22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky kolegom a kolegyni.
Ja v prvom rade by som chcela odpovedať pánovi poslancovi Grendelovi a aj tak ma trošku prekvapil, lebo sme zvyknutí, si myslím, uňho na taký konštruktívnejší prístup a toto, čo ste povedali, tak bolo nefér či už teda ku mne, alebo aj k pánovi ministrovi, pretože tu sa skutočne nejedná o žiadnu progresívnu agendu a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že to, aby táto smernica dnes, aby sme ju mohli mať na stole, tak sa o to zaslúžila Ursula von der Leyen, ktorá si myslím, že je teda predsedníčkou Európskej komisie, ktorá pochádza z EPP, a vy ste ešte do minulých európskych volieb boli súčasťou tejto frakcie konzervatívcov, takže rozhodne toto nie je žiadna progresívna agenda, to je niečo, na čom sa zhodli členské štáty vrátane tých, ktoré možno majú aj konzervatívnejšie vlády, pretože snáď mi nechcete povedať, že teda všetky členské štáty EÚ sú liberálne, progresívne a že sa snažia o zavedenie progresívnej agendy. Čiže toto bolo skutočne nefér aj voči pánovi ministrovi, aj voči mne, pretože ste deformovali to, čo som ja povedala. Ja som pochválila pána ministra za transpozíciu, pretože to jednoducho musíme urobiť, ale urobili ju dobre až na pár detailov, ktoré teda my aj pozmeňujúcim návrhom opravujeme a ku ktorým aj vyzývam teda pána ministra, aby zase zo svojej strany niečo opravil.
Tak, prosím vás, nestrašte tu a dúfam teda, že som pánovi ministrovi nespravila medvediu službu tým, že som ho pochválila a že teraz koalícia sa zľakne a zhodí progresívnu agendu vlastného ministra zo stola, pretože skutočne to tak nie je.
Pán poslanec Čaučík, ja by som vás len chcela poprosiť, že nehovorme za ženy, nehovorme za ne, že či si vyberajú také, alebo také oblasti, a nehovorme ani to, že chcú zlaďovať svoj pracovný a profesionálny život a venujú sa viac teda tomu osobnému, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.
Milé plénum, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je veľmi zložité rozviesť ešte viac do podrobností to, čo povedali moje kolegyne Beáta Jurík alebo Lucia Plaváková, preto nepôjdem do detailov v odôvodnení, prečo sa niečo udialo v Európskej únii a prečo ostatné veľmi moderné a napredujúce krajiny sa tejto výzvy chytili a implementovali smernicu. Ja by som sa skôr zameral na to, že akým spôsobom táto smernica môže ukázať príklad Slovensku a akým spôsobom Slovensko môže sa posunúť dopredu.
Pripomeniem len jednu vec, že, a spomenula to aj kolegyňa Bea Jurík, že v parlamente častokrát – aj teraz – Progresívne Slovensko zastupuje väčšinu žien, ktoré sú v parlamente, lebo síce pán Čaučík povie, že nehovorme za ženy, ale má tu len jednu ženu v parlamente a ostatné, teda neviem, nemôžu sa vyjadrovať a zato, preto za nich rozprávaš, rozprávaš ty. Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď o ženských záležitostiach rozprávajú ženy samotné z vlastných skúseností a vedia definovať to, že či vedia zvládať život, občiansky život aj popri deťoch, aj popri manželoch, aj popri inej občia... pri inom občianskom pôsobení.
Teda ako som povedal, my sme ponúkli rodovo vyváženú kandidátku a zároveň naši voliči sa rozhodli rodovo vyvážený poslanecký klub podporiť a je to, je to... a my sme im nič nenanútili, keby chceli byť, mať len čisto Progresívne Slovensko, no tak by sme tu sedeli samí muži, ale nie sedíme tu pol na pol, to znamená, že voliči, ktorí tu chcú žiť, ktorí majú radi túto krajinu, poslali veľmi kvalitné poslankyne, aj poslancov teda, musím sa priznať, do Národnej rady.
Ale ja tu nebudem rozprávať ako teda ideológ, ako človek, ktorý tu chce poučovať a ukazovať, že poďme si brať príklad z Európskej únie, skúsim to povedať takisto aj ako syn úspešnej matky, ktorá bola vždy brzdená tým, že bola žena, napriek tomu, že bola dobrá matka, Marián, napriek tomu, že ma strašne veľa naučila o svete, mala veľmi dobrú kariéru, ale mala ten pomyselný sklenený strop, lebo chlapi pri borovičke si povedali, však Elena to porobí, ale my budeme rozhodovať. Tak to bolo a to by sme mali kvôli našim dcéram alebo kvôli našim spolupracovníčkam a kolegyniam proste odstrániť. Proste ide tu o vec čistej spravodlivosti. A to, že si to ženy vedia zmanažovať, ako si to aj my vieme zmanažovať, lebo povedzme, sme slabší, žijeme kratšie a tak ďalej, tak myslím si, že by sme to mali nechať na každé pohlavie, nech si to vyrieši samé a po svojom.
Znova ale teda sa pripomeniem, že budem hovoriť z mojej aj osobnej skúsenosti. Ja som pôsobil v desiatkach spoločností, resp. som investoval do desiatok spoločností a priznám sa, že tie, ktoré boli úspešné, boli tie, kde mali ženy zastúpenie vo vedení alebo ich dokonca aj viedli. A je to aj preto, lebo keď nejaké kolégium, v tomto prípade predstavenstvo alebo dozorná rada, alebo valné zhromaždenie rozhoduje o spoločnosti, tak má rôzne iné príklady z obchodného života, zo správania klientov, ale aj zo spotrebiteľského života, ako majú len tí chlapi. Však my vlastne nemáme také isté, podobné skúsenosti alebo zážitky, ako majú ženy. Nemáme také isté vnímanie, však my nie sme rovnakí, každý je iný, a práve preto tá skúsenosť obchodných spoločností by toto mala odzrkadľovať, a tým pádom si myslím, že keď chceme mať konkurencieschopnejšie Slovensko a keď chceme mať lepšiu ekonomiku, aby vyrábala na vaše rozdávačky, tak proste by sme mali mať proste ženy v orgánoch spoločností. A teraz nehovorím, nehovorím len o tých, ktoré v nás, v úvodzovkách, donucuje Európska únia, teda Tatry mountain resorts a Tatra banku, ktoré si to aj tak dávno poriešia samé a urobili to dávno predtým proste, lebo vedia, že chcú mať ako dobré obchodné rozhodovanie, ale proste mali by sme to presunúť aj na ďalšie spoločnosti. Spomenula to moja kolegyňa Lucia Plaváková, a teda ja vám poviem, že Slovensko má teda pol na pol ženy a mužov v obyvateľstve, možno tu je dokonca viac aj žien, a slovenské, slovenské podniky, ktoré sú vlastnené 100 % štátom, resp. riadené ministerstvami, majú nasledovné, nasledovné rodové vyváženie.
Slovenská rozvojová banka – nula žien v predstavenstve, jedna žena z deviatich v dozornej rade.
Eximbanka – nula žien v rade banky, v dozornej rade dve ženy zo siedmich členov.
Máme tu, teda v tomto pléne jednu dámu, ktorá pôsobí na ekonomickej univerzite, myslím, že bola aj dekanka. Chcem sa jej spýtať, teda ona vlastne nevie vychovať schopné manažérky? Lebo ten večný argument je, že keď nájdeme takú istú kvalitnú ženu ako muža, tak tým pádom proste ju tam budeme menovať. Tak buď proste hlasáci, smeráci, esenesáci nevedia tie ženy nájsť, lebo sedia v krčmách len medzi sebou, alebo proste majú inú predstavu o kapacitách žien.
Transpetrol – jedna žena z piatich v predstavenstve, ropný priemysel je veľmi, veľmi progresívny, tri ženy z deviatich.
ZSSK, ak by ste vedeli, to sú železnice naše slávne, nula žien v predstavenstve, nula žien v dozornej rade, len chlapi cestujú! A len chlapi poskytujú, teda chlapom poskytujeme túto verejnú službu, ktorú aj dotujeme z našich spoločných daní.
VšZP, zdravotníctvo – nula žien v predstavenstve, jedna žena zo siedmich v dozornej rade.
Paráda! Tak vlastne len chlapi vedia, ako riadiť to zdravotníctvo. Je to, je to proste neuveriteľné, že teda buď si to smeráci a hlasáci a esenesáci rozdávajú znova kamarátom pri cigare a pri koňaku, alebo teda naozaj vyberajú tých kvalitných ľudí a ak potrebujete, tak my vám ich predstavíme, tie kvalitné ženy, s ktorými sa asi nestretávate.
ŽSR – nula žien v správnej rade, jedna námestníčka zo štyroch námestníkov generálneho riaditeľa.
SPP – nula žien v predstavenstve, dve z ôsmich žien v dozornej rade.
Slovenská pošta – progresívna inštitúcia, tri ženy z piatich v predstavenstve a štyri ženy zo siedmich v dozornej rade. To je jediná pozitívna inštitúcia v našej ekonomickej sfére riadenej štátom a treba ju za to pochváliť. Dúfam, že ich nepovyhadzujete, a tak ďalej.
Teda vrátim sa naspäť aj sa teda pripojím ku kolegyni Plavákovej, že nerobme len to, čo nám prikážu z Bruselu, lebo to teraz robíte, normálne od slova do slova transponujete smernicu proste, čo vám ako kebyže prikazuje naše členstvo v Európskej únii, ale mali by sme začať od seba, aby sme boli pozitívnym príkladom potom pre tie firmy, ktorým to nevieme ani nechceme prikazovať, ale aby videli, že tie úspešné manažérky tých štátnych podnikov to veľmi dobre zvládli a ekonomické riadenie štátnych podnikov sa zlepšilo.
Viete, ja som bol jeden z tých, ktorý som vždy veril, že Zuzana Čaputová sa môže stať prezidentkou v Slovenskej republike, a myslím si, že na Slovensku sa dovtedy hrali dievčatá na princezny alebo, ja neviem, na speváčky a tak ďalej, ale konečne ja som videl dievčatá, ktoré povedali: Ja chcem byť prezidentkou. Ale povedzme si, že nech aj kariérny postup ženy bude, že ja chcem byť manažérkou, alebo ja chcem byť úspešnou rozhodovateľkou v oblasti ekonomiky a správy veci verejných.
To znamená, že prosím vás, porozmýšľajte o tom a začnite v tomto kontexte od seba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ivan, ďakujem za tvoje vystúpenie a úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité, aby hlasom žien boli ženy, aj tu sediace ženy, a ja by som si veľmi želala, aby teda aj kolegyne z koalície podporovali aj návrhy, ktoré my predkladáme a ktoré skutočne majú za cieľ zlepšiť život žien na Slovensku. Zároveň si ale veľmi cením aj podporu mužov vrátane teda teba, pretože samy to nedokážeme a je načase, aby sme si uvedomili ako spoločnosť, že keď odstraňujeme nerovnosti, tak je to dobré pre nás všetkých bez ohľadu na to, že či sme žena, alebo muž.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo tu odznelo o tom, že ženy možno chcú sa viacej venovať rodine, chcú byť viacej matkami, možno chcú byť viacej učiteľkami alebo sa venovať takýmto povolaniam a nie možno ekonomickej sfére alebo manažérskej, riadiacej, no toto je jednoznačné popieranie dát a štúdií, ktoré hovoria o tom, že ženy to chcú, len tam sú tie prekážky, ten tzv. sklenený strop, a jednoducho na tie pozície napriek tomu, že tam chcú ísť, sa nedostanú. Čiže je aj našou povinnosťou vytvárať také prostredie, aby keď sa žena rozhodne byť matkou, však je to jej slobodné rozhodnutie, nech je matkou, keď sa žena rozhodne byť manažérkou, tak nech je jej to umožnené a nech nie je diskriminovaná. Na tom, dúfam, sa zhodneme všetci.
Ivan, hovoril si o firmách a teda tom počte žien v riadiacich pozíciách. Bolo by zaujímavé pozrieť sa aj na to, že koľko pracovníčok je v skutočnosti v tých firmách. A bez toho, že budú ženy v riadiacich pozíciách, tak sa ani podmienky tých pracovníčok nezlepšia. Nezlepší sa ani, a to si tiež spomínal, ten servis alebo teda tie služby, ktoré tieto firmy poskytujú, pretože jednoducho nebudú mať záujem na tých riadiacich pozíciách robiť niečo pre ženy.

Ďakujem, Ivo, že si spomenul aj konkrétne príklady tých štátnych podnikov. Myslím si, že to bol veľmi dobrý prehľad a obzvlášť teda tých oblastí, ktoré majú vlastne tieto podniky na starosti, či už je to napr. doprava, alebo zdravotníctvo. A my veľmi dobre vieme, že aj v tomto ohľade máme problém s tým nerovným prístupom, vlastne napr. v rámci zdravotníctva existujú na to dáta, ktoré poukazujú na to, že vlastne či už pri výskume, alebo akýchkoľvek postupoch, ktoré v rámci zdravotníctva sa realizujú, tak sú ženy v nevýhode. Ja v tomto smere naozaj vrelo odporúčam všetkým knihu Neviditeľné ženy, ktorá veľmi dobre rozoberá tie dopady práve aj toho, že v riadiacich funkciách nie sú ženy, a tým pádom sa tá skúsenosť alebo ten, to zameranie aj na to, čo ženy potrebujú, neodráža práve v práci týchto konkrétnych spoločností. To je, myslím, mimoriadne dôležité práve aj v tomto kontexte spomenúť a som rada preto, že si poukázal aj na tieto konkrétne príklady.
Spomenul si aj pani prezidentku a to je naozaj veľmi dôležité a je to veľmi dobrý príklad toho, ako to dopadá na dievčatá a ženy v spoločnosti, keď vidíme v dôležitých funkciách ženy, pretože napr. moja dcéra, odkedy vnímala, že máme nejakú pozíciu prezidenta našej krajiny, tak to vnímala tak, že máme prezidentku. Pre ňu doposiaľ existovala vlastne v tejto funkcii prezidentka. Je to pre ňu tým pádom absolútne prirodzená vec, čo je v našom ponímaní v našej krajine vlastne prvá generácia mojej dcéry, ktorá takéto niečo zažíva. A chcem teda podčiarknuť to, že naozaj je to mimoriadne dôležité a tým dievčatám to môže zásadným spôsobom zmeniť život k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, nie je čo dodať, ja by som možno len vyzval toto plénum a všetkých poslancov a poslankyne, aby sa na to nepozerali ideologicky, lebo my sme sa na to nepozerali ideologicky, ale pozerali sme sa na to z pohľadu príležitostí pre všetkých, či už sú to ženy, alebo muži v správe našej spoločnosti. To znamená, že keď sme teda za rovnosť podľa ústavy, tak poďme vytvárať podmienky, aby každý tú rovnosť, alebo tú rovnosť príležitostí vedel dosiahnuť. To je všetko a verím, že to spoločne do budúcnosti dosiahneme.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem v prvom rade poďakovať za korektné vystúpenia, ktoré odzneli. Chcel by som sa vyjadriť k niektorým skutočnostiam, ktoré odzneli najmä z hľadiska samotnej, samotnej transpozície a kvality tej transpozície, resp. úplnosti transpozície.
Boli tu formulované niektoré výhrady k uplatňovaniu sankcií. Máme za to, že znenie čl. 8 ods. 1 smernice ponecháva alternatívne dispozitívnu možnosť výberu druhov sankcie, pričom v navrhovanej úprave sankcií v § 8 vládneho návrhu zákona aj v ostatných ustanoveniach sú jasne ustanovené pravidlá sankčného mechanizmu, ktoré plne zohľadňujú rámec ustanovený v smernici a ktorý rešpektuje požiadavku na prijatie vhodných, správnych alebo súdnych postupov, tak ako hovorí smernica, ktoré umožňujú presadzovať povinnosti vyplývajúce zo smernice.
Nie je, keď si pozriete návrh zákona podrobnejšie, nie je to len § 8, ktorý stanovuje samotnú sankciu za nedodržanie informačných povinností, ale je to aj § 6, ktorý hovorí o právnej ochrane, ktorý hovorí, že neúspešný kandidát menej zastúpeného pohlavia, keďže sa to, ako správne povedala pani poslankyňa Jurík, netýka len žien, ale v prípade opačného nastavenia, keď je v tých spoločnostiach menej mužov, tak sa to týka aj mužov, čiže tá formulácia je všeobecná. Neúspešný kandidát menej zastúpeného pohlavia podľa § 5 ods. 3 prvej vety sa môže domáhať ochrany na súde, ak sa domnieva, že bol v procese výberu z hľadiska objektívneho komparatívneho posúdenia dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch nedodržaním vyváženosti zastúpenia mužov a žien vo vrcholnom orgáne bez existencie dôvodov vhodných osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 3 druhej vety, pričom neúspešný kandidát podľa prvej vety sa môže domáhať toho, aby kótovaná spoločnosť poskytla primerané zadosťučinenie, čiže tak ako alternatívne stanovuje čl. 8 ods. 1 smernice možnosť uplatňovania sankcií, respektíve súdneho konania a z toho zabezpečenia určitých či už sankčných, alebo mechanizmu náhrady škody, tak toto je v návrhu zákona uplatnené tak v § 8, ako aj v § 6. Čiže máme za to, že sme využili alternatívnu možnosť, ktorú poskytuje čl. 8 ods. 1 smernice, a že sme to náležite transponovali do návrhu zákona.
Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, máme za to, že tento, tento pozmeňujúci návrh okrem toho, že nie je technicky dobre spravený, pretože, pretože je to nový zákon a v novom zákone nie je možné dopĺňať alebo podľa legislatívnych pravidiel sa nemajú dopĺňať paragrafy ďalšími písmenami, ale majú sa vkladať nové paragrafy a posúvať sa, posúvať ostatné paragrafy ďalej, pretože nejde o novelizáciu zákona, nový zákon. Ale to je technická vec, nie je až také podstatné, ale máme za to, že ten bod 1 a bod 3 toho, tohto pozmeňujúceho návrhu sú obsiahnuté v antidiskriminačnom zákone, čiže je to tu, je to tu nadbytočné. Naviac § 15 ods. 1 písm. h) kompetenčného zákona hovorí o tom, že ústredným orgánom pre rodovú rovnosť je ministerstvo práce, nie Národné stredisko pre ľudské práva, čiže tu považujeme to za rozpor s antidiskriminačným zákonom.
A pokiaľ ide o bod 2 pozmeňujúceho návrhu, tak chcem upozorniť na to, že podľa nášho názoru tam nevidíme žiadnu nepresnosť pri transpozícii smernice, pretože pokiaľ si pozrieme čl. 6 ods. 3 smernice, tak tá hovorí, že členské štáty zabezpečia, aby na žiadosť kandidáta, ktorý bol posudzovaný počas výberu kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozíciu riadiaceho pracovníka, boli kótované spoločnosti povinné informovať tohto kandidáta o po a) kvalifikačných kritériách, o ktoré sa výber opieral. A my v návrhu zákona máme, že takéto informácie kótovaná spoločnosť poskytne kandidátovi na základe žiadosti o informácie o požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu. Čiže sme v zásade v doslovnom preklade. A po b) objektívnom komparatívnom posúdení kandidátov na základe týchto kritérií, kde my máme po b) objektívnom komparatívnom posúdení kandidátov na základe požadovaných kvalifikačných predpokladov. Čiže sme v zásade takisto v doslovnom preklade smernice. Čiže nevidím, v čom by sme tu boli, v čom by sme tu boli nesprávne, alebo v čom by sme nesprávne transponovali smernicu. Podľa mňa sme úplne, v úplnom gramatickom, priam doslovnom preklade smernice. Takže z tohto dôvodu nevidím dôvod na prijímanie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Grendela, treba povedať, že ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorú majú členské štáty Európskej únie povinnosť transponovať. To znamená, že či koalícia, alebo opozícia môže mať hodnotovo iné nastavenie, iné názory, ale nemáme inú možnosť, ako transponovať túto smernicu, takže táto vsuvka pána poslanca Grendela vôbec neviem, čo tým chcel povedať.
A pokiaľ ide o pána poslanca Štefunka, treba povedať, že áno, ideme len na úroveň transpozície smernice a to z toho dôvodu, že táto smernica zavádza aj dosť vysokú administratívnu záťaž pre podnikateľské prostredie, a preto z hľadiska odstraňovania goldplatingu, čo bol vlastne aj účel predchádzajúcej vlády a predchádzajúca vláda, kde mali zastúpenie aj Progresívne Slovensko a terajšia opozícia, sa takisto snažili o odstraňovanie goldplatingu v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, tak sme, samozrejme, nechceli aj takýmto spôsobom zasahovať do... alebo vytvárať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo bolo aj predmetom rozporových konaní.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi krátka najmä k tomu, čo tu vlastne odznelo, ako som to celé vnímala. A myslím si, že je celkom všeobecne známe, že nie som nejaký fanúšik kvót, všeobecne všetkých kvót. Ale teda rozumiem, že je to transpozícia smernice, ktorá je záväzná, a chcem, aby to odznelo opätovne, záväzná pre všetky členské krajiny Európskej únie. A taktiež chcem, aby tu odznelo, že je nevyhnutná na zosúladenie európskeho právneho poriadku s naším a vlastne aj na zabezpečenie plnenia záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii. Proste to je fakt.
A taktiež nerozumiem, prečo tu umelo hľadal v podstate kauzy Gábor Grendel a vyjadroval sa vôbec k tomu, čomu ani v podstate nerozumie.
Pani poslankyňa Beáta Jurík, ďakujeme teda taktiež za konštruktívnu debatu, a teda debatu, za váš príspevok. A v podstate ste povedali všetko to, čo odznelo alebo je napísané v dôvodovej správe. A rozumiem taktiež, že Progresívne Slovensko by zaviedlo veľmi tvrdé kvóty a veľmi tvrdé sankcie. Máte to naozaj takto zadefinované a odznelo to aj z vašich úst. Tak týmto by som aj skončila svoj prejav a chcem naozaj, že toto je vlastne transpozícia smernice, aby to bolo všetkým jasné.
Ďakujem. A hlasovanie bude najbližšie možné, to znamená o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2023 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony.
V roku 2023 bola schválená právna úprava insolvenčného registra, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025. Nevyhnutným predpokladom implementácie prijatej právnej úpravy je však funkčný informačný systém, insolvenčný register, na vývoji ktorého vybraný dodávateľ momentálne aktuálne intenzívne pracuje. Napriek uvedenému je nevyhnutný posun účinnosti legislatívy tak, aby bol systém v čase nadobudnutia účinnosti plne funkčný, otestovaný a pripravený pre používateľov, t. j. z 1. januára 2025 na 1. októbra 2025 v súlade s predpokladaným plánom vývoja implementácie nového insolvenčného registra.
Ďakujem pekne za slovo a poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 398a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Čellára, Eliáša, Gašpara, Glücka, Gašparoviča, Lučanského za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno sa budem v niečom trošku opakovať s ohľadom už aj na výmenu, ktorú som mala s pánom ministrom spravodlivosti k tomuto návrhu zákona, ktorý sa javí na jednej strane, že je veľmi jednoduchý, veď vlastne jedná sa iba o odklad účinnosti, avšak je vlastne v niečom veľmi významný, pretože jedná sa o opatrenie, ktoré súvisí s plánom obnovy a odolnosti a s míľnikmi. A ja sa domnievam s ohľadom na to aj, ako mám ja vedomosť ako bývalá ministerka spravodlivosti k tomuto opatreniu, aj to, čo s ním súvisí, že jednoducho ten míľnik, ktorý je stanovený na 1. október budúceho roka, sa dá naozaj s veľkými ťažkosťami splniť. Alebo potom to bude splnenie, ktoré bude naozaj prísne formálne a je otázne, či skutočne splní tie očakávania, nielen tie, ktoré má Európska komisia, ale ktoré naozaj opodstatnene môže mať aj náš podnikateľský sektor, ktorý má záujem na tom, aby sme tu mali transparentné podnikateľské prostredie, ktoré nedáva priestor pre podvodné praktiky, pre spoločnosti, ktoré sú vo finančných ťažkostiach, a práve pre tých, ktorí jednoducho s takýmito spoločnosťami podvodné praktiky zamýšľajú a ich realizujú. A práve k tomu môže veľmi prispieť insolvenčný register nielen svojou novou právnou úpravou, ktorá sa vlastne odkladá, ale aj technickým riešením, ktoré to, ako bude spracované a čo všetko bude umožňovať, v akej miere tu budú naozaj dobré prepojenia s ostatnými registrami v rámci Európskej únie, toto je kľúčové. To znamená, nejedná sa tu, samozrejme, len o to, aby sme formálne splnili niečo, čo je pravda, že osobitne na tom trvala Európska komisia, aby bolo súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Nie je to ľahké zadanie. Je to naozaj ťažké zadanie s ohľadom aj na problematiku. Tí, ktorí sa trošku venujú nielen právu, ale obchodnému právu a osobitne konkurznému konaniu, reštrukturalizačnému konaniu, vedia veľmi dobre, že tieto konania nie sú ľahké. Je tu obrovský priestor, samozrejme, potom pre tých, ktorí sa v tom vedia ako-tak obracať a robia, robia podvody so spoločnosťami, ktoré sa do takýchto finančných ťažkostí dostanú.
To znamená sprehľadniť, samozrejme, všetky toky, ktoré s tým súvisia, osobitne, samozrejme, pre veriteľov, aby tu nebol priestor pre podvodné praktiky, umožniť cezhranične, aby sme mali transparentný tento priestor nielen voči nám, ale aj voči ostatným krajinám, aby jednoducho Slovensko bolo priestorom, ktorý dáva dôveru iným podnikateľom sem vstúpiť a investovať. K tomuto všetkému jednoducho môže prispieť dobré riešenie insolvenčného registra aj so svojím technickým riešením.
To, že sa posúva účinnosť do 1. októbra, znamená, že jednoducho síce právna úprava je, ale nie je tu vytvorené technické riešenie a kvôli tomu sa to posúva. Ja rozumiem všetkým ťažkostiam, ktoré súvisia s verejným obstarávaním, ale súčasne viem, že jednoducho ten tím, ktorý pracoval na zadaniach a ktorý vlastne mal by byť súčinný aj pri zadaniach pre technické riešenie, jednoducho bol rozpustený, jednoducho toto sa stalo. A ja musím na to poukázať, že jednoducho namiesto toho, aby sa ministerstvo spravodlivosti sústredilo na zadania, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby sme sa ďalej pohli v justícii, tak sa venoval pán minister spravodlivosti, nemôžem to inak nazvať, ako hanebnej novele, pod pazuchou ju doniesť 6. decembra minulého roka a tomuto venovať svoj priestor a čas, niekoľkokrát opravovať, niekoľkokrát opravovať jednoducho tento návrh, ktorý neprešiel žiadnym riadnym pripomienkovým konaním, namiesto toho, aby jednoducho bola tu sústredená pozornosť na témy a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné a dôležité nielen pre plán obnovy a odolnosti, ale pre nás, pre naše podnikateľské prostredie.
A nielen to, že sa domnievam, že tá pozornosť proste bola kladená inde, ako bola potrebná, tak ešte aj ľudia, ktorí na tom pracovali a ktorých som si ani ja nepriniesla na ministerstvo spravodlivosti, ale ktorí jednoducho roky už pracujú na ministerstve spravodlivosti, tak boli jednoducho, bola s nimi ukončená spolupráca. A to neboli žiadni dohodári, to boli riadni štátni zamestnanci, ktorí venovali skutočne časť svojho profesijného života práci štátu.
Osobitne za závažné to považujem pre insolvenčný register, ktorý je ťažká téma. A nájsť tu naozaj kvalitných odborníkov je veľmi ťažké. Takže v takejto situácii tu rozpustiť tento tím považujem za naozaj veľmi nezodpovedné, ako som už povedala, nielen voči míľnikom v pláne obnovy a odolnosti, ale vôbec voči, ako dlh voči nášmu podnikateľskému sektoru.
A teraz si dovolím povedať niečo aj k tej ako keby jednoduchej zmene, ktorá je len zmena z decembra na 1. október.
No neviem si dosť dobre predstaviť, keď to technické riešenie vlastne ešte neexistuje, aby v tom krátkom časovom období, ktoré vlastne je menej vlastne ako rok, aby sa aj ten systém, samozrejme, vytvoril, zabehol a bol plne funkčný, lebo o tom je 1. október 2025, že jednoducho ten, to nové riešenie má už byť plne zabehnuté do prevádzky. Ja som to aj vyslovila na ústavnoprávnom výbore, že sa domnievam, že tento míľnik je ohrozený a bolo by namieste aj korektné, aby čo najskôr o tom prebehla aj diskusia s Európskou komisiou, že jednoducho tento míľnik s veľkou pravdepodobnosťou nie je splnený. A domnievam sa tiež, že o tom musel mať minister spravodlivosti vedomosť, že tento míľnik je ohrozený a bolo na mieste o tom tie rokovania už dávno začať.
Nedostala som žiadnu odpoveď k tomu, že či takéto rokovania prebiehajú s Európskou komisiou, či na to je upozornená, či je tu snaha o nápravu tohto míľnika, pretože tento posun, ja sa domnievam, že naozaj nie je reálny, nie je reálny. Ale domnievam sa, že dalo sa tomu zabrániť, dalo sa ten míľnik splniť, ale treba pracovať s ľuďmi, ktorí v tom odborníci sú, ktorí naozaj vedia k tomu čo povedať. A takí, takí ľudia jednoducho v tomto momente v dostatočnej kvalite a aj počte, aj počte pre tú zložitosť tej práce, sa domnievam, že na ministerstve spravodlivosti chýbajú a je to vinou súčasného vedenia na ministerstve spravodlivosti.
Nepotrebujem minúť celých tridsať minút, to je, ja si myslím, že to sú najdôležitejšie z mojej strany odkazy. Jednoducho treba sa naozaj venovať tomu, prečo tu máme ministerstvo spravodlivosti a ako sa môžme posunúť ďalej. Domnievam sa, že plán obnovy a odolnosti vo svojej celkovej výške, ktorú ponúka ministerstvo spravodlivosti, čo je okolo 200 mil. na budovy a v desiatkach ďalších miliónov na digitalizáciu, v rámci čoho je aj insolvenčný register, je jednoducho obrovská, obrovská príležitosť pre Slovensko, obrovská. A je, naozaj bolo by veľmi nezodpovedné nevyužiť túto príležitosť, ktorá v celosti znamená približne jeden štátny rozpočet, jeden pre justíciu, keď dáme bokom väzenstvo. Jednoducho je to obrovský balík, ktorý sa ponúka pre justíciu v rámci plánu obnovy a odolnosti a ohroziť ho, ohroziť ho takto naozaj ľahkovážne považujem za veľmi nezodpovedné a považovala som tiež za, z mojej strany za povinnosť na to upozorniť.
A dovolím si v tejto súvislosti aj upozorniť, že očakávam, samozrejme, s ohľadom aj ostatné míľniky, ktoré súvisia s plynutím, s plnením plánu obnovy a odolnosti, že budeme o tom informovaní zo strany ministra spravodlivosti, ako sa tieto míľniky napĺňajú, pretože jednoznačne už je tu nové vedenie rok a keď malo za to, že tie míľniky niektoré sa stihnúť nedajú, tak si mohol nastaviť ten harmonogram tak, aby proste to bolo realizovateľné. To znamená, tu už sa nedá nijakým spôsobom vyhovárať na žiadne predchádzajúce vedenia. Je potrebné splniť ten harmonogram tak, ako je nastavený. A ak nie, tak treba o tom jasne a korektne s Európskou komisiou rokovať.
Ďakujem pekne.