Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Len teda zo skúsenosti s predošlým zákonom, keď človek ide pochváliť, tak potom v záverečnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, pán navrhovateľ začne nakladať. Tak možno pre tento prípad by som sa rád na vás obrátil, pán minister, že tak ukážte, že ste chlap, že ste grand, tak keď chcete so mnou diskutovať a chcete niečo hovoriť o mojej práci, tak sa prihláste normálne, tak sa prihláste normálne v rozprave, prosím vás, aby som na vás mohol reagovať. Pretože keď sa prihlásite so záverečným slovom, tak to je naozaj slabošské podľa mňa a zbabelé, pretože dobre viete, že na vás nemôžem zareagovať, hej, a keď vy tu poviete, nič ste nerobili, tak ja na to nemôžem nič povedať. (Reakcia navrhovateľa.) To ja hovorím ku kritickej infraštruktúre, aby sme si dohodli nejaké pravidlá korektnej komunikácie, lebo tak ako záverečné slovo a potom nakladať oponentovi, že oponentovi (povedané s pobavením), však som vás chválil polovicu rozpravy a vy proste si neviete pomôcť. Tak v tomto prípade bolo by fajn, keby sme akože diskutovali, tak budem (reakcia navrhovateľa), ja som v pohode, pán minister, fakt akože kľudne to môžete spraviť svoje ďalej, ja si budem o vás myslieť svoje, ale teda výzva korektná, že však buďte chlap, normálne vystúpte v rozprave, aby som na vás mohol zareagovať, keď teda chcete niečo povedať mne na moju adresu, tak bolo by to minimálne, že ukážete nejaký štýl. Dobre.
A teda ešte posledná poznámka, teší ma záujem pána Migaľa o zlepšovanie služieb, rád by som ho upozornil, že tu mám jeden zákon predložený, už asi štvrtýkrát ho predkladám, ktorým môžeme pomôcť zlepšiť služby. Je to rozšírenie toho istého projektu, na základe ktorého ste spravili tie digitálne doklady, len teda sa nejak pán Raši k tomu nemá, tak možno môžete tiež prehovoriť v rámci asi vašich straníckych štruktúr, aby sme pomohli ľuďom odstrániť zbytočnú byrokraciu.
No a teraz k zákonu o kritickej infraštruktúre. Zhodneme sa na tom, že ochrana kritickej infraštruktúry je naozaj dôležitá vec a s týmto nie sú nejaké žarty. Ale čo sú tiež, teda čo si ja myslím a na tom sa asi už možno nezhodnem s vami, je, že tento zákon, žiaľ, prináša aj viaceré riziká. Možno aj viac rizík ako skutočných riešení. Budem sa teraz venovať jednej konkrétnej veci, ktorá sa týmto zákonom zavádza, a to je teda, keď to mám tak jednoducho povedať, rozšírenie množstva utajovaných skutočností, keď to veľmi zjednoduším. Dnes na Slovensku máme v zásade štyri kategórie utajovaných skutočností – vyhradené, dôverné, tajné, prísne tajné. A tu v tomto zákone sa potmehúdsky trošku zavádza nový terminus technicus, ktorý sa volá limitovaná informácia. Limitovaná informácia bude vlastne niečo, čo nebudú musieť úrady sprístupňovať verejnosti, napríklad keď sa toho budú dožadovať cez infozákon. Je to termín, ktorý sme si vymysleli tu, to nie je transpozícia tej smernice. Čiže za transpozíciu tej smernice chválim, áno, aj to, že sme jedni z prvých. Ale to, že sme tam pribalili nejaký termín limitovaná informácia, ktorým rozširujeme rozsah potenciálne utajovaných skutočností, tak to už nechválim. To je naše národné rozhodnutie, že ste to tak spravili. A neexistuje nejaké rozumné vysvetlenie, že prečo.
V rámci pripomienkového konania vy ste operovali termínom, že veď aj na európskej úrovni sa používa tzv. termín EÚ Limité, ale to je, často to vidíte aj na európskych dokumentoch, a to, že ten dokument čítate znamená, že EÚ Limité nie je utajovanou informáciou. To je len o to, že keď tam nie je to razítko EÚ Limité, tak to má nejaký limitovaný okruh, komu sa vládny dokument v tej prvotnej fáze, keď vzniká, má distribuovať. Ale samotný výsledok, ten dokument, je už potom verejne šíriteľný. Čiže to ako chápem, že lingvisticky to bolo blízko, ale nie je to ani náhodou to isté, čo ste zaviedli tu na Slovensku.
Ten problém podľa nášho názoru je jednak široká definícia toho, čo môže byť limitovanou informáciou. Máme za to, že podľa toho návrhu, ktorý ste priniesli, limitovanou informáciou môže byť všetko, čo sa týka tzv. základných služieb, ktoré existujú na fungovanie tzv. kritickej infraštruktúry. To sú veľmi zložité technické termíny, tak to skúsime trošku do kontextu. Kritická infraštruktúra je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo potrebujeme na to, aby tento štát fungoval. Je to kritické, a preto to tak ochraňujeme. Základná služba je niečo, čo funguje na to, aby kritická infraštruktúra mohla fungovať. Dnes máme na Slovensku 1 571 základných služieb a príkladom, aby ste si to vedeli predstaviť, tak základnou službou je dodávka pitnej vody. To je základná služba, ktorá pomáha tomu, aby nám fungovala nejaká kritická infraštruktúra v oblasti vodohospodárstva. Základnou službou sú aj laboratórne služby v oblasti zdravotníctva. Základnou službou je aj výroba a distribúcia elektriny. To sú základné služby, ktoré fungujú, ktoré máme na to, aby fungovala tzv. kritická infraštruktúra. No a my máme za to, že návrh tohto zákona zavádza pojem limitovaná informácia na všetky prvky kritickej infraštruktúry, respektíve základných služieb. Máme za to. A to je otázka, či to tak je, alebo si teda vy vykladáte, vy to vykladáte inak, nejak reštriktívne. Rád by som teda na toto poznal odpoveď.
Pretože ak to tak naozaj je a ak naozaj limitovaná informácia sa bude vzťahovať na všetky základné služby a na všetky prvky kritickej infraštruktúry, tak napríklad sa verejnosť nedozvie odpovede na infožiadosti v oblasti vodohospodárstva, ako som hovoril, alebo na dodávky pitnej vody. Ak vás bude niečo zaujímať, ako sa míňajú verejné financie v oblasti laboratórnych služieb, nebudete sa toho môcť dopátrať, pretože to môže niekto označiť za limitovanú informáciu a neposkytne ju. Alebo vo výrobe a distribúcii elektriny, to je príklad z tých 1 571 základných služieb, čoho všetkého sa to môže týkať. A teda tu sme v prvom čítaní, takže je to skôr také že diskusia, či sme správne pochopili váš návrh zákona, a zaujímalo by ma naozaj, že či sa limitovaná informácia bude vzťahovať na všetky základné služby, resp. všetky prvky kritickej infraštruktúry. To je otázka možno aj pre vašich ľudí na balkóne, že či sme to pochopili správne, hej. Potom si môžeme povedať v rámci rozpravy. Pretože ak áno, tak naozaj je to naozaj veľmi naširoko definované, čo všetko môže byť označené za limitovanú informáciu a teda de facto piaty stupeň utajovanej skutočnosti. A to problém, to je veľký problém.
Problém je to z tohto dôvodu, že je to veľmi naširoko a problém je to aj z viacerých ďalších dôvodov. Ten ďalší je, že nám chýba, vôbec chýba povinnosť pre toho, kto vyhlási niečo za limitovanú informáciu, odôvodniť to, prečo to vyhlásil za limitovanú informáciu. Jednoducho niekto, nejaký štatutár, starosta obce, ktorý prevádzkuje nejakú základnú službu, alebo štatutár nejakej inej organizácie, ktorá prevádzkuje základnú službu, sa rozhodne, že toto je limitovaná informácia a odteraz k tomu nebudem poskytovať žiadne informácie. Nemôžte sa ma na to pýtať, lebo tento zákon mi to umožňuje. A nemusí to nijakým spôsobom odôvodniť, že prečo toto prehlásil za limitovanú informáciu. Opäť otázka, je to tak, nie je to tak? Povedzme si.
Ten druhý dôvod a teda, že opäť, je to slovenské špecifikum. V iných krajinách, napríklad v Nemecku, keď niečo prehlásite za utajovanú informáciu, tak musíte aj nejakým spôsobom zdôvodniť, prečo ste to tak spravili. Tu tým, že zavádzame ten piaty, tú piatu úroveň utajovanej informácie popri tých štyroch, ktoré už dnes máme, tak existuje tu riziko, že sa nedozvieme, prečo niekto prehlásil niečo za limitovanú informáciu.
Ďalšie riziko je v tom, že naozaj sa to bude nadužívať, naozaj môže sa to nadužívať a nie sú tam naozaj žiadne kontrolné mechanizmy toho, že niekto sa rozhodne prehlásiť niečo za limitovanú informáciu, tak kto je ten, kto mu to bude rozporovať, že to nemalo byť limitovanou informáciou. Jednoducho nie je tam nejaká proporcia medzi snahou ochrániť naozaj dôležité informácie verzus snahou o zneprístupnenie týchto informácií, pretože to účelovo niekomu môže vyhovovať. A to sú veci, ktoré ostali otvorené aj po rozporových konaniach, ktoré ste k tomuto zákonu mali. Ale teda už sme teraz v parlamente, tak v rámci prvého čítania sú tu otázky, ktoré by som sa rád spýtal, že či sme to správne, správne pochopili.
Dobre, ďalší problém, ktorý v tom vidíme, je, že zavádza sa aj teda nejaký modus operandi pre také to utajovanie celých auditných správ a podobných typov dokumentácií ku kritickej infraštruktúre. Myslíme si, že to je nad rámec toho, čo by sa malo spraviť. Pretože, samozrejme, v auditných správach a v nejakej technickej dokumentácii naozaj môžu byť citlivé informácie. Ale ten spôsob, akým sa toto robí, je, že citlivé informácie sa vyčiernia a zvyšok takýchto správ, ktorý nie je nejakým spôsobom ohrozujúci, alebo neohrozuje štátnu bezpečnosť, národnú bezpečnosť, tak sa jednoducho sprístupní verejnosti. Tu v zákone je to napísané že en bloc. Celé auditné správy a celá technická dokumentácia bude spadať pod limitovanú informáciu a tým pádom sa nebude musieť sprístupňovať verejnosti a naozaj je otázka, že prečo nie je umožnené aspoň čiastočné sprístupňovanie takýchto dokumentov. To je napríklad ten štandard v zahraničí a bolo by lepšie, keby sme to na Slovensku aplikovali menej, teda viac reštriktívne ako to, čo ste spravili vy, že veľmi naširoko.
Čiže cakumpak, sme v prvom čítaní, čiže sú to otázky, ku ktorým by bolo fajn mať nejaké vyjadrenie. Tá základná otázka naozaj podľa môjho názoru je, že či limitovanou informáciou môže byť potenciálne označené hocičo spadajúce pod rozsah základných služieb, respektíve kritickej infraštruktúry. Už niekto na balkóne krúti hlavou, tak budem rád, keď potom mi to vysvetlíte, lebo nie je to úplne podľa mňa jednoznačne takto napísané v zákone. A ak by to bol reštriktívny výklad, ktorý dnes tam v zákone je, že to môžu byť len veci týkajúce sa potenciálne, teda hovorím, že je to podľa mňa nejasne napísané, ale ak by som teda aj sa na to pozrel tými reštriktívnymi očami, že nie je teda všetko, ale len veci týkajúce sa verejného poriadku, bezpečnosti a, myslím si, že obrany, tak potom sa pýtam, že čo je definícia verejného poriadku, hej. Že kde nájdeme akoby že definíciu toho, čo všetko sa môže skryť pod verejný poriadok a čo všetko sa tým pádom môže potencionálne označiť za limitovanú informáciu.
Čiže zosumarizované je to, nie je to implementácia smernice, jednoducho že takýto pojem nás smernica alebo európska legislatíva nenúti si zaviesť, je to tak trošku naša nadpráca na Slovensku, že si tu zavádzame de facto piaty stupeň utajovania nejakých informácií a aj ten spôsob, akým sa to zavádza, tak má podľa mňa problém v tom, že je nejasný rozsah, možno si to vyjasníme, ale ja ho zatiaľ chápem ako nejasný, že je nejasné to, ako sa bude odôvodňovať, že niečo bolo prehlásené za limitovanú informáciu. A ten tretí bod je teda tou en bloc skrývanie, utajovanie, nazvite si to, ako chcete, keď sa to schová pod limitované informáciu pri auditných správach, resp. nejakej technickej dokumentácie.
Takže to sú riziká zákona, ktoré my dnes vnímame, a rád by som počul váš názor na to alebo nejaké vysvetlenie, aby sme sa v tomto vedeli nejakým spôsobom pochopiť. Myslím, že to je všetko, čo som v tomto momente k tomu zákonu chcel povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.