tu stojím. Otázka však je, či je toto správny spôsob a tu je moja odpoveď jasná, nie, takto nie. A pokúsim sa vysvetliť, že prečo, prečo toto nie je správny spôsob, ako podporovať šport detí. No myslím si, že ako pri každom návrhu zákona, aj tu je potrebné pozrieť sa na širší kontext, konkrétne na vplyvy a možné riziká, ktoré toto opatrenie prinesie.
No a teda ako prvá je tu otázka, či a prečo má byť povinnosťou firiem s viac ako 49 zamestnancami sa teda povinne starať o zabezpečenie pohybovej aktivity pre deti svojich zamestnancov. Prečo? No zoberme si, aj napriek tomu, že napríklad ochrana pred povodňami, hej, je takisto veľmi dôležitá, ale úplne prirodzene ju nedávame za úlohu napríklad finančnej správe. Alebo poďme naspäť ku zdraviu, samozrejme, aj zdravé stravovanie je veľmi dôležité, zasa sa, myslím, všetci zhodneme, ale tiež je asi každému jasné, že nedávame za úlohu alebo za povinnosť, čo ja viem, notárom alebo súdom riešiť zdravé stravovanie občanov.
Tak sa potom pýtam, že prečo má firma, ktorá má viac ako 49 zamestnancov, povinne prispievať na šport detí svojich zamestnancov. Akože čím je to definované alebo čím je to odôvodnené okrem teda chcenia troch poslancov alebo dvoch poslancov a jedného predsedu SNS?
No možno nie každý vie, že táto možnosť v zákone bola doteraz ako dobrovoľná zo strany zamestnávateľov, a teda mohli si tento náklad na šport detí ich zamestnancov odpísať z daní a som presvedčený, že takto by to malo zostať. Toto je tá možnosť, ktorá je úplne okej. Ak si štát vie predstaviť, že to vie byť teda daňový náklad, vie to podporiť, tak nech tá možnosť v zákone je, tá možnosť v zákone je a je to dobrovoľné. Čiže ja, z môjho pohľadu sa niečo, čo je správne, sa ide vlastne zhoršovať a bude to, bude to nesprávne.
No a, samozrejme, teda treba brať do úvahy, že zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami bude mať negatívny dopad na malé a stredné podniky, teda návrh samotný hovorí, že zamestnávatelia by mali povinne poskytovať príspevok vo výške 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do výšky 275 eur ročne, myslím, že teda pre všetky deti dokopy, ak to dobre čítam, ten návrh zákona. V prípade väčších spoločností s dostatočnými finančnými rezervami, okej, toto opatrenie nemusí predstavovať zásadný problém, ale pre menšie podniky, ktoré sa jednoducho už teraz stretávajú s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, musia čeliť zvyšujúcim sa nákladom na mzdy, na energie a proste na všetky teraz tie ďalšie body alebo kroky z konsolidačného balíčka, je toto ďalšia a ďalšia finančná záťaž. To je teda jeden pohľad.
Ďalší aspekt je otázka spravodlivosti. Teda keď sa na to pozriem opačne, tak dobre, týka sa to zamestnávateľov so 49 a viac zamestnancami, no a teraz to znamená, samozrejme, že zamestnanci v menších firmách, ktoré túto hranicu nespĺňajú, nebudú mať nárok na takýto príspevok. Samozrejme, v praxi to zasa len vytvára nejakú nerovnováhu medzi zamestnancami v závislosti od veľkosti zamestnávateľa, pričom tí teda v menších firmách sú z tohto opatrenia vylúčení. No a teraz ad absurdum, hej, proste sa pýtam, a teda pre deti rodičov pracujúcich v menších firmách už teda pohyb nie je dôležitý? Veď teda takto si predkladateľ vlastne sám sebe odporuje, hej, lebo veď teda to odôvodnenie je, že teda ten šport dôležitý je. Takže šport dôležitý je, ale len vtedy, ak robíte pre firmu s 50 ľuďmi? No celé je to také zvláštne, hej? Tým teda nehovorím, že by to malo byť zavedené aj pre firmy do 49, ale opačne, nemá sa to zavádzať pre žiadne firmy, len aby to teda bolo jasné.
No, tretí pohľad je, že nemôžeme ignorovať ani vplyv tohto návrhu na verejné financie. Podľa dôvodovej správy sa teda očakáva mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, čo teda je veľmi široký a málo definovaný pojem, príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca by mal byť oslobodený od dane z príjmov, čo teda znamená zníženie daňových príjmov štátu. Len teda keď vlastne štát momentálne čelí problémom s verejnými financiami, tak asi by sa nemali vytvárať ďalšie opatrenia, ktoré vlastne tie dane akoby znižujú z tohto pohľadu. No dobre.
Na druhej strane predkladatelia argumentujú, že toto opatrenie by mohlo v dlhodobom horizonte znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže zdravé deti budú menej zaťažovať zdravotný systém v dospelosti. No s tým sa dá možno tiež teoreticky súhlasiť, ale tak to je také, jak že večer bude, večer bude tma. No každopádne je otázne, či tento pozitívny alebo očakávaný pozitívny vplyv na zdravie detí sa naozaj dostaví v miere, ktorá by teda ospravedlňovala zvýšené výdavky štátu a zamestnávateľov v krátkodobom horizonte. Treba si uvedomiť, že samotný príspevok na športovú činnosť ešte nezaručuje, že deti budú pravidelne športovať, že okrem finančnej podpory je potrebná aj motivácia zo strany rodičov, škôl a, samozrejme, aj samotných detí, aby sa šport stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života a to teda pri všetkej úcte, toto automaticky v žiadnom prípade nezabezpečí.
No ďalej, ďalší pohľad je, teda pozrime sa na dopady, ktoré bude mať toto opatrenie na samotné športové organizácie. Zasa dôvodová správa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe budú oprávnené vydávať účtové doklady potrebné na splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku. Okej, nedá mi nespomenúť, že tu vidím potenciálne riziko, že niektoré organizácie môžu začať zneužívať tento systém, najmä ak nebude zavedený dostatočný kontrolný mechanizmus na overovanie oprávnenosti výdavkov spojených so športovými aktivitami detí. A tu už zasa proste je to, že a už zasa ďalšia kontrola a už zasa ďalšia byrokracia a už zasa ďalšia možnosť ohýbať systém. Proste niekedy je najlepšie jednoducho fakt nezavádzať povinnosti, nezavádzať ďalšie a ďalšie veci, ktoré vo finále môžu spôsobiť aj toto.
No, ja ešte raz zdôrazním, že podpora športu a zdravého životného štýlu je nesmierne dôležitá, fakt špeciálne v súčasnej dobe, máme sedavý život, máme nezdravé stravovacie návyky, okej. Ale tento návrh fakt obsahuje viaceré otázky, riziká, ktoré je potrebné riešiť, aby sme zabezpečili, že opatrenie bude účinné a spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov bez rozdielu. Ešte raz, správne riešenie by bolo nezavádzať povinnosť, nechať to v tej dobrovoľnej rovine.
No a nakoniec ale nie preto, že by to bolo najmenej dôležité, ale preto, že je to najdôležitejšie, je teda fakt, že skutočne je to ďalší náklad na ťažko skúšanú produktívnu časť ekonomiky, na každú firmu teda, ktorá spadá do tých 49 a viac zamestnancov, je to ďalšia povinnosť, ktorá tej firme skutočne nič neprinesie. Prinesie jej ďalšie náklady a prinesie jej ďalšiu byrokraciu. No a aj keď sa zdá na prvý pohľad, že zamestnanci aspoň niečo získajú, ale ani to nie je tak, pretože ten zamestnávateľ má, väčšinou to tak je, dostupný balík financií na personálne náklady a keď štát jednoducho prikáže novú povinnosť, no tak zamestnávateľ z dobrovoľných benefitov, ktoré poskytuje, či už sú to prémie, rôzne bonusy, alebo teda iné dobrovoľne poskytované plnenia, proste uberie a z toho potom následne zaplatí to, čo štát zákonom vyžaduje.
No a tu si to treba uvedomiť, lebo toto sa netýka teda len produktívnej časti ekonomiky, na ktorej som to teraz ukazoval, ale to sa týka aj všetkých organizácií v štáte, proste všetky školy väčšie ako 49 zamestnancov, všetky štátne organizácie, ústredné, verejnej správy, no proste všetky a tam je to jednoznačne ďalší náklad, ktorý teda musí štát zaplatiť. Zasa opakujem, veď ale snažíme sa o nejakú konsolidáciu. No tak teraz to má dva pohľady.
Buď to bude stáť viac peňazí, tie tvrdíme, že nemáme a konsolidujete, no tak ale potom zasa nedostanú nič navyše, pretože aj v štátnej správe aj ten učiteľ má nejaké osobné hodnotenie, nejaký vianočný príspevok, niečo, no tak ho nedostane, namiesto toho dostane športový poukaz, alebo možno aj nedostane, ak nemá deti, hej? Takže nemá to, bohužiaľ, ten potenciál ani reálne pomôcť zamestnancom.
No a potom je tu ešte ďalší level taký dlhodobý, a to by bolo dobré možno, keby si páni predkladatelia uvedomili, že čím väčšie sú tie zákonom definované a zákonom vyžadované benefity zamestnancov, tak tým menší je konkurenčný boj o zamestnancov a tým menej výhod dokáže poskytnúť kvalitnejší zamestnávateľ. Proste uberá ten štát z možnosti súťažiť o tých zamestnancov, takto to poviem. No a takýmito vecami, takýmto zvyšovaním toho množstva tých povinných vecí proste vláda bojuje proti základným trhovým silám v ekonomike, proste jednoducho práve viacej konkurencie prináša viacej benefitov aj pre zamestnancov. Čiže vláda zabezpečuje menej konkurencie a vo finále tí zamestnanci dostanú menej benefitov. Čiže práve opačne, namiesto pridania ďalšej povinnosti sme sa tu mali baviť o tom, že ktorú povinnosť škrtnúť tým zamestnávateľom a paradoxne by sme tak dokázali tým zamestnancom a možno aj ich deťom pomôcť viacej.
Takže toľko, ja by som fakt chcel apelovať na predkladateľov, že skúste, skúste to zvážiť a takisto koaličných kolegov, skúste zvážiť podporu, dneska to skutočne toto nepomôže nikomu, ani štátu, ani zamestnancom, ani zamestnávateľom. Zasa to pokriví niečo, čo je fajn a lepšie, keď je to rovné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kramplová.

Pán poslanec, ďakujem za váš príspevok, a zároveň by som chcela poďakovať za to, že ste nespochybnili, že športové aktivity eliminujú vznik civilizačných chorôb a potrebu zvýšiť športovanie detí a mládeže, nakoľko potrebujeme vychovať zdravé deti, zdravú mládež, zdravú budúcu pracujúcu generáciu.
A ešte by som chcela povedať, že my sa prikláňame k takej inej filozofii a prístupu zamestnávateľa k zamestnancom a ak sa zamestnávateľ postará o zamestnanca, zamestnanec, samozrejme, je spokojný, nemá dôvod fluktuovať, čiže je to aj na stabilizáciu zamestnancov nástroj a nakoniec obyčajne aj sa zlepší výkon v práci, čo prináša úžitok pre zamestnávateľa.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Reagovať bude pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Takto, to, že sa hýbať treba, nikto nespochybňuje. Ja som celý život športoval, moje deti vediem k športu, to je úplne celé v poriadku. Len sa teda úplne jednoducho pýtam, prečo štát túto dôležitú úlohu prenesie na firmu a povie, že ty firma to zabezpeč. Veď tá firma a všetci zamestnanci platíme dane, takže keď je toto tak dôležité, tak, samozrejme, štát má mať páky už z tých peňazí, ktorých sme sa my všetci ľudia, firmy museli vzdať, a z toho nech zabezpečuje toto. Je to skutočne veľmi dôležité a treba sa hýbať. A dokonca ja som presvedčený, že to áno, že to vo finále skutočne aj šetrí tie peniaze v zdravotníctve, aj v tom sa vieme zhodnúť.
Len ešte raz, prečo to má firma proste zo svojich peňazí mať ako úlohu? Aj tá firma, ktorá sa venuje, ja neviem, výrobe drevených dosiek, hej? Prečo má jej úloha byť starať sa o zdravý rozvoj detí?
No, s tou fluktuáciou, viete, to práve je opačne, ak vy to prikážete každému, no tak môžte fluktuovať, lebo všade budete mať ten príspevok. Práve to nechajte ako voľné a tí najlepší zamestnávatelia to poskytnú, lebo na to majú, lebo to vnímajú, že je to ďalší benefit a môže to byť benefit, a práve tam budú tí zamestnanci robiť u efektívnejšieho, rozumnejšieho, kvalitnejšieho zamestnávateľa a aj pre tú ekonomiku takto vygenerujú viacej pridanej hodnoty. To je to, čo som hovoril, že všetkými príkazmi zákonnými vy bojujete proti trhovým silám.
A to, že keď menej fungujú trhové konkurenčné sily, tak aj štát má vo finále menej peňazí. Toto je to, to je proste, ja viem, že to je filozofický pohľad na vec, vy to vnímate inak, ale tá realita je tá, že akýkoľvek populistický ľavicový pohľad, ale každý vo finále potrebuje tú produktívnu časť ekonomiky, tých zamestnávateľov, pretože tú hodnotu, najprv ju treba vytvoriť, až potom ju môžete rozdeľovať. Opačne to jednoducho nejde, alebo ak ide, tak len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec.
Posledná prihlásená písomne do rozpravy pani poslankyňa Nash, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)