22. schôdza

Dobrý deň, pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pôvodne som nemal v pláne vystúpiť v tomto pléne, ale dostal som žiadosť od zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa ich niekto zastal v tomto pléne a budem konkrétne rozprávať o niektorých veciach, ktoré sa momentálne dejú na ministerstve práce a konkrétne na úradoch práce. Možno, vážení kolegovia zo strany SMER, HLAS a SNS, neviete, ale v súčasnosti prebieha veľká podpisová akcia na úradoch práce, kde zamestnanci žiadajú viac financií, respektíve dofinancovať platy na základe iných, podľa iných ministerstiev. Nemôžem ukázať vizuálnu pomôcku, ale momentálne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale skúste k téme minimálne mzdy. Dobre?

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Áno, poviem to. Tak k tej téme minimálnej mzde. Problém je ten, že tarifné platy v štátnej správe nie sú naviazané žiadnym automatom či už k minimálnej mzde, alebo k priemernej mzde. A momentálne o to sa snažia, aj sa snaží rokovať s ministerstvom práce aj konfederácia odborových zväzov, ktorá už dlhodobo tvrdí, že platy zamestnancov na úradoch práce sú pod minimálnou mzdou. A myslím si, že už keď tuná rozprávame, že tieto povinnosti budú mať zamestnávatelia v súkromnej sfére, tak mali by sme sa rozprávať o tom a potvrdiť len to, čo povedal kolega Štefan Kišš a kolegyňa Zora Jaurová o tom, že musíme sa baviť o tom, aby sme tieto platy v I. a v II. tarife dali na úroveň, prípadne vytvorili mechanizmus tak, aby, a teraz citujem: „aby zamestnanci úradu práce sa necítili ako pracujúca chudoba." Vy ako viete, pán minister, že použijem teraz tú pomôcku, ktorú vám nemôžem ukázať, respektíve nemôžem to ukázať na kameru, ale potom vám ju dám.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má najnižšie platy zo všetkých ministerstiev. Má najnižšie platy, rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má vyštudovanú vysokú školu, a zamestnancom, ktorý nemá vysokú školu, v deň nástupu je sto eur. To znamená, že zamestnanci úradu práce žiadajú, aby sa zosúladili platové tarify v rámci úradov práce, žiadajú, aby tarifné platy v štátnej správe boli naviazané na automat či už minimálnej, alebo priemernej mzdy. A bolo tu povedané aj kolegyňou, že tie odbory mali by chrániť zamestnancov, ja práve preto apelujem na vás, pán minister, že je dôležité sa pozrieť na vašich vlastných zamestnancov, ktorí, možnože ste to nepočuli, ale momentálne píšu, zbierajú podpisy na otvorený list o tom, aby ste dofinancovali zamestnancov úradu práce. Ja si myslím, že je to dosť veľký problém, keď zamestnanci dostávajú nižšie mzdy ako sú minimálne mzdy. A zásadným problémom je ten, že takisto títo zamestnanci majú svoje rodiny, majú svoje hypotéky, majú deti, okrem toho, že im bude zobratý aj daňový bonus v takej výške, aký dostávali v minulosti, teraz po infláciách a po úprave konsolidačného balíčka prídu o ďalšie desiatky až stovky eur.
Takže za mňa len v skratke, chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste sa pozreli dovnútra, na vaše ministerstvo, na úrady práce, že koľko tam zarábajú ľudia.
Ďakujem.

Ja len chcem potvrdiť a možno troška poopraviť, že nie zamestnanci ministerstva, ale zamestnanci úradov práce, ktorí sú z regiónov, naozaj sú podhodnotení, nie je to určite krátkodobý, ale sú to desaťročia, kedy sú podhodnotení, a naozaj keď chceme, aby vykonávali svoju prácu kvalitne alebo kvalitnejšie, tak to mzdové ohodnotenie sa musí zvýšiť, lebo ja naozaj som vždy veľmi prekvapený, keď mi pracovník s niekoľkoročnou praxou s maximálnym vysokoškolským vzdelaním povie, koľko zarába, tak naozaj ja sa čudujem, že čo ho tam ešte drží.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Ja by som vám ešte doplnil, že iní ministri si vybojovali milióny na svoje ministerstvá, na valorizáciu platov a tak ďalej, takže ešte raz z tohto miesta, zamestnanci úradu práce, úradov prác sú nespokojní, že tento rok nedostanú prakticky nič navyše a budem veľmi rád, keď sa budem mýliť v tomto, pán minister, a v roku 2025 dostanú aj títo zamestnanci adekvátnu mzdu. To, ako som povedal, podpisuje sa momentálne, resp. zamestnanci podpisujú, sa podpisujú pod verejný list, ktorý pôjde na ministerstvo, neviem, aký je momentálne stav, že kedy sa zverejní, ale sám som prekvapený, čo všetko budú žiadať títo zamestnanci, ale vždy je to o nejakých sociálnych istotách, takže verím tomu, že naša sociálna vláda dá tie sociálne istoty tým zamestnancom tých úradov prác a ich adekvátne ohodnotí.
Ďakujem.

Poslanec Ledecký ako posledný prihlásený ústne do ústnej rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, samozrejme aj na prvé počutie je to veľmi dobrý úmysel zvyšovať minimálne mzdy, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, tak nie je to až taký dobrý zámer. Na ekonómii sa učia, že mzda je cena práce. To znamená, že aj rožok, aj keď si niektorí koaliční poslanci myslia, že stojí 40 centov a stojí výrazne menej, ale tá cena je na základe vstupov, na základe ceny práce, ktorá tam je započítaná, a ja si osobne myslím, že pokiaľ to budeme nejakým spôsobom regulovať a zvyšovať, tak automaticky aj tá cena rožka alebo chleba pôjde hore. Ja si nemyslím, na rozdiel od niektorých kolegov, že pokiaľ dáme na budovu nový nápis, novú úradnú tabuľu, urobíme nové ministerstvo, keď máme nejaký problém, že tým to vyriešime. A rovnako si nemyslím, že nariadením alebo zákonom vyriešime nejaký problém, ktorý, ktorý nám vytvára podmienky, trhové prostredie.
Najväčší problém v tomto zákone vidím v tom, že bude zvyšovať regionálne rozdiely a nie znižovať, a to nie je z mojej hlavy, ale to je, väčšina ekonómov vám povie, že pokiaľ chcete znižovať regionálne rozdiely, tak práve zvyšovanie minimálnej mzdy to práve naopak kazíte. My máme na vyrovnávanie regionálnych rozdielov fondy Európskej únie, tie sú primárne určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, to sa nám nedarí, nedarí sa nám čerpať peniaze z regionálnych, vôbec ako Slovensko máme ten systém nastavený zle, že máme problém vyčerpať tie zdroje a, samozrejme, v tých regiónoch máme problém, teraz máme dvojnásobný problém. Som navštívil niekoľko miest a vravia mi, že tí primátori alebo prednostovia, že majú problém, že oni sa už nedokážu ani tešiť, keď im nejaký projekt prejde, lebo nevedia, či vôbec podpíšu zmluvu a či ho dotiahnu do zdarného konca práve pre to financovanie. Čiže aj tam je problém a problém je aj v tom, že my tie európske zdroje sa snažíme vyčerpať všade, kde sa dá, len aby sme ich vyčerpali a nie, aby sme prioritne riešili regionálne rozdiely. A toto rozhodnutie, ktoré teraz robíme, zase nepomôže zmazať tie regionálne rozdiely.
To, že u nás sú nižšie mzdy, samozrejme, zase všetci ekonómovia vedia, že je to od produktivity práce, keď budeme mať nízku produktivitu práce a nebudeme vytvárať podmienky na zvýšenie produktivity práce, tak tá mzda vyššia nebude. My, samozrejme, tie podmienky nevytvárame, teraz sme prijali zvýšenie odvodov a celý konsolidačný balíček, kde Národná banka nám povedala, že HDP nám klesne vďaka tomu, to znamená, že keď HDP nám vďaka tomu klesne, takže tie opatrenia, ktoré sme prijali, sme neprijali na to, aby ten koláč, ktorý sa rozdeľuje, bol väčší, ale tie opatrenia sme prijali tak, že ten koláč bude menší.
Možno by som ale spomenul držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana, ktorý to povedal veľmi jasne, aký je efekt minimálnej mzdy, že vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po práci a teda vedie k nezamestnanosti. Jasná, zreteľná poučka. My máme, bolo tu dneska spomínané, že tá nezamestnanosť je najnižšia v dlhodobom období. Samozrejme je to tak, len si musíme povedať, že tá nezamestnanosť je nízka aj kvôli tomu, lebo silné ročníky nám odchádzajú do dôchodku, slabé prichádzajú na trh práce, niekoľko desiatok tisíc nám v poslednom období odišlo do predčasného dôchodku, kde sú ešte aj limitovaní tým, že aj keby chceli pracovať popritom dôchodku, tak nemôžu. A naozaj ja nechodím do regiónov, lebo ja v tom regióne žijem a musím povedať, že taký vysoký objem čiernej práce alebo ľudí, čo pracujú v šedej ekonomike, ako je teraz nezamestnaných, som nepostrehol, alebo si myslím, že je najvyšší, aký som postrehol aj tým, že tá nezamestnanosť sa znižuje. A to je tiež dôsledok toho, že tie, asi tie odvody a tie mzdy máme nastavené tak, že tí zamestnávatelia volia radšej, radšej túto formu. A musím povedať, že to nie sú sezónne práce, ale sú to práce, ktoré, ktoré ten človek chodí ako keby dennodenne do práce a pritom, pritom tú mzdu poberá neoficiálne. Ja mám rád čísla, rád robím s faktami, rád používam názory ľudí, ktorí majú nejakým spôsobom zmerané, aj toto musím povedať, že keď som bol starosta, síce ubehlo od toho už niekoľko rokov, ale mal som, dostávali sme každý mesiac zoznam nezamestnaných z našej obce, alebo každý starosta to dostával, a som bol veľmi prekvapený, aké percento ľudí popritom chodí na drahých autách a vlastne ten ich spôsob života hovorí o tom, že naozaj z tých sociálnych dávok nežijú, ale žijú úplne z iných miezd a keďže viem, že sú to poctiví ľudia, ktorí nekradnú, takže žili z nejakej práce.
K tomu treba povedať ešte, že okrem tejto skupiny nezamestnaných, ktorí pracujú načierno, a to je výrazná skupina, existujú aj ďalšie skupiny nezamestnaných, lebo dosť často narážame v tomto, že je to skupina jednak ľudí, ktorých už veľmi ťažko zamestnať. Viete, v niektorých obciach im hovoria ovocničkári, inde čučári, lebo tí ľudia majú nejaký psychický alebo zdravotný problém, ale, samozrejme, títo ľudia nie sú diagnostikovaní a, preboha, akože povedzme si, že títo ľudia už nie sú schopní sa zamestnať a urobme nejaké opatrenia, dajme im tie sociálne dávky a tá naša spoločnosť je dostatočne vyspelá, aby to chápala. A poslednou skupinou sú ľudia, viete, my dosť zle vnímame niektorých nezamestnaných, ktorí sú síce nezamestnaní, lebo ten systém ich núti prihlásiť sa na ten úrad práce kvôli tomu, že jednoducho, aby nemusel si za seba platiť zdravotné odvody, ale pozrime sa napr. na rodičov, na matky, hej, keď má dieťa, ktoré mu chodí na dvojzmennú prevádzku, dostáva suchú stravu, lebo proste neni tam vybudovaná jedáleň, a tie deti v tej obci nemajú, nemajú materskú škôlku vôbec, lebo nemajú priestory, hej. Čiže vlastne tá matka jednak musí navariť, je mnohopočetná rodina, no ja si neviem predstaviť, ako tú matku chceme zmotivovať, aby išla do práce a osobne si myslím, že pokiaľ jej zoberieme tú dávku, tých pár eur, dve eura na deň, ktoré jej vychádzajú, že jej veľmi nepomôžeme. Takže si uvedomme, a to sa nejedná o stovky ľudí, to sa jedná o tisíce ľudí, takže, takže aj tento priestor chcem využiť na to, aby sme, aby sme na to mysleli.
Čiže pokiaľ v krajine, kde sú najväčšie regionálne rozdiely, čo Slovensko je krajina Európskej únie, kde sú najväčšie regionálne rozdiely, naozaj ten juh Slovenska, východ, to je úplné iné Slovensko jak ten zbytok Slovenska, tak akékoľvek byrokratické opatrenie, ktoré je pre celé Slovensko, tak tie regionálne rozdiely nijakým spôsobom nebude vyrovnávať, a preto si myslím, že ani toto opatrenie nie je dobré. A pri krokoch vlády, čo je zvyšovanie daní, zvyšovanie poplatkov a rôznych ďalších odvodov, toto je tiež jeden z bodov, ktorý nám nebude zvyšovať ekonomický rast, ale presne naopak. Ak si predstavíme v znevýhodnenom regióne Rimavskej Soboty, alebo kde, dvoch manželov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, a ten zamestnávateľ dostane pokyn, že musí tú minimálnu mzdu zvýšiť, tak môže sa stať, že jeden z tých manželov príde o prácu a nijakým spôsobom tej rodine nepomôžu. Čo je paradox, paradoxom a čo by naozaj pomohlo, tak za posledných sedem rokov sa nám odvodové zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami zvýšilo z 30 centov na 40 z jedného eura. To znamená, že zvyšuje sa nám odvodové zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami. A naozaj keď chceme týmto ľuďom pomôcť a chceme im pomôcť, aby to pocítili na svojich peniazoch, tak toto je riešenie, že ľuďom s najnižšími príjmami dať menšie odvodové zaťaženie.
Ja si osobne myslím, že neporučíme dažďu a vetru, že tí podnikatelia budú hľadať spôsoby, akým by prežili, a pokiaľ naozaj nemajú na to zvýšenie mzdy, tak budú zamestnávať tých ľudí načierno, alebo využívať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak som si to pozorne vypočul všetko, čo tu zaznelo, a naozaj musím na niektoré veci reagovať. Ono sa hovorí, že najväčším trestom pre Igora Matoviča je ho ignorovať a naozaj je to najlepšia stratégia, predsa len mi ale nedá, pretože Igor Matovič si myslí, že ľudia zabudnú alebo zabudli.
Áno, je pravda, že ľudia rýchlo zabúdajú na Slovensku, ale na takého politika, akým je Igor Matovič, a na jeho činy nemôžu ľudia zabudnúť. A jedným z krásnych príkladov je práve príbeh minimálnej mzdy. Čo to tu dnes Igor Matovič hovoril? Že čo si my dovoľujeme tú minimálnu mzdu zvyšovať až od roku 2026, že prečo už nie v roku 2025 a tým pádom okradneme tých ľudí s najnižšími príjmami? Dámy a páni, viete, kto bol premiér v roku 2020? Igor Matovič. A viete, čo bolo jedným z prvých krokov vlády Igora Matoviča? Zníženie automatu na minimálnu mzdu zo 60 na 57 %. Toto bol výkon Igora Matoviča, ktorý teraz kritizuje, že prečo to už nezavádzame od roku 2025. Išiel sa zadusiť normálne s tými svojimi kumpánmi vo vláde, aby okamžite znížil minimálnu mzdu, a to už od roku 2021. V roku 2020 si to schválili, prvý rok vo vláde, aby už od roku 2021 ľudia poberali nižšiu minimálnu mzdu. A tento človek tu ide niečo vykrikovať. Čiže už ľudia mohli mať vyššiu minimálnu mzdu v rokoch ´21, ´22, ´23. A vďaka, respektíve kvôli vláde Igora Matoviča ju nemali. On hovorí, že my ideme až od roku ´26. Pritom dobre vie, on aj vy všetci, ktorí sa tomu venujete, že zákon začne platiť od 1. januára 2025, ale zároveň ponechávame možnosť sociálnym partnerom, odborárom a zamestnávateľom sa dohodnúť na výške minimálnej mzdy. A tá dohoda sa deje vždy v roku, ktorý predchádza konkrétnemu roku s konkrétnou minimálnou mzdou.
Takže ponechávame v zákone, aby v roku 2025 opäť sa odborári alebo zamestnávatelia dohodli a pokiaľ nie, pokiaľ sa tak nestane na poslednej tripartite do 31. augusta, tak sa automaticky stanoví minimálna mzda na rok 2026. A pokiaľ to podporíte, dámy a páni, možno to podporí aj OĽANO nakoniec, lebo to podporili aj v prvom čítaní, pokiaľ urobia nejakú sebareflexiu za to, ako siahli ľuďom na tieto minimálne mzdy, tak potom to získa naozaj širokú ústavnú väčšinu. A v takomto prípade minimálna mzda v roku 2026 bude 920 eur a v roku 2027 970 eur, čiže sa bude naozaj dotýkať už tej hranice tisíc eur tak, ako si to ľudia na Slovensku zaslúžia.
A viete, čo ešte ten Igor Matovič urobil? On nielenže znížil minimálnu mzdu úpravou automatu zo 60 na 57 %, on dokonca odpojil príplatky za prácu v noci a počas sviatkov od minimálnej mzdy, čím ich zmrazil. Čiže nielenže znížil minimálnu mzdu vo svojom volebnom období, ale ešte aj zmrazil príplatky za prácu v neštandardných časoch. A tento človek mi tu bude niečo hovoriť, že my niekoho okrádame. Chápete? On nemá kúska hanby ten človek, nemá kúska hanby. A ja som rád, že aj opozícia tohto človeka začína ignorovať, pretože len tak ho vytlačíme z verejného priestoru a už tu nebude robiť tú zlobu.
Hovoril tu niečo aj o dôchodkoch, že teda my sme okradli dôchodcov o 1,5 mld. eur tým, že sme 13. dôchodok doručili až v tomto roku. Tak ja fakt neviem, kedy sme to už skôr mohli urobiť, keď bolo úplne evidentné, že sme nastúpili dva mesiace pred koncom minulého roka a seniori vedia, respektíve všetci poberatelia dôchodkov vedia, že ešte dostali každý 300 eur pred koncom minulého roka a teraz pred Vianocami dostanú všetci poberatelia dôchodkov skutočný 13. dôchodok presne v takom obsahu, respektíve presne v takom rozmere, v akom sme sľúbili. A viete, čo urobil tento „skvelý" Igor Matovič? Tento zákon o 13. dôchodku už platil pred jeho nástupom na pozíciu premiéra a hneď druhý krok, ktorý urobil Igor Matovič, bol to, že zrušil tento zákon o 13. dôchodku a teda ľudia, seniori nedostávali ten 13. dôchodok počas tých troch rokov, keď bola tá jeho neslávna vláda vo funkcii. A zmrazil minimálne dôchodky zároveň. Viete, o koľko on obral ľudí za tých tri a pol roka? Presne o 1,5 mld. eur. A tento človek tu bude niečo vykrikovať.
Ja vás všetkých chcem poprosiť, naozaj spojme sa všetci tí normálni, všetci tí racionálni a podporme či už koalícia, alebo opozícia tento dobrý zákon, pretože ľudia s najnižšími príjmami si to na Slovensku zaslúžia. Veď teraz vyšla štatistika zo štatistického úradu, že na Slovensku je ohrozených chudobou takmer jeden milión ľudí, takmer jeden milión ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou. A viete, za ktoré obdobie to je, kedy sa to zhoršilo? V rokoch 2020 a 2023. Kto vtedy vládol? Heger, Matovič a Ódor chvíľu ako úradnícky premiér. To je ich vysvedčenie a najmä Matovičove vysvedčenie. To je presne to, keď Matovič nereagoval na zdražovanie, na infláciu a ani nič. A on nám ide niečo vyčítať. Neuveriteľné, neuveriteľné.
Sú tu aj výhrady zo strany KDH. Mňa teda prekvapuje, sa priznám, kolegovia z KDH, že vy nejdete podporiť zvyšovanie minimálnej mzdy. Myslel som si, že ochrana tých najchudobnejších a ľudí s najnižšími príjmami by malo byť prirodzenou nejakou prioritou KDH, ale keď ste sa vybrali cestou ochrany možno zamestnávateľov alebo bohatých ľudí, nech sa páči. Ale toto čakám od SaS-ky a SaS-ka to tu aj predvádza, veď je to tak, oni sú vždy na strane tých bohatých, zamestnávateľov a preto hľadajú dôvody, ako tento zákon nepodporiť. Ale, prosím vás, už prestaňme s tými argumentami, že to opäť zvýši nezamestnanosť alebo že sa bude prepúšťať. Veď na Slovensku už pomaly nemá kto robiť, je nedostatok pracovnej sily. Posledné údaje hovoria, že máme 120-tisíc voľných pracovných miest, tak aké prepúšťanie? Cudzinci už pracujú na Slovensku. Stosedemtisíc cudzincov už musí pracovať. A dobre viete, že sa snažíme zamestnať čo najviac slovenských občanov. Spustili sme celý rad pracovných programov, finančné stimuly, zručnosti pre trh práce, právo na prvé zamestnanie, len aby sme ešte časť tých ľudí, ktorí sú nezamestnaní pri tej historicky najnižšej nezamestnanosti, ešte dostali do práce.
Aj projekt Práca namiesto dávok, áno, pán Ledecký, keď človek môže pracovať a nič mu v tom nebráni a nechce pracovať, no príde o dávku v hmotnej núdzi, či sa vám to páči alebo nie. Len mi je zvláštne, že SaS-ka mala tento projekt niekedy vo volebnom programe Práca namiesto dávok a teraz je proti nemu. Tak vy ste takí schizofrenickí, ale veď dobre, veď každý môže robiť, čo chce v princípe v politike, len podľa toho potom hodnotia tí voliči. A vy ste, pán Ledecký, povedali, že je tu veľa čiernej práce. Áno, je to pravda, je tu veľa čiernej práce. A prečo tým ľuďom, čo načierno pracujú, má ešte štát z daní ľudí, ktorí riadne pracujú, platiť nejakú dávku? Však toto je presne tiež to riešenie. Čiže nástrojom najlepším boja proti chudobe je práca. To všetci vieme. Keď je tu toľko ľudí ohrozených chudobou, musia a majú pracovať. To je najlepší nástroj boja proti chudobe. Ale nielen práca, ale aj práca za dôstojnú mzdu. A štát nemá veľa pák na to, ako zvyšovať mzdy, ale jednou z tých pák a tou hlavnou pákou je zvyšovanie minimálnej mzdy. Pretože keď tlačíme na minimálnu mzdu, tlačíme aj na rast miezd ako takých. Čiže toto je náš príspevok k tomu, aby sme zlepšovali situáciu tých ľudí s tými najnižšími príjmami.
A áno, pán Hlina, povedal som, vy ste sa až tak triasli, že nebude dohoda v koalícii, že bude zase nejaká kríza. Cítil som to chvenie, to ste proste vy, však áno, veď ste v opozícii, je to legitímne a cítil som aj potom to sklamanie, keď Erik Tomáš oznámil, áno, dohodli sme sa s pánom Dankom z SNS, dohodli sme sa. Áno, a ja veľmi pekne mu chcem poďakovať, takto má koalícia fungovať. Veď 13. dôchodok a vyššia minimálna mzda sú súčasťou programového vyhlásenia vlády. Tak ho ideme naplniť tak rýchlo, ako sa len dá. Je tu dohoda. Chcem poďakovať časti opozície, ktorá to už podporila v prvom čítaní. Už mi avizuje aspoň určitá časť opozície, že to podporí aj v druhom čítaní. Vopred ďakujem nie v mojom mene, ale v mene tých ľudí s tými najnižšími príjmami a v mene vlastne všetkých pracujúcich, na ktorých to bude mať pozitívny vplyv.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že ak by som našiel podklady, ktoré som mal pred tými štyrmi-piatimi rokmi, keď sme zavádzali tú šesťdesiatpercentnú, podiel teda minimálnej mzdy z priemernej mzdy, mohol by som tie isté argumenty použiť aj teraz. Ale viete, čo sa zmenilo? A o tom chcem trošku hovoriť, lebo tu sa postavila otázka, že čo nám dalo tých 57 %, ktoré Krajniak s Matovičom, keď nastúpili do vlády, zmenili. Ja sa to pokúsim povedať. Nič príjemné a mám taký pocit, že znova sa opakuje to isté, čo sme zažili aj pri debate o konsolidácii. Najviac kričia tí, ktorí ste to spôsobili. SaS-ka a matovičovci. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, áno, celkom iste má na tom svoj podiel aj pán Ódor.
Teraz skúsme, skúsme trošku viacej povedať, čo sa to vlastne zmenilo a prečo sa to zmenilo, lebo pán minister veľa vecí naznačil, ja možno len zopakujem, v čom je ten rozdiel. Lebo vo viacerých vašich vystúpeniach, aj pán Hajko, aj pán Viskupič, aj pán Hlina, ako bolo veľké protirečenie. Keď obhajujete zamestnávateľov a podnikateľov, no tak nemôžte v tomto prípade obísť, že ak sa používa niekde nejaký keš, že je to chyba, že to chyba nie je toho robotníka, toho zamestnanca, ale je to chyba toho zamestnávateľa, pretože okráda toho robotníka, okráda ho na dôchodkoch, prípadne keď je to žena, môže na materskej, na péenke a na ďalších veciach, ktoré s tým bezprostredne súvisia. A to sú veľmi vážne dôvody. No a v konečnej miere ten pán podnikateľ na tom zarába. To je treba tu v tomto smere ešte povedať. V tom je to veľké protirečenie, ktoré ste tu viacerí naznačili.
No a čo sa týka otázky tej chudoby, ktorá sa dá presne zrátať a v konečnej miere nielen náš štatistický úrad, ale aj Eurostat veľmi presne vyčíslil tie veci a mňa najviac na tom všetkom mrzí, že s tým, že sme znížili podiel minimálnej mzdy zo 60 na 57 s tým, že sa zmrazili príplatky, lebo podnikateľov alebo zamestnávateľov netrápi tá minimálna mzda. To ste dobre povedal, to je 30-40 eur rozdiel mesačne v priemere, ale to je len priamo na mzde. Oni sa ďaleko viacej obávajú tých príplatkov, pretože ak majú veľa nadčasovej práce, veľa nedeľnej, víkendovej a ďalšej práce, no tak to automaticky veľmi vysoko tento podiel jednoducho rastie. A mňa čo najviac mrzí, keď spomínam tie tri alebo štyri roky, tam sa zvýšil veľmi rapídne podiel, to je tých 9,1 %, tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, sú pod hranicou chudoby. Tu sa musíme zhodnúť, to je neprijateľné. Ak raz niekto robí, má právo na dôstojný život, nemôže byť pod hranicou chudoby. A toto sme my s tým, že sme znížili, že sme im nepreplatili príplatky, že sme dokonca nezohľadnili veci, ktoré súvisia s infláciou, čo sa týchto nízkopríjmových v značnej miere tiež dotklo, sme zapríčinili, že ten nárast chudoby tu bol veľmi, veľmi veľký. A samozrejmá vec, že dotýkal sa aj pracujúcich, pracujúcich za tú minimálnu mzdu.
Miera rizika chudoby na Slovensku od roku ´20 nepretržite stúpala a v porovnaní s rokom ´22, to znamená už po dvoch rokoch, predstavovala najvyšší medziročný nárast za všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky. Nie eurozóny, ale vrátane krajín, ktoré neplatia eurom. To je výsledok toho, čo ste urobili, čo urobil Krajniak, že zrušil tú šesťdesiatku a dal päťdesiatsedmičku a pozastavil všetko. To je ten výsledok, ktorý je neblahý, a to je nevyhnutné zmeniť. Pretože keď zrátam tých tridsať-štyridsať eur rozdiel mesačne, čo by to bolo znamenalo za tie tri alebo štyri roky, plus tie príplatky a ďalšie veci, ktoré boli zmrazené k tomu, to je už veľmi slušný peniaz.
Teraz otázka. Čo by sa vlastne bolo bývalo zmenilo, alebo v čom je to pozitívum tej minimálnej mzdy? Pán Hajko spomínal kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, aké je to zlé, ako na to môžu páni podnikatelia doplatiť. No, tam, kde je najvyššia životná úroveň v Európe, to sú severné krajiny, je stopercentné pokrytie kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Oni nepoznajú, čo je to minimálna mzda. To je pokryté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. A je tam najvyššia životná úroveň. Priemer Európy je okolo 50 % pokrytia, na Slovensku sme boli niekde na 20 % a zrušili sme to, napriek tomu, že odporúčanie Európskej komisie bolo zvyšovať podiel kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To znamená, aj to, čo bolo zlé, sme úplne odbúrali, aby tam nebolo nič. Absolútne choré, proti ľuďom, proti zamestnancom, proti tým, ktorí poberali minimálnu mzdu.
Otázka ďalšia, ktorú je treba postaviť. Zvyšuje alebo znižuje možnosť zamestnávania výška minimálnej mzdy? Pán Ledecký, ušiel mi už, ja celkom nerozumiem tej téze, ktorú povedal: Vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po zamestnanosti. Ale veď to je úplná blbosť. Opak je pravda. Keď som končil, tak sme zaviedli takzvaný súbeh. To znamená, ten, kto sa zamestnal a zobral tú minimálnu mzdu, polroka bral ešte značnú časť pôvodných sociálnych príspevkov, aby ho to motivovalo pracovať. Pokiaľ sa neoplatí robiť, aj ten nevzdelaný človek, dokonca aj v tej osade si to vie zrátať, či sa mu to jednoducho oplatí alebo nie. To sú také logické, pragmaticky jednoduché veci, že nad tými sa nemáme čo ďalej zamýšľať.
Ďalšia vec, ak sa zvýši o tých, o to niečo tá minimálna mzda, skončia tie peniaze niekde v bankách? No asi nie, idú automaticky do vnútornej spotreby, čo vylepšuje ten ekonomický ukazovateľ tej danej krajiny. Ja nehovorím, že sú to nejaké miliardy, ale vylepšuje, lebo tú minimálnu mzdu skutočne neukladá na účet, ale pustí, ide na potraviny a všetky tie ďalšie veci, ktoré s tým, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Aj za môjho pôsobenia na ministerstve robila napríklad Podnikateľská aliancia Slovenska viaceré prieskumy. Nikdy sa nepotvrdilo, že výška minimálnej mzdy má vplyv na zamestnanosť. Že by zamestnávatelia išli prepúšťať ľudí, lebo sa o 20-30 alebo koľko eur zvýšila minimálna mzda. Buď ho potrebujem toho zamestnanca na tejto úrovni menej kvalifikovaného, ktorý robí prácu, ktorá zodpovedá takejto nejakej triede, alebo ho nepotrebuje. Ale keď ho potrebuje, on má väčšinou problém takéhoto nájsť a získať, no tak veľmi-veľmi možno tých 30-40 eur zaplatí navyše, aby takéhoto zamestnanca získal. To znamená, všetky tie, by som povedal, ako protirečenia, ktoré tu boli ponúknuté, sa nezakladajú vôbec na pravde. Úplný opak je pravdou a naopak, niekto by mal veľmi vážne spytovať svedomie, prečo za tie tri-štyri roky tak ubližovali tým ľuďom, ktorí pracovali, pracovali na miestach, ktoré nie sú nejak veľmi atraktívne z hľadiska toho zamestnania, a obrali ich o pekných stovák eur za tie roky, čo sa nakoniec prejaví už aj v čase, keď pôjdu na materskú, do dôchodku, jednoducho pri všetkých tých atribútoch, ktoré sú naviazané na odvody do Sociálnej poisťovni. Je nevyhnutné toto prijať, je nevyhnutné držať sa tej 60-percentnej hranice. Treba povedať jednu vec, 60-percentný automat prichádza v úvahu len vtedy, keď sa partneri nedohodnú. Ak sa dohodnú, tak sa to jednoducho akceptuje. A to ten zákon jasne tie veci pomenováva. To znamená, že je to v prvom rade na partneroch a v tom druhom rade, ak sa nedohodnú, tak sa automaticky uplatní príslušný automat, s ktorým sa dá dopredu aj rok kalkulovať aj do rozpočtu jednotlivých firiem, nejakých biznis plánov a ďalších vecí, ktoré v tomto smere sú bezprostredne potrebné.
Každopádne odporúčať podporiť tento návrh zákona, je potrebný, je dôležitý a my sa len vraciame niekde, kde sme boli pred štyrmi rokmi. Je mi veľmi ľúto všetkých tých ľudí, ktorí štyri roky trpeli len za to, že nejaký Krajniak, Matovič a ďalší, ktorí vládli, im zobrali peniaze, ktoré si jednoducho zaslúžili.
O jedenástej hodine odporúčam zajtra, aby sme hlasovali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, pani kolegyňa Holečková aj ostatní, zopakujeme, o minimálne mzde sa bude hlasovať zajtra o jedenástej, tak ako to určil spravodajca, dobre? Ale teraz sa už venujme zákonu o sociálnych službách.
Dámy a páni, viete, toľko bolo narozprávané v oblasti sociálnych služieb o tom, ako treba pomáhať tým, oným a podobne, ale napokon treba preukázať aj činy a konkrétne kroky. Tento zákon vznikol na základe rôznych vecí, ktoré sa udiali, niektoré aj nepríjemné, ale dôležité je, aby vláda naozaj reagovala správne a pomáhala tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. V tomto prípade touto novelou zákona o sociálnych službách ideme pomáhať odkázaným ľuďom, respektíve zdravotne znevýhodneným ľuďom.
Prvou dobrou zmenou, prvou dobrou vecou, ktorú zákon prináša alebo novela zákona prináša, je to, že zdvojnásobíme príplatok k príspevku na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur. Doteraz bol tento príspevok 100 eur, my ho dávame na 200 eur. Ďalšia dôležitá úprava, dokonca si dovolím tvrdiť že historická, je, že po prvýkrát v histórii od zavedenia opatrovateľských príspevkov zrušíme krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmov odkázanej osoby. Čiže na základe príjmu odkázanej osoby už nebude krátený opatrovateľský príspevok opatrovateľa, teda toho príbuzného, ktorý sa o neho stará v domácom prostredí.
Nastavujeme týmto novým zákonom aj nový režim odľahčovacej služby. Doteraz bol režim odľahčovacej služby nastavený nefunkčne, nefungoval. Za odľahčovaciu službu nie je zodpovedné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je to kompetenciou samosprávy, napriek tomu ideme pomáhať jednak zmenou zákona a jednak aj financovaním tejto odľahčovacej služby. V zákone po novom nastavíme režim odľahčovacej služby nasledovne. V prípade pobytovej odľahčovacej služby bude môcť osoba využiť 30 dní počas jedného roka, to zostáva, ale v prípade ambulantnej alebo terénnej odľahčovacej služby to bude 360 hodín, takže po novom si už budú môcť ľudia čerpať hodiny a nebude sa im odpisovať jeden celý deň, čo bolo naozaj veľmi nevýhodné.
No a tá štvrtá dôležitá vec, ktorú zákon prinesie a ktorú oceňujú všetky organizácie zastrešujúce ľudí, odkázaných ľudí, je, že domácnosť, v ktorej je opatrovateľ a poberá opatrovateľský príspevok, bude môcť využívať domácu opatrovateľskú službu v rozsahu až 40 hodín mesačne a opatrovateľský príspevok nebude odobratý tomu opatrovateľovi, doteraz to bolo len osem hodín. Čiže po novom aj opatrovateľ si nechá opatrovateľský príspevok, aj tá konkrétna domácnosť bude môcť 40 hodín mesačne využívať domácu opatrovateľskú službu.
Štyri výborné veci, štyri konkrétne kroky na pomoc odkázaným ľuďom, takto sa má správať sociálnodemokratická vláda, pretože odkázaní ľudia sú jednou z tých cieľových skupín a priorít sociálnodemokratickej vlády. Len pre istotu poviem, že pozmeňujúcim návrhom bola po dohode so ZMOS-om vyčlenená z tohto zákona úprava § 75. Je to dohoda so ZMOS-om aj so všetkými zainteresovanými stranami, pretože už by to platilo len rok, bolo by to kostrbaté a navyše viete dobre, že od 1. 1. 2026 začne platiť reforma financovania sociálnych služieb a v rámci tej reformy financovania sociálnych služieb už bude všetko inak. Sa veľmi teším, že schválením tohto zákona, schválením tejto novely nepochybujem o tom, že získa absolútnu väčšinu v parlamente, vytvárame výbornú atmosféru na to, aby sme sa pripravili na reformu financovanie sociálnych služieb, ktorá musí platiť v zmysle plánu obnovy od 1. 1. 2026.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 408a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 481 z 18. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 408, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 81 z 22. októbra 2024.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prosím, prepáčte mi, ak sa ešte na minútku vrátil k predchádzajúcemu vystúpeniu pán ministra k zákonu 400, teda alebo k parlamentnej tlači 410, lebo bolo označené KDH, že nechce podporiť tento návrh o minimálne mzde. Minimálna mzda, keďže sa vracia prepočet z 57 % na 60 %, my sme s týmto oká, za toto, s týmto súhlasíme, máme trošku výhrady k tým iným, ďalším prílepkom, ktoré v tom zákone sú, preto sa náš klub zdrží pri tomto hlasovaní, to len na úvod.
A k tej vašej poznámke, pán minister, o tom, že by ste chceli, aby sme širokou podporou podporili zákony. Áno, ja som za. Vtedy budú zákona dobré, ak sa dohodneme na nich opozícia a koalícia. Čo mi k tomu ale chýba, napríklad však pán predsedajúci, pán Danko, aj v poslednej televíznej debate zdôraznil, že vy budete hlasovať len za návrhy, ktoré sú z koaličnej dielne a ani super-dobrý opozičný návrh nemôže prejsť, preto je potom veľmi ťažko žiadať od nás podporu pre super-dobrých aj koaličných návrhoch. Ale myslím si, že mali by sme naozaj všetci spoločne ukazovať celému Slovensku, že sa vieme spojiť a nájsť zhodu na dobrých veciach a dobrých riešeniach.
Prečo o tom hovorím, lebo takýto dobrý návrh je práve tento návrh 408, parlamentná tlač 408, a zároveň sa chcem poďakovať aj pani kolegyni Novákovej, ktorá vlastne pripravila, predpokladám, že po dohode s ministerstvom práce, pozmeňujúci návrh, ktorý odstránil isté disproporcionality, kvôli ktorým by sme povedzme tiež mohli uvažovať o tom, že sa zdržíme. Ale chcem dopredu avizovať, že tento zákon považujem za dobrý a prospešný a teda napriek dohode v koalícii, že za nič opozičné nezahlasujete, my ako opozícia tento návrh podporíme, minimálne za stranu KDH hovorím teraz.
Chcem sa úplne, keďže pán minister vo svojom príhovore sa vlastne venoval dosť podrobne tomuto zákonu, tak nebudem kolegov oberať o čas a hovoriť o tom veľmi dlho, ale musím povedať, že naozaj oceňujem že to riešenie, ktoré bolo pôvodne dohodnuté medzi neverejnými poskytovateľmi a ZMOS-om, že z tohto návrhu zákona vypadne, teda ak prejde aj pozmeňujúci návrh, pretože naozaj pre samosprávy to neriešilo nič, ktoré čelia teda nedostatku financií a nedostatku odborných kapacít. A ako aj pán minister na výbore povedal, aj tak by to riešenie platilo len rok, lebo budeme mať úplne nový zákon, čiže úplne s týmto súhlasím, je to v poriadku. Naozaj vítam aj úpravu odľahčovacej služby, aj to, že sa posúva možnosť súčasného poberania opatrovateľského príspevku a opatrovateľskej služby do 40 hodín mesačne. Je to veľmi, myslím si, že veľmi dobrý a ústretový krok. Rovnako vítam aj zmenu alebo nezohľadňovanie príjmu opatrovanej osoby do príspevku na opatrovanie alebo príspevku na osobnú asistenciu a veľmi by som chcela oceniť aj to, že pri zdravotne ťažko postihnutých deťoch sa vlastne, sa vlastne ochrana príspevku zo súčasných 100 zvyšuje na 200 eur. Čiže toto sú, myslím, že tak akože sumárne veci naozaj, ktoré podporujeme a ktoré si veľmi vážim.
Ja som pôvodne chcela predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by trošku sa venoval aj limitom na, teda nielen na strane opatrovanej osoby, ale hlavne na strane opatrovateľa, lebo viem, že u dôchodkov je to tak, že vlastne dôchodcovi sa nebude krátiť tento opatrovateľský príspevok, ale pri pracujúcich, ktorí sú hlavne, povedzme si, rodiny s deťmi, stále máme v zákone dvaapolnásobok životného minima, čo konkrétne predstavuje sumu 684,97 eura, a povedzme si, to je suma, ktorá nedosahuje ani výšku životného minima. Čiže ak povedzme otec rodiny opatruje svoje dieťa alebo povedzme svojho rodiča, tak my sme ho zaškatuľkovali, že nesmie viac ako 684 eur si privyrobiť a ak je to viacdetná rodina, vlastne držíme ich veľmi nízko pod hranicou. Ja som aj na našom výbore prosila koaličných poslancov, aby si tento môj návrh osvojili a niekto ho predložil, lebo tam stačí úplne, aby sme vypustili tú hornú hranicu príjmu, ktorú si môže zarobiť, a myslím si, že by sme týmto trošku otvorili ľuďom ruky. Samozrejme, že za podmienky, že by muselo ostať vykonávanie zamestnania, že nesmelo by byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale povedzme si, covid nás naučil práci z domu, dneska mnoho ľudí pracuje z domu, má pružný pracovný čas a tak naozaj tú starostlivosť o tú svoju opatrovanú osobu si vie zabezpečiť buď osobne, alebo aj svojím príbuzným, keďže si vedia ten pracovný čas rozdeliť.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie a verím, že naozaj širokou väčšinou tento zákon bude podporený. Ešte raz vďaka, končím.