22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa tiež teším, že tu máme tento návrh zákona, ktorý dokonca teda prichádza od vlády, a ja by som sa tu nehrala na nejaké nálepky, že progresivizmus, neprogresivizmus. Myslím si, že to je plne v súlade aj s jednou z kľúčových ústavných hodnôt, ktorou je rovnosť, a sa teším, že teda sa aj tejto dôležitej hodnote tu venujeme a že teda konečne tu má šancu nejaký návrh, ktorý k rovnosti prispieva, aj prejsť. Ja by som si teda želala, keby sme to vedeli robiť aj bez toho, že nás k tomu motivuje smernica alebo iný právny akt Európskej únie či nejaké rozhodnutie súdu, či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, keby sme vedeli naozaj k tomu pristupovať takým spôsobom, že nám všetkým záleží na tom, aby sme prispievali k tomu, aby hodnota rovnosti bola zabezpečená aj na Slovensku.
A spomenula si v tvojom príspevku aj taký apel možno smerom k ministrovi spravodlivosti, či by sme nevedeli sa pozrieť aj na štátne podniky, ako ony majú zabezpečené zastúpenie v rozhodovacích funkciách, a myslím si, že naozaj by bolo pekné, keby štát vedel ísť príkladom a inšpirovať aj iné spoločnosti, ktoré na Slovensku pôsobia. Takže to je možno taká výzva smerom k ministrovi, aby sa zamyslel nad tým, že akým spôsobom vieme k tomu prispieť aj v širšom merítku. V každom prípade som rada, že tu tento návrh máme, a chcela by som tiež poprosiť o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý naozaj odstraňuje len nejaké nedostatky týkajúce sa transpozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa Jurík, rád by som reagoval na váš príspevok najskôr tým, že v KDH si veľmi vážime ženy. Radi ich vidíme v riadiacich funkciách. Domnievam sa ale, že možno pravdou a voľbou pre kariérny rast žien môže byť aj skutočnosť, že ženy sa samé rozhodnú pre iný spôsob alebo cieľ svojej kariéry, napríklad vyučovanie detí doma, v škole alebo v mimovládnom sektore. Jednoducho chcú možno časť svojej kariéry dobrovoľne obetovať pre rozvoj svojej rodiny, a to je v poriadku. Myšlienka povinných kvót na obsadzovanie riadiacich pozícií sa mi preto zdá ako snaha, ktorá im nemusí vôbec pomôcť. Rodová rovnosť ako rovnosť príležitostí pre ženy aj mužov áno, zákonné ustanovenia na dosiahnutie cieľov vyváženosti pod sankciami neviem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky kolegom a kolegyni.
Ja v prvom rade by som chcela odpovedať pánovi poslancovi Grendelovi a aj tak ma trošku prekvapil, lebo sme zvyknutí, si myslím, uňho na taký konštruktívnejší prístup a toto, čo ste povedali, tak bolo nefér či už teda ku mne, alebo aj k pánovi ministrovi, pretože tu sa skutočne nejedná o žiadnu progresívnu agendu a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že to, aby táto smernica dnes, aby sme ju mohli mať na stole, tak sa o to zaslúžila Ursula von der Leyen, ktorá si myslím, že je teda predsedníčkou Európskej komisie, ktorá pochádza z EPP, a vy ste ešte do minulých európskych volieb boli súčasťou tejto frakcie konzervatívcov, takže rozhodne toto nie je žiadna progresívna agenda, to je niečo, na čom sa zhodli členské štáty vrátane tých, ktoré možno majú aj konzervatívnejšie vlády, pretože snáď mi nechcete povedať, že teda všetky členské štáty EÚ sú liberálne, progresívne a že sa snažia o zavedenie progresívnej agendy. Čiže toto bolo skutočne nefér aj voči pánovi ministrovi, aj voči mne, pretože ste deformovali to, čo som ja povedala. Ja som pochválila pána ministra za transpozíciu, pretože to jednoducho musíme urobiť, ale urobili ju dobre až na pár detailov, ktoré teda my aj pozmeňujúcim návrhom opravujeme a ku ktorým aj vyzývam teda pána ministra, aby zase zo svojej strany niečo opravil. Tak, prosím vás, nestrašte tu a dúfam teda, že som pánovi ministrovi nespravila medvediu službu tým, že som ho pochválila a že teraz koalícia sa zľakne a zhodí progresívnu agendu vlastného ministra zo stola, pretože skutočne to tak nie je.
Pán poslanec Čaučík, ja by som vás len chcela poprosiť, že nehovorme za ženy, nehovorme za ne, že či si vyberajú také, alebo také oblasti, a nehovorme ani to, že chcú zlaďovať svoj pracovný a profesionálny život a venujú sa viac teda tomu osobnému, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.
Milé plénum, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je veľmi zložité rozviesť ešte viac do podrobností to, čo povedali moje kolegyne Beáta Jurík alebo Lucia Plaváková, preto nepôjdem do detailov v odôvodnení, prečo sa niečo udialo v Európskej únii a prečo ostatné veľmi moderné a napredujúce krajiny sa tejto výzvy chytili a implementovali smernicu. Ja by som sa skôr zameral na to, že akým spôsobom táto smernica môže ukázať príklad Slovensku a akým spôsobom Slovensko môže sa posunúť dopredu.
Pripomeniem len jednu vec, že, a spomenula to aj kolegyňa Bea Jurík, že v parlamente častokrát – aj teraz – Progresívne Slovensko zastupuje väčšinu žien, ktoré sú v parlamente, lebo síce pán Čaučík povie, že nehovorme za ženy, ale má tu len jednu ženu v parlamente a ostatné, teda neviem, nemôžu sa vyjadrovať a zato, preto za nich rozprávaš, rozprávaš ty. Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď o ženských záležitostiach rozprávajú ženy samotné z vlastných skúseností a vedia definovať to, že či vedia zvládať život, občiansky život aj popri deťoch, aj popri manželoch, aj popri inej občia... pri inom občianskom pôsobení.
Teda ako som povedal, my sme ponúkli rodovo vyváženú kandidátku a zároveň naši voliči sa rozhodli rodovo vyvážený poslanecký klub podporiť a je to, je to... a my sme im nič nenanútili, keby chceli byť, mať len čisto Progresívne Slovensko, no tak by sme tu sedeli samí muži, ale nie sedíme tu pol na pol, to znamená, že voliči, ktorí tu chcú žiť, ktorí majú radi túto krajinu, poslali veľmi kvalitné poslankyne, aj poslancov teda, musím sa priznať, do Národnej rady.
Ale ja tu nebudem rozprávať ako teda ideológ, ako človek, ktorý tu chce poučovať a ukazovať, že poďme si brať príklad z Európskej únie, skúsim to povedať takisto aj ako syn úspešnej matky, ktorá bola vždy brzdená tým, že bola žena, napriek tomu, že bola dobrá matka, Marián, napriek tomu, že ma strašne veľa naučila o svete, mala veľmi dobrú kariéru, ale mala ten pomyselný sklenený strop, lebo chlapi pri borovičke si povedali, však Elena to porobí, ale my budeme rozhodovať. Tak to bolo a to by sme mali kvôli našim dcéram alebo kvôli našim spolupracovníčkam a kolegyniam proste odstrániť. Proste ide tu o vec čistej spravodlivosti. A to, že si to ženy vedia zmanažovať, ako si to aj my vieme zmanažovať, lebo povedzme, sme slabší, žijeme kratšie a tak ďalej, tak myslím si, že by sme to mali nechať na každé pohlavie, nech si to vyrieši samé a po svojom.
Znova ale teda sa pripomeniem, že budem hovoriť z mojej aj osobnej skúsenosti. Ja som pôsobil v desiatkach spoločností, resp. som investoval do desiatok spoločností a priznám sa, že tie, ktoré boli úspešné, boli tie, kde mali ženy zastúpenie vo vedení alebo ich dokonca aj viedli. A je to aj preto, lebo keď nejaké kolégium, v tomto prípade predstavenstvo alebo dozorná rada, alebo valné zhromaždenie rozhoduje o spoločnosti, tak má rôzne iné príklady z obchodného života, zo správania klientov, ale aj zo spotrebiteľského života, ako majú len tí chlapi. Však my vlastne nemáme také isté, podobné skúsenosti alebo zážitky, ako majú ženy. Nemáme také isté vnímanie, však my nie sme rovnakí, každý je iný, a práve preto tá skúsenosť obchodných spoločností by toto mala odzrkadľovať, a tým pádom si myslím, že keď chceme mať konkurencieschopnejšie Slovensko a keď chceme mať lepšiu ekonomiku, aby vyrábala na vaše rozdávačky, tak proste by sme mali mať proste ženy v orgánoch spoločností. A teraz nehovorím, nehovorím len o tých, ktoré v nás "donucuje" Európska únia, teda Tatry mountain resorts a Tatra banku, ktoré si to aj tak dávno poriešia samé a urobili to dávno predtým proste, lebo vedia, že chcú mať ako dobré obchodné rozhodovanie, ale proste mali by sme to presunúť aj na ďalšie spoločnosti. Spomenula to moja kolegyňa Lucia Plaváková, a teda ja vám poviem, že Slovensko má teda pol na pol ženy a mužov v obyvateľstve, možno tu je dokonca viac aj žien, a slovenské, slovenské podniky, ktoré sú vlastnené 100 % štátom, resp. riadené ministerstvami, majú nasledovné, nasledovné rodové vyváženie.
Slovenská rozvojová banka – nula žien v predstavenstve, jedna žena z deviatich v dozornej rade.
Eximbanka – 0 žien v rade banky, v dozornej rade 2 ženy zo siedmich členov.
Máme tu, teda v tomto pléne jednu dámu, ktorá pôsobí na ekonomickej univerzite, myslím, že bola aj dekanka. Chcem sa jej spýtať, teda ona vlastne nevie vychovať schopné manažérky? Lebo ten večný argument je, že keď nájdeme takú istú kvalitnú ženu ako muža, tak tým pádom proste ju tam budeme menovať. Tak buď proste hlasáci, smeráci, esenesáci nevedia tie ženy nájsť, lebo sedia v krčmách len medzi sebou, alebo proste majú inú predstavu o kapacitách žien.
Transpetrol – jedna žena z piatich, v predstavenstve, ropný priemysel je veľmi, veľmi progresívny, tri ženy z deviatich.
ZSSK, ak by ste vedeli, to sú železnice naše slávne, nula žien v predstavenstve, nula žien v dozornej rade, len chlapi cestujú! A len chlapi poskytujú, teda chlapom poskytujeme túto verejnú službu, ktorú aj dotujeme z našich spoločných daní.
VšZP, zdravotníctvo – nula žien v predstavenstve, jedna žena zo siedmich v dozornej rade.
Paráda! Tak vlastne len chlapi vedia, ako riadiť to zdravotníctvo. Je to, je to proste neuveriteľné, že teda buď si to smeráci a hlasáci a esenesáci rozdávajú znova kamarátom pri cigare a pri koňaku, alebo teda naozaj vyberajú tých kvalitných ľudí a ak potrebujete, tak my vám ich predstavíme, tie kvalitné ženy, s ktorými sa asi nestretávate.
ŽSR – nula žien v správnej rade, jedna námestníčka zo štyroch námestníkov generálneho riaditeľa.
SPP – nula žien v predstavenstve, dve z ôsmich žien v dozornej rade.
Slovenská pošta – progresívna inštitúcia, tri ženy z piatich v predstavenstve a štyri ženy zo siedmich v dozornej rade. To je jediná pozitívna inštitúcia v našej ekonomickej sfére riadenej štátom a treba ju za to pochváliť. Dúfam, že ich nepovyhadzujete, a tak ďalej.
Teda vrátim sa naspäť aj sa teda pripojím ku kolegyni Plavákovej, že nerobme len to, čo nám prikážu z Bruselu, lebo to teraz robíte, normálne od slova do slova transponujete smernicu proste, čo vám ako kebyže prikazuje naše členstvo v Európskej únii, ale mali by sme začať od seba, aby sme boli pozitívnym príkladom potom pre tie firmy, ktorým to nevieme ani nechceme prikazovať, ale aby videli, že tie úspešné manažérky tých štátnych podnikov to veľmi dobre zvládli a ekonomické riadenie štátnych podnikov sa zlepšilo.
Viete, ja som bol jeden z tých, ktorý som vždy veril, že Zuzana Čaputová sa môže stať prezidentkou v Slovenskej republike, a myslím si, že na Slovensku sa dovtedy hrali dievčatá na princezny alebo, ja neviem, na speváčky a tak ďalej, ale konečne ja som videl dievčatá, ktoré povedali: Ja chcem byť prezidentkou. Ale povedzme si, že nech aj kariérny postup ženy bude, že ja chcem byť manažérkou, alebo ja chcem byť úspešnou rozhodovateľkou v oblasti ekonomiky a správy veci verejných.
To znamená, že prosím vás, porozmýšľajte o tom a začnite v tomto kontexte od seba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ale ja tu nebudem rozprávať ako teda ideológ, ako človek, ktorý tu chce poučovať a ukazovať, že poďme si brať príklad z Európskej únie, skúsim to povedať takisto aj ako syn úspešnej matky, ktorá bola vždy brzdená tým, že bola žena, napriek tomu, že bola dobrá matka, Marián, napriek tomu, že ma strašne veľa naučila o svete, mala veľmi dobrú kariéru, ale mala ten pomyselný sklenený strop, lebo chlapi pri borovičke si povedali, však Elena to porobí, ale my budeme rozhodovať. Tak to bolo a to by sme mali kvôli našim dcéram alebo kvôli našim spolupracovníčkam a kolegyniam proste odstrániť. Proste ide tu o vec čistej spravodlivosti. A to, že si to ženy vedia zmanažovať, ako si to aj my vieme zmanažovať, lebo povedzme, sme slabší, žijeme kratšie a tak ďalej, tak myslím si, že by sme to mali nechať na každé pohlavie, nech si to vyrieši samé a po svojom.
Znova ale teda sa pripomeniem, že budem hovoriť z mojej aj osobnej skúsenosti. Ja som pôsobil v desiatkach spoločností, resp. som investoval do desiatok spoločností a priznám sa, že tie, ktoré boli úspešné, boli tie, kde mali ženy zastúpenie vo vedení alebo ich dokonca aj viedli. A je to aj preto, lebo keď nejaké kolégium, v tomto prípade predstavenstvo alebo dozorná rada, alebo valné zhromaždenie rozhoduje o spoločnosti, tak má rôzne iné príklady z obchodného života, zo správania klientov, ale aj zo spotrebiteľského života, ako majú len tí chlapi. Však my vlastne nemáme také isté, podobné skúsenosti alebo zážitky, ako majú ženy. Nemáme také isté vnímanie, však my nie sme rovnakí, každý je iný, a práve preto tá skúsenosť obchodných spoločností by toto mala odzrkadľovať, a tým pádom si myslím, že keď chceme mať konkurencieschopnejšie Slovensko a keď chceme mať lepšiu ekonomiku, aby vyrábala na vaše rozdávačky, tak proste by sme mali mať proste ženy v orgánoch spoločností. A teraz nehovorím, nehovorím len o tých, ktoré v nás "donucuje" Európska únia, teda Tatry mountain resorts a Tatra banku, ktoré si to aj tak dávno poriešia samé a urobili to dávno predtým proste, lebo vedia, že chcú mať ako dobré obchodné rozhodovanie, ale proste mali by sme to presunúť aj na ďalšie spoločnosti. Spomenula to moja kolegyňa Lucia Plaváková, a teda ja vám poviem, že Slovensko má teda pol na pol ženy a mužov v obyvateľstve, možno tu je dokonca viac aj žien, a slovenské, slovenské podniky, ktoré sú vlastnené 100 % štátom, resp. riadené ministerstvami, majú nasledovné, nasledovné rodové vyváženie.
Slovenská rozvojová banka – nula žien v predstavenstve, jedna žena z deviatich v dozornej rade.
Eximbanka – 0 žien v rade banky, v dozornej rade 2 ženy zo siedmich členov.
Máme tu, teda v tomto pléne jednu dámu, ktorá pôsobí na ekonomickej univerzite, myslím, že bola aj dekanka. Chcem sa jej spýtať, teda ona vlastne nevie vychovať schopné manažérky? Lebo ten večný argument je, že keď nájdeme takú istú kvalitnú ženu ako muža, tak tým pádom proste ju tam budeme menovať. Tak buď proste hlasáci, smeráci, esenesáci nevedia tie ženy nájsť, lebo sedia v krčmách len medzi sebou, alebo proste majú inú predstavu o kapacitách žien.
Transpetrol – jedna žena z piatich, v predstavenstve, ropný priemysel je veľmi, veľmi progresívny, tri ženy z deviatich.
ZSSK, ak by ste vedeli, to sú železnice naše slávne, nula žien v predstavenstve, nula žien v dozornej rade, len chlapi cestujú! A len chlapi poskytujú, teda chlapom poskytujeme túto verejnú službu, ktorú aj dotujeme z našich spoločných daní.
VšZP, zdravotníctvo – nula žien v predstavenstve, jedna žena zo siedmich v dozornej rade.
Paráda! Tak vlastne len chlapi vedia, ako riadiť to zdravotníctvo. Je to, je to proste neuveriteľné, že teda buď si to smeráci a hlasáci a esenesáci rozdávajú znova kamarátom pri cigare a pri koňaku, alebo teda naozaj vyberajú tých kvalitných ľudí a ak potrebujete, tak my vám ich predstavíme, tie kvalitné ženy, s ktorými sa asi nestretávate.
ŽSR – nula žien v správnej rade, jedna námestníčka zo štyroch námestníkov generálneho riaditeľa.
SPP – nula žien v predstavenstve, dve z ôsmich žien v dozornej rade.
Slovenská pošta – progresívna inštitúcia, tri ženy z piatich v predstavenstve a štyri ženy zo siedmich v dozornej rade. To je jediná pozitívna inštitúcia v našej ekonomickej sfére riadenej štátom a treba ju za to pochváliť. Dúfam, že ich nepovyhadzujete, a tak ďalej.
Teda vrátim sa naspäť aj sa teda pripojím ku kolegyni Plavákovej, že nerobme len to, čo nám prikážu z Bruselu, lebo to teraz robíte, normálne od slova do slova transponujete smernicu proste, čo vám ako kebyže prikazuje naše členstvo v Európskej únii, ale mali by sme začať od seba, aby sme boli pozitívnym príkladom potom pre tie firmy, ktorým to nevieme ani nechceme prikazovať, ale aby videli, že tie úspešné manažérky tých štátnych podnikov to veľmi dobre zvládli a ekonomické riadenie štátnych podnikov sa zlepšilo.
Viete, ja som bol jeden z tých, ktorý som vždy veril, že Zuzana Čaputová sa môže stať prezidentkou v Slovenskej republike, a myslím si, že na Slovensku sa dovtedy hrali dievčatá na princezny alebo, ja neviem, na speváčky a tak ďalej, ale konečne ja som videl dievčatá, ktoré povedali: Ja chcem byť prezidentkou. Ale povedzme si, že nech aj kariérny postup ženy bude, že ja chcem byť manažérkou, alebo ja chcem byť úspešnou rozhodovateľkou v oblasti ekonomiky a správy veci verejných.
To znamená, že prosím vás, porozmýšľajte o tom a začnite v tomto kontexte od seba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ivan, ďakujem za tvoje vystúpenie a úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité, aby hlasom žien boli ženy, aj tu sediace ženy, a ja by som si veľmi želala, aby teda aj kolegyne z koalície podporovali aj návrhy, ktoré my predkladáme a ktoré skutočne majú za cieľ zlepšiť život žien na Slovensku. Zároveň si ale veľmi cením aj podporu mužov vrátane teda teba, pretože samy do nedokážeme a je načase, aby sme si uvedomili ako spoločnosť, že keď odstraňujeme nerovnosti, tak je to dobré pre nás všetkých bez ohľadu na to, že či sme žena, alebo muž.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo tu odznelo o tom, že ženy možno chcú sa viacej venovať rodine, chcú byť viacej matkami, možno chcú byť viacej učiteľkami alebo sa venovať takýmto povolaniam a nie možno ekonomickej sfére alebo manažérskej, riadiacej, no toto je jednoznačné popieranie dát a štúdií, ktoré hovoria o tom, že ženy to chcú, len tam sú tie prekážky, ten tzv. sklenený strop, a jednoducho na tie pozície napriek tomu, že tam chcú ísť, sa nedostanú. Čiže je aj našou povinnosťou vytvárať také prostredie, aby keď sa žena rozhodne byť matkou, však je to jej slobodné rozhodnutie, nech je matkou, keď sa žena rozhodne byť manažérkou, tak nech je jej to umožnené a nech nie je diskriminovaná. Na tom, dúfam, sa zhodneme všetci.
Ivan, hovoril si o firmách a teda tom počte žien v riadiacich pozíciách. Bolo by zaujímavé pozrieť sa aj na to, že koľko pracovníčok je v skutočnosti v tých firmách. A bez toho, že budú ženy v riadiacich pozíciách, tak sa ani podmienky tých pracovníčok nezlepšia. Nezlepší sa ani, a to si tiež spomínal, ten servis alebo teda tie služby, ktoré tieto firmy poskytujú, pretože jednoducho nebudú mať záujem na tých riadiacich pozíciách robiť niečo pre ženy.

Ďakujem, Ivo, že si spomenul aj konkrétne príklady tých štátnych podnikov. Myslím si, že to bol veľmi dobrý prehľad a obzvlášť teda tých oblastí, ktoré majú vlastne tieto podniky na starosti, či už je to napr. doprava, alebo zdravotníctvo. A my veľmi dobre vieme, že aj v tomto ohľade máme problém s tým nerovným prístupom, vlastne napr. v rámci zdravotníctva existujú na to dáta, ktoré poukazujú na to, že vlastne či už pri výskume, alebo akýchkoľvek postupoch, ktoré v rámci zdravotníctva sa realizujú, tak sú ženy v nevýhode. Ja v tomto smere naozaj vrelo odporúčam všetkým knihu Neviditeľné ženy, ktorá veľmi dobre rozoberá tie dopady práve aj toho, že v riadiacich funkciách nie sú ženy, a tým pádom sa tá skúsenosť alebo ten, to zameranie aj na to, čo ženy potrebujú, neodráža práve v práci týchto konkrétnych spoločností. To je, myslím, mimoriadne dôležité práve aj v tomto kontexte spomenúť a som rada preto, že si poukázal aj na tieto konkrétne príklady.
Spomenul si aj pani prezidentku a to je naozaj veľmi dôležité a je to veľmi dobrý príklad toho, ako to dopadá na dievčatá a ženy v spoločnosti, keď vidíme v dôležitých funkciách ženy, pretože napr. moja dcéra, odkedy vnímala, že máme nejakú pozíciu prezidenta našej krajiny, tak to vnímala tak, že máme prezidentku. Pre ňu doposiaľ existovala vlastne v tejto funkcii prezidentka. Je to pre ňu tým pádom absolútne prirodzená vec, čo je v našom ponímaní v našej krajine vlastne prvá generácia mojej dcéry, ktorá takéto niečo zažíva. A chcem teda podčiarknuť to, že naozaj je to mimoriadne dôležité a tým dievčatám to môže zásadným spôsobom zmeniť život k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, nie je čo dodať, ja by som možno len vyzval toto plénum a všetkých poslancov a poslankyne, aby sa na to nepozerali ideologicky, lebo my sme sa na to nepozerali ideologicky, ale pozerali sme sa na to z pohľadu príležitostí pre všetkých, či už sú to ženy, alebo muži v správe našej spoločnosti. To znamená, že keď sme teda za rovnosť podľa ústavy, tak poďme vytvárať podmienky, aby každý tú rovnosť, alebo tú rovnosť príležitostí vedel dosiahnuť. To je všetko a verím, že to spoločne do budúcnosti dosiahneme.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem v prvom rade poďakovať za korektné vystúpenia, ktoré odzneli. Chcel by som sa vyjadriť k niektorým skutočnostiam, ktoré odzneli najmä z hľadiska samotnej, samotnej transpozície a kvality tej transpozície, resp. úplnosti transpozície.
Boli tu formulované niektoré výhrady k uplatňovaniu sankcií. Máme za to, že znenie čl. 8 ods. 1 smernice ponecháva alternatívne dispozitívnu možnosť výberu druhov sankcie, pričom v navrhovanej úprave sankcií v § 8 vládneho návrhu zákona aj v ostatných ustanoveniach sú jasne ustanovené pravidlá sankčného mechanizmu, ktoré plne zohľadňujú rámec ustanovený v smernici a ktorý rešpektuje požiadavku na prijatie vhodných, správnych alebo súdnych postupov, tak ako hovorí smernica, ktoré umožňujú presadzovať povinnosti vyplývajúce zo smernice.
Nie je, keď si pozriete návrh zákona podrobnejšie, nie je to len § 8, ktorý stanovuje samotnú sankciu za nedodržanie informačných povinností, ale je to aj § 6, ktorý hovorí o právnej ochrane, ktorý hovorí, že neúspešný kandidát menej zastúpeného pohlavia, keďže sa to, ako správne povedala pani poslankyňa Jurík, netýka len žien, ale v prípade opačného nastavenia, keď je v tých spoločnostiach menej mužov, tak sa to týka aj mužov, čiže tá formulácia je všeobecná. Neúspešný kandidát menej zastúpeného pohlavia podľa § 5 ods. 3 prvej vety sa môže domáhať ochrany na súde, ak sa domnieva, že bol v procese výberu z hľadiska objektívneho komparatívneho posúdenia dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch nedodržaním vyváženosti zastúpenia mužov a žien vo vrcholnom orgáne bez existencie dôvodov vhodných osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 3 druhej vety, pričom neúspešný kandidát podľa prvej vety sa môže domáhať toho, aby kótovaná spoločnosť poskytla primerané zadosťučinenie, čiže tak ako alternatívne stanovuje čl. 8 ods. 1 smernice možnosť uplatňovania sankcií, respektíve súdneho konania a z toho zabezpečenia určitých či už sankčných, alebo mechanizmu náhrady škody, tak toto je v návrhu zákona uplatnené tak v § 8, ako aj v § 6. Čiže máme za to, že sme využili alternatívnu možnosť, ktorú poskytuje čl. 8 ods. 1 smernice, a že sme to náležite transponovali do návrhu zákona.
Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, máme za to, že tento, tento pozmeňujúci návrh okrem toho, že nie je technicky dobre spravený, pretože, pretože je to nový zákon a v novom zákone nie je možné dopĺňať alebo podľa legislatívnych pravidiel sa nemajú dopĺňať paragrafy ďalšími písmenami, ale majú sa vkladať nové paragrafy a posúvať sa, posúvať ostatné paragrafy ďalej, pretože nejde o novelizáciu zákona, nový zákon. Ale to je technická vec, nie je až také podstatné, ale máme za to, že ten bod 1 a bod 3 toho, tohto pozmeňujúceho návrhu sú obsiahnuté v antidiskriminačnom zákone, čiže je to tu, je to tu nadbytočné. Naviac § 15 ods. 1 písm. h) kompetenčného zákona hovorí o tom, že ústredným orgánom pre rodovú rovnosť je ministerstvo práce, nie Národné stredisko pre ľudské práva, čiže tu považujeme to za rozpor s antidiskriminačným zákonom.
A pokiaľ ide o bod 2 pozmeňujúceho návrhu, tak chcem upozorniť na to, že podľa nášho názoru tam nevidíme žiadnu nepresnosť pri transpozícii smernice, pretože pokiaľ si pozrieme čl. 6 ods. 3 smernice, tak tá hovorí, že členské štáty zabezpečia, aby na žiadosť kandidáta, ktorý bol posudzovaný počas výberu kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozíciu riadiaceho pracovníka, boli kótované spoločnosti povinné informovať tohto kandidáta o po a) kvalifikačných kritériách, o ktoré sa výber opieral. A my v návrhu zákona máme, že takéto informácie kótovaná spoločnosť poskytne kandidátovi na základe žiadosti o informácie o požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu. Čiže sme v zásade v doslovnom preklade. A po b) objektívnom komparatívnom posúdení kandidátov na základe týchto kritérií, kde my máme po b) objektívnom komparatívnom posúdení kandidátov na základe požadovaných kvalifikačných predpokladov. Čiže sme v zásade takisto v doslovnom preklade smernice. Čiže nevidím, v čom by sme tu boli, v čom by sme tu boli nesprávne, alebo v čom by sme nesprávne transponovali smernicu. Podľa mňa sme úplne, v úplnom gramatickom, priam doslovnom preklade smernice. Takže z tohto dôvodu nevidím dôvod na prijímanie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Grendela, treba povedať, že ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorú majú členské štáty Európskej únie povinnosť transponovať. To znamená, že či koalícia, alebo opozícia môže mať hodnotovo iné nastavenie, iné názory, ale nemáme inú možnosť, ako transponovať túto smernicu, takže táto vsuvka pána poslanca Grendela vôbec neviem, čo tým chcel povedať.
A pokiaľ ide o pána poslanca Štefunka, treba povedať, že áno, ideme len na úroveň transpozície smernice a to z toho dôvodu, že táto smernica zavádza aj dosť vysokú administratívnu záťaž pre podnikateľské prostredie, a preto z hľadiska odstraňovania goldplatingu, čo bol vlastne aj účel predchádzajúcej vlády a predchádzajúca vláda, kde mali zastúpenie aj Progresívne Slovensko a terajšia opozícia, sa takisto snažili o odstraňovanie goldplatingu v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, tak sme, samozrejme, nechceli aj takýmto spôsobom zasahovať do... alebo vytvárať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo bolo aj predmetom rozporových konaní.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a za podporu tohto návrhu zákona.

... čiže tak ako alternatívne stanovuje čl. 8 ods. 1 smernice možnosť uplatňovania sankcií, respektíve súdneho konania a z toho zabezpečenia určitých či už sankčných, alebo mechanizmu náhrady škody, tak toto je v návrhu zákona uplatnené tak v § 8, ako aj v § 6. Čiže máme za to, že sme využili alternatívnu možnosť, ktorú poskytuje čl. 8 ods. 1 smernice, a že sme to náležite transponovali do návrhu zákona.
Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, máme za to, že tento, tento pozmeňujúci návrh okrem toho, že nie je technicky dobre spravený, pretože, pretože je to nový zákon a v novom zákone nie je možné dopĺňať alebo podľa legislatívnych pravidiel sa nemajú dopĺňať paragrafy ďalšími písmenami, ale majú sa vkladať nové paragrafy a posúvať sa, posúvať ostatné paragrafy ďalej, pretože nejde o novelizáciu zákona, nový zákon. Ale to je technická vec, nie je až také podstatné, ale máme za to, že ten bod 1 a bod 3 toho, tohto pozmeňujúceho návrhu sú obsiahnuté v antidiskriminačnom zákone, čiže je to tu, je to tu nadbytočné. Naviac § 15 ods. 1 písm. h) kompetenčného zákona hovorí o tom, že ústredným orgánom pre rodovú rovnosť je ministerstvo práce, nie Národné stredisko pre ľudské práva, čiže tu považujeme to za rozpor s antidiskriminačným zákonom.
A pokiaľ ide o bod 2 pozmeňujúceho návrhu, tak chcem upozorniť na to, že podľa nášho názoru tam nevidíme žiadnu nepresnosť pri transpozícii smernice, pretože pokiaľ si pozrieme čl. 6 ods. 3 smernice, tak tá hovorí, že členské štáty zabezpečia, aby na žiadosť kandidáta, ktorý bol posudzovaný počas výberu kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozíciu riadiaceho pracovníka, boli kótované spoločnosti povinné informovať tohto kandidáta o po a) kvalifikačných kritériách, o ktoré sa výber opieral. A my v návrhu zákona máme, že takéto informácie kótovaná spoločnosť poskytne kandidátovi na základe žiadosti o informácie o požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu. Čiže sme v zásade v doslovnom preklade. A po b) objektívnom komparatívnom posúdení kandidátov na základe týchto kritérií, kde my máme po b) objektívnom komparatívnom posúdení kandidátov na základe požadovaných kvalifikačných predpokladov. Čiže sme v zásade takisto v doslovnom preklade smernice. Čiže nevidím, v čom by sme tu boli, v čom by sme tu boli nesprávne, alebo v čom by sme nesprávne transponovali smernicu. Podľa mňa sme úplne, v úplnom gramatickom, priam doslovnom preklade smernice. Takže z tohto dôvodu nevidím dôvod na prijímanie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Grendela, treba povedať, že ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorú majú členské štáty Európskej únie povinnosť transponovať. To znamená, že či koalícia, alebo opozícia môže mať hodnotovo iné nastavenie, iné názory, ale nemáme inú možnosť, ako transponovať túto smernicu, takže táto vsuvka pána poslanca Grendela vôbec neviem, čo tým chcel povedať.
A pokiaľ ide o pána poslanca Štefunka, treba povedať, že áno, ideme len na úroveň transpozície smernice a to z toho dôvodu, že táto smernica zavádza aj dosť vysokú administratívnu záťaž pre podnikateľské prostredie, a preto z hľadiska odstraňovania goldplatingu, čo bol vlastne aj účel predchádzajúcej vlády a predchádzajúca vláda, kde mali zastúpenie aj Progresívne Slovensko a terajšia opozícia, sa takisto snažili o odstraňovanie goldplatingu v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, tak sme, samozrejme, nechceli aj takýmto spôsobom zasahovať do... alebo vytvárať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo bolo aj predmetom rozporových konaní.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a za podporu tohto návrhu zákona.