22. schôdza

Ďakujem.
Na úvod dovoľte mi tak vtipnejšie, že podľa mňa to je argument na úrovni, že mohla by to byť pravda, ale nie je. Mohla by byť, ale nie je. Takže ja vám rád dám tie zdrojové dáta z Vestníka verejného obstarávania, na základe ktorých som tie čísla počítal spolu s kolegami. Kľudne sa v tom môžte, môžte hrabať, ak chcete.
A teda k tej vašej otázke, tak to zvýšenie priemerného počtu uchádzačov vo verejnom obstarávaní z tých dát verejného Vestníka, to sú oficiálne štátne dáta, tak to už naozaj neviem, že čomu chceme veriť, keď nie teda oficiálnym štátnym dátam, tak priemerný počet uchádzačov v roku 2016 až ’19 bolo 2,8 firmy, to sú stovky obstarávaní, ktoré sa robia, ale teda priemer bol 2,8. V roku ’20 až ’22 to bolo 4,3. Čiže o 50 % viac sa priemerne zvýšil počet firiem.
Druhá vaša otázka bola, pozerám si tu tie dáta, druhá vaša otázka bola o tých priemerných úsporách. Samozrejme (povedané so smiechom), len teda takto to nefunguje. Pred každým obstarávaní väčším sa robí zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže rovnakými postupmi postupovala minulá vláda pri vypisovaní súťaží. Paradoxne veľa tých súťaží už malo predpokladanú hodnotu zákazku určenú, pretože to bolo pokračovanie projektov tej vlády SMER-u. Čiže PHZ sa v tomto zmysle nejakým spôsobom nemenila. Čiže naozaj ide o čistú úsporu v tých obstarávaniach, ktorá sa dosiahla vďaka tomu, že sa zvýšila konkurencia. Nebolo to tým, že sa navyšovali PHZ-ky. PHZ-ky sa zisťovali presne rovnakým postupom ako za vlády SMER-u, dokonca pri viacerých projektoch to boli tie isté PHZ, len sa teda podarilo, podarilo na tom, na tom usporiadaní. Neviem, že čo ešte, ešte ste mali jednu otázku alebo... Nie.
Čiže ja vám kľudne, pán Hazucha, dám tie zdrojové dáta v exceli, kľudne sa v tom môžte hrabať a staviť si vlastný názor. Ak dospejete k iným číslam, budem rád, keď sa na to pozrieme, ale jednoducho takto to proste, takto to proste je a bol by som rád, keby aj tento zákon prispel k tomu, že takéto úspory bude dosahovať aj táto vláda a bude ukazovať ľuďom, že vie šetriť aj na sebe.
Ďakujem.

Ďakujem.
Keďže sme vyčerpali všetkých prihlásených vystupujúcich, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Hargaša, Trubana, Štefunka, Kišša, Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 536, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 559.
Dávam slovo poslancovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 536.]

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Toto je už taký môj evergrín, štvrtýkrát som tu s týmto istým zákonom. Ja vám potom vysvetlím, že, že prečo. Čiže predkladám návrh zákona, ktorým novelizujeme zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. A viac poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Gažovičovej.

Ďakujem za slovo.
Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Je to tlač 536.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujeme Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom odporúčame, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne, respektíve, pán Hargaš, chcete vystúpiť v rámci rozpravy? (Reakcia z pléna.) Nie záverečným slovom, áno.
Dobre, takže v rámci rozpravy ešte požiadal o vystúpenie pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
A teda vystupujem v rámci rozpravy preto, aby sa na mňa dalo faktickou reagovať, nie ako to robia zvyčajne ministri tejto vlády, že vystúpia v záverečnom slove a podelia sa o svoje názory, často názory, ktoré sa netýkajú predmetnej veci, ale názory o nás a na to sa nedá potom reagovať. Takže budem rád, ak niečo vám nesedí v tom, čo teraz poviem, tak kľudne môžte reagovať cez faktickú poznámku, preto som vystúpil v rámci rozpravy.
No, toto je, toto je taký milý zákon, ktorý, teda ako som povedal, už to tu predkladám druhýkrát ako zákon, a medzitým som to ešte dvakrát predložil ako pozmeňujúci návrh k vašim zákonom. Myslím, že sa zhodneme všetci na tom, že byrokraciu tu nemá nikto rád. Neviem, má niekto rád zbytočnú byrokraciu v tejto sále? Nikto sa nehlási, takže budem predpokladať, že byrokraciu tu nemáme naozaj radi. Ja osobne ju tiež nemám rád. A teda predkladám návrh, ktorý pomôže znížiť byrokraciu na Slovensku pre podnikateľov aj bežných občanov. Môžme jej mať menej. Naozaj byrokracie môžme mať menej. Vysvetlím teda kontext, o čo tu ide.
Dnes, keď niečo vybavujete napr. na pošte, v banke, u telekomunikačného operátora, stále sa vám ešte môže stať, že od vás chcú nejaký štátny výpis. Ja neviem, idete si zakladať podnikateľský účet v banke, budú chcieť výpis z obchodného registra, že naozaj ste štatutárom tej firmy, pre ktorú zakladáte podnikateľský účet. Chcete založiť účet svojmu dieťaťu v banke? Aj to je dnes možné. Budú potrebovať rodný list. Hej, nejaké štátne potvrdenie o nejakom fakte. Čiže výpis. Alebo u telekomunikačného operátora niečo potrebujete robiť, tiež budú možno potrebovať výpis z registra trestov, z obchodného registra, čokoľvek. Najmä podnikateľov sa to týka.
No a situácia je taká, že toto sa vám stane, keď idete do komerčných subjektov, pretože keď idete na úrady, tak tam už tie výpisy od vás nechcú, čo je super vec, to je super vec. Čiže tam sa tá byrokracia, podarilo sa ju odstrániť a to vďaka tomu, že tieto štátne úrady si medzi sebou vymieňajú informácie, ktoré potrebujú, čiže keď prídete na nejakú pobočku, tak už sa vás nespýtajú, že máte tu výpis z obchodného registra, ale pomocou informačných systémov si overia tie informácie, ktoré potrebujú, a nepotrebujú od vás ten papierový výpis, čiže nepošlú vás na, na, na súd, aby si doniesli výpis z obchodného registra.
No, a ten môj návrh zákona je o tom, aby sme to, čo funguje v tom štáte, rozšírili aj na tie komerčné subjekty. To znamená, že keď štátne úrady si vedia vymieňať zaručene nejaké informácie, tak ich môžu sprístupniť aj týmto bankám, poisťovniam, operátorom, komukoľvek, samozrejme, že za nejakých podmienok ochrany osobných údajov, čiže nikdy by to nebolo bez súhlasu toho subjektu, o ktorom sa koná, čiže len so súhlasom osoby, o ktorej údaje sa jedná, a, samozrejme, za nejakých bezpečnostných podmienok, že tieto, nemohol by to hocikto pristupovať k tým údajom, ale len firmy, ktoré by prešli nejakou certifikáciou, to všetko v tom zákone je, samozrejme, je zapracované.
Čiže čo by to v praxi znamenalo? Že tam, kde dnes musíte nosiť tie papierové výpisy zo štátu - banka, poisťovňa, komunikačný operátor, ja naozaj, že spomeňte si. Každého, kto pozerá túto rozpravu, by som sa spýtal, že kedy naposledy ste takýto výpis museli žiadať a kam ste ho museli niesť, tak už by ste ich nosiť nemuseli, pretože by ste teda prišli do tej banky, chceli by ste si napr. založiť ten podnikateľský účet a banka by povedala: „Oukej, vidím na základe štátnych údajov, ku ktorým ste mi dali prístup, že ste naozaj štatutárom tejto firmy, takže nemusíte mi nosiť výpis z obchodného registra. Vidím všetko, čo potrebujem, môžem vám založiť ten účet.“
Myslím, že sa rozumieme, že o čom je tento zákon, hej. Už to dnes funguje v štáte a môže to fungovať aj tak, aby sa to sprístupnilo tretím subjektom za nejakých prísnych bezpečnostných podmienok.
No a ten problém tu naozaj, neviem, ako vás mám presvedčiť, ale problém tu naozaj je, že naozaj tí ľudia tie výpisy musia zbytočne nosiť, pretože, pretože dnes tieto výpisy, výpis z obchodného registra, registra trestov, čo ďalšie, z katastrálnej mapy, katastrálne výpisy, napr. dnes ich vydáva Slovenská pošta. Môžete prísť na poštu, tam sú tzv. integrované obslužné miesta a môžte si tento výpis vypýtať. No tak my sme si vypýtali údaje o tom, že koľko takýchto výpisov sa ročne vydá. Tipnete si koľko? Už som tu štvrtýkrát, už by ste mohli vedieť to číslo (povedané so smiechom) a nevzrástlo ani sa nezmenšilo za posledný rok, stále je to rovnako. Je to približne 350-tisíc.
Tristopäťdesiat tisíc výpisov sa vydá len na poštách, pričom pošta vydáva len štyri z dvadsiatich výpisov, ktoré už v rámci štátu sa vymieňajú. Čiže len štyri z dvadsiatich a je ich 350-tisíc. No a keďže ľudia nemusia tie doklady nosiť na štátne úrady, ako sme si povedali, no tak kam ich nosia? No tak, samozrejme, nosia ich do tých komerčných firiem, do tých bánk, poisťovní, telekomuni... niekam ich proste nosiť musia. Tristopäťdesiat tisíc, úplne každý deň tisíc výpisov. Hej? Čiže dneska ráno ste prišli do roboty, a keď pôjdete dnes z roboty domov, tak si povedzte, že dnes sa na slovenských poštách vydalo tisíc zbytočných výpisov a mohol som tomu zabrániť o 11.00 hod.
Mohol som tomu zabrániť, pretože sa naozaj dajú tieto výpisy odstrániť, v štáte to funguje, nie je žiaden ani tech... nie je žiadna ani technická prekážka, ani finančná, to sa samo zaplatí. Keby sme toto odstránili, tak 4,5 mil. ušetria ľudia, pretože každý jeden výpis aj s nákladmi na cestovanie aj so správnym poplatkom, neviem čo, každého jedného človeka stojí približne 13 eur, sme vypočítali. Hej? Čiže z tých 350-tisíc každý jeden stojí približne 13 eur. Že tam musíte ísť na tú poštu, stratený čas, ktorý tomu venujete, toto všetko by sa dalo odstrániť.
No, takže tisíc výpisov denne, nemám takú ambíciu, že by som vám tak prehovoril do duše, že ráno sa budete budiť s tým, že vám napadne tých 1 000 výpisov, ale som tu už štvrtýkrát a ja vám takto poviem, že ja to budem robiť do konca volebného obdobia. Ja sem budem chodiť s tým zákonom do konca volebného obdobia, kým aj vašim voličom nebude jasné, ako veľmi ľúbite byrokraciu, lebo si myslím, že to nie je vec nejakej ideológie, že tuná predkladáme nejakú kultúrno-etickú tému, na ktorú môžeme mať rôzny názor, proste ako dobre, však možno máte takú ideológiu, že teda zastupujete svojich voličov, ktorí od vás chcú, aby vlastným telom bránili byrokraciu.
Priznávam, nikdy som to nevidel vo vašich volebných programoch ani v programovom vyhlásení vlády to nevidím, takže nemyslím si, že to bude vecou ideológie, jednoducho asi sa zhodneme, že byrokracia je zlá a treba ju odstraňovať. Tak tento dôvod si škrtám, že asi to nebude o tej ideológii. Iba žeby naozaj, ale to, tak neviem, povedzte to potom na rovinu, že vy ste tu na to, aby ste ľudí, aby ste vlastným telom bránili byrokraciu, a nie, nie ľudí.
Čiže to je prvý dôvod, ktorý mi napadá, hej, že som tu štvrtýkrát, štyrikrát to neprešlo, niekedy dokonca ste boli proti. To už som si fakt povedal, že proti? Že tak keby ste sa zdržali, tak to pochopím, ale že byť proti? Proti znižovaniu byrokracie znamená, že som za byrokraciu. Boli tu aj také prípady, nebudem menovať, však viete všetci, ako ste hlasovali, ale to ma naozaj prekvapilo, že niekto tu je za byrokraciu. Takže povedal som si, že ideológia to nebude ten dôvod, takže to si, to si škrtnem, že kvôli tomu to asi nerobíte.
Tak čo by mohol byť ďalší dôvod, prečo tento zákon už štvrtýkrát, však uvidíme o jedenástej, o hodinu zistíme, o hodinu a pol, že prečo neprechádza.?Tak potom druhý dôvod, ktorý som mal, je, že nedá sa, že možno vám niekto povedal, že sa to nedá. A vy ste si povedali, no tak asi sa nedá, však, neviem, Rišo Raši nám povedal, že sa to nedá, tak sa to nedá. Dá sa to. Áno? Informačné systémy v štáte sú, ktoré fungujú, na to, aby si štátne úrady medzi sebou vymieňali tie dáta.
Tie dáta sú vyčistené, čiže keď to funguje v štáte, môže to kľudne fungovať aj smerom do komerčnej sféry, dá sa to, tie informačné systémy sa dajú pomerne ľahko upraviť. A ešte jedno vám poviem, že dokonca z eurofondov sa posledné roky realizoval projekt, ktorý má presne toto robiť. Čiže je na to dokonca projekt, ktorý teraz niekedy už aj končí, a pomocou toho projektu by sa to dalo robiť. Čiže IT prostriedky, technické prostriedky na to máte. Tie komerčné subjekty, aj im by to uľahčilo život, čiže aj oni by to chceli. Aj oni by chceli takýto prístup k tým štátnym dátam, so súhlasom, samozrejme, občana, vždycky to musím podotknúť, aby to bolo jasné, že so súhlasom občana, čiže aj oni by to chceli, takže aj na ich strane sa to dá. To je technická vec.
Čo by nám ešte mohlo chýbať? Legislatíva. No tak legislatívu máme, hej? (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Táto legislatíva to môže umožniť. Čiže škrtám si aj druhý dôvod, ak dovolíte. Dá sa to.
Tretí dôvod, ktorý mi napadol, že prečo hlasujete proti tomu, alebo teda odmietate znižovať byrokraciu, je, že si myslíte, že nie sú peniaze. Ja by som sa vás spýtal – a peniaze na dvojité platy ministrov sú, ale na odstránenie byrokracie nie sú? Alebo peniaze na nejaké ministerstvá športu sú? A na odstránenie byrokracie nie sú? Peniaze na zbytočný porovnávač vysokých cien potravín, ktoré neviete preukázať, že k niečomu povedie, tak na to peniaze sú, ale na odstránenie byrokracie nie sú? Peniaze sú.
Naozaj peniaze sú. Tieto úpravy systémov, to nie je nejaká položka, že sa tu bavíme o desiatkach miliónov. Tu sa bavíme o stotisícoch alebo nízkych miliónoch. A ako som povedal, na druhej strane tým občanom to dokáže usporiť 4 mil. eur ročne. Každý jeden rok. Čiže to sa zaplatí samo. Čiže peniaze si škrtám, ak dovolíte. Peniaze sú. Máte eurofondy, máte plán obnovy, určite by sa tam našiel spôsob, ako sa to dá prefinancovať, takže škrtám si, hej, peniaze sú. (Rečník škrtá v podkladoch na rečníckom pulte.)
No a potom mi už napadá iba posledný dôvod a to je ješitnosť, že to proste nedokážete podporiť len preto, že to prišlo z opozície. A špeciálne v tomto prípade ma to veľmi prekvapuje, pretože toto v skutočnosti je rozšírenie projektu, ktorý v roku 2018 začínal ako vicepremiér a digitálny líder, teraz neviem, či to bol ešte pán.... či to bol pán Pellegrini, alebo pán Raši, niekde tam napomedzí, ale jeden z nich dvoch. Myslím, že pán Raši. Čiže za pána Rašiho sa začal tento projekt, takže tá ješitnosť mi tu už naozaj nedáva zmysel, že teda odmietate podporiť legislatívu, ktorá rozširuje dobrý, ja tu normálne pochválim pána Rašiho, to bol dobrý projekt. Však my sme v ňom pokračovali, tá minulá vláda. To bol dobrý projekt. A teda tak neviem, tak ješitnosť, týmto smerom to asi nepôjde, že to je ješitnosť, pretože to je náš výmysel - je to váš výmysel, my ho len rozširujeme.
Možno to je ješitnosť taká, že máte niekde v koaličnej zmluve napísané, som dostal ráno také odporúčanie, že však do nich toľko už nevŕtaj, veď oni majú v koaličnej zmluve napísané, že nemôžu hlasovať za opozičné návrhy. Ááále ani to úplne neplatí, pretože už sme tu mali precedens, že pánovi Viskupičovi, myslím, že prešiel nejaký pozmeňovák. A ako som povedal, ja už som to dvakrát predkladal ako pozmeňovák a dvakrát ako zákon, čiže ani to úplne neplatí.
Tak ja neviem, aká hlboká tá ješitnosť je, ako hlboko je zakorenená tá láska k byrokracii, alebo tá, ten záväzok voči koaličnej zmluve, že za, ani za dobré opozičné návrhy sa nemôže hlasovať. Mne to príde smutné. A smutné mi to príde aj preto, že aj keby to bola tá ješitnosť, čo, dúfam, že to tak nie je, ale keby aj bola, tak už rok s tým sem chodím. Prvýkrát som to predložil vo februári 2023, čiže za ten rok ste to kľudne mohli okopírovať a predložiť ako vlastný návrh. Ak vám to tak strašne vadí, že to predkladá opozičný poslanec alebo poslanci, je to spolunávrh, tak ste to mohli okopírovať a predložiť si to kľudne ako vlastný návrh, že dobrá vec. Nemusíte ani povedať, že ste to od nás okopírovali, ja sa nenahnevám ani vám v tom nebudem veľmi akože máchať hlavu alebo niečo proste, však asi povieme to, že sa tešíme, že si beriete príklad z nášho programu a z našich opatrení, ale veď sme tu preto, aby sme tu robili niečo pre ľudí. Tak si to kľudne okopírujte aj s chlpami, garantujem vám, že legislatívne to je napísané dobre. Písali to kvalitní ľudia, ktorí rozumejú legislatíve, e-Governmentu , čiže normálne vám to dám, môžme tuná škrtnúť mená, prepíšeme na pána Haz... pán Hazucha so mnou tak komunikuje vizuálne, tak naňho tak staviam, že on podľa mňa tomu aj rozumie, aj by to chcel a teraz mu vŕta v hlave, že ktorý z tých štyroch dôvodov to je, lebo všetky som mu vyvrátil, tak teraz nevie.
Že normálne, prepíšte si tam mená, ja vám osobne prídem poďakovať, kto to predloží (Reakcia predsedajúceho.) Aj vy môžte pán Danko. Naozaj! Naozaj! Kľudne aj vy môžte, mne ako, mne to je lauter jedno. Však, preboha, keď sem prídu dobré veci, tak hádam už máme aj my nejaký imidž toho, že keď prídu dobré veci, tak sme za ne zahlasovali. Keď ste sem vy priniesli zákon, tzv. Kilečko, znižovanie byrokratickej záťaže, k tomu som dával jeden z tých pozmeňovákov, tak vtedy za pozmeňovák ste vy náš nezahlasovali, za túto istú vec, ale za ten zákon my sme zahlasovali. Aj keď to priniesla, myslím, že pani Saková, to bol jej návrh. Mne je to lauter jedno. Pokiaľ to je dobrá vec, ktorá reálne môže pomôcť ľuďom na Slovensku, pre mňa za mňa, pán Danko, okopírujte si to, voľná, voľná licencia. Ja budem len rád, že konečne sa nám podarí aj takto, takto obkľukou, obkľukou znížiť byrokraciu, pretože mne naozaj ide o to, aby tí ľudia nemuseli nosiť tie zbytočné papiere od úradu k úradu. Alebo od úradu do komerčných bánk, poisťovní, telekomunikačných operátorov, kamkoľvek proste, aby nemuseli nosiť tie zbytočné papiere v 21. storočí.
Čiže voľná licencia, kto prv príde, ten prv berie, takže príďte kľudne za mnou, ja vám dám ten návrh zákona, môžte si prepísať mená, predložiť to na ďalšiu schôdzu. Účinnosť sme navrhovali aj tak až od 1. júla 2025, takže ešte sa to stíha, aj keby ste to predložili na novembrovú, na prvé čítanie a potom na druhé. No, čiže dávam to, dávam to k dispozícii.
Asi toľko som chcel k tomuto, aby som vás už tou byrokraciou toľko neobťažoval. Čiže zaujímalo ma, že teda aký ten dôvod je. Štyri som si vyškrtol, ak máte nejaký piaty, prosím, povedzte mi, alebo aspoň nejakú vecnú výhradu mi povedzte, že no, pán Hargaš, ja som na to, naozaj zamýšľal som sa nad tým, študovali to moji ľudia a moji legislatívci a povedali mi, že tam máte zlý odkaz pod čiarou, alebo ja neviem, alebo to máte nedomyslené, alebo niečo, niečo tam chýba.
Štyrikrát som tu bol, ani raz nikto nepovedal žiadnu vecnú výhradu, tak, ak nemáte vecné výhrady a ja si myslím, že to vidia aj vaši voliči, že to vidia, že ich tá byrokracia tiež otravuje. To neni tak, že prídete na tú poštu a poviete, že ja som volič SMER-u, HLAS-u, tak oni povedia, jój, tak vy nemusíte nosiť ten výpis. Všetci ich musia nosiť. Všetci ich musia nosiť, takže otravuje to aj vašich voličov, a ja vám hovorím, že ja sem s tým budem chodiť celé volebné obdobie a celé volebné obdobie budem vašim voličom dávať najavo, že vám je to jednom, že sú pre vás prednejšie nejaké pseudodôvody ako to, aby ste niečo spravili pre ľudí, a apelujem na vás s týmto, že, že poďme spraviť niečo dobré pre tých ľudí, ktorých tu zastupujeme, bez ohľadu na to, či sme koaliční, alebo opoziční, opoziční poslanci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk).

Poslanec Petro.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hargaš, vy ste hovorili vo svojom vystúpení pri tomto návrhu zákona, že už tým sa zaoberala vláda, resp. podpredseda vlády pre informatizáciu, za vlády SMER-u. Vy ste bol súčasťou vlády od roku 2020 do 2023, ste robil v exekutíve, ste robil štátneho tajomníka a chcem sa opýtať, predpokladám, že už vtedy, keď to chceli predložiť buď pán Raši, alebo pán Pellegrini vám to nejak takto rezonovalo v hlave, že je to dobrý zákon, a preto sa chcem opýtať, prečo ste ho vtedy ako súčasť vládnej moci nepredložili.
Ďakujem.

Poslanec Hargaš.