23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj ja pani poslankyni Andrejke Turčanovej za podporu a pomoc aj pri návrhu tohto zákona. A by som bližšie uviedla, v čom tento môj návrh spočíva.
Podľa súčasného platného znenia sa peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla poskytuje iba osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je buď zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári, alebo navštevuje školu, resp. preukáže, že bude školu navštevovať. Rehabilitačné stredisko však z tohto zoznamu absentuje napriek tomu, že aj v ňom sa poskytuje dôležitá sociálna služba pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú napríklad sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.
Predložená novela zákona má za cieľ rozšíriť okruh zariadení, ktorých klienti môžu po splnení ďalších zákonných podmienok požiadať o peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla na individuálnu prepravu a teda sa vlastne len doplní do tohto zoznamu rehabilitačné stredisko. Toto doplnenie považujem nielen za potrebné, ale aj spravodlivé, keďže rehabilitačné strediská poskytujú rovnako, ak nie často, aj väčšie alebo komplexnejšie sociálne služby pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných fyzických osôb a zároveň teda často nie sú schopní efektívne využívať verejnú dopravu. Táto novela reflektuje skutočnosť, že zákon č 448/2008 Z. z. o sociálnych službách už rehabilitačné strediská uznáva ako relevantné zariadenia na poskytovanie služieb zdravotne postihnutým osobám. Týmto pádom je vlastne legislatívne zaradenie rehabilitačných stredísk do zákona 447/2008, ktorý sa teda zaoberá kompenzačnými príspevkami, podľa mňa logickým krokom na dosiahnutie súladu medzi týmito dvomi zákonmi a zároveň odstránením diskriminač... diskriminácie občanov, ktorí využívajú služby rehabilitačných stredísk.
Dovoľujem si zdôrazniť, že táto novela bude mať pozitívny dopad na sociálne vplyvy, na, poviem to, socializáciu týchto osôb, ktorých sa týka, a ja si myslím, že najlepšie tieto veci možno vieme pochopiť na tých reálnych príkladoch, tak ja si dovolím uviesť dva. Manželia Ivan a Betka sú rodičia, ktorí majú zdravotne postihnutého syna, ktorý po dvanástich rokoch sa opäť vlastne obracajú aj na nás, pretože už v roku 2012 oslovovali alebo teda žiadali o to, aby im bol schválený príspevok na motorové vozidlo pre ich syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, so sprievodcom a doživotne je odkázaný na pomoc inej osoby. Ich syn, ktorý má dneska 31 rokov, už dvanásť rokov vlastne navštevuje jedno zariadenie, a to konkrétne domov sociálnej starostlivosti pre deti a rehabilitačné stredisko. Dnes ako dospelý teda rehabilitačné stredisko a teda práve toto bol dôvod, prečo mu úrad práce odmietol udeliť príspevok na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že jeho zdravotný stav uznal ako odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Čiže on na, podľa svojho zdravotného stavu ten nárok má, ale podľa našej legislatívy mu jednoducho nevieme poskytnúť tento príspevok, pretože navštevuje "len" rehabilitačné stredisko. Samozrejmé, že rodičia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali, ale jednoducho neboli, neboli úspešní.
No a druhý prípad, ktorý chcem spomenúť, sa týka mladej ženy, ktorá má 28 rokov, je, má mentálne postihnutie a je imobilná a celý život sa o ňu stará matka, pričom vlastne aj jej vzdelávanie prebiehalo doma. Keďže žije 18 km od najbližšieho rehabilitačného strediska a rodina vlastní auto, ktoré nie je však prispôsobené na prepravu osôb so zdravotným postihnutím alebo teda osôb, ktoré sú trvalo na invalidnom vozíku, tak jednoducho rodičia musia spolu s touto dievčinou navštevovať to rehabilitačné stredisko, sama sa tam nedostane, ale príspevok na auto, ktoré by bolo upravené na jej potreby, im bol teda úradom práce zamietnutý. Keďže vlastne tento príspevok nedostali, tak sa rozhodli, že proste nebudú chodiť do rehabilitačného strediska, pretože každodenná preprava by si vyžadovala vlastne prítomnosť ich oboch, tým pádom by nemohli pracovať a teda ani by nemohli, poviem to, že uživiť vlastnú rodinu.
Toto je naozaj len malá ukážka toho, akým spôsobom obmedzuje to, že rehabilitačné strediská nemáme v zákone alebo teda vypadli z tohto zoznam podľa mňa nedopatrením a teda som presvedčená o tom, že ak by sme zmenili alebo prijali tento návrh, ktorý tu predkladám, tak by sme naozaj mnohým uľahčili život a, poviem to, aj začlenenie do normálneho života.
Veľmi by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože tu nejde o nejaké obrovské finančné náklady štátu, ale jednoducho mnohým rodinám to naozaj uľahčí život.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcel som ísť do rozpravy, ale vlastne ste povedali gro toho celého. Od roku 1995 pracujem v treťom sektore. Počas nadácie Markíza sme riešili neskutočné množstvo týchto prípadov, no a, samozrejme, od roku 2002 moja nezisková organizácia, naša nezisková organizácia, Jožo Pročko deťom, presne riešila takéto prípady. A to je strašné. Viete, má, človek má postihnuté dieťa a príde s prosbou, že štát mu nemôže pomôcť na auto, tak poprosí rôzne neziskové organizácie, prosí, kade sa dá, prosí sponzorov, chodí a prosí, prosím vás pekne, mám, nemám, nemám peniaze, nemám nič, ale mám dieťa, ktoré potrebujem voziť na rehabilitáciu a štát mu povie no, tak ako nespĺňate tieto a tieto limity. Je to strašné! Je to niečo, čo, viete, keď sa stretnete s tými ľuďmi, ktorí majú tie postihnuté deti, majú postihnutých rodinných príslušníkov, všade vo svete, všade vo svete týmto ľuďom sa vychádza v ústrety, na Slovensku vám povedia: nespĺňate limity.
Takže ja to budem podporovať a viem, že aj celý náš klub to bude podporovať a chválim vás. Ja som len chcel poprosiť, pani kolegyňa aby išla do, do rozpravy, lebo nemohli sme na vás reagovať, len preto som povedal, že choďte do rozpravy, takže takto zareagujem na vás, že áno, máte veľkú pravdu a je to tak, podpora štátu v týchto veciach je absolútne nulová a naprávajú sa takto krivdy. Lenže viete (povedané so smiechom), to tu je tak, že zvýšili si platy a na postihnutých ľudí nie sú. Ja som zvedavý, ako budú hlasovať pri tomto zákone, veľmi zvedavý. My vás podporíme.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu. Oceňujem naozaj tento návrh zákona, ktorý, samozrejme, podporíme. A je iba dobré, že nastavujete takýmito návrhmi také zrkadlo ministrovi práce, ktorý si myslí, že vyriešením desaťročného sľubu trinástych dôchodkov ministerstvo práce už nemá nič na robote. My sme dlžní ako krajina týmto ľuďom v pomoci a ja mám taký pocit, že minister práce Erik Tomáš skôr tým najslab... naj... tých naj... tie najslabšie skupiny obyvateľstva iba terorizuje, napríklad Rómov naozaj chce obrať o to málo, čo majú, o dávku v hmotnej núdzi.
No a pri tomto návrhu, ktorý vy navrhujete, ministerstvo práce, samozrejme, mlčí a nič nerobením terorizuje takisto túto skupinu obyvateľov, lebo, ako som povedal, naša krajina je dlžná ľuďom so zdravotným postihnutím. A keď si minister nao... minister Tomáš myslí, že vyriešením desaťročného sľubu, kde sľubovali v roku 2010 trináste dôchodky a teraz v roku 2024, pardon, štrnásťročného sľubu, že ministerstvo práce teraz bude iba svietiť a kúriť, tak nech sa preberie čím skôr a nech rieši presne tieto skupiny obyvateľstva, ktoré to potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu a ako povedal aj Jozef Pročko, náš klub podporí tento návrh.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za, za vaše reakcie. Ja musím povedať, že zdravotne znevýhodnení sú dlhé roky prehliadanou skupinou a myslím si, že práve to je skupina ľudí obyvateľov, ktorí, ktorých by sme, poviem to, že spoločne nemali prehliadať, či sme koalícia alebo opozícia. A naozaj je veľmi smutné to, čo ste povedali aj vy, pán poslanec Pročko,...
===== ...roky prehliadanou skupinou. A, a myslím si, že práve to je skupina ľudí, obyvateľov, ktorí, ktorí by sme poviem to, že spoločne nemali prehliadať, či sme koalícia alebo opozícia. A naozaj je veľmi smutné to, čo ste povedali aj vy pán poslanec Pročko, že pokiaľ niekto má doma zdravotne znevýhodneného prevažne teda deti, tak naozaj robia sa rôzne zbierky, nadácie pomáhajú, pomáhajú fyzické osoby, pomáhajú podnikatelia, ale proste ten, kto by mal v prvom rade pomáhať a postarať sa o, o svojich ľudí, je štát. A hovorí sa, že štát je natoľko silný, nakoľko sa dokáže postarať o tých, ktorí sú najviac odkázaní, a toto skutočne tá skupina je.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, reagujem tak trošku na výzvu pána Pročka, aby teda sa mohol prihlásiť s faktickou, i keď to hlavné som už povedala pri tom svojom vystúpení ako spravodajkyne. Myslím, že je potrebné sa vrátiť do roku 2008, keď tento zákon vznikol a začal platiť, vtedy asi úvaha tvorcov bola taká, že to rehabilitačné stredisko ktoré je v zákone, bude mať inú klientelu ako ju dnes má. Celý problém je, ktorý ja vnímam za tieto roky pôsobenia v sociálnych službách je, že tým, že máme zle zadefinované štandardy, chýbajú nám nejaké výkonnostné štandardy, chýbajú nám vlastne mnohé iné poviem, zadefinovania toho, čo, kde aká klientela má byť. Často sa nám stáva, že napríklad v zariadeniach zdravotníckeho typu akými sú hospice, sú ľudia, ktorí majú byť v zariadeniach pre seniorov, prípadne v DSS-kách, ale sú v hospicoch, lebo však inde miesto nebolo. Potom sa nám stáva, že ľudia, ktorí by mali byť DSS-ku, tak sú v rehabilitačnom stredisku, i keď pôvodný úmysel rehabilitačných stredísk bol vlastne za nejakých pár mesiacov vrátiť človeka naspäť do, do života, do reálneho života a zrejme preto tam pôvodne nebol príspevok na auto, pretože príspevok na auto sa dá poskytuje ľuďom, ktorí budú teda trvale odkázaní na prepravu motorovým vozidlom. Dnes však čelíme paradoxu, že keďže aj tento konkrétny prípad a myslím, že asi všetci poslanci Národnej rady sme dostali mail taký dosť srdcervúci, aspoň mňa teda za srdce chytil. Ocka, ktorý píše o tom, ako má dve deti, z toho jeden chlapec je už dnes dospelý, ťažko zdravotne postihnutý, ktorý chodil celý život do DSS-ky, ale to bola DSS-ka pre deti, čiže mohol tam byť len do roku, do 26 roku veku. To isté zariadenie, keďže tam bol naučený a zvyknutý na personál, na kolektív, v tomto zariadení chcel pokračovať a navyše ani do iného sa nedostal, lebo nebolo miesto, tak mu ponúkli, že môže ostať v tej iste budove, ale pre dospelých majú len rehabilitačné. Čiže on nastúpil do rehabilitačného a zrazu zistil, že keďže auto ktoré mal 12 rokov ako už spomínala kolegyňa, už je teda po dobe životnosti, lebo potrebujú nové. Splnil čo sa týka nárokov na Úrade práce to, že zdravotná odkázanosť tam je, to mu priznali, ale paradoxne nechodí do školy, nechodí do DSS-ky, chodí do rehabilitačného centra, ktoré v zákone nie je uvedené, že môže spĺňať teda, že je tam oprávnený nárok na poskytnutie motorového vozidla a z toho dôvodu to motorové vozidlo nedostal. Ja si uvedomujem, že chce to úplne hĺbkovú novelu zákona o sociálnych službách, ale nato nemáme momentálne ani čas ani priestor, navyše v opozícií ani nevieme pripraviť kompletnú novelu zákona o sociálnych službách, ale vítam teda iniciatívu pána ministra Tomáša, ktorý povedal, že za každý opozičný poslanecký klub tam môže niekto prísť k tomu okrúhlemu stolu. Ja som sa raz takéhoto okrúhleho stola zúčastnila, ďalšie pozvanie som nedostala, čiže neviem, či bol či nebol odvtedy, ale bola som iba raz, kde boli teda zastúpené aj mimovládky, aj ľudia z praxe, z kraj, zo samosprávnych krajov, z miest, čiže naozaj poctivo diskutovali o tom, čo to prináša a čo treba zmeniť. Takže len verím, že od 1. januára 2026 naozaj bude úplne zmenený zákon o sociálnych službách tak, aby bol bližšie k ľuďom, a bude zároveň aj naviazaný na financovanie, teda na kompenzácie. Do toho času, ale aby sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí naozaj čelia takýmto dovolím si povedať len byrokratickým prekážkam, lebo toto je byrokratická prekážka. Naozaj pomôže, ak by sme zmenili tú formuláciu, že doplníme rehabilitačné stredisko v zákone ako zariadenie, ktoré je, kde klient, ktorý ho navštevuje je oprávnený požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie.

Ďakujem, že môžem na vás reagovať. No ja som chcel v úvode preto, lebo naozaj ste vyzývali na podporu a chcel som presne povedať, že som zvedavý, ako budú reagovať a hlasovať koaliční poslanci. Ale tento problém naozaj dobre poznám. Dobre, my osobne sme poskytli auto takej rodine. Rok a pol naša neziskovka, ktorí nemali, nemali možnosti a chodili za nami a aj finančne sme pomáhali a ľuďom, ktorí potrebovali na takéto auto. Ale viete čo je smutné? Že tento. Alebo čo je dobré? Že tento zákon vyrieši nespravodlivosť, pretože hovorili mi, hovorili, podali si žiadosť ľudia, hovorili, no nespĺňate limity, nespĺňate limity. Že my Slovensko sme tak malé, tak za, my sme tak malé, že bolo veľké zdravotné postihnutie, ktorému nevyšli v ústrety a bolo oveľa menšie zdravotné postihnutie, len tí si to vedeli vybaviť, lebo tam bol môj strýko, teta, oco, ujo, mamova, mamina starká, koňov, ocov brat a tí dostali to auto. Zrušme tieto nezmyselné veci. Tento zákon to robí, každý dostane spravodlivo to, čo si zaslúži, a to, toto ja kvitujem, že sa naozaj odstráni aj tá, tá, ten klientelizmus, lebo to bolo strašné. A je to strašné. Viete, tu na Slovensku, keď máte známosť niekde na úrade alebo niekde, no tak rýchle si to vybavíte, rýchle pôjdete. Ale čo tí, ktorí majú postihnuté, zdravotne ťažko postihnuté deti. Nemajú žiadnych známych, starajú sa celý život o to svoje dieťa a nič iné nemajú len to svoje dieťa a chcú mu dobre. Kvitujem to a tento zákon odstráni aj tú nespravodlivosť.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Veľmi správne ste vlastne povedali, pani poslankyňa Turčanová, že, že často vlastne ľudia, ktorí, ktorí sú posúdení na to, že naozaj majú nárok alebo teda ich zdravotný stav si vyžaduje špeciálne upravené motorové vozidlo, že vlastne oni sa potom k nemu nedostanú, lebo nenavštevujú to, poviem toto, to, tú správnu sociálnu, sociálnu službu a presne toto vlastne rieši tento návrh. A myslím si, že maličkou zmenou môžeme mnohým rodinám na Slovensku takto, takto pomôcť. Takže ďakujem veľmi pekne za váš príspevok.

Ďakujem. Ja by som chcela reagovať trošku na pána Pročka, hovoril o klientelizme. No ja si nemyslím, že týmto zákonom odstránime klientelizmus, lebo myslím si, že slovenská spoločnosť je úplne prerastená klientelizmom a sme svedkami mnohých paradoxov. Tu nielenže človek, ktorý má nárok na auto sa k nemu nedostane, ale napríklad, aj nemocnica, ktorá sa stará o bábätká si musí cez Donio zbierku riešiť opravu nemocnice a je pritom to štátne zariadenie. My tých paradoxov na Slovensku máme strašne veľa, ale všetko je v tom, že sme strašne byrokratickí, na všetko máme smernice, ale tie smernice žiaľ neodhal, absolútne nezohľadňujú reálny stav, ktorý na Slovensku je a mali by sme sa snažiť tie smernice skôr prispôsobovať tomu, čo potrebujeme, aké sú reálne potreby v spoločnosti a nie umelo sa snažiť všetci prispôsobovať nejakému papieru, lebo raz nejaký úradník niečo napísal a je to nemenné,
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Predkladám návrh zákona spolu s pani Veronikou Veslárovou a pánom Ondrejom Dvořákom, je to návrh, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty. Navrhovaná zmena má za cieľ uľahčiť pacientom s celiakiou prístup k cenovo dostupnejším bezlepkovým potravinám a surovinám. Bližšie si dovolím návrh predstaviť v rozprave, do ktorej sa aj hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedeného, k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby Návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. ... na zvýšené riziko niektorých druhov rakoviny. Musím povedať, že zníženie DPH na bezlepkové potraviny nie je žiadnym luxusom a nemyslím si, že by výrazne narušilo štátny rozpočet a myslím si, že je to minimum, ktoré môžme urobiť pre rodiny, ktoré sú odkázané na bezlepkovú stravu, pretože málokedy v rodine je len poviem to, že jeden bezlepkáč. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu, pretože rodiny naozaj v budúcom roku budú čeliť výraznému zdražovaniu a ale jesť jednoducho musia a preto, ak môžete, podporte náš návrh. Ďakujem veľmi pekne.