23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 537. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 560 zo 7. októbra 2024 a v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. (Reakcia spravodajcu.)
Vy ste sa neprihlásili ako tento. (Reakcia spravodajcu.) Tak sa odhláste najprv. Hlásite sa ako spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Dobre.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani navrhovateľka a pán spravodajca budú vystupovať v rozprave.

Ďakujem za slovo opäť. V tomto návrhu sa snažíme reagovať na vlastne dotazy, ktoré nám prichádzajú z praxe a sú to naozaj veľmi absurdné situácie, na ktoré nás upozorňujú občania. A viem, že na tieto situácie neupozorňujú len nás ako poslancov, ale upozorňujú aj verejného ochrancu práv, ktorý to zahrnul, práve volanie po tejto zmene, ktorú navrhujeme, aj do svojej výročnej správy verejného ochrancu práv za rok 2023.
Tie situácie, aby som vám veľmi prakticky vysvetlila, aké sú a na ktoré reagujeme, napríklad keď maloleté dieťa bicyklom pri jazde na bicykli narazí do auta, vznikne nejaká škoda a v momente, kedy je podozrivé to maloleté dieťa zo spáchania priestupku, tak prídavky na dieťa už ďalej nedostáva rodič, ale osobitný príjemca, čo je napríklad obec. A už pri podozrení, že je maloleté dieťa vlastne podozrivé zo spáchania priestupku väčšinou tým, že nemá vlastne priestupkovú zodpovednosť, tak dochádza k odloženiu takéhoto prípadu a aj počas toho času odloženia na základe zákona o prídavkoch je pozastavený ten normálny tok prídavkov na dieťa a prídavky na dieťa sú dané osobitnému príjemcovi. Čiže naozaj v týchto absurdných situáciách vlastne komplikujeme ľuďom život.
A je to problém, pretože práve otec dieťaťa, ktoré spôsobilo tú škodu na tom aute, čo som spomínala v úvode ako príklad, práve on popisoval, že ako jednorodič vlastne prišiel o tých 60 eur, čo je preňho príjem, ktorý potrebuje, a pritom v tej veci sa ďalej nič nedialo, pretože dieťa, keď má štyri-päť rokov, tak čo tam skonštatuje polícia vlastne. Tá vec je odložená, je podozrivé zo spáchania nejakého priestupku a správny orgán prípad odkladá na neurčito a vlastne dôsledkom toho je, že ten rodič nedostáva prídavky na dieťa pri takejto absurdnej situácii, ale dostáva ich osobitný poberateľ.
Takže preto sa snažíme tú úpravu zmeniť a to nasledovne, tak aby sa k odovzdávaniu prídavkov osobitnému príjemcovi, aby k tomu dochádzalo až v prípade, že dieťa spácha v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov opätovne priestupok. To znamená, že tam je nejaká recidíva, že to nie je len nejaká náhoda, keď bicyklom vrazí do auta alebo podobné absurdity. Čiže snažíme sa naozaj vyčistiť tú situáciu, aby sme rodičom pri takýchto nešťastných náhodách nespôsobovali, nespôsobovali ujmu a najmä rodičom, ktorí sú v zlej finančnej situácii, pretože pre nich je toto veľký problém, keď vlastne o ten príjem prichádzajú tak, že im ho niekto vydeľuje pri tom osobitnom príjemcovi a nemôžu s ním disponovať sami, a preto to riešime.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Ledecký v rozprave.

Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, ja chcem ešte doplniť, že na tento problém rovnako upozornil ochranca verejných práv a naozaj ja nepokladám za správne, keď rodiny v sociálnej núdzi, ktorí narábajú s úplne inými zdrojmi, ten balík peňazí je tak nízky, že pri akejkoľvek, pri akomkoľvek príjme, ktorý je buď z rodinných prídavkov, alebo z nejakej sociálnej dávky, ktorá sa mu zadrží, tak je to veľmi citeľné a tí ľudia majú problém potom prežiť. Ja len chcem povedať, že, ja len chcem povedať, že skúsenosť nielen zo Slovenska, z Európy, ale aj zo sveta hovorí o tom, že ak chceme riešiť akýkoľvek sociálny problém, rodinu alebo ľudí v sociálnej núdzi, tak represia tam škodí, práve naopak, snažiť sa hľadať riešenie z tejto situácie. Takže keď v minulosti ľudová strana tu presadila s pomocou strany OĽANO, že deti, ktoré nenavštevujú školskú dochádzku, budú mať, budú mať znížené rodinné prídavky, tak veľmi sme tým ľuďom nepomohli, práve naopak. Treba okamžite na individuálnej báze s tými ľuďmi rozprávať a hľadať, kde je problém, a hľadať riešenie a nie naopak, okamžite sankcia, ktorá tej rodine ešte viacej poškodí a keď dovtedy malo problém s dochádzkou jedno dieťa, tak predpokladám, že práve touto sankciou budú mať viacerí, viaceré deti s tým problém.
Je veľmi zaujímavé ešte výskum, ktorý sa robil na miere životnej spokojnosti študentov z rómskych rodín, a sa zistilo, že naozaj pracujúci a študenti, tí, čo študujú na nejakých stredných školách, majú úroveň spokojnosti oveľa-oveľa vyššiu ako ľudia nezamestnaní v rovnakom veku. Takže také mýty, že Rómom sa nechce pracovať a tak ďalej, tak tieto výskumy úplne vyvracajú.
A čo je tiež dôležité pri tejto príležitosti si uvedomiť, alebo upozorniť na to, že materskú školu navštevuje len 24 %, len 24 % z vylúčeného rómskeho prostredia detí od troch do štyroch rokov. A len 32 % detí do šiestich rokov. Keď hovoríme, že tie deti potrebujeme dostať do tých vzdelávacích inštitúcií, tak presne tieto čísla nám hovoria, že síce o tom hovoríme, ale nenapĺňame.
A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú musím spomenúť, keď riešime tento problém s deťmi, je, že stále máme množstvo žiakov, sú to tisíce žiakov, spravidla z vylúčených rómskych komunít, ktorí nám chodia na dvojzmennú prevádzku. A keďže chodia na tú dvojzmennú prevádzku, tak, prirodzene, tá kvalita výučby je nižšia a nehovoriac o tom, že nemôžu využívať tie školské inštitúcie, ktoré sú urobené, aby ďalej tým deťom pomáhali, a to je, ako je družina, ako je, ako je školský klub detí, ako je základná umelecká škola a ďalšie organizácie. Čiže tým, že im nedokážeme zabezpečiť naozaj tú prevádzku dopoludnia, alebo tú výučbu dopoludnia, tak vlastne škodíme im a nemajú rovnaký prístup k vzdelávaniu. A to je jeden z problémov, ktorý by sme mali riešiť, a mám pocit, že hovoríme o tom, ale skutočné riešenia a masívne riešenia, lebo si myslím, že toto, na toto, na riešenie tohto problému, už 30 rokov o čom hovoríme a neriešime, stačilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať opäť návrhom pani poslankyne Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie. Návrh je pod tlačou 522.
Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte zákon, uznesenie.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie, tlač 522.)

Ďakujem veľmi pekne.
Znenie uznesenia je, samozrejme, zverejnené, ale reagujem v ňom na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika si neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo záväzkov voči Európskej únii, neupdatuje informácie, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pardon? Už len dva zákony. O chvíľočku. Som sa teraz, vypadla mi myšlienka, pardon.
Takže reagujeme tam na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že si neplníme povinnosti voči Európskej únii. A pre mňa bola šokujúca, keď som si tú správu NKÚ všimla, tá pokuta, ktorá nám hrozí z pôdy Európskej únie v prípade, ak budeme pokračovať v neplnení týchto povinností. A tu vyzývame v tomto uznesení na to, aby sme zmenili náš prístup k informovaniu o hluku aj riešeniu hluku. A verím, že toto je niečo, čo by nás mohlo spájať a nemuselo politicky rozdeľovať, pretože naozaj ide o niečo, čo nám vyplýva z medzinárodných záväzkov.
Ďakujem.

Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Tomáša Szalaya, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrhu uznesenia Národnej rady.

Usmiaty deň, krásny deň, ďakujem, pán predsedajúci.
Ani nemôžem povedať, že, okrem Vladi, dámy, čiže páni, v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie, je to tlač 522.
Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil predložený návrh na prerokovanie výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Označil ho ako gestorský výbor.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov 22. októbra 2024. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého na prijatie uznesenia k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku.
Pán poslanec Sabo.