22. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Bužo, Kišš, Mikloško, Stachura.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Hargaša, Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstaraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 535, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 558.
Dávam slovo poslancovi Hargašovi, aby zákon uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jana Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 535.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nie je čas strácať čas, takže len v krátkosti, a potom viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Čiže predkladáme spolu s kolegyňou Zuzanou Mesterovou návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý reaguje na aj aplikačnú prax po zavedení novely, ktorú prijala táto koalícia, a prinášame viaceré vylepšenia, ktoré sme predstavili aj počas rokovania o koaličnej novele, a ukazuje sa, že boli opodstatnené, takže prichádzame, prichádzame s nimi, ale viac poviem v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Trubanovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. O slovo požiadal spravodajca, teda navrhovateľ.
Ak vám, pán navrhovateľ, a ešte by som sa opýtal alebo potom, že kto sa prihlási ústne. Chcete teraz hneď vystúpiť? Môžem sa opýtať? Čiže pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia.
A v rámci rozpravy požiadal o vystúpenie pán Hargaš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže ja by som to rád uviedol, tento zákon, aj s troškou kontextu, pretože nedávno sme tu rokovali o konsolidačnom balíčku. Možno vás prekvapím, ako začínam, ale rokovali sme tu o konsolidačnom balíčku na budúci rok, pretože verejné financie sú v zlom stave, to je pravda. Taktiež je pravda, že k tomu zlému stavu prispela už aj táto koalícia minulý rok. To je teraz... povedzme, že dajme to nabok chvíľku. Chápem, že teda komunikačne vy ste sa, koalícia, zmohli len na to, že sa snažíte toto všetko onálepkovať tým, že to je vina Hegera, Matoviča, Ódora, a opakujete to dokola ako verklík. Dajme to chvíľku nabok.
Kohokoľvek to je vina, verejné financie sú v zlom stave, a teda prišiel konsolidačný balíček. Všetci sa zhodneme na tom, že konsolidovať treba. Na čom sa už ale nezhodneme je, že ako ste si zvolili prístup ku konsolidácii. No a dostávam sa k tomu, že o čom je aj tento zákon.
Ten prístup, ktorý ste si vy zvolili, je, že 95 % konsolidačného balíčka zaplatia ľudia. Zaplatia ich na vyšších daniach, zaplatia ich na vyšších poplatkoch. Jednoducho vytiahnete ich z peňaženiek ľudí a len 5 % je táto vláda v rámci konsolidácie ochotná šetriť na sebe. Bolo to nejakých 130 mil. na zníženie počtu zamestnancov, ktorý ste ochotní šetriť na sebe. No, už v rámci konsolidácie sme vám hovorili, že je tam priestor na šetrenie na sebe, že je tam priestor na šetrenie na strane štátu, nepočúvali ste nás. Dali sme vám konkrétne príklady. Ja som vám dal konkrétne príklady, kde sa dá šetriť napríklad na prevádzke IT systému 100 mil. eur ročne.
Tak tento zákon je ďalší kúsok do mozaiky toho, kde sa dá šetriť na strane štátu, pretože šetriť sa dá na štátnych nákupoch. To, čo budú musieť ľudia budúci rok robiť, pretože im zvyšujete dane a vyťahujete peniaze z peňaženiek, tak budú musieť rozumnejšie nakupovať. Budú musieť lepšie rozmýšľať nad tým, kde si kúpia aký tovar, budú hľadať najlepšiu možnú ponuku, budú hľadať najlacnejšie možné tovary, možné služby. Jednoducho budú musieť šetriť. To urobia ľudia, ktorých ročný rozpočet je, ja neviem, niekoľko tisíc, niekoľko desiat tisíc ročne.
Rozpočet štátu je niekoľko miliárd ročne a niekoľko miliárd ročne štát nakupuje, takže keby ste robili to isté, čo robia, čo budú musieť robiť ľudia budúci rok na ktorých ste uvalili celé bremeno konsolidácie, tak aj vy by ste mali rozmýšľať nad tým, že ako budeme nakupovať efektívnejšie, lepšie, za menej peňazí, aby nám viac tých peňazí ostalo v štátnom rozpočte. To znamená šetrenie na sebe. A tu prichádza práve ten dôvod, prečo predkladáme tento zákon, pretože sú tam opatrenia, ktoré pomôžu štátu nakupovať lepšie, pomôžu férovej konkurencii. Vďaka férovej konkurencii by štát mal dostávať lepšie ceny, lepšiu hodnotu za tie peniaze, ktoré, ktoré z našich daní budete míňať, takže tie vylepšenia by mali poviesť k tomu, že budete môcť šetriť aj na sebe. Keď sme sa rozprávali o konsolidácii tak ste nám veľakrát vytýkali, že nemáme žiadne konkrétne návrhy ako by štát mohol šetriť na sebe. Je to hlúposť, konkrétne návrhy sme vám priniesli aj náš koncept konsolidácie, ale teda pôjdeme kľudne aj po takýchto detailných veciach. Čiže už som vám povedal, že 100 mil. eur ročne sa dá ušetriť na prevádzke štátnych IT systémov. Tu máte ďalší návrh zákona, ktorý by vám pomohol šetriť na sebe, pretože by sa dalo efektívnejšie nakupovať. A nehovorím to len preto, že si to nejak myslím, hej, že ráno som sa zobudil a povedal som si, že na nákupoch sa predsa dá šetriť. Ja vám hovorím, že na tých nákupoch sa naozaj šetriť dá, a podložím to dátami.
Za minulej vlády som pôsobil aj ako štátny tajomník pre informatizáciu a dávam teda príklad, ako sme vďaka dobrým nákupom dokázali šetriť v oblasti informatizácie. Vďaka tomu, že sme nakupovali rozumnejšie, otvorili sme priestor pre viac firiem, aby sa mohlo zúčastniť, tak za tie posledné roky sa súťaží na IT služby a IT tovary zúčastňovalo o 50 % viac firiem ako za predošlej vlády SMER-u ,ako v rokoch 2016 až ’19. Čiže v 2016 až ’19 verzus ’20 až ’23 50-percentný nárast, viac firiem sa začalo zúčastňovať súťaží. To viedlo k tomu, že sa zvýšil aj počet rôznych víťazov. To znamená, že nevyhrávali stále tie isté firmy dokolečka, ale o 20 % nám narástol počet víťazov v týchto tendroch. Čiže nové firmy prišli a nové firmy dokázali dokonca vyhrávať tieto súťaže.
No a ten výsledok, tá úspora? Za minulej vlády sa v porovnaní s predošlou vládou, tou vládou SMER-u darilo na IT nakupovať s úsporou o 400 % vyššou ako za predošlej vlády, hej. Čiže rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky a výslednou vysúťaženou sumou za poslednej vlády SMER-u v roku 2016 až ’19 bol približne 4 %. Čiže štát povedal, že niečo bude 100-tisíc, a dokázal to vtedy vysúťažiť za 96-tisíc, keď to poviem ako príklad, hej, 4 % sa priemerne usporilo na IT obstarávaniach. Za minulej vlády to narástlo na 17 %. Čiže oveľa viac sa vďaka tej väčšej konkurencii darilo šetriť. Čiže keď to poviem tým príkladom, tak za minulej vlády, keď niečo vypísali súťaž na 100-tisíc eur, tak to dokázali nakúpiť za, ak dobre rátam, za 83-tisíc eur, hej, 17-percentná úspora verzus 4-percentná za minulej vlády SMER-u.
Čo sa snažím povedať, je, že väčšia konkurencia, viac kvalitných firiem, viac kvalitných ponúk logicky vedie k úsporám. A dávam vám tu konkrétne dáta, ako sa to stalo napríklad v oblasti IT. Čiže keby ste chceli šetriť na sebe, tak máte tú možnosť. Môžte šetriť na sebe v tých miliardách eur, ktoré štát súťaží každý jeden rok vo verejných obstarávaniach.
No a keď ste si teda pýtali konkrétne príklady, že ako by ste to mali robiť, tak máme tu tento návrh zákona, ktorý prináša viaceré vylepšenia v oblasti verejného obstarávania, ktoré môžu poviesť ku väčšej konkurencii a tým pádom k vyšším úsporám, tým pádom by ste mohli šetriť na sebe a nemuseli by celú konsolidáciu platiť ľudia. Keď to poviem konkrétne, že čo je predmetom tohto zákona a aké konkrétne zmeny prinášame.
Prvá zmena je zrušiť definíciu tzv. základného bezpečnostného záujmu. To je niečo, čo sa tam dostalo za poslednej novely. Podľa nášho názoru je to umelé rozširovanie práva EÚ. Jednoducho bude sa to využívať na obchádzanie zákona o VO. Myslíme si, že to je, že to je nesprávne, preto navrhujeme tento tzv. základný bezpečnostný záujem zo zákona vypustiť, aby sa čo najviac zákaziek dalo naozaj do verejnej súťaže a neobchádzali sa takýmto pokútnym spôsobom, že sa to prehlási za nejaký základný bezpečnostný záujem a pôjde sa na výnimku.
Tá druhá zmena, ktorú sme už aj predstavovali vtedy v lete, keď sa hlasovalo o tej novele, je tzv. jednokrokové zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky. To je niečo, čo by dokázalo urýchliť procesy verejného obstarávania, uľahčiť život obstarávateľom. Už to tu fungovalo na Slovensku pri, pri, pri zákazkách s nízkou hodnotou, ktoré ale boli zrušené touto vašou novelou, takže navrhujeme, aby sa to opäť vrátilo naspäť do zákona pri podlimitných zákazkách. Jedným slovom, menej byrokracie pre obstarávateľov, ktorí by nemuseli v jednom kroku zisťovať predpokladanú hodnotu zákaziek, oslovovať firmy a potom v druhom kroku robiť súťaž naostro takpovediac, ale dalo by sa to spraviť všetko v jednom, v jednom kroku a obstarávania by boli rýchlejšie.
Ďalšia dôležitá vec, toto je jedna z takých najdôležitejších vecí v tomto zákone, je, že navrhujeme, aby ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy povinne zverejňovali plán verejného obstarávania na najbližší kalendárny rok. Dnes to nie je povinnosť, dnes to robia iba niektoré ministerstva, robia to dobrovoľne, napr. aj ministerstvo MIRRI, kde sme to zaviedli za tej minulej vlády, a zaviedli sme to preto, pretože... Skúste sa dať do pozície tej firmy, ktorá sa uchádza o štátnej zákazky. Keď ste v tej firme, tak vy nejak potrebujeme vedieť, čo ten klient alebo čo tá, čo tá štátna inštitúcia bude ten najbližší rok obstarávať, aby ste si vedeli spraviť nejaký svoj vlastný plán, o ktoré zákazky máte záujem, nejak si začať pripravovať tú vašu pozíciu, pripravovať kvalitné ponuky a tak ďalej. Je to neskoro, keď sa tie firmy dozvedia o týchto zákazkách, až keď sú vypísané vo Vestníku, lebo vtedy tie lehoty sú pár týždňov. Čiže tým, že by sa zverejňovali plány verejného obstarávania, tak pomôžete firmám lepšie si plánovať svoje kapacity, lepšie si naplánovať, o ktoré zákazky majú záujem sa uchádzať, prípadne aj pri zákazkách, ktoré pôjdu na výnimku, čiže nepôjdu podľa štandardnej verejnej súťaže, ale budú obstarávané na výnimku, tak umožnite kvalitným firmám, aby sa vám ozvali s tým, že tak vieme, milé ministerstvo, vieme, že to chcete obstarávať na výnimku, ale boli by sme rady, ak by ste oslovili aj nás, pretože máme takého referencie, takúto kvalitu sme dodávali v minulosti a budeme rady, ak oslovíte medzi tými firmami aj nás, keď už teda nejdete verejnou súťažou, do ktorej by sme sa mohli zapojiť, ale idete priamo oslovovať nejaké vybrané firmy, tak boli by sme rady, aby sme boli jednou z tých firiem, ktoré do súťaže oslovíte.
Dalo by sa tým predchádzať rôznym pokútnym nákupom, napr. tu bola kauza právnych služieb v minulosti, kde sa proste ministerstvá rozhodnú, koho oslovia a koho neoslovia. A, žiaľ, zatiaľ to vyzerá tak, že oslovujú firmy ktoré vôbec nie sú popredné právne kancelárie. Oslovujú len firmy, ktoré podľa môjho názoru tam v skutočnosti robia iba taký komparz, aby to vyhral ten, ktorý to vyhrať má. Čiže ak by sa takéto plány verejných obstarávaní povinne zverejňovali, tak by sa vám firmy mohli ozývať, že majú záujem o súťaž aj v zákazkách, ktoré chcete robiť napríklad na výnimku, a štát by tým mohol získavať lepšie úspory vďaka lepšie konkurencii.
Ďalšia zmena, ktorú navrhujeme zaviesť, je lepší výpočet, alebo teda nejaké vodítko pre obstarávateľov, pokiaľ ide o tzv. negatívne referencie. Už dnes, keď ste obstarávateľ, ste ministerstvo alebo nejaký úrad, tak máte možnosť firme, s ktorou ste nespokojný, vystaviť negatívnu referenciu a to je dosť veľká vec, pretože ak jej dáte negatívnu referenciu, tak tým pádom tá firma potenciálne môže byť vylúčená z ďalších obstarávaní pre štát. Inými slovami, keď ste šlendriáni a nedodali ste kvalitnú prácu, tak vám štát môže vystaviť negatívnu referenciu a tým pádom sa už nemôžte uchádzať o ďalšie, o ďalšie štátne zákazky. Ale dnes sa tento inštitút veľmi málo využíva. Úplne neverím tomu, že všetci sú takí spokojní so svojimi dodávateľmi. Skôr ide o to, že obstarávatelia možno nemajú také pevné vodítko, kedy môžu a nemôžu vystaviť negatívnu referenciu, takže týmto návrhom chcem do zákona zaviesť nejaký nie úplný, ale príkladmo výpočet situácií, v ktorých môžu obstarávatelia vystaviť tzv. negatívnu referenciu. Čo tým sledujeme, je, aby sa oddelilo zrno od pliev, aby jednoducho kvalitní dodávatelia mohli ponúkať svoje služby štátu a tí, ktorí sú nekvalitní, tak aby sa tie ministerstvá nebáli dať im negatívny referenciu, keď nevedia, nevedia kvalitne dodávať.
Taktiež sú tam opatrenia, ktorá sa týkajú predlžovania lehôt. To je naozaj, naozaj reakcia na aplikačnú prax, ktorá nastala po vašej novele. Jednoducho obstarávatelia nemajú jasno v tom, ako majú postupovať pri predlžovaní lehôt, ak nejakým zásadným spôsobom zmenia súťažné podklady, takže reagujeme aj na toto a navrhujeme na to nejaké riešenie.
Taktiež sú tam, je tam opatrenie, ktoré sa týka tzv. prípravných trhových konzultácií, to je veľmi super vec. Prípravné trhové konzultácie sú niečo, čo sa bežne používa v komerčnom sektore aj v iných krajinách v Európe a vo svete. V komerčnom sektore sa to volá overfight, je to tá fáza ešte pred vypísaním verejného obstarávania, keď môžte nejak transparentne komunikovať s potenciálnymi záujemcami, aby ste zistili, aké sú možnosti na trhu, aby ste to vaše obstarávanie nastavili tak, aby sa ho čo najviac firiem mohlo zúčastniť. PTK sa začali posledné roky konečne, treba povedať, že konečne, viac využívať a my navrhujeme do zákona zaviesť kompetenciu pre Úrad pre verejné obstarávanie, aby v tejto oblasti mohol realizovať aj konkrétne školenia a pomáhať ministerstvám využívať tento dobrý a kvalitný inštitút.
A už sa dostávam ku koncu. Jedna z posledných úprav je, že navrhujeme zjednotiť limity na vyhlasovanie zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ a zákaziek financovaných zo štátneho rozpočtu, pretože dnes máme jeden veľký paradox, neviem, či to vlastne viete, kolegovia z koalície, čo ste, čo ste dosiahli, ale dnes máme taký paradox, že tak ste tlačili na pílu pri tej poslednej novele zákona o verejnom obstarávaní, že Európska únie povedala, že no, no, no, až tak veľmi neveríme a tie vaše zvýšené limity nebudeme aplikovať na zákazky z eurofondov.
To znamená, že dnes máme paradoxnú situáciu, keď európske peniaze sú chránené lepšie ako tie peniaze zo štátneho rozpočtu, že európske peniaze si tu vážime viac ako peniaze našich vlastných daňových poplatníkov. Čiže peniaze holandského daňového poplatníka alebo nemeckého daňového poplatníka si tu vážime viac ako peniaze slovenského daňového poplatníka. Takto v praxi dnes, žiaľ, je, preto navrhujeme, aby sa limity pre zákazky financované z eurofondov a zákazky zo štátneho rozpočtu slovenského zjednotili.
A posledná časť, ktorej sa venujeme, je posilnenie kontrolnej funkcie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý vďaka vašej novele stratil niektoré kompetencie. My navrhujeme, aby sa mu tie kompetencie vrátili naspäť, a taktiež navrhujeme, aby sa opäť rozšíril počet subjektov, ktoré majú oprávnenie podať námietku vo verejnom obstarávaní, pretože to nie sú, to nie sú nejakí štrajkokazi, to sú naozaj legitímne dotknuté subjekty, ktoré doteraz mohli podávať námietky. Po vašej novele už nemôžu. Ja si nemyslím, že to je správne. Ja si myslím, že potrebujeme mať nejakú zmysluplnú úroveň kontroly nad tým, ako štát míňa naše peniaze a míňa naše dane, a s tým teda súvisia aj tieto kompetencie pre ÚVO, resp. pre dotknuté subjekty, aby mohli podávať, podávať, námietky tam, kde sa cítia dotknutí vo svojich právach.
Čiže to je nejaký súbor opatrení v rámci našej novely. Keďže sme v prvom čítaní, tak predpokladám, že tá kľúčová otázka, ktorá pred nami je, že či má zmysel takýmto niečím sa zaoberať. No a preto som začal konsolidáciou a tým, že táto vláda odmieta šetriť na sebe a chce šetriť iba na peňaženkách ľudí, že by som teda na záver asi povedal, že podľa mňa má zmysel sa tým zaoberať. Keď hovoríte, že vám chýbajú nápady, ako môžte šetriť na sebe, alebo že sme nič nepriniesli, no tak vám budeme takto každý týždeň asi prinášať nejaké nové a nové návrhy, ako by ste mohli šetriť na sebe, čiže tento návrh zákona má zmysel podľa mňa v kontexte širšej konsolidácie. Je to nástroj, ako môžte ukázať, že chcete šetriť na sebe, a sú to naozaj praktické vylepšenia, s ktorými by nemal nikto mať nejaký zásadný problém v oblasti verejného obstarávania.
Predpokladám, že všetci tu chceme viac konkurencie, všetci chceme kvalitnejšie ponuky od firiem, všetci chceme, aby štát dokázal nakupovať za nižšie ceny vyššiu kvalitu. A presne k tomu tie opatrenia vedú. Teším sa na diskusiu, ak k tomu máte nejaké návrhy, návrhy na doplnenia, a rád by som vás poprosil aj touto cestou o podporu tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická.
Poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcel opýtať, keďže ste uvádzali, že ste zvýšili počet uchádzačov v tendroch o 50 %, keby ste vedel aspoň zhruba povedať, či tie čísla, že koľko uchádzačov bolo, lebo o 50 % je dvaja, keď boli dvaja a zvýšili sa na troch.
Taktiež uvádzate, že ste vašou prácou dosiahli 17-percentnú úsporu oproti predpokladanej cene zákazky. Nepopieram, to však ale sú veľmi všeobecné údaje, lebo tak ako ste aj vy uvádzali príklad, že keď predchádzajúca, čiže naša vláda vyčlenila na, alebo určila ohodnotenie zákazky nad 100-tisíc a vysúťažila ju za 96-tisíc, tak ušetrila 4 %. Vám sa tieto, toto vytendrovanie podarilo ušetriť 17 %. To sa však dá aj tak, že zákazku ohodnotíte nie na 100-tisíc, ale na 120-tisíc vysúťažíte ju za 100-tisíc a tiež ušetríte 17 %, avšak zákazka vyjde drahšie o 4-tisíc. Nemohlo to šetrenie aj takto vypadať? (Povedané so smiechom.)
Na to, aby tieto tvrdenia boli naozaj objektívne, by sme sa na to museli pozerať detailne, o aké veci sa jedná. Ja nespochybňujem, ale musíte uznať, že aj takto sa to dá vysvetliť. Percentami sa dá veľmi pružne hýbať.
Ďakujem pekne.

Poslanec Hargaš.