22. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Prvý, pán poslanec Szalay.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega.
Ja viem, že mávame niekedy také prestrelky a nebudete mať ma rád... ma mať rád za túto otázku, ale keď hovoríte o tom, ako si veľmi vážite prácu zdravotníkov, toto ste nevedeli pred štyrmi týždňami, keď ste schvaľovali konsolidáciu a ste im škrtli tie peniaze? Akože viete, že mne to príde také, že sa tu, možno dokonca aj oprávnene vymedzujete voči predchádzajúcej vláde, čo všetko spackala, ale toto ste spackali vy pred štyrmi týždňami.
A hovoríte o tom, že idete podporovať aj ambulancie z týchto peňazí, nielen nemocnice, to je super, ale tento problém by sme neboli bývali riešili, keby ste pred štyrmi týždňami neschválili konsolidáciu. Teda riešite problém, ktorý by tu nebol nebyť vášho hlasovania pred štyrmi týždňami.
Len toto som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v poradí s faktickou poznámkou, pán poslanec Valocký.

Pán poslanec Svoboda, berte toto teraz ako vtip, chválite ministra, ale ja myslím, že on vie, kde sa nachádza, a možnože už aj včera obanoval (povedané so smiechom), že to zobral, pretože... (povedané so smiechom) to nie je jednoduché.
Súhlasím s týmto zákonom, súhlasím aj s tým, že sme nemali hlasovať za tú konsolidáciu pred tými štyrmi týždňami, len predpokladali sme, že to bolo vyrokované s ministerstvom zdravotníctva. Nikto z nás nevedel, teda že to vyrokované nebolo. A keď teda rokoval jeden z ministrov, nebudem ho menovať, no tak predpokladali sme, že je to vyrokované. Čiže... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No. Čiže to by, to by som toľko asi k tomu povedal. (Povedané so smiechom.) A trošku mi chýba v tomto zákone, a poviem úprimne, je tu akože, požiadavky Lekárskeho odborového zväzu sú tu napísané, ale nie je v tomto zákone napísané, čo to bude znamenať pre pacienta. Čiže aké požiadavky má vláda na lekárov a na Lekársky odborový zväz, to v tomto zákone nie je. Čiže predpokladám, že potom príde nejaký, nejaké memorandum, nejaký dohovor po prijatí tohto zákona, a ak nepríde, tak potom tento zákon nič takéhoto neobsahuje, lebo hovoríme tu, že pre pacienta, pre pacienta, pre pacienta, ale toto je pre lekárov, takže predpokladám, že minister bude potom rokovať o nejakom novom memorande, nazvime to, a dá aj nejaké povinnosti k tomuto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Reagovať bude ešte pán poslanec Svoboda, máte slovo.

Ďakujem za slovo.
Čo sa týka memoranda, tak to nie je nič, čo je vytesané do skaly alebo do kameňa, je to, dá sa povedať, nejaký živý dokument, ktorý sa môže v určitom časopriestore meniť. Ja si myslím, že teraz nastal ten správny čas, aby došlo aj k tej zmene, to, čo hovoril pán poslanec Szalay, tak myslím si, že teraz je ten správny čas, o čom ste aj vy hovorili, a to, aby ten nárast bol nejako aj naviazaný na tú výkonnosť a na zvýšenie tej efektivity, a to je odpoveď vlastne k tomu, čo ste sa pýtali.
Ďakujem.

Ďakujem.
To bola posledná faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca?
Nech sa páči.

Prepáčte, ja len technicky. Hlasovať o tomto skrátenom konaní budeme o 17.00 hod. a potom budeme pokračovať v rozprave. Dobre? Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh má parlamentnú tlač 578 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia.

(Rokovanie o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 578).

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil z poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje rokovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Návrh je uverejnený ako tlač 579 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov klubu poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia, ktorí navrhujú zvoliť do funkcie predsedu tohto výboru poslanca Richarda Glücka.

(Rokovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, tlač 579.)

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine, tlač 380.
Prosím poslankyňu Beátu Jurík, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ondreja Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Do rozpravy je písomne prihlásená poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej týmto odovzdávam slovo. (Reakcie z pléna).
Máte za pani poslankyňu Beátu Jurík...? (Reakcie z pléna.) Idete si vy sadnúť? Alebo? Áno?
Dobre, takže, pani poslankyňa, máte slovo. (Reakcia z pléna.)
To... (Povedané so smiechom.) Dajte to, prosím vás, len tu vyššie.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine, tlač 380.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako už tu odznelo, doobeda toto uznesenie sme pripravili ako reakciu na barbarský útok Ruskej federácie, ktorá dňa 8. júla 2024 zaútočila na viacero ukrajinských miest vrátane teda zbombardovanej detskej nemocnice Ohmatdyt v Kyjeve.
Hrozivé fakty o tomto útoku už uviedla kolegyňa Beáta Jurík v doobednej časti rozpravy. Ja by som sa zamerala na medzinárodné reakcie, ktoré tento hrôzostrašný čin sprevádzali.
Stretla sa táto obludná akcia Vladimíra Putina s okamžitým odsúdením zo strany medzinárodného spoločenstva a jednotlivých demokratických krajín. Spomenula by som teda pár vyjadrení.
Na brutálny útok zareagoval UNICEF, detský fond OSN, a vo svojom stanovisku uvádza: „Útok na nemocnicu Ohmatdyt, najväčšie detské zdravotnícke centrum v krajine, je ďalšou brutálnou pripomienkou toho, že na Ukrajine nie je pre deti bezpečné miesto. Nemocnice by mali byť bezpečným útočiskom a podľa medzinárodného práva sa im poskytuje osobitná úroveň ochrany. Takmer dva a pol roka od eskalácie vojny na Ukrajine sa zdá, že hrôza, ktorú deti a ich rodiny zažívajú, nemá konca.“
Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti upozornila, že úmyselné útoky na nemocnice sú vojnovým zločinom a páchatelia za ne musia niesť zodpovednosť. Konkrétne uviedla: „Tieto incidenty sú súčasťou hlboko znepokojujúceho vzorca systémových útokov poškodzujúcich zdravotnú starostlivosť a inú civilnú infraštruktúru na celej Ukrajine.“
Vyjadril sa aj arcibiskup Visvaldas Kulbokas, apoštolský nuncius na Ukrajine, keď navštívil kyjevskú detskú nemocnicu, o čom informoval vatikánsky portál Vatican News, a on konkrétne uviedol:
„Keď sú zasiahnutí tí najmenší z najmenších, tí najslabší z najslabších, každý z nás si kladie otázku, ako je možné, že niekto aj naďalej poskytuje nejaké vysvetlenie vojny, ako by sa dala z nejakého dôvodu ospravedlniť. Neviem, ako to svedomia tých ľudí dokážu naďalej robiť. Mal som možnosť vidieť videozáznam, na ktorom strela priletí priamo, nezachytená protivzdušnou obranou, a zasiahne oddelenie dialýzy. Z detskej nemocnice stúpa dym, veľmi jedovatý, štipľavý dym, pretože každá raketa nesie v sebe veľa paliva, ktoré je veľmi toxické, a potom je ťažké priblížiť sa a začať vyslobodzovať tých, ktorí zostali pod troskami. Vyvstáva veľmi šokujúca otázka. Tieto rakety sú dokonca cielené a nezasahujú len deti, ale práve tie deti, ktoré potrebujú onkologickú liečbu alebo transplantáciu pečene. Práve na ne dopadajú rakety.“
To boli teda slová predstaviteľa cirkvi a na tento útok hneď deň, deň po tom, ako sa stal, reagoval aj pápež František a odsúdil ho, a teda tu vidím aj v pléne pána poslanca Hazuchu, ktorý mi sám hovoril, že aj každú nedeľu chodí do kostola, tak ja neviem, aj pápež tento útok odsúdil hneď deň po tom, ako sa stal.
Ako hlasoval výbor? O bombardovaní detskej nemocnice sme 12. septembra rokovali aj na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorému predsedám, a naozaj mne zostalo vtedy veľmi úzko z priebehu toho výboru a výsledku hlasovania, pretože koaliční poslanci a poslankyne naše uznesenie nepodporili pre mňa naozaj z nepochopiteľných príčin.
Ja si naozaj neviem predstaviť, ako je možné, že niekto nedokáže odsúdiť obludný raketový útok na deti, a to dokonca na choré deti. Na výbore sme si okrem iného vypočuli aj výčitku, že prečo práve uznesenie k detským obetiam v nemocnici na Ukrajine, a nie k iným detským obetiam v iných krajinách. Už o tom hovorila aj kolegyňa Jurík, ale ja by som v každom prípade k tomu chcela dodať, že Národná rada ako najvyšší zákonodarný zbor má právomoc zaujímať postoj k zásadným otázkam a udalostiam a má aj zodpovednosť svojím postojom poukazovať na jasné hranice, ktorých prekročenie nie je v demokratickom svete prípustné. Neviem, aká iná hranica je tak jasná, tak jasná ako tá, ktorá nám hovorí, že bombardovať choré deti, onkologicky choré deti je číre zlo hodné odsúdenia. Neviem, či existuje iná jasnejšia hranica ako táto.
Zároveň by som k tej výčitke pripomenula, že naše uznesenie je naozaj formulované tak, že obsahuje aj všeobecné deklarácie odsudzujúce obdobné zlo páchané na akýchkoľvek deťoch kdekoľvek vo svete. Konkrétne Národná rada vyjadruje presvedčenie, že „žiadne dieťa by nemalo vyrastať vo vojnovom konflikte či pod hrozbou raketových útokov, že žiadne dieťa by nemalo byť zranené alebo zomierať v troskách nemocnice, ktorá má byť, naopak, bezpečným miestom na uzdravenie a zotavenie.“ Neviem, kto a prečo môže nesúhlasiť s týmto výrokom. Nerozumiem tomu naozaj.
Ďalej tam uvádzame: „Národná rada pripomína, že útoky na civilné obyvateľstvo, ničenie nemocníc, obytných budov a základnej infraštruktúry sú absolútne neprijateľné, odsúdeniahodné a v rozpore s medzinárodným právom.“ Opäť, kto a prečo môže nesúhlasiť s týmto výrokom? Skúste to vysvetliť, je vás tu pár aspoň z koalície. Skúste to vysvetliť.
Ďalej v uznesení uvádzame, že zdôrazňuje, že „špeciálne zdravotnícke zariadenia musia byť chránené za každých okolností a každá obdobná udalosť sa musí náležite vyšetriť.“ Opäť, kto a prečo by mohol s týmto nesúhlasiť? Tak sa, prosím, naozaj nevyhovárajte.
Ako som už uviedla, tento útok, hneď deň po tom, ako sa stal, odsúdil aj samotný pápež a vy sa mnohí hrdo hlásite ku katolíckej viere, takže ja neviem, akú inú autoritu ešte potrebujete, aby ste vedeli rovnako tento útok odsúdiť, aby si... Ja si myslím, som presvedčená o tom, že by to malo ísť aj bez toho, že to nejaká autorita, ako je, ako je práve pápež, sama spraví, že by sme to mali vedieť úplne na základe úplne ľudského základu, že to je niečo, čo každý vie si vo svojom vnútri vyhodnotiť, že bombardovať choré deti je jednoducho za všetkými hranicami.
Kolegovia, kolegyne, podľa mňa naozaj neexistuje žiadna výhovorka, ktorá by ospravedlnila to, že niekto nedokáže odsúdiť tento barbarský útok na deti v nemocnici, na deti liečiace sa na onkologické ochorenia, na deti podstupujúce práve v momente prilietajúcej bomby operáciu. Žiadna výhovorka neexistuje.
Ďakujem.