23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K úvodnému slovu. Cieľom novely zákona je zmiernenie existujúcej právnej úpravy, ktorá spôsobuje neoprávnené odoberanie prídavku na dieťa v prípadoch, keď evidentne neexistuje dôvod k takémuto kroku.
Touto novelou zákona sa snažíme zlepšiť finančnú situáciu rodín s deťmi a nevystavovať ich negatívnym následkom neopodstatneného odoberania prídavkov na dieťa.
Viac o tomto našom návrhu chcem povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 537. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 560 zo 7. októbra 2024 a v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo opäť. V tomto návrhu sa snažíme reagovať na vlastne dotazy, ktoré nám prichádzajú z praxe a sú to naozaj veľmi absurdné situácie, na ktoré nás upozorňujú občania. A viem, že na tieto situácie neupozorňujú len nás ako poslancov, ale upozorňujú aj verejného ochrancu práv, ktorý to zahrnul, práve volanie po tejto zmene, ktorú navrhujeme, aj do svojej výročnej správy verejného ochrancu práv za rok 2023.
Tie situácie, aby som vám veľmi prakticky vysvetlila, aké sú a na ktoré reagujeme, napríklad keď maloleté dieťa bicyklom pri jazde na bicykli narazí do auta, vznikne nejaká škoda a v momente, kedy je podozrivé to maloleté dieťa zo spáchania priestupku, tak prídavky na dieťa už ďalej nedostáva rodič, ale osobitný príjemca, čo je napríklad obec. A už pri podozrení, že je maloleté dieťa vlastne podozrivé zo spáchania priestupku väčšinou tým, že nemá vlastne priestupkovú zodpovednosť, tak dochádza k odloženiu takéhoto prípadu a aj počas toho času odloženia na základe zákona o prídavkoch je pozastavený ten normálny tok prídavkov na dieťa a prídavky na dieťa sú dané osobitnému príjemcovi. Čiže naozaj v týchto absurdných situáciách vlastne komplikujeme ľuďom život.
A je to problém, pretože práve otec dieťaťa, ktoré spôsobilo tú škodu na tom aute, čo som spomínala v úvode ako príklad, práve on popisoval, že ako jednorodič vlastne prišiel o tých 60 eur, čo je preňho príjem, ktorý potrebuje, a pritom v tej veci sa ďalej nič nedialo, pretože dieťa, keď má štyri-päť rokov, tak čo tam skonštatuje polícia vlastne. Tá vec je odložená, je podozrivé zo spáchania nejakého priestupku a správny orgán prípad odkladá na neurčito a vlastne dôsledkom toho je, že ten rodič nedostáva prídavky na dieťa pri takejto absurdnej situácii, ale dostáva ich osobitný poberateľ.
Takže preto sa snažíme tú úpravu zmeniť a to nasledovne, tak aby sa k odovzdávaniu prídavkov osobitnému príjemcovi, aby k tomu dochádzalo až v prípade, že dieťa spácha v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov opätovne priestupok. To znamená, že tam je nejaká recidíva, že to nie je len nejaká náhoda, keď bicyklom vrazí do auta alebo podobné absurdity. Čiže snažíme sa naozaj vyčistiť tú situáciu, aby sme rodičom pri takýchto nešťastných náhodách nespôsobovali, nespôsobovali ujmu a najmä rodičom, ktorí sú v zlej finančnej situácii, pretože pre nich je toto veľký problém, keď vlastne o ten príjem prichádzajú tak, že im ho niekto vydeľuje pri tom osobitnom príjemcovi a nemôžu s ním disponovať sami, a preto to riešime.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, ja chcem ešte doplniť, že na tento problém rovnako upozornil ochranca verejných práv a naozaj ja nepokladám za správne, keď rodiny v sociálnej núdzi, ktorí narábajú s úplne inými zdrojmi, ten balík peňazí je tak nízky, že pri akejkoľvek, pri akomkoľvek príjme, ktorý je buď z rodinných prídavkov, alebo z nejakej sociálnej dávky, ktorá sa mu zadrží, tak je to veľmi citeľné a tí ľudia majú problém potom prežiť. Ja len chcem povedať, že, ja len chcem povedať, že skúsenosť nielen zo Slovenska, z Európy, ale aj zo sveta hovorí o tom, že ak chceme riešiť akýkoľvek sociálny problém, rodinu alebo ľudí v sociálnej núdzi, tak represia tam škodí, práve naopak, snažiť sa hľadať riešenie z tejto situácie. Takže keď v minulosti ľudová strana tu presadila s pomocou strany OĽANO, že deti, ktoré nenavštevujú školskú dochádzku, budú mať, budú mať znížené rodinné prídavky, tak veľmi sme tým ľuďom nepomohli, práve naopak. Treba okamžite na individuálnej báze s tými ľuďmi rozprávať a hľadať, kde je problém, a hľadať riešenie a nie naopak, okamžite sankcia, ktorá tej rodine ešte viacej poškodí a keď dovtedy malo problém s dochádzkou jedno dieťa, tak predpokladám, že práve touto sankciou budú mať viacerí, viaceré deti s tým problém.
Je veľmi zaujímavé ešte výskum, ktorý sa robil na miere životnej spokojnosti študentov z rómskych rodín, a sa zistilo, že naozaj pracujúci a študenti, tí, čo študujú na nejakých stredných školách, majú úroveň spokojnosti oveľa-oveľa vyššiu ako ľudia nezamestnaní v rovnakom veku. Takže také mýty, že Rómom sa nechce pracovať a tak ďalej, tak tieto výskumy úplne vyvracajú.
A čo je tiež dôležité pri tejto príležitosti si uvedomiť, alebo upozorniť na to, že materskú školu navštevuje len 24 %, len 24 % z vylúčeného rómskeho prostredia, deti od troch do štyroch rokov. A len 32 % detí do šiestich rokov. Keď hovoríme, že tie deti potrebujeme dostať do tých vzdelávacích inštitúcií, tak presne tieto čísla nám hovoria, že síce o tom hovoríme, ale nenapĺňame.
A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú musím spomenúť, keď riešime tento problém s deťmi, je, že stále máme množstvo žiakov, sú to tisíce žiakov, spravidla z vylúčených rómskych komunít, ktorí nám chodia na dvojzmennú prevádzku. A keďže chodia na tú dvojzmennú prevádzku, tak, prirodzene, tá kvalita výučby je nižšia a nehovoriac o tom, že nemôžu využívať tie školské inštitúcie, ktoré sú urobené, aby ďalej tým deťom pomáhali, a to je, ako je družina, ako je, ako je školský klub detí, ako je základná umelecká škola a ďalšie organizácie. Čiže tým, že im nedokážeme zabezpečiť naozaj tú prevádzku dopoludnia, alebo tú výučbu dopoludnia, tak vlastne škodíme im a nemajú rovnaký prístup k vzdelávaniu. A to je jeden z problémov, ktorý by sme mali riešiť, a mám pocit, že hovoríme o tom, ale skutočné riešenia a masívne riešenia, lebo si myslím, že toto, na toto, na riešenie tohto problému, už 30 rokov o čom hovoríme a neriešime, stačilo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Znenie uznesenia je, samozrejme, zverejnené, ale reagujem v ňom na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika si neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo záväzkov voči Európskej únii, neupdatuje informácie, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pardon? Už len dva zákony. O chvíľočku. Som sa teraz, vypadla mi myšlienka, pardon.
Takže reagujeme tam na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že si neplníme povinnosti voči Európskej únii. A pre mňa bola šokujúca, keď som si tú správu NKÚ všimla, tá pokuta, ktorá nám hrozí z pôdy Európskej únie v prípade, ak budeme pokračovať v neplnení týchto povinností. A tu vyzývame v tomto uznesení na to, aby sme zmenili náš prístup k informovaniu o hluku aj riešeniu hluku. A verím, že toto je niečo, čo by nás mohlo spájať a nemuselo politicky rozdeľovať, pretože naozaj ide o niečo, čo nám vyplýva z medzinárodných záväzkov.
Ďakujem.

Usmiaty deň, krásny deň, ďakujem, pán predsedajúci.
Ani nemôžem povedať, že, okrem Vladi, dámy, čiže páni, v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie, je to tlač 522.
Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil predložený návrh na prerokovanie výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Označil ho ako gestorský výbor.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov 22. októbra 2024. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého na prijatie uznesenia k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov 22. októbra 2024. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého na prijatie uznesenia k problematike nadmerného hluku a jeho negatívnych dopadov na zdravie a životné prostredie nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Takže môžem rozprávať bez toho, aby som sa ponáhľal, hej? (Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.) Lebo toto je téma, o ktorej ja som schopný rozprávať hodiny a hodiny, a som vďačný za to, že ste vytvorili priestor na to, aby sme sa k tejto téme vrátili, pretože za vyše rok fungovania tejto koalície sme sa už toľko napočúvali o pomoci ľuďom, o ochrane ľudí, o ohrození našej bezpečnosti, o tom bájnom pokoji. Toľko floskúl tu zástupcovia, zástupkyne Ficovej štvrtej koalície vyriekli, no a skutek utek. A toto je taký lakmusový papierik, lebo keď si urobíme skúšku správnosti výkonom tejto koalície, tak áno, veď to vidíme, že pomáhajú svojim ľuďom a ľudia, ktorých zdravie či bezpečnosť sú dlhodobo ohrozené, tak títo ľudia sú naďalej prehliadaní. A ten sľubovaný pokoj, ten sa akosi nedostavil ani po parlamentných, ani po prezidentských, ani po eurovoľbách.
No a keď sa na ten pokoj, ochranu a bezpečnosť pozrieme optikou verejného zdravia, tak to sa nedá inak povedať, ako že je to kapitálna hanba, ako ich bývalé, ale aj táto vláda zbezobsažnili. Som práve teraz vymyslel to slovo, neviem, že či je v slovníku (povedané so smiechom), ale zbezobsažnenie je asi ten správny výraz.
V prípade problematiky environmentálneho hluku som v tomto pléne už tento rok rozprával a vtedy tu bolo tuším že ešte menej ľudí ako dnes. Je to vždy fascinujúce prihovárať sa k menšiemu počtu ľudí ako prstov na ruke. A každopádne, vtedy tu nebola ani vtedajšia ministerka zdravotníctva ako predkladateľka novely zákona o ochrane zdravia, ktorej som sa teda na neriešenie problematiky s hlukom rôznymi cestami – či už cez hodiny otázok, alebo cez interpelácie – snažil pýtať. Ona tak nejak aktívne predo mnou stále vlastne s odpoveďami utekala. A ja som sa jej vtedy, lebo to bolo aktuálne, som sa jej pýtal na vtedajšiu hrozbu správneho konania Európskej komisie, pretože vtedy sa k tomu konaniu schyľovalo. No a to už dnes je realitou.
Takže ešte raz, Vlaďa a Vlado, ďakujem za ten priestor na diskusiu, aj keď teda asi si veľmi nepokecáme. Môžeme navzájom si vymeniť nejaké svoje postoje k tomu. Chcem len vyilustrovať, že aký veľký problém na Slovensku máme s akustickým smogom. A chcem to ilustrovať na konkrétnom prípade Rakytoviec, okolo ktorých každý z nás pravidelne chodí, čiže vieme, kde sa Rakytovce nachádzajú, vieme, ako rýchlo tade autá chodia a ako tam prekračujú rýchlosť, a môžeme si domyslieť, aký dopad to má na tie domácnosti, ktoré v blízkosti žijú svoje životy. Rakytovce sú mestskou časťou Banskej Bystrice, zároveň sú naozaj ukážkový príklad, taký zlý príklad toho, ako sa človek na Slovensku, resp. nielen človek, ale aj skupina ľudí a domácností snažia dlhodobo dovolať svojho práva neúspešne, pretože sú prehliadaní štátom a inštitúciami. Rakytovce vnímam ako naozaj vskutku škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže z R1, pričom ani po tom, čo bol tento prípad opakovane medializovaný, tak neprišlo k náprave a neprišlo k náprave doteraz ani po tom, čo na prípad upozornil verejný ochranca práv pán Dobrovodský.
V skratke, ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu, a ministerstvo vtedy nariadilo NDS-ke, aby vykonala sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, a preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá, samozrejme, ako viete, dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť hotová až v roku 2032. Čo keď si teda dáme do reality a do časovej osi, to by znamenalo teda, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojho problému s hlukom, ktorý je stále akútnejší, pochopiteľne, pretože doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa dočkali riešenia svojho problému 15 rokov od podania podnetu. A možno dobre šípite, že tento problém trvá, pochopiteľne, ešte dlhšie, pretože z dostupných meraní vieme, že hluk v tejto lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Už vtedy bola identifikovaná táto oblasť ako problémová. Z podnetu VOP vyplynulo, že meraniami hluku tu bolo zistené 9- až 23-percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto územie. 9- až 23-percentné, samozrejme, v závislosti od merania. No a aj kvôli tomuto pán Dobrovodský, pán ombudsman, požiadal ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové opatrenia, a ministerstvo teda okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá je prisľúbená do roku 2032, nenariadilo žiadne iné náhradné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré by aspoň čiastočne mitigovali to vystavenie nadmernému hluku, ktoré dlhé roky, pochopiteľne, znižuje nielen kvalitu života, lebo veď akože keď vám za obývačkou stále chodí nejaký kamión, tak to asi nie je veľmi bezpečné, ale ohrozuje aj fyzické a duševné zdravie. O tom si povieme možno neskôr. Čiže keď to napočítame, podľa toho by to znamenalo teda, že Rakytovce majú pri plnom vedomí štátu žiť dve desaťročia v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom. Taký je fakt. A ani ministerstvo dopravy a ani NDS-ka očividne teda nemajú naponáhlo a to dodám teda, že v Rakytovciach žije viac ako 500 ľudí – a nikoho to nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie a tiež práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované čl. 44 a 40 ústavy, a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré sú garantované čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. No a tieto práva boli, prosím pekne, priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky.
Aby som to skrátil, tak nám sa tu potom teda vlastne stala situácia, že máme teda problém s hlukom a v tomto roku sme riešili ten spomínaný vládny návrh zákona a vtedy sme už vedeli teda, že sa schyľuje k tomu sporu s Európskou komisiou. A prišiel nám sem vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia a ja som vtedy kritizoval, že ten návrh bol nielen teda bezobsažný, ale aj bez ambícií, pretože on neprišiel s ambíciou priniesť nápravu ani v kontrole, ani vo vymožiteľnosti. Jediné, čo ten návrh priniesol, bolo, že priniesol zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčných plánov, čiže ja som to vtedy nazval a ono sa to vlastne aj potom tým konaním otvoreným na Európskom súdnom dvore potvrdilo, že to bol generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Generálny pardon v zmysle vypracovania akčných plánov na znižovanie akustického smogu, pričom tieto akčné plány sú zákonom definované. Máme zákonnú povinnosť vypracovávať akčné plány, nielen samosprávy, ale aj prevádzkovatelia železníc a ciest. No a generálny pardon hovorím v tom zmysle, že ani Národná diaľničná spoločnosť, ani Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, nemali včas v zmysle zákona aktualizované svoje akčné plány, hoci už dávno predtým mali byť hotové, no a toto bolo vlastne až do príchodu tej spomínanej novely tolerované.
No a vtedy som sa teda pýtal pani ministerky, že kde je nejaká ambícia priniesť vyšší kontroling a vyššiu vymožiteľnosť. Povedala mi, že na niečom sa pracuje, že príde to niekedy, možno, hádam čoskoro. Máme tu nového ministra, toho keď som sa pýtal, tak pozeral na mňa prekvapene. Ja chápem teda, že aj on je sám prekvapený, že kde sa to ocitol a akej situácii čelí (povedané s pobavením), ale, kolegyne a kolegovia, my máme na stole infringement a naozaj, že vo vzduchu je hrozba, že budeme platiť brutálnu pokutu za rokmi nesplnenú povinnosť. A pre mňa je jednoducho, ja tomu nerozumiem, ako nielen tento kabinet, ale aj tie predchádzajúce kabinety pri plnom vedomí toho, že koľko škôd environmentálnych je tu napáchaných, že nikomu, nikoho netlačí v topánke, ako sa hovorí, že poďme s tým niečo spraviť.
Jedna vec je akustický smog, kde teda je rozbehnuté konanie. No a potom tu máme aj mnohé ďalšie kategórie, máme tu znečistenie ovzdušia, tá istá situácia. Jelšava, hej? Opäť vidíme, aká je tam smogová situácia, nikoho to netrápi, nejdeme ďalej, nenapredujeme.
To isté odpadové hospodárstvo. Máme, ja si myslím, že to bude najvyššia pokuta, ktorú Slovenská republika dostane za odpadové hospodárstvo, za skládky, a aj tak na minulej schôdzi, koncom, sem prišli zástupcovia strany HLAS, korí si úplne že flagrantne prílepkom k nesúvisiacemu zákonu tam šupli odklad povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku, čím priťažili nielen tomu prebiehajúcemu sporu, ale priniesli absolútny chaos a nepredvídateľnosť do samosprávneho prostredia, do priemyslu a priťažili ešte, resp. zvýšili to riziko, že nielen prehráme európsky súd, ale že nás ešte aj priemysel bude žalovať.
Čiže máme problém za problémom a my sa tu v tomto pléne nevenujeme tomu, ako že ako ich urýchlene riešiť, ale nejak to tak fiktívne odkladáme, že veď ono sa to hádam niekedy nejako, niekto to vyrieši a medzičasom my tu strácame už rok čas a koalícia si tu fúka svoje vlastné boliestky. Kde začať, hej, ÚŠP, RTVS, LGBTI, mimovládky, budúci týždeň transparenty. Naozaj? Tak, koľko nás tu je? Dva, štyri, šesť, sedem. O tomto by sme sa tu mali rozprávať pri plnej účasti o naozaj reálnych problémoch, o reálnom ohrození zdravia, bezpečnosti ľudí. A je hanba, že k tejto téme sme sa dostali v piatok popoludní pred poloprázdnym plénom a nikoho to netankuje. Mne je to strašne ľúto, štve ma to, som rozčúlený a bolí ma to, pretože tí ľudia z Rakytoviec toto dnes pozerajú, vidia to a toto je odpoveď na ich problém.
Je mi to ľúto, prepáčte.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K tomuto návrhu má, paradoxne, inšpirovala moja investigatívna činnosť posledných mesiacov, kedy som sa venovala vlastne obchodovaniu s pupočníkovou krvou a okrem tých zistení, ktoré som priniesla v blogu, ma zarazil aj fakt, aká široká je reklama na zdravotné služby, napríklad odberov pupočníkovej krvi, ktoré aj na základe vyjadrení Slovenskej hematologickej spoločnosti pri autológnom odbere, to znamená, že pre to dieťa, ktoré to má akože v budúcnosti využiť, sú tie spôsoby medicínskeho využitia mizivé. Hej, že tam sa bavíme proste o 0,04 %, kedy by to mohlo byť využité, a napriek tomu to tie spoločnosti, ktoré s tým obchodujú, vlastne inzerujú ako niečo život zachraňujúce, niečo čo proste vlastne keď dáte odobrať dieťaťu tú pupočníkovú krv, tak máte náhradný diel, v prípade akéhokoľvek ochorenia ho to postaví na nohy a pomôže mu to, čo je, samozrejme, nepravda, pretože toto, toto dáta nehovoria. A napriek tomu sa takýmito veľmi nafúknutými a často aj z môjho pohľadu zavádzajúcimi informáciami inzeruje takáto zdravotná služba, ktorá v konečnom dôsledku má aj negatívny dopad na toho novorodenca, pretože ak sa matka rozhodne pre ten odber, tak treba povedať, že tomu dieťaťu nedotepe ten pupočník do konca. To znamená, že nemôže benefitovať naplno ten jeho neonatálny systém z tej dotepanej krvi, a tým pádom sa rozhodli pre to biznisové riešenie, kde veria, že mu to prinesie väčší zdravotný benefit, keď to nechajú odobrať, zmraziť a v prípade nejakých komplikácií zdravotných to v budúcnosti využijú. Čiže tu máme naozaj nelimitovaný priestor na reklamu takýchto zdravotných služieb, ktoré operujú s dátami, ktoré nie sú pravdivé, a nemáme to v našom právnom poriadku nijako chránené, nijako ošetrené.
Máme zákonom ošetrené reklamy o liekoch. Pomerne dobre ich máme ošetrené, ale zabudli sme ošetriť zdravotné výkony a práve takéto zdravotné výkony, ktoré môžu mať naozaj negatívne dopady v nejakých smeroch. Takže o toto sa snažím v tomto návrhu, aby sme priniesli poriadok aj do reklamy o takýchto službách. A má tento návrh zákona dva hlavné ciele.
Prvým cieľom je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom a nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, ktoré schvaľuje príslušný orgán Slovenskej republiky alebo Európskou liekovou agentúrou. A taktiež sa prostredníctvom tejto novely snažím sprísniť podmienky reklamy pre všetky zdravotné výkony tak, aby v reklame nemohli byť používané manipulatívne a zavádzajúce informácie, ktoré neposkytujú pacientom ako pravdivý obraz o tej zdravotnej službe a o tom zdravotnom výkone a jeho dôsledkoch.
Viac v rozprave, kam sa hlásim.

... čo je, samozrejme, nepravda, pretože toto, toto dáta nehovoria. A napriek tomu sa takýmito veľmi nafúknutými a často aj z môjho pohľadu zavádzajúcimi informáciami inzeruje takáto zdravotná služba, ktorá v konečnom dôsledku má aj negatívny dopad na toho novorodenca, pretože ak sa matka rozhodne pre ten odber, tak treba povedať, že tomu dieťaťu nedotepe ten pupočník do konca. To znamená, že nemôže benefitovať naplno ten jeho neonatálny systém z tej dotepanej krvi, a tým pádom sa rozhodli pre to biznisové riešenie, kde veria, že mu to prinesie väčší zdravotný benefit, keď to nechajú odobrať, zmraziť a v prípade nejakých komplikácií zdravotných to v budúcnosti využijú. Čiže tu máme naozaj nelimitovaný priestor na reklamu takýchto zdravotných služieb, ktoré operujú s dátami, ktoré nie sú pravdivé, a nemáme to v našom právnom poriadku nijako chránené, nijako ošetrené.
Máme zákonom ošetrené reklamy o liekoch. Pomerne dobre ich máme ošetrené, ale zabudli sme ošetriť zdravotné výkony a práve takéto zdravotné výkony, ktoré môžu mať naozaj negatívne dopady v nejakých smeroch. Takže o toto sa snažím v tomto návrhu, aby sme priniesli poriadok aj do reklamy o takýchto službách. A má tento návrh zákona dva hlavné ciele.
Prvým cieľom je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom a nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, ktoré schvaľuje príslušný orgán Slovenskej republiky alebo Európskou liekovou agentúrou. A taktiež sa prostredníctvom tejto novely snažím sprísniť podmienky reklamy pre všetky zdravotné výkony tak, aby v reklame nemohli byť používané manipulatívne a zavádzajúce informácie, ktoré neposkytujú pacientom ako pravdivý obraz o tej zdravotnej službe a o tom zdravotnom výkone a jeho dôsledkoch.
Viac v rozprave, kam sa hlásim.