22. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pán poslanec, nebudem ani vás kritizovať ani nič, ani tam netreba nejaký ten priestor v rámci tej debaty, naopak, skúsim byť konštruktívny, aby ste neboli smutný takto na večer. Pokojne, máte otvorené dvere aj na ministerstve vnútra, prípadne ak chcete to prebrať aj na pôde Národného bezpečnostného úradu, aby vám všetky tieto vaše otázky a prípadné riziká boli vysvetlené na odbornej úrovni, bez problémov, aj tým, ktorý tu je, vám s tým rád pomôže.
Čo sa týka samotnej kritickej infraštruktúry, tú sme v plnom rozsahu transponovali požiadavku smernice, tie kontrolné mechanizmy sú nastavené v rámci povinnej osoby, ide tu o dvojstupňové rozhodovanie a stále je zachovaná možnosť nejakého súdneho prieskumu v tejto veci. Čo sa týka toho, čo najväčšiu obavu u vás vyvoláva, tak tu nejde o nejaké, ako ste to pekne povedali, potmehúdske zavádzanie, ale takéto iniciatívy tu už boli roky dozadu, všetky ústredné orgány štátnej správy žiadali roky o zavedenie presne takéhoto inštitúty, zavádza sa aj kvôli režimom narábania informácii v rámci EÚ aj v rámci NATO, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, ale sú neverejne neverejné. Ide o tému, ktorú rieši priamo Národný bezpečnostný úrad, preto hovorím, ak sú tam nejaké obavy aj z hľadiska vás, predstaviteľov opozície, myslím si, že riaditeľ Národného bezpečnostného úradu bez problémov sa s vami stretne na odbornej úrovni, aby ste si to vysvetlili, berte to ako pozvánku a otvorené dvere. A rovnako nie je pravda, že by sa sťahovala táto informácia na akékoľvek informácie, ale len vo vzťahu k zabezpečeniu obrany a bezpečnosti a verejného poriadku striktne takto. Vecne, stručne.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
18:14
.
Rozpracované
18:14
Cieľom návrhu zákona je posilniť ochranu základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sektorov a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby sa mení súčasný prístup a prechádza sa od ochrany prvkov kritickej infraštruktúry k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Predložený návrh zákona je výsledkom širokého konsenzu naprieč ústrednou štátnou správou a podnikateľským sektorom so zohľadnením požiadaviek európskej legislatívy a bezpečnostného prostredia, ktoré sa v posledných rokoch výrazne zmenilo. Považujem za potrebné tiež vyzdvihnúť, že Slovenská republika je v prvej tretine krajín Európskej únie, ktorej sa podarilo zavŕšiť proces implementácie európskeho práva v tejto oblasti predložením návrhu vnútroštátneho predpisu na rokovanie zákonodarnému zboru, čím vás chcem zároveň požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Ďakujem pekne. Návrh zákona o kritickej infraštruktúre bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície a implementácie právnych predpisov Európskej únie v oblasti kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na rozsiahlosť požiadaviek kladených európskym právom cieľom posilnenia okolností kritických subjektov bolo nevyhnutné vypracovať nový zákon. Tento nanovo upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy, aj povinnosti kritických subjektov pri zabezpečovaní ochrany kritickej infraštruktúry a zabezpečovaní kontinuity poskytovania základných služieb.
Cieľom návrhu zákona je posilniť ochranu základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sektorov a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby sa mení súčasný prístup a prechádza sa od ochrany prvkov kritickej infraštruktúry k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Predložený návrh zákona je výsledkom širokého konsenzu naprieč ústrednou štátnou správou a podnikateľským sektorom so zohľadnením požiadaviek európskej legislatívy a bezpečnostného prostredia, ktoré sa v posledných rokoch výrazne zmenilo. Považujem za potrebné tiež vyzdvihnúť, že Slovenská republika je v prvej tretine krajín Európskej únie, ktorej sa podarilo zavŕšiť proces implementácie európskeho práva v tejto oblasti predložením návrhu vnútroštátneho predpisu na rokovanie zákonodarnému zboru, čím vás chcem zároveň požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
18:16
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:16
Jozef CechNávrh spĺňa všetky náležitosti podľa...
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
22.10.2024 o 18:16 hod.
PaedDr.
Jozef Cech
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 516. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
18:18
Vystúpenie v rozprave 18:18
Ján HargašA teda ešte posledná poznámka, teší ma záujem pána Migaľa o zlepšovanie služieb, rád by som ho upozornil, že tu mám jeden zákon predložený, už asi štvrtýkrát ho predkladám, ktorým môžeme pomôcť zlepšiť služby. Je to rozšírenie toho istého projektu, na základe ktorého ste spravili tie digitálne doklady, len teda sa nejak pán Raši k tomu nemá, tak možno môžete tiež prehovoriť v rámci asi vašich straníckych štruktúr, aby sme pomohli ľuďom odstrániť zbytočnú byrokraciu.
No a teraz k zákonu o kritickej infraštruktúre. Zhodneme sa na tom, že ochrana kritickej infraštruktúry je naozaj dôležitá vec a s týmto nie sú nejaké žarty. Ale čo sú tiež, teda čo si ja myslím a na tom sa asi už možno nezhodnem s vami, je, že tento zákon, žiaľ, prináša aj viaceré riziká. Možno aj viac rizík ako skutočných riešení. Budem sa teraz venovať jednej konkrétnej veci, ktorá sa týmto zákonom zavádza, a to je teda, keď to mám tak jednoducho povedať, rozšírenie množstva utajovaných skutočností, keď to veľmi zjednoduším. Dnes na Slovensku máme v zásade štyri kategórie utajovaných skutočností, vyhradené, dôverné, tajné, prísne tajné. A tu v tomto zákone sa potmehúdsky trošku zavádza nový terminus technicus, ktorý sa volá limitovaná informácia. Limitovaná informácia bude vlastne niečo, čo nebudú musieť úrady sprístupňovať verejnosti, napríklad keď sa toho budú dožadovať cez infozákon. Je to termín, ktorý sme si vymysleli tu, to nie je transpozícia tej smernice. Čiže za transpozíciu tej smernice chválim, áno, aj to, že sme jedny z prvých. Ale to, že sme tam pribalili nejaký termín limitovaná informácia, ktorým rozširujeme rozsah potenciálne utajovaných skutočností, tak to už nechválim. To je naše národné rozhodnutie, že ste to tak spravili. A neexistuje nejaké rozumné vysvetlenie, že prečo.
V rámci pripomienkového konania vy ste operovali termínom, že veď aj na európskej úrovni sa používa tzv. termín EÚ Limité, ale to je, často to vidíte aj na európskych dokumentoch, a to, že ten dokument čítate znamená, že EÚ Limité nie je utajovanou informáciou. To je len o to, že keď tam nie je to razítko EÚ Limité, tak to má nejaký limitovaný okruhu, komu sa vládny dokument v tej prvotnej fáze, keď vzniká, má distribuovať. Ale samotný výsledok, ten dokument, je už potom verejne šíriteľný. Čiže to ako chápem, že lingvisticky to bolo blízko, ale nie je to ani náhodou to isté, čo ste zaviedli tu na Slovensku.
Ten problém podľa nášho názoru je jednak široká definícia toho, čo môže byť limitovanou informáciou. Máme za to, že podľa toho návrhu, ktorý ste priniesli, limitovanou informáciou môže byť všetko, čo sa týka tzv. základných služieb, ktoré existujú na fungovanie tzv. kritickej infraštruktúry. To je veľmi zložité technické termíny, tak to skúsime trošku do kontextu. Kritická infraštruktúra je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo potrebujeme na to, aby tento štát fungoval. Je to kritické, a preto to tak ochraňujeme. Základná služba je niečo, čo funguje na to, aby kritická infraštruktúra mohla fungovať. Dnes máme na Slovensku 1 571 základných služieb a príkladom, aby ste si to vedeli predstaviť, tak základnou službou je dodávka pitnej vody. To je základná služba, ktorá pomáha tomu, aby nám fungovala nejaká kritická infraštruktúra v oblasti vodohospodárstva. Základnou službou sú aj laboratórne služby v oblasti zdravotníctva. Základnou službou je aj výroba a distribúcia elektriny. To sú základné služby, ktoré fungujú, ktoré máme na to, aby fungovala tzv. kritická infraštruktúra. No a my máme za to, že návrh tohto zákona zavádza pojem limitovaná informácia na všetky prvky kritickej infraštruktúry, respektíve základných služieb. Máme za to. A to je otázka, či to tak je, alebo si teda vy vykladáte, vy to vykladáte inak, nejak reštriktívne. Rád by som teda na toto poznal odpoveď.
Pretože ak to tak naozaj je a ak naozaj limitovaná informácia sa bude vzťahovať na všetky základné služby a na všetky prvky kritickej infraštruktúry, tak napríklad sa verejnosť nedozvie odpovede na infožiadosti v oblasti vodohospodárstva, ako som hovoril, alebo na dodávky pitnej vody. Ak vás bude niečo zaujímať, ako sa míňajú verejné financie v oblasti laboratórnych služieb, nebudete sa toho môcť dopátrať, pretože to môže niekto označiť za limitovanú informáciu a neposkytne ju. Alebo vo výrobe a distribúcii elektriny, to je príklad z tých 1 571 základných služieb, čoho všetkého sa to môže týkať. A teda tu sme v prvom čítaní, takže je to skôr také že diskusia, či sme správne pochopili váš návrh zákona, a zaujímalo by ma naozaj, že či sa limitovaná informácia bude vzťahovať na všetky základné služby, resp. všetky prvky kritickej infraštruktúry. To je otázka možno aj pre vašich ľudí na balkóne, že či sme to pochopili správne, hej. Potom si môžeme povedať v rámci rozpravy. Pretože ak áno, tak naozaj je to naozaj veľmi naširoko definované, čo všetko môže byť označené za limitovanú informáciu a teda de facto piaty stupeň utajovanej skutočnosti. A to problém, to je veľký problém.
Problém je to z tohto dôvodu, že je to veľmi naširoko a problém je to aj z viacerých ďalších dôvodov. Ten ďalší je, že nám chýba, vôbec chýba povinnosť pre toho, kto vyhlási niečo za limitovanú informáciu, odôvodniť to, prečo to vyhlásil za limitovanú informáciu. Jednoducho niekto, nejaký štatutár, starosta obce, ktorý prevádzkuje nejakú základnú službu, alebo štatutár nejakej inej organizácie, ktorá prevádzkuje základnú službu, sa rozhodne, že toto je limitovaná informácia a odteraz k tomu nebudem poskytovať žiadne informácie. Nemôžte sa ma na to pýtať, lebo tento zákon mi to umožňuje. A nemusí to nijakým spôsobom odôvodniť, že prečo toto prehlásil za limitovanú informáciu. Opäť otázka, je to tak, nie je to tak? Povedzme si.
Ten druhý dôvod a teda, že opäť, je to slovenské špecifikum. V iných krajinách, napríklad v Nemecku, keď niečo prehlásite za utajovanú informáciu, tak musíte aj nejakým spôsobom zdôvodniť, prečo ste to tak spravili. Tu tým, že zavádzame ten piaty, tú piatu úroveň utajovanej informácie popri tých štyroch, ktoré už dnes máme, tak existuje tu riziko, že sa nedozvieme, prečo niekto prehlásil niečo za limitovanú informáciu.
Ďalšie riziko je v tom, že naozaj sa to bude nadužívať, naozaj môže sa to nadužívať a nie sú tam naozaj žiadne kontrolné mechanizmy toho, že niekto sa rozhodne prehlásiť niečo za limitovanú informáciu, tak kto je ten, kto mu to bude rozporovať, že to nemalo byť limitovanou informáciou. Jednoducho nie je tam nejaká proporcia medzi snahou ochrániť naozaj dôležité informácie verzus snahou o zneprístupnenie týchto informácii, pretože to účelovo niekomu môže vyhovovať. A to sú veci, ktoré ostali otvorené aj po rozporových konaniach, ktoré ste k tomuto zákonu mali. Ale teda už sme teraz v parlamente, tak v rámci prvého čítania sú tu otázky, ktoré by som sa rád spýtal, že či sme to správne, správne pochopili.
Dobre, ďalší problém, ktorý v tom vidíme, je, že zavádza sa aj teda nejaký modus operandi pre také to utajovanie celých auditných správ a podobných typov dokumentácii ku kritickej infraštruktúre. Myslíme si, že to je nad rámec toho, čo by sa malo spraviť. Pretože, samozrejme, v auditných správach a v nejakej technickej dokumentácii naozaj môžu byť citlivé informácie. Ale ten spôsob, akým sa toto robí, je, že citlivé informácie sa vyčiernia a zvyšok takýchto správy, ktorý nie je nejakým spôsobom ohrozujúci, alebo neohrozuje štátnu bezpečnosť, národnú bezpečnosť, tak sa jednoducho sprístupní verejnosť. Tu v zákone je to napísané, že unblock. Celé auditné správy a celá technická dokumentácia bude spadať pod limitovanú informáciu a tým pádom sa nebude musieť sprístupňovať verejnosti a naozaj je otázka, že prečo nie je umožnené aspoň čiastočné sprístupňovanie takýchto dokumentov. To je napríklad ten štandard v zahraničí a bolo by lepšie, keby sme to na Slovensku aplikovali menej, teda viac reštriktívne ako to, to čo ste spravili vy, že veľmi naširoko.
Čiže cakumpak, sme v prvom čítaní, čiže sú to otázky, ku ktorým by bolo fajn mať nejaké vyjadrenie. Tá základná otázka naozaj podľa môjho názoru je, že či limitovanou informáciou môže byť potenciálne označené hocičo spadajúce pod rozsah základných služieb, respektíve kritickej infraštruktúry. Už niekto na balkóne krúti hlavou, tak budem rád, keď potom mi to vysvetlíte, lebo nie je to úplne podľa jednoznačne takto napísané v zákone. A ak by to bol reštriktívny výklad, ktorý dnes tam v zákone je, že to môžu byť len veci týkajúce sa potenciálne teda, hovorím, že je to podľa mňa nejasne napísané, ale ak by som teda aj sa na to pozrel tými reštriktívnymi očami, že nie je teda všetko, ale len veci týkajúce sa verejného poriadku, bezpečnosti a, myslím si, že obrany, tak potom sa pýtam, že čo je definícia verejného poriadku, hej. Že kde nájdeme akoby že definíciu toho, čo všetko sa môže skryť pod verejný poriadok a čo všetko sa tým pádom môže potencionálne označiť za limitovanú informáciu.
Čiže zosumarizované je to, nie je to implementácia smernice, jednoducho že takýto pojem nás smernica alebo európska legislatíva nenúti si zaviesť, je to tak trošku naša nadpráca na Slovensku, že si tu zavádzame de facto piaty stupeň utajovania nejakých informácií a aj ten spôsob, akým sa to zavádza, tak má podľa mňa problém v tom, že je nejasný rozsah, možno si to vyjasníme, ale ja ho zatiaľ chápem ako nejasný, že je nejasné to, ako sa bude odôvodňovať, že niečo bolo prehlásené za limitovanú informáciu. A ten tretí bod je teda tou en bloc skrývanie, utajovanie, nazvite si to, ako chcete, keď sa to schová pod limitované informáciu pri auditných správach, resp. nejakej technickej dokumentácie.
Takže to sú riziká zákona, ktoré my dnes vnímame, a rád by som počul váš názor na to alebo nejaké vysvetlenie, aby sme sa v tomto vedeli nejakým spôsobom pochopiť. Myslím, že to je všetko, čo som chcel v tomto momente k tomu zákonu chcel povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Len teda zo skúsenosti s predošlým zákonom, keď človek ide pochváliť, tak potom v záverečnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, pán navrhovateľ začne nakladať. Tak možno pre tento prípad by som sa rád na vás obrátil, pán minister, že tak ukážte, že ste chlap, že ste grand, tak keď chcete so mnou diskutovať a chcete niečo hovoriť o mojej práci, tak sa prihláste normálne, tak sa prihláste normálne v rozprave, prosím vás, aby som na vás mohol reagovať. Pretože keď sa prihlásite so záverečným slovom, tak to je naozaj slabošské podľa mňa a zbabelé, pretože dobre viete, že na vás nemôžem zareagovať, hej, a keď vy tu poviete nič ste nerobili, tak ja na to nemôžem nič povedať. (Reakcia navrhovateľa.) To ja hovorím ku kritickej infraštruktúre, aby sme si dohodli nejaké pravidlá korektnej komunikácie, lebo tak, ako záverečné slovo a potom nakladať oponentovi, že oponentovi (povedané s pobavením), však som vám schválil polovicu rozpravy a vy proste si neviete pomôcť. Tak v tomto prípade bolo by fajn, keby sme akože diskutovali, tak budem (reakcia navrhovateľa), ja som v pohode, pán minister, fakt akože kľudne to môžete spraviť svoje ďalej, ja si budem o vás myslieť svoje, ale teda výzva korektná, že však buďte chlap, normálne vystúpte v rozprave, aby som na vás zareagovať, keď teda chcete niečo povedať mne na moju adresu, tak bolo by to minimálne, že ukážete nejaký štýl. Dobre.
A teda ešte posledná poznámka, teší ma záujem pána Migaľa o zlepšovanie služieb, rád by som ho upozornil, že tu mám jeden zákon predložený, už asi štvrtýkrát ho predkladám, ktorým môžeme pomôcť zlepšiť služby. Je to rozšírenie toho istého projektu, na základe ktorého ste spravili tie digitálne doklady, len teda sa nejak pán Raši k tomu nemá, tak možno môžete tiež prehovoriť v rámci asi vašich straníckych štruktúr, aby sme pomohli ľuďom odstrániť zbytočnú byrokraciu.
No a teraz k zákonu o kritickej infraštruktúre. Zhodneme sa na tom, že ochrana kritickej infraštruktúry je naozaj dôležitá vec a s týmto nie sú nejaké žarty. Ale čo sú tiež, teda čo si ja myslím a na tom sa asi už možno nezhodnem s vami, je, že tento zákon, žiaľ, prináša aj viaceré riziká. Možno aj viac rizík ako skutočných riešení. Budem sa teraz venovať jednej konkrétnej veci, ktorá sa týmto zákonom zavádza, a to je teda, keď to mám tak jednoducho povedať, rozšírenie množstva utajovaných skutočností, keď to veľmi zjednoduším. Dnes na Slovensku máme v zásade štyri kategórie utajovaných skutočností, vyhradené, dôverné, tajné, prísne tajné. A tu v tomto zákone sa potmehúdsky trošku zavádza nový terminus technicus, ktorý sa volá limitovaná informácia. Limitovaná informácia bude vlastne niečo, čo nebudú musieť úrady sprístupňovať verejnosti, napríklad keď sa toho budú dožadovať cez infozákon. Je to termín, ktorý sme si vymysleli tu, to nie je transpozícia tej smernice. Čiže za transpozíciu tej smernice chválim, áno, aj to, že sme jedny z prvých. Ale to, že sme tam pribalili nejaký termín limitovaná informácia, ktorým rozširujeme rozsah potenciálne utajovaných skutočností, tak to už nechválim. To je naše národné rozhodnutie, že ste to tak spravili. A neexistuje nejaké rozumné vysvetlenie, že prečo.
V rámci pripomienkového konania vy ste operovali termínom, že veď aj na európskej úrovni sa používa tzv. termín EÚ Limité, ale to je, často to vidíte aj na európskych dokumentoch, a to, že ten dokument čítate znamená, že EÚ Limité nie je utajovanou informáciou. To je len o to, že keď tam nie je to razítko EÚ Limité, tak to má nejaký limitovaný okruhu, komu sa vládny dokument v tej prvotnej fáze, keď vzniká, má distribuovať. Ale samotný výsledok, ten dokument, je už potom verejne šíriteľný. Čiže to ako chápem, že lingvisticky to bolo blízko, ale nie je to ani náhodou to isté, čo ste zaviedli tu na Slovensku.
Ten problém podľa nášho názoru je jednak široká definícia toho, čo môže byť limitovanou informáciou. Máme za to, že podľa toho návrhu, ktorý ste priniesli, limitovanou informáciou môže byť všetko, čo sa týka tzv. základných služieb, ktoré existujú na fungovanie tzv. kritickej infraštruktúry. To je veľmi zložité technické termíny, tak to skúsime trošku do kontextu. Kritická infraštruktúra je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo potrebujeme na to, aby tento štát fungoval. Je to kritické, a preto to tak ochraňujeme. Základná služba je niečo, čo funguje na to, aby kritická infraštruktúra mohla fungovať. Dnes máme na Slovensku 1 571 základných služieb a príkladom, aby ste si to vedeli predstaviť, tak základnou službou je dodávka pitnej vody. To je základná služba, ktorá pomáha tomu, aby nám fungovala nejaká kritická infraštruktúra v oblasti vodohospodárstva. Základnou službou sú aj laboratórne služby v oblasti zdravotníctva. Základnou službou je aj výroba a distribúcia elektriny. To sú základné služby, ktoré fungujú, ktoré máme na to, aby fungovala tzv. kritická infraštruktúra. No a my máme za to, že návrh tohto zákona zavádza pojem limitovaná informácia na všetky prvky kritickej infraštruktúry, respektíve základných služieb. Máme za to. A to je otázka, či to tak je, alebo si teda vy vykladáte, vy to vykladáte inak, nejak reštriktívne. Rád by som teda na toto poznal odpoveď.
Pretože ak to tak naozaj je a ak naozaj limitovaná informácia sa bude vzťahovať na všetky základné služby a na všetky prvky kritickej infraštruktúry, tak napríklad sa verejnosť nedozvie odpovede na infožiadosti v oblasti vodohospodárstva, ako som hovoril, alebo na dodávky pitnej vody. Ak vás bude niečo zaujímať, ako sa míňajú verejné financie v oblasti laboratórnych služieb, nebudete sa toho môcť dopátrať, pretože to môže niekto označiť za limitovanú informáciu a neposkytne ju. Alebo vo výrobe a distribúcii elektriny, to je príklad z tých 1 571 základných služieb, čoho všetkého sa to môže týkať. A teda tu sme v prvom čítaní, takže je to skôr také že diskusia, či sme správne pochopili váš návrh zákona, a zaujímalo by ma naozaj, že či sa limitovaná informácia bude vzťahovať na všetky základné služby, resp. všetky prvky kritickej infraštruktúry. To je otázka možno aj pre vašich ľudí na balkóne, že či sme to pochopili správne, hej. Potom si môžeme povedať v rámci rozpravy. Pretože ak áno, tak naozaj je to naozaj veľmi naširoko definované, čo všetko môže byť označené za limitovanú informáciu a teda de facto piaty stupeň utajovanej skutočnosti. A to problém, to je veľký problém.
Problém je to z tohto dôvodu, že je to veľmi naširoko a problém je to aj z viacerých ďalších dôvodov. Ten ďalší je, že nám chýba, vôbec chýba povinnosť pre toho, kto vyhlási niečo za limitovanú informáciu, odôvodniť to, prečo to vyhlásil za limitovanú informáciu. Jednoducho niekto, nejaký štatutár, starosta obce, ktorý prevádzkuje nejakú základnú službu, alebo štatutár nejakej inej organizácie, ktorá prevádzkuje základnú službu, sa rozhodne, že toto je limitovaná informácia a odteraz k tomu nebudem poskytovať žiadne informácie. Nemôžte sa ma na to pýtať, lebo tento zákon mi to umožňuje. A nemusí to nijakým spôsobom odôvodniť, že prečo toto prehlásil za limitovanú informáciu. Opäť otázka, je to tak, nie je to tak? Povedzme si.
Ten druhý dôvod a teda, že opäť, je to slovenské špecifikum. V iných krajinách, napríklad v Nemecku, keď niečo prehlásite za utajovanú informáciu, tak musíte aj nejakým spôsobom zdôvodniť, prečo ste to tak spravili. Tu tým, že zavádzame ten piaty, tú piatu úroveň utajovanej informácie popri tých štyroch, ktoré už dnes máme, tak existuje tu riziko, že sa nedozvieme, prečo niekto prehlásil niečo za limitovanú informáciu.
Ďalšie riziko je v tom, že naozaj sa to bude nadužívať, naozaj môže sa to nadužívať a nie sú tam naozaj žiadne kontrolné mechanizmy toho, že niekto sa rozhodne prehlásiť niečo za limitovanú informáciu, tak kto je ten, kto mu to bude rozporovať, že to nemalo byť limitovanou informáciou. Jednoducho nie je tam nejaká proporcia medzi snahou ochrániť naozaj dôležité informácie verzus snahou o zneprístupnenie týchto informácii, pretože to účelovo niekomu môže vyhovovať. A to sú veci, ktoré ostali otvorené aj po rozporových konaniach, ktoré ste k tomuto zákonu mali. Ale teda už sme teraz v parlamente, tak v rámci prvého čítania sú tu otázky, ktoré by som sa rád spýtal, že či sme to správne, správne pochopili.
Dobre, ďalší problém, ktorý v tom vidíme, je, že zavádza sa aj teda nejaký modus operandi pre také to utajovanie celých auditných správ a podobných typov dokumentácii ku kritickej infraštruktúre. Myslíme si, že to je nad rámec toho, čo by sa malo spraviť. Pretože, samozrejme, v auditných správach a v nejakej technickej dokumentácii naozaj môžu byť citlivé informácie. Ale ten spôsob, akým sa toto robí, je, že citlivé informácie sa vyčiernia a zvyšok takýchto správy, ktorý nie je nejakým spôsobom ohrozujúci, alebo neohrozuje štátnu bezpečnosť, národnú bezpečnosť, tak sa jednoducho sprístupní verejnosť. Tu v zákone je to napísané, že unblock. Celé auditné správy a celá technická dokumentácia bude spadať pod limitovanú informáciu a tým pádom sa nebude musieť sprístupňovať verejnosti a naozaj je otázka, že prečo nie je umožnené aspoň čiastočné sprístupňovanie takýchto dokumentov. To je napríklad ten štandard v zahraničí a bolo by lepšie, keby sme to na Slovensku aplikovali menej, teda viac reštriktívne ako to, to čo ste spravili vy, že veľmi naširoko.
Čiže cakumpak, sme v prvom čítaní, čiže sú to otázky, ku ktorým by bolo fajn mať nejaké vyjadrenie. Tá základná otázka naozaj podľa môjho názoru je, že či limitovanou informáciou môže byť potenciálne označené hocičo spadajúce pod rozsah základných služieb, respektíve kritickej infraštruktúry. Už niekto na balkóne krúti hlavou, tak budem rád, keď potom mi to vysvetlíte, lebo nie je to úplne podľa jednoznačne takto napísané v zákone. A ak by to bol reštriktívny výklad, ktorý dnes tam v zákone je, že to môžu byť len veci týkajúce sa potenciálne teda, hovorím, že je to podľa mňa nejasne napísané, ale ak by som teda aj sa na to pozrel tými reštriktívnymi očami, že nie je teda všetko, ale len veci týkajúce sa verejného poriadku, bezpečnosti a, myslím si, že obrany, tak potom sa pýtam, že čo je definícia verejného poriadku, hej. Že kde nájdeme akoby že definíciu toho, čo všetko sa môže skryť pod verejný poriadok a čo všetko sa tým pádom môže potencionálne označiť za limitovanú informáciu.
Čiže zosumarizované je to, nie je to implementácia smernice, jednoducho že takýto pojem nás smernica alebo európska legislatíva nenúti si zaviesť, je to tak trošku naša nadpráca na Slovensku, že si tu zavádzame de facto piaty stupeň utajovania nejakých informácií a aj ten spôsob, akým sa to zavádza, tak má podľa mňa problém v tom, že je nejasný rozsah, možno si to vyjasníme, ale ja ho zatiaľ chápem ako nejasný, že je nejasné to, ako sa bude odôvodňovať, že niečo bolo prehlásené za limitovanú informáciu. A ten tretí bod je teda tou en bloc skrývanie, utajovanie, nazvite si to, ako chcete, keď sa to schová pod limitované informáciu pri auditných správach, resp. nejakej technickej dokumentácie.
Takže to sú riziká zákona, ktoré my dnes vnímame, a rád by som počul váš názor na to alebo nejaké vysvetlenie, aby sme sa v tomto vedeli nejakým spôsobom pochopiť. Myslím, že to je všetko, čo som chcel v tomto momente k tomu zákonu chcel povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
18:31
Vystúpenie v rozprave 18:31
Matúš Šutaj EštokČo sa týka samotnej kritickej infraštruktúry, tú sme v plnom rozsahu transponovali požiadavku smernice, tie kontrolné mechanizmy sú nastavené v rámci povinnej osoby, ide tu o dvojstupňové rozhodovanie a stále je zachovaná možnosť nejakého súdneho prieskumu v tejto veci. Čo sa týka toho, čo najväčšiu obavu u vás vyvoláva, tak tu nejde o nejaké, ako ste to pekne povedali, potmehúdske zavádzanie, ale takéto iniciatívy tu už boli roky dozadu, všetky ústredné orgány štátnej správy žiadali roky o zavedenie presne takéhoto inštitúty, zavádza sa aj kvôli režimom narábania informácii v rámci EÚ aj v rámci NATO, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, ale sú neverejne neverejné. Ide o tému, ktorú rieši priamo Národný bezpečnostný úrad, preto hovorím, ak sú tam nejaké obavy aj z hľadiska vás, predstaviteľov opozície, myslím si, že riaditeľ Národného bezpečnostného úradu bez problémov sa s vami stretne na odbornej úrovni, aby ste si to vysvetlili, berte to ako pozvánku a otvorené dvere. A rovnako nie je pravda, že by sa sťahovala táto informácia na akékoľvek informácie, ale len vo vzťahu k zabezpečeniu obrany a bezpečnosti a verejného poriadku striktne takto. Vecne, stručne.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nebudem ani vás kritizovať ani nič, ani tam netreba nejaký ten priestor v rámci tej debaty, naopak, skúsim byť konštruktívny, aby ste neboli smutný takto na večer. Pokojne, máte otvorené dvere aj na ministerstve vnútra, prípadne ak chcete to prebrať aj na pôde Národného bezpečnostného úradu, aby vám všetky tieto vaše otázky a prípadné riziká boli vysvetlené na odbornej úrovni, bez problémov, aj tým, ktorý tu je, vám s tým rád pomôže.
Čo sa týka samotnej kritickej infraštruktúry, tú sme v plnom rozsahu transponovali požiadavku smernice, tie kontrolné mechanizmy sú nastavené v rámci povinnej osoby, ide tu o dvojstupňové rozhodovanie a stále je zachovaná možnosť nejakého súdneho prieskumu v tejto veci. Čo sa týka toho, čo najväčšiu obavu u vás vyvoláva, tak tu nejde o nejaké, ako ste to pekne povedali, potmehúdske zavádzanie, ale takéto iniciatívy tu už boli roky dozadu, všetky ústredné orgány štátnej správy žiadali roky o zavedenie presne takéhoto inštitúty, zavádza sa aj kvôli režimom narábania informácii v rámci EÚ aj v rámci NATO, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, ale sú neverejne neverejné. Ide o tému, ktorú rieši priamo Národný bezpečnostný úrad, preto hovorím, ak sú tam nejaké obavy aj z hľadiska vás, predstaviteľov opozície, myslím si, že riaditeľ Národného bezpečnostného úradu bez problémov sa s vami stretne na odbornej úrovni, aby ste si to vysvetlili, berte to ako pozvánku a otvorené dvere. A rovnako nie je pravda, že by sa sťahovala táto informácia na akékoľvek informácie, ale len vo vzťahu k zabezpečeniu obrany a bezpečnosti a verejného poriadku striktne takto. Vecne, stručne.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
18:33
Vstup predsedajúceho 18:33
Matúš Šutaj EštokNávrhom zákona sa rieši pretrvávajúca personálna nenaplnenosť a vysoká odchodovosť profesionálnych vojakov. Prijímajú sa opatrenia na...
Návrhom zákona sa rieši pretrvávajúca personálna nenaplnenosť a vysoká odchodovosť profesionálnych vojakov. Prijímajú sa opatrenia na podporu mobility vojenského personálu pri zmene miest a výkonu štátnej služby, kariérneho rastu, profesionálneho rastu vojaka, čím dôjde k stabilizácii vybraných skupín profesionálnych vojakov a k zvýšeniu motivácie na zotrvanie v štátnej službe, kapitálnejší vernostný systém odmeňovania.
V nadväznosti na zákon o registri trestov sa ustanovuje, že na účel preukazovania bezúhonnosti v prijímacom konaní sa bude vyžadovať odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv a vplyv na manželstvo a rodičovstvo a rodinu, ktorý sa prejaví pozitívnym vplyvom na kvalitu života profesionálnych vojakov, vrátane ich rodín a hospodárenia domácností. Pozitívny vplyv sa prejaví progresívnejším priebehom štátnej služby.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
Dovoľujem si vás aj v mene pána ministra obrany požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a ďakujem vám za pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, tak poslednýkrát ešte dnes predkladám návrh na prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa rieši pretrvávajúca personálna nenaplnenosť a vysoká odchodovosť profesionálnych vojakov. Prijímajú sa opatrenia na podporu mobility vojenského personálu pri zmene miest a výkonu štátnej služby, kariérneho rastu, profesionálneho rastu vojaka, čím dôjde k stabilizácii vybraných skupín profesionálnych vojakov a k zvýšeniu motivácie na zotrvanie v štátnej službe, kapitálnejší vernostný systém odmeňovania.
V nadväznosti na zákon o registri trestov sa ustanovuje, že na účel preukazovania bezúhonnosti v prijímacom konaní sa bude vyžadovať odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv a vplyv na manželstvo a rodičovstvo a rodinu, ktorý sa prejaví pozitívnym vplyvom na kvalitu života profesionálnych vojakov, vrátane ich rodín a hospodárenia domácností. Pozitívny vplyv sa prejaví progresívnejším priebehom štátnej služby.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
Dovoľujem si vás aj v mene pána ministra obrany požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a ďakujem vám za pozornosť.
Rozpracované
18:35
Vstup predsedajúceho 18:35
Michal Bartek144.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel...
144.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali na ústavnoprávnom výbore a Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
144.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali na ústavnoprávnom výbore a Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
18:38
Vystúpenie v rozprave 18:38
Martina ŠimkovičováSúčasný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je výsledkom dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami. Zabezpečuje kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami. Aplikačná prax však ukázala potrebu zákon optimalizovať.
Novelou zákona sa preto navrhuje zjednodušenie výpočtu výšky príspevku štátu pre cirkvi jeho naviazaním na rast minimálnej mzdy. Cirkvi používajú 97 % príspevku štátu na mzdové náležitosti, no dokážu z neho zabezpečiť takmer len minimálnu mzdu svojich zamestnancov, predovšetkým duchovných. Priemerný plat duchovného bol v minulom roku 763 eur. Účelom predkladaného materiálu je preto zabezpečiť každej cirkvi rast príspevku štátu aspoň podľa miery rastu minimálnej mzdy. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistených podľa oficiálneho sčítania. Návrh precizuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. Zároveň sme akceptovali návrh cirkví, aby sa pri rozdelení príspevku štátu posilnila solidarita s menšími cirkvami.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2024.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností predkladám na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (rečníčke priniesli pohár vody), ďakujem, kde vláda deklarovala, že si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu, vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia.
Súčasný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je výsledkom dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami. Zabezpečuje kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami. Aplikačná prax však ukázala potrebu zákon optimalizovať.
Novelou zákona sa preto navrhuje zjednodušenie výpočtu výšky príspevku štátu pre cirkvi jeho naviazaním na rast minimálnej mzdy. Cirkvi používajú 97 % príspevku štátu na mzdové náležitosti, no dokážu z neho zabezpečiť takmer len minimálnu mzdu svojich zamestnancov, predovšetkým duchovných. Priemerný plat duchovného bol v minulom roku 763 eur. Účelom predkladaného materiálu je preto zabezpečiť každej cirkvi rast príspevku štátu aspoň podľa miery rastu minimálnej mzdy. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistených podľa oficiálneho sčítania. Návrh precizuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. Zároveň sme akceptovali návrh cirkví, aby sa pri rozdelení príspevku štátu posilnila solidarita s menšími cirkvami.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2024.
Ďakujem za slovo.
Rozpracované
18:40
Vystúpenie v rozprave 18:40
Ján Mažgút148.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko...
148.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
148.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
18:42
Vystúpenie v rozprave 18:42
Ondrej ProstredníkK tomu, ako tento návrh nedokáže dosiahnuť ministerstvom deklarované ciele, sa vyjadrím v rozprave počas druhého čítania, pretože predpokladám, že návrh sa dostane asi aj do druhého čítania. Teraz sa sústredím na niekoľko zásadných aspektov novelizovaného zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, je to zákon 370/2019.
Predkladaná novela totiž prehlbuje finančnú závislosť cirkví na financovaní z verejných zdrojov. V Progresívnom Slovensku zastávame názor, že finančná závislosť cirkví na verejných zdrojoch by sa mala znižovať a nie zvyšovať. Ako politici by sme mali hľadať mechanizmy a dohodu s cirkvami, ako dosiahnuť túto nižšiu závislosť cirkví na štáte. Je to iste náročná úloha a vyžaduje si zásadnú zmenu myslenia a nastavenia v spoločnosti, čím skôr sa však do tejto úlohy pustíme, tým lepšie to bude pre štát i pre cirkvi. Je to v záujme náboženskej neutrality štátu. Je to v záujme oddelenia štátu od cirkví, v záujme naplnenia ústavnému princípu, podľa ktorého je Slovenská republika sekulárny štát, lebo sa okrem iného neviaže ani na žiadne náboženstvo.
Je to tiež otázka náboženskej slobody. Na prvý pohľad by sa azda zdalo, že zvýšenie finančného príspevku zvýši mieru slobody cirkví. Opak je pravdou. Aj teraz navrhované zvýšenie je, aby som to vyjadril obrazne, iba predĺžením reťaze, na ktorej cirkvi zostávajú stále pripútané k štátu. Hoci novelizovaný zákon nesie názov o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, z dôvodovej správy je zrejmé, že ide o finančné zdroje, ktorým 97 %, teda veľká väčšina, slúži na pokrytie mzdových nákladov cirkví. Zbytok, 3 % cirkvi využívajú na krytie administratívnych nákladov svojich ústredí. Áno, najzákladnejšia činnosť cirkví je úplne závislá na verejných financiách, mzdy duchovných a administratíva ústredí. Dôvodová správa uvádza, že terajšia podoba zákona je výsledkom niekoľkoročných rokovaní s cirkvami.
Zásadnou zmenou voči stavu pred prijatím nového zákona v roku 2019 malo byť, že kým dovtedy sa príspevok štátu používal výhradne na mzdy duchovných a prevádzkové náklady ústredí, a ministerstvo kultúry dokonca zostavovalo platové tabuľky zamestnancov a rozpočítavalo ten príspevok aj na konkrétne mzdy, po zmene v roku 2019 sa krytie mzdových nákladov uvádza len ako posledná z viacerých oprávnených možností na využitie štátneho príspevku. V § 6 ods. 1 tohto zákona sa uvádza: „Príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkví na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity, charitatívne aktivity cirkví, na náklady cirkví súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a prevádzkové náklady cirkví."
Teda tá filozofia zákona tej zmeny v roku 2019 bola, že ten finančný príspevok sa bude používať skôr na iné potreby cirkví a nie primárne na mzdy. Z dôvodovej správy sa však napriek tomu dozvedáme, že ide predovšetkým o riešenie vážnej krízy vo financovaní miezd duchovných, keďže cirkvi nedokážu zabezpečiť dostatočný prísun financií na mzdy z vlastných zdrojov, tak musí zasiahnuť štát a svoj príspevok navýšiť. Toto je v úplnom rozpore s filozofiou nového zákona z roku 2019.
Potreba jeho novelizácie navyše potvrdzuje, že tvorcovia tohto zákona nedokázali uspokojivým spôsobom vyriešiť problém nízkych platov duchovných a zákon si vyžaduje ďalšiu novelizáciu. Je pritom zrejmé, že ani táto novelizácia problém s nízkymi mzdami duchovných nevyrieši. Ak je teraz priemerná mzda duchovných 763 eur, ako uvádza dôvodová správa, tak zvýšenie štátneho príspevku sa do navýšenia miezd premietne len minimálne. Navrhovaný nárast príspevku je pre rok 2025 o 10 %, z 59 mil. na 64 mil. Zhruba sa teda tie mzdy navýšia asi o nejakých 70 eur. Iste, pre duchovných je to lepšie ako nič, ale vôbec to nerieši celkovú situáciu s mimoriadne nízkymi mzdami duchovných. Aby sa tak stalo, potrebujeme skutočne zásadnú zmenu terajšieho modelu a nie predlžovanie tohto nedôstojného vzťahu medzi štátom a cirkvou.
Na záver mi dovoľte krátky exkurz do histórie platov duchovných na našom území, na tom, ako vlastne bol usporiadaný ten vzťah financovania medzi štátom a cirkvou. Ako je známe, v dávnejšej dobe, v minulosti pred rokom 1918 cirkvi hradili platy duchovných predovšetkým v naturáliách. Duchovní mali k dispozícii poľnohospodársku pôdou, ktorú obhospodarovali. Faktom je, že aj vtedy už štát vyplácal cirkvám finančný príspevok, jeho cieľom však bolo zabezpečenie istej minimálnej miery hotovosti pre duchovných popri ich hlavnom zabezpečení, ktoré bolo v naturáliách z hospodárenia na majetku cirkví. Tento cirkevný príspevok, tento príspevok štátu pre cirkvi sa vtedy nazýval kongrua, z latinčiny teda doplnok mzdy. Po roku 1948 komunistický totalitný štát tento model prispôsobil svojmu cieľu, ktorým bola totálna kontrola duchovných a ich prostredníctvom aj totálna kontrola cirkvi samotnej. Hlavný zdroj hmotného zabezpečenia duchovných a cirkví, teda poľnohospodárstva pôda a nehnuteľnosti, komunistický režim zabavil, zoštátnil. Cirkvám výmenou za to veľkodušne zákonom o hospodárskom zabezpečí prisľúbil pokrytie všetkých nákladov zo zdrojov štátu. V skutočnosti však platy duchovných držal na úrovni minimálnej mzdy a akékoľvek iné investičné projekty cirkví podliehali tzv. štátnemu súhlasu, ktorý cirkevní tajomníci udeľovali svojvoľne a využívali tejto nástroj na vytváranie vnútorných pnutí a závisti v rámci cirkvi alebo medzi jednotlivými cirkvami.
November 1989 priniesol zrušenie ideologického dozoru totalitného štátu nad cirkvami. Postupne došlo aj k vráteniu majetku cirkvám. Až do roku 2019 však platil starý komunistický zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví. Aj keď sa príspevok štátu cirkvám priebežne zvyšoval, stále to bolo niekde na úrovni minimálnej mzdy. Ako dnes vidím, ani zásadná zmena zákona, vlastne aj vytvorenie úplne nového zákona v roku 2019 situáciu nevyriešila. Dnes po piatich rokoch nového modelu stojíme opäť pred potrebou jeho novelizácie. Myslím, že problém je tu oveľa hlbší, koncepčný. Úlohou štátu naozaj nemôže byť vyplácanie primeraných miezd zamestnancom cirkví. Úlohou štátu naozaj nemá byť vytváranie akýchsi štátnych zamestnancov, duchovní nemôžu byť de facto zamestnancami štátu. Mzdy duchovných a tá základná prevádzka, ich krytie má byť úlohou veriacich. Úlohou štátu má byť vytvorenie takých podmienok pre cirkvi, aby mohli slobodne vykonávať svoju činnosť a tak je na cirkvách, ako dokážu finančne pokryť svoju základnú činnosť. O pár dní si pripomenieme 35. výročie novembra ´89, je ozaj najvyšší čas, aby sme začali diskusiu o tom, ako splníme poslednú nesplnenú požiadavku novembra ´89, ktorou je dôsledná odluka štátu a cirkví.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2024 o 18:42 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ministerstvo kultúry deklaruje, že touto novelou chce dosiahnuť dva ciele, a to, ako aj pani ministerka uviedla, zvýšenie miery solidarity s menšími registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a tiež zvýšenie predvídateľnosti a transparentnosti. Ja sa nazdávam, že v skutočnosti schválenie novely bude znamenať veľmi ťažko predvídateľný mechanizmus zaťaženia verejných financií. Kým v roku 2024 štát poskytne cirkvám 59 mil. eur, po schválení novely v predkladanom znení to bude v roku 2027 takmer 80 mil. eur. Teda v priebehu troch rokov by to bol nárast o takmer jednu tretinu tej súčasnej miery finančného príspevku. A to všetko v dobe, keď od vlády očakávame skôr návrhy na šetrenie a nie na zvyšovanie výdavkov verejných financií. Za významnú v súvislosti s prerokovávaním tohto zákona považujem skutočnosť, že voči predkladanému návrhu ministerstva kultúry v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesli zásadné pripomienky ministerstvo financií, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Národná banka Slovenska a v istom zmysle aj Generálna prokuratúra a všetky tieto inštitúcie namietajú naviazanie rastu príspevku na minimálnu mzdu, čo je v podstate zásadný prvok tejto navrhovanej novely. Ich pripomienky neboli akceptované, dve kľúčové ministerstvá tejto vlády, teda jedno zodpovedajúce za verejné financie a druhé zodpovedajúce za zamestnanosť a úroveň sociálneho štátu, majú teda zásadnú výhradu voči tomuto riešeniu, s ktorým prichádza ministerstvo kultúry, v rámci jednej koalície vidíme tu isté napätie. Bolo by skutočne zaujímavé počuť, prečo obaja ministri napokon pri hlasovaní vo vláde zmenili názor a návrh nám poslali aj svojimi hlasmi do parlamentu.
K tomu, ako tento návrh nedokáže dosiahnuť ministerstvom deklarované ciele, sa vyjadrím v rozprave počas druhého čítania, pretože predpokladám, že návrh sa dostane asi aj do druhého čítania. Teraz sa sústredím na niekoľko zásadných aspektov novelizovaného zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, je to zákon 370/2019.
Predkladaná novela totiž prehlbuje finančnú závislosť cirkví na financovaní z verejných zdrojov. V Progresívnom Slovensku zastávame názor, že finančná závislosť cirkví na verejných zdrojoch by sa mala znižovať a nie zvyšovať. Ako politici by sme mali hľadať mechanizmy a dohodu s cirkvami, ako dosiahnuť túto nižšiu závislosť cirkví na štáte. Je to iste náročná úloha a vyžaduje si zásadnú zmenu myslenia a nastavenia v spoločnosti, čím skôr sa však do tejto úlohy pustíme, tým lepšie to bude pre štát i pre cirkvi. Je to v záujme náboženskej neutrality štátu. Je to v záujme oddelenia štátu od cirkví, v záujme naplnenia ústavnému princípu, podľa ktorého je Slovenská republika sekulárny štát, lebo sa okrem iného neviaže ani na žiadne náboženstvo.
Je to tiež otázka náboženskej slobody. Na prvý pohľad by sa azda zdalo, že zvýšenie finančného príspevku zvýši mieru slobody cirkví. Opak je pravdou. Aj teraz navrhované zvýšenie je, aby som to vyjadril obrazne, iba predĺžením reťaze, na ktorej cirkvi zostávajú stále pripútané k štátu. Hoci novelizovaný zákon nesie názov o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, z dôvodovej správy je zrejmé, že ide o finančné zdroje, ktorým 97 %, teda veľká väčšina, slúži na pokrytie mzdových nákladov cirkví. Zbytok, 3 % cirkvi využívajú na krytie administratívnych nákladov svojich ústredí. Áno, najzákladnejšia činnosť cirkví je úplne závislá na verejných financiách, mzdy duchovných a administratíva ústredí. Dôvodová správa uvádza, že terajšia podoba zákona je výsledkom niekoľkoročných rokovaní s cirkvami.
Zásadnou zmenou voči stavu pred prijatím nového zákona v roku 2019 malo byť, že kým dovtedy sa príspevok štátu používal výhradne na mzdy duchovných a prevádzkové náklady ústredí, a ministerstvo kultúry dokonca zostavovalo platové tabuľky zamestnancov a rozpočítavalo ten príspevok aj na konkrétne mzdy, po zmene v roku 2019 sa krytie mzdových nákladov uvádza len ako posledná z viacerých oprávnených možností na využitie štátneho príspevku. V § 6 ods. 1 tohto zákona sa uvádza: „Príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkví na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity, charitatívne aktivity cirkví, na náklady cirkví súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a prevádzkové náklady cirkví."
Teda tá filozofia zákona tej zmeny v roku 2019 bola, že ten finančný príspevok sa bude používať skôr na iné potreby cirkví a nie primárne na mzdy. Z dôvodovej správy sa však napriek tomu dozvedáme, že ide predovšetkým o riešenie vážnej krízy vo financovaní miezd duchovných, keďže cirkvi nedokážu zabezpečiť dostatočný prísun financií na mzdy z vlastných zdrojov, tak musí zasiahnuť štát a svoj príspevok navýšiť. Toto je v úplnom rozpore s filozofiou nového zákona z roku 2019.
Potreba jeho novelizácie navyše potvrdzuje, že tvorcovia tohto zákona nedokázali uspokojivým spôsobom vyriešiť problém nízkych platov duchovných a zákon si vyžaduje ďalšiu novelizáciu. Je pritom zrejmé, že ani táto novelizácia problém s nízkymi mzdami duchovných nevyrieši. Ak je teraz priemerná mzda duchovných 763 eur, ako uvádza dôvodová správa, tak zvýšenie štátneho príspevku sa do navýšenia miezd premietne len minimálne. Navrhovaný nárast príspevku je pre rok 2025 o 10 %, z 59 mil. na 64 mil. Zhruba sa teda tie mzdy navýšia asi o nejakých 70 eur. Iste, pre duchovných je to lepšie ako nič, ale vôbec to nerieši celkovú situáciu s mimoriadne nízkymi mzdami duchovných. Aby sa tak stalo, potrebujeme skutočne zásadnú zmenu terajšieho modelu a nie predlžovanie tohto nedôstojného vzťahu medzi štátom a cirkvou.
Na záver mi dovoľte krátky exkurz do histórie platov duchovných na našom území, na tom, ako vlastne bol usporiadaný ten vzťah financovania medzi štátom a cirkvou. Ako je známe, v dávnejšej dobe, v minulosti pred rokom 1918 cirkvi hradili platy duchovných predovšetkým v naturáliách. Duchovní mali k dispozícii poľnohospodársku pôdou, ktorú obhospodarovali. Faktom je, že aj vtedy už štát vyplácal cirkvám finančný príspevok, jeho cieľom však bolo zabezpečenie istej minimálnej miery hotovosti pre duchovných popri ich hlavnom zabezpečení, ktoré bolo v naturáliách z hospodárenia na majetku cirkví. Tento cirkevný príspevok, tento príspevok štátu pre cirkvi sa vtedy nazýval kongrua, z latinčiny teda doplnok mzdy. Po roku 1948 komunistický totalitný štát tento model prispôsobil svojmu cieľu, ktorým bola totálna kontrola duchovných a ich prostredníctvom aj totálna kontrola cirkvi samotnej. Hlavný zdroj hmotného zabezpečenia duchovných a cirkví, teda poľnohospodárstva pôda a nehnuteľnosti, komunistický režim zabavil, zoštátnil. Cirkvám výmenou za to veľkodušne zákonom o hospodárskom zabezpečí prisľúbil pokrytie všetkých nákladov zo zdrojov štátu. V skutočnosti však platy duchovných držal na úrovni minimálnej mzdy a akékoľvek iné investičné projekty cirkví podliehali tzv. štátnemu súhlasu, ktorý cirkevní tajomníci udeľovali svojvoľne a využívali tejto nástroj na vytváranie vnútorných pnutí a závisti v rámci cirkvi alebo medzi jednotlivými cirkvami.
November 1989 priniesol zrušenie ideologického dozoru totalitného štátu nad cirkvami. Postupne došlo aj k vráteniu majetku cirkvám. Až do roku 2019 však platil starý komunistický zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví. Aj keď sa príspevok štátu cirkvám priebežne zvyšoval, stále to bolo niekde na úrovni minimálnej mzdy. Ako dnes vidím, ani zásadná zmena zákona, vlastne aj vytvorenie úplne nového zákona v roku 2019 situáciu nevyriešila. Dnes po piatich rokoch nového modelu stojíme opäť pred potrebou jeho novelizácie. Myslím, že problém je tu oveľa hlbší, koncepčný. Úlohou štátu naozaj nemôže byť vyplácanie primeraných miezd zamestnancom cirkví. Úlohou štátu naozaj nemá byť vytváranie akýchsi štátnych zamestnancov, duchovní nemôžu byť de facto zamestnancami štátu. Mzdy duchovných a tá základná prevádzka, ich krytie má byť úlohou veriacich. Úlohou štátu má byť vytvorenie takých podmienok pre cirkvi, aby mohli slobodne vykonávať svoju činnosť a tak je na cirkvách, ako dokážu finančne pokryť svoju základnú činnosť. O pár dní si pripomenieme 35. výročie novembra ´89, je ozaj najvyšší čas, aby sme začali diskusiu o tom, ako splníme poslednú nesplnenú požiadavku novembra ´89, ktorou je dôsledná odluka štátu a cirkví.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované