23. schôdza

Ďakujem spravodajkyni, otváram rozpravu. Do rozpravy konštatujem, že sú dve písomné prihlášky, malo by to byť v poradí pán Adam Lučanský a potom pani poslankyňa Gažovičová.
Takže odovzdávam slovo pánovi Lučanskému, sú to obidve prihlášky za kluby, takže nech sa páči.

Ďakujem za slovo, dovolím si podať jeden pozmeňujúci návrh.
Odôvodnenie: Účelom úpravy je umožnenie zvoliť tú istú osobu za rektora vysokej školy alebo dekana fakulty najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, čím sa umožní kontinuita v riadení vysokých škôl, resp. fakúlt vysokých škôl.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prosím, pozastavte čas.

Lučanský, Adam, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Adama Lučanského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503.
1. V čl. I sa za 16 bod vkladá nový bod 17, ktorý znie:

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Gažovičová, dávam jej slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, my sme už v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona za Progresívne Slovensko upozorňovali, že považujeme akoby tému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku za veľmi dôležitú a sme presvedčení, že by sme mali ako krajina mať ambíciu neustále zvyšovať vzdelávanie a kvalitu vzdelávania na našich vysokých školách. Pripomínam, že sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najvyšší počet študentov, ktorí študujú v zahraničí. Každý piaty študent zo Slovenska odchádza študovať, najčastejšie do Českej republiky a potom aj do iných okolitých krajín a krajín Európskej únie, či už je to Maďarsko, Veľká Británia, škandinávske krajiny atď. A tým pádom vidíme nielen na základe rebríčkov kvality vysokých škôl, že väčšina našich susedov nás predbieha v kvalite vysokých škôl, ale vidíme to aj na správaní našich vlastných študentov a na tom, že tí, ktorí nám v maturitách dopadajú najlepšie, tak tí nám potom odchádzajú. A preto sme presvedčení, že keď sa ide novelizovať vysokoškolský zákon, tak tá kľúčová otázka by mala byť, že či táto novela prispeje k zvýšeniu kvality vysokých škôl. A tu sa obávame, že tá odpoveď je negatívna alebo aspoň nie jednoznačná.
Novela, táto novela vysokoškolského zákona je odôvodňovaná a odznelo to aj dneska tu v pléne, že je odôvodňovaná tým, že to vychádza z aplikačnej praxe. Čiže reaguje to na niektoré veci, ktoré sa teda jednotlivým aktérom vysokoškolského prostredia, keď to zjednoduším, zdali nejakým spôsobom zložité alebo náročné. Ale my to vidíme aj tak, že sa tu nejakým spôsobom ustúpilo často aj nejakej pohodlnosti alebo tomu, že jednoducho isté veci boli nejako zabehané, nejako sú jednoduché pre tých ľudí, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí dlhodobo pôsobia, ale ak je naším cieľom zlepšiť tú kvalitu, tak by sme sa nemali iba prispôsobovať pohodlnosti, ale mali by sme práveže tu latku nastavovať vyššie. A práve v tejto novele vidíme viacero vecí, ktoré podľa nás nezvyšujú tú latku, ale skôr sú to aj krokmi späť oproti tomu, čo sa za posledné roky vo vysokoškolskom prostredí udialo.
Na základe týchto našich výhrad, ktoré, ako hovorím, sme formulovali aj v prvom čítaní, sme s kolegyňou Ingrid Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda na záver môjho vystúpenia prečítam. Najprv by som ale skúsila tak ľudskými slovami vysvetliť, že čo vlastne navrhujeme, pozmeňujúci návrh má, myslím, sedem bodov, a potom ho celý prečítam. Zamerali sme sa na tie veci, ktoré vnímame ako najproblematickejšie. Ako sme povedali aj v prvom čítaní, vnímame tam aj niektoré veci, ktoré hodnotíme pozitívne, ako je napríklad to posilnenie alebo uvoľnenie, zjednodušene, spolupráce so zahraničím. Ale tuto sme sa zamerali hlavne na tri oblasti a za Progresívne Slovensko je to pre nás aj akoby také stanovisko, že bez týchto zmien si nevieme predstaviť tento zákon podporiť.
V tom pozmeňujúcom návrhu sa zameriavame teda na tri oblasti, ako som spomenula. Jedná sa o nezávislosť správnej rady a vôbec fungovania jednotlivých aktérov akademického prostredia. Po druhé zabezpečenie kvality funkčných miest docentov a profesorov a po tretie je to transparentnosť aj vo výberových procesoch, aj vo financovaní vysokých škôl.
Teda k tomu prvému, a to sa týka nezávislosti správnej rady. Správna rada vysokých škôl bola výrazne posilnená práve novelou, ktorá vychádzala z plánu obnovy, kedy bola predstavená nejaká jasná vízia toho, že vysoké školy na to, aby sa zlepšovali, tak sa musia viacej otvárať, musia sa viacej otvárať odborníkom zvonku, prepájať s iným prostredím, prepájať so zahraničím, a toto bola v podstate tá vízia, s ktorou sa, s ktorou sa novelizoval vysokoškolský zákon v minulom volebnom období. Tuto v tejto novele vidíme istý krok späť a to sa týka po prvé teda zloženia správnej rady a posilnením akademického senátu pri menovaní tých členov. Myslíme si, že je to krok späť, nepovažujeme tento krok za nejakým spôsobom prínosný a keď už sa ide touto cestou, tak potom navrhujeme, aby sa naozaj všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré správna rada prijíma, tak aby ich prijímala dvojtretinovou väčšinou.
Zároveň si ale myslíme, že táto novela neoprávnene oslabuje akademický senát a vedeckú radu a ich kompetencie, a z tohto dôvodu navrhujeme práve, aby sa kľúčové dokumenty vo fungovaní vysokých škôl, a to je dlhodobý zámer vysokej školy a rozpočet, aby sa k nim vopred, teda ešte pred schválením, vyjadrovali aj vedecká rada a akademický senát, lebo okrem iného napríklad akademický senát je jediný z kľúčových orgánov, kde sú zastúpení aj študenti vysokých škôl, a sú to teda tie orgány, kde, ktoré do veľkej miery budú potom ten dlhodobý zámer a ten rozpočet napĺňať.
Toto sú body, ktoré sa týkajú teda správnej rady.
Ako druhú kľúčovú oblasť vnímame práve to obsadzovanie miest, funkčných miest docentov a profesorov. A toto znovu vychádza z filozofie toho, že náš systém vysokoškolský má nejakú historickú tradíciu, ktorá sa ale ukazuje byť pomerne rigidná. Často je akoby výhodná pre tých, ktorí naozaj celý svoj profesijný život trávia v akademickom prostredí, ale je veľmi ťažké sa do toho prostredia dostať zvonku pre ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v praxi alebo ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí, kde sú tie kritéria, kde sa využívajú iné kritériá, napríklad docentské miesta vieme, že mnohé zahraničné krajiny vôbec, vôbec nepoznajú. A práve preto jeden z tých krokov, ktoré vlastne priniesla, prinieslo predošlé volebné obdobie a priniesol aj plán obnovy, bol ten dôraz na to, aby sa funkčné miesta docentov a profesorov otvorili ľuďom zvonku, či sú to ľudia z praxe, to môže byť veľké vedecké osobnosti, to môžu byť ľudia, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí. A z tohto dôvodu vnímame za dôležité, aby tá formulácia v zákone tiež bola nastavená tak, že nevyžaduje všetky tie požiadavky, ktoré bežne, bežne zákon stanovuje, ale aby to iba akoby prirovnala na tú úroveň nejakej vedeckej, vedeckej kapacity. Preto v tomto bode, pokiaľ ide o kritériá, navrhujeme zachovať status quo zákona, ale zároveň táto novela trošku rigidnejšie poníma kritériá, ale zároveň je potom menej prísna na tie komisie. A my vnímame, že by to malo byť práve naopak. Nedržme sa rigidných kritérií, nedržme sa nejakého skostnateného zoznamu, koľko, akých má byť, ja neviem, publikácií alebo čo má byť odučené, ale zabezpečme, aby tí ľudia v tej komisii, ktorí majú rozhodovať o tom, či niekto má kvalitu a kvalifikáciu na to, aby sa stal funkčným docentom alebo funkčným profesorom, aby títo ľudia naozaj rozhodovali nezávisle, aby rozumeli tomu odboru a aby dohliadli na tú kvalitu, ktorú sa snažíme dosiahnuť. A z tohto pohľadu tu práveže znovu vnímame taký krok späť, pretože sa sprísňujú kritériá, ale uvoľňuje sa, uvoľňuje sa zloženie komisie. Po novom sa vlastne navrhuje, že do tej komisie by menoval iba rektor a dekan, čo taktiež považujeme za krok späť a aj v tomto prípade si myslíme, že súčasné znenie zákona je lepšie, a navrhujeme v tejto časti zachovať status quo.
Tá tretia oblasť je transparentnosť výberových procesov a transparentnosť financovania. Tu navrhujeme tri veci. Prvá je, aby kľúčové pozície, ktoré sa obsadzujú v akademickom prostredí, a to je rektorská pozícia a pozícia členov správnej rady, aby ich verejné vypočutie kandidátov bolo aj online. Lebo jedna vec je, že teda sa povie, že je verejné a že tam niekto môže prísť, ale vieme, že v dnešnej dobe digitalizácie považujeme za oveľa rozumnejšie, alebo akoby ešte taký prirodzený ďalší krok smerom k transparentnosti, aby nebolo len to, že sú na tej miestnosti otvorené dvere, ale aby boli obrazne otvorené dvere do sveta a aby sa tie vypočutia premietali aj online. Myslíme si, že v dnešnej technologickej dobe je to akoby, tam už nie sú žiadne veľké technologické prekážky, je to naozaj o tom zvýšení tej transparentnosti a zabezpečení toho, že na tieto kľúčové miesta naozaj bude musieť byť, alebo teda bude väčší dohľad na to, aby boli vybratí tí najlepší kandidáti.
A takisto by sme privítali väčšiu transparentnosť vo financovaní a to je jedno konkrétne ustanovenie, na ktoré som upozorňovala aj v prvom čítaní, nepovažujeme za dobré riešenie, aby sa takpovediac otvorila Pandorina skrinka a umožnilo sa prideľovať dotácie na rozvoj vysokej školy bez výberového konania. Keď som na to upozorňovala v prvom čítaní, tak priamo tu v pléne odznel protiargument, že ide teda o výnimočné prípady, napríklad ako sú povodne, a že teda sa k tomu musia vyjadriť aj orgány reprezentácie vysokých škôl, čiže nie je to jednohlasné rozhodnutie ministerstva. Aby sa ale toto ustanovenie nedalo zneužiť a aby nedošlo k tomu, že naozaj ministerstvo môže bez úplne akéhokoľvek výberového konania prideľovať peniaze, tak navrhujeme, aby priamo v tom ustanovení v zákone teda bolo obmedzené, že sa to týka riešenia havarijných situácií a že tie ostatné orgány reprezentácie vysokých škôl musia na to dať súhlas. To znamená, že nielen že to dostanú na vyjadrenie, ale keď aj sa vyjadria negatívne, tak ministerstvo to môže odignorovať, ale ak teda naozaj nastane nejaká výnimočná situácia, je na tom zhoda, že z nejakého dôvodu jedna vysoká škola potrebuje viac peňazí, lebo došlo k nejakej nečakanej havarijnej situácii, tak teda nech sa tie orgány súhlasne vyjadria. A potom chápeme, že to môže ísť aj bez výberového konania.
Toto sú teda tie tri oblasti, hovorím, dokopy je, myslím, sedem tých bodov, ktoré o chvíľu prečítam. Ako som aj povedala na začiatku, považujeme to za veľmi dôležitú oblasť, chápeme, že tá kvalita vysokých škôl do veľkej miery je ovplyvnená tým, ako je to riadené zhora, a práve preto sme presvedčení, že aj v tom riadení treba v prvom rade dbať na kvalitu, treba zabezpečiť, aby tam sedeli tí najlepší ľudia, aby tam bola zabezpečená transparentnosť, aby boli jasné procesy, a potom sa tá kvalita bude môcť prenášať aj do celého vysokoškolského vzdelávania.
Ďakujem za pozornosť a idem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím, pani poslankyni. Nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 10 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 18 znie:
„18. V § 10a ods. I písm. c) sa slová „pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rady verejnej vysokej školy a na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade” nahrádzajú slovami „po jeho predložení na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy, akademickému senátu verejnej vysokej školy a po jeho schválení správnou radou."."
3. V čl. I 31. bode v § 40 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."
4. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „po ich predchádzajúcom vyjadrení akademickým senátom a vedeckou radou verejnej vysokej školy.”
5. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.”
6. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 8 znie:
„(8) Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.”
7. V čl. I 49. bode v § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa za slová „splnenie kritérií” vkladajú slová „vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií."
8. V čl. I 61. bode v § 77 ods. 6 znie:
„(6) Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na funkčné miesto profesora má päť členov. Dvoch členov výberovej komisie vymenúva rektor, z toho jedného na návrh zástupcu zamestnancov, jedného člena vymenúva vedúci príslušného pracoviska vysokej školy a jedného člena vymenúva vedecká rada vysokej školy. Piateho člena výberovej komisie vymenúva dekan, ak sa vysoká škola člení na fakulty, inak vedúci príslušného pracoviska vysokej školy. Členovia výberovej komisie musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na obsadenie príslušného funkčného miesta. Člen výberovej komisie vymenovaný vedúcim príslušného pracoviska a člen výberovej komisie vymenovaný dekanom alebo vedúcim príslušného pracoviska musia pedagogicky pôsobiť v príslušnom študijnom odbore. Na výberovom konaní sa zúčastňuje aj zástupca študentov určený študentskou častou akademickej obce príslušnej vysokej školy postupom určeným vnútorným predpisom vysokej školy. Jeden z členov výberovej komisie vymenovaných rektorom a člen vymenovaný vedeckou radou nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy. Ak je výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na obsadenie funkčného miesta profesora spojené s výberovým konaním na miesto prednostu kliniky zdravotníckeho zariadenia ako špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy podľa § 35, zloženie výberovej komisie upravuje zmluva o praktickej výučbe.”
9. V čl. I bod 63 znie:
„63. V § 89 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Na riešenie havarijných situácií môže ministerstvo školstva poskytnúť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania po predchádzajúcom súhlase orgánov reprezentácie vysokých škôl."."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Prvý, pán poslanec Habánik.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, oceňujem vaše vystúpenie, aj keď z veľkej časti s ním nesúhlasím, a my sme tieto stanoviská, samozrejme, preberali či už v rámci prvého čítania na tejto schôdzi, alebo teda v pléne Národnej rady, alebo teda na samotnom výbore. Ja som aj pripravil takú pomôcku pre členov výboru, kde som určil, ktorý orgán čo podľa súčasného znenia zákona o vysokých školách schvaľuje, berie na vedomie alebo sa len vyjadruje a ako dochádza k zámene tých jednotlivých dokumentov medzi týmito orgánmi v rámci najmä verejnej vysokej školy a že je to teda dosť zložité, obtiažne a prečo sa to teda nejakým spôsobom upratuje a zjednodušuje. A určite by som nenazval odstraňovanie tých chýb alebo nedostatkov ako nejakú pohodlnosť, pretože tá aplikačná prax práve tlačí aj na zákonodarcu, aby tie veci, ktoré nefungujú, opravil, upresnil, spresnil alebo teda aby sa urobil nejaký, nejaký poriadok, aby sa ten systém riadenia a manažmentu spružnil.
Musím vás trošku poopraviť v tom, že akademický senát nie je jediným orgánom na škole, v ktorom sú zastúpení študenti. Študenti nie sú zastúpení len vo vedeckej rade verejnej vysokej školy, v ďalších ostatných orgánoch aj vrátane správnej rady majú svojho zástupcu. A keď sa pozriete na to zo širšieho kontextu aj s ohľadom na zákon 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tak zástupcovia študentov sú vo všetkých tých radách, ktoré majú na starosti či už vnútorné systémy, akreditácie, študijné programy, všetko to, čo súvisí s implementáciou vnútorného systému zabezpečenia, zabezpečenia kvality vrátane disciplinárnych komisií, etických komisií a všetko, všetko, všetko ďalej, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ďalší v poradí, pán poslanec Hambálek.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja iba na upresnenie. Uvádzate, že sa ustúpilo pohodlnosti niekoho, tak by som poprosil, keby ste mohla konkrétnejšie povedať, v čom sa ustúpilo alebo kto ustúpil v pohodlnosti, nakoľko správna rada vysokej školy hovoríte ešte, že je krokom späť. V čom konkrétne? Pretože novela veľmi jasne rešpektuje aj záväzky z plánu obnovy a odolnosti, štát, teda ministerstvo nemôže mať väčšinu v správnej rade, a preto sa odstraňuje aj šedá zóna, že jedného člena si správna rada dopĺňa sama a nebolo vôbec jasné, odkiaľ takýto človek pochádza a aké má kvalifikačné predpoklady.
Okrem toho sa práve týmto novým návrhom ministerstva posilňuje správna rada v tom, že na niektoré oblasti musí prijímať rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou, z čoho je zrejmé, že musí dôjsť ku konsenzu. Z uvedeného je zrejmé, že ide o výrazné posilnenie postavenia správnych rád, teda opačne, odstraňuje sa šedá zóna a zvyšuje sa nielen transparentnosť, ale aj požiadavka na konsenzuálnosť. Preto vaše tvrdenia o krokoch späť by som teda poprosil troška konkrétnejšie vysvetliť.
Obdobne to platí aj pre obsadzovanie funkčných miest. Ide o výrazný posun vpred práve preto, aby sa mohli funkčné miesta docentov a profesorov, prísť aj zahraniční odborníci.
Takže len toľko, ďakujem.

Ďakujem.
A reagovať bude aj pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo.

Ďakujem za slovo aj ďakujem za konštruktívne reakcie.
Čo sa týka toho zjednodušovania a, to som si dovolila nazvať, nazvať pohodlnosť, samozrejme, nemusíme, nemusíme sa v tom, v tom zhodnúť, ide, chcete konkrétny príklad, tak napríklad práve pri tom tvorení tých komisií na funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré teraz zákon pomerne striktne hovorí, že kto všetko sa má toho, kto všetko tam má menovať. Pokiaľ mám správne informácie, práve toto bola jedna z tých vecí, ktoré zase vy nazývate, že v aplikačnej praxi boli zložité, že vysoké školy mali problém tam tých ľudí dostať a menovať, no a my sme presvedčení, že veď keď chceme naozaj kvalitné funkčné docentské a profesorské miesta, tak aj keď je možno trošku zložitejšie tých ľudí do tých komisií dostať, tak práve o tom by malo byť to zabezpečovanie kvality.
A nemyslím si, že týmto krokom by sa teraz uvoľnilo, aby tam mohli prísť aj zo zahraničia. Práveže si myslíme, že to, ako to bolo nastavené v pláne obnovy, tým, že nehovorili, že musia splniť kritériá, ale že sa musia akoby, akoby dostať na tú úroveň. Ja viem, že tá formulácia v zákone je krkolomná, ale ide o to, že vlastne majú splniť tú úroveň a práve tá komisia to má posúdiť. To znamená, že skôr si myslíme, že ten súčasný zákon umožňuje a zjednodušuje príchod ľudí zo zahraničia, len si vysoké školy musia dať tú námahu toho, aby vedeli tú komisiu zostaviť, než že sa zjednoduší to, že teda si tam, si tam niekoho menuje, menuje rektor a dekan.
Čo sa týka toho akademického senátu, tam išlo o to schvaľovanie dlhodobého zámeru. To znamená, že tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)