23. schôdza

Takže môžem rozprávať bez toho, aby som sa ponáhľal, hej? (Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.) Lebo toto je téma, o ktorej ja som schopný rozprávať hodiny a hodiny, a som vďačný za to, že ste vytvorili priestor na to, aby sme sa k tejto téme vrátili, pretože za vyše rok fungovania tejto koalície sme sa už toľko napočúvali o pomoci ľuďom, o ochrane ľudí, o ohrození našej bezpečnosti, o tom bájnom pokoji. Toľko floskúl tu zástupcovia, zástupkyne Ficovej štvrtej koalície vyriekli, no a skutek utek. A toto je taký lakmusový papierik, lebo keď si urobíme skúšku správnosti výkonom tejto koalície, tak áno, veď to vidíme, že pomáhajú svojim ľuďom a ľudia, ktorých zdravie či bezpečnosť sú dlhodobo ohrozené, tak títo ľudia sú naďalej prehliadaní. A ten sľubovaný pokoj, ten sa akosi nedostavil ani po parlamentných, ani po prezidentských, ani po eurovoľbách.
No a keď sa na ten pokoj, ochranu a bezpečnosť pozrieme optikou verejného zdravia, tak to sa nedá inak povedať, ako že je to kapitálna hanba, ako ich bývalé, ale aj táto vláda zbezobsažnili. Som práve teraz vymyslel to slovo, neviem, že či je v slovníku (povedané so smiechom), ale zbezobsažnenie je asi ten správny výraz.
V prípade problematiky environmentálneho hluku som v tomto pléne už tento rok rozprával a vtedy tu bolo tuším že ešte menej ľudí ako dnes. Je to vždy fascinujúce prihovárať sa k menšiemu počtu ľudí ako prstov na ruke. A každopádne, vtedy tu nebola ani vtedajšia ministerka zdravotníctva ako predkladateľka novely zákona o ochrane zdravia, ktorej som sa teda na neriešenie problematiky s hlukom rôznymi cestami – či už cez hodiny otázok, alebo cez interpelácie – snažil pýtať. Ona tak nejak aktívne predo mnou stále vlastne s odpoveďami utekala. A ja som sa jej vtedy, lebo to bolo aktuálne, som sa jej pýtal na vtedajšiu hrozbu správneho konania Európskej komisie, pretože vtedy sa k tomu konaniu schyľovalo. No a to už dnes je realitou.
Takže ešte raz, Vlaďa a Vlado, ďakujem za ten priestor na diskusiu, aj keď teda asi si veľmi nepokecáme. Môžeme navzájom si vymeniť nejaké svoje postoje k tomu. Chcem len vyilustrovať, že aký veľký problém na Slovensku máme s akustickým smogom. A chcem to ilustrovať na konkrétnom prípade Rakytoviec, okolo ktorých každý z nás pravidelne chodí, čiže vieme, kde sa Rakytovce nachádzajú, vieme, ako rýchlo tade autá chodia a ako tam prekračujú rýchlosť, a môžeme si domyslieť, aký dopad to má na tie domácnosti, ktoré v blízkosti žijú svoje životy. Rakytovce sú mestskou časťou Banskej Bystrice, zároveň sú naozaj ukážkový príklad, taký zlý príklad toho, ako sa človek na Slovensku, resp. nielen človek, ale aj skupina ľudí a domácností snažia dlhodobo dovolať svojho práva neúspešne, pretože sú prehliadaní štátom a inštitúciami. Rakytovce vnímam ako naozaj vskutku škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže z R1, pričom ani po tom, čo bol tento prípad opakovane medializovaný, tak neprišlo k náprave a neprišlo k náprave doteraz ani po tom, čo na prípad upozornil verejný ochranca práv pán Dobrovodský.
V skratke, ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu, a ministerstvo vtedy nariadilo NDS-ke, aby vykonala sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, a preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá, samozrejme, ako viete, dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť hotová až v roku 2032. Čo keď si teda dáme do reality a do časovej osi, to by znamenalo teda, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojho problému s hlukom, ktorý je stále akútnejší, pochopiteľne, pretože doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa dočkali riešenia svojho problému 15 rokov od podania podnetu. A možno dobre šípite, že tento problém trvá, pochopiteľne, ešte dlhšie, pretože z dostupných meraní vieme, že hluk v tejto lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Už vtedy bola identifikovaná táto oblasť ako problémová. Z podnetu VOP vyplynulo, že meraniami hluku tu bolo zistené 9- až 23-percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto územie. 9- až 23-percentné, samozrejme, v závislosti od merania. No a aj kvôli tomuto pán Dobrovodský, pán ombudsman, požiadal ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové opatrenia, a ministerstvo teda okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá je prisľúbená do roku 2032, nenariadilo žiadne iné náhradné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré by aspoň čiastočne mitigovali to vystavenie nadmernému hluku, ktoré dlhé roky, pochopiteľne, znižuje nielen kvalitu života, lebo veď akože keď vám za obývačkou stále chodí nejaký kamión, tak to asi nie je veľmi bezpečné, ale ohrozuje aj fyzické a duševné zdravie. O tom si povieme možno neskôr. Čiže keď to napočítame, podľa toho by to znamenalo teda, že Rakytovce majú pri plnom vedomí štátu žiť dve desaťročia v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom. Taký je fakt. A ani ministerstvo dopravy a ani NDS-ka očividne teda nemajú naponáhlo a to dodám teda, že v Rakytovciach žije viac ako 500 ľudí – a nikoho to nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie a tiež práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované v čl. 44 a 40 ústavy, a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré sú garantované v čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. No a tieto práva boli, prosím pekne, priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky.
Aby som to skrátil, tak nám sa tu potom teda vlastne stala situácia, že máme teda problém s hlukom a v tomto roku sme riešili ten spomínaný vládny návrh zákona a vtedy sme už vedeli teda, že sa schyľuje k tomu sporu s Európskou komisiou. A prišiel nám sem vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia a ja som vtedy kritizoval, že ten návrh bol nielen teda bezobsažný, ale aj bez ambícií, pretože on neprišiel s ambíciou priniesť nápravu ani v kontrole, ani vo vymožiteľnosti. Jediné, čo ten návrh priniesol, bolo, že priniesol zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčných plánov, čiže ja som to vtedy nazval a ono sa to vlastne aj potom tým konaním otvoreným na Európskom súdnom dvore potvrdilo, že to bol generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Generálny pardon v zmysle vypracovania akčných plánov na znižovanie akustického smogu, pričom tieto akčné plány sú zákonom definované. Máme zákonnú povinnosť vypracovávať akčné plány, nielen samosprávy, ale aj prevádzkovatelia železníc a ciest. No a generálny pardon hovorím v tom zmysle, že ani Národná diaľničná spoločnosť, ani Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, nemali včas v zmysle zákona aktualizované svoje akčné plány, hoci už dávno predtým mali byť hotové, no a toto bolo vlastne až do príchodu tej spomínanej novely tolerované.
No a vtedy som sa teda pýtal pani ministerky, že kde je nejaká ambícia priniesť vyšší kontroling a vyššiu vymožiteľnosť. Povedala mi, že na niečom sa pracuje, že príde to niekedy, možno, hádam čoskoro. Máme tu nového ministra, toho keď som sa pýtal, tak pozeral na mňa prekvapene. Ja chápem teda, že aj on je sám prekvapený, že kde sa to ocitol a akej situácii čelí (povedané s pobavením), ale, kolegyne a kolegovia, my máme na stole infringement a naozaj, že vo vzduchu je hrozba, že budeme platiť brutálnu pokutu za rokmi nesplnenú povinnosť. A pre mňa je jednoducho, ja tomu nerozumiem, ako nielen tento kabinet, ale aj tie predchádzajúce kabinety pri plnom vedomí toho, že koľko škôd environmentálnych je tu napáchaných, že nikomu, nikoho netlačí v topánke, ako sa hovorí, že poďme s tým niečo spraviť.
Jedna vec je akustický smog, kde teda je rozbehnuté konanie. No a potom tu máme aj mnohé ďalšie kategórie, máme tu znečistenie ovzdušia, tá istá situácia. Jelšava, hej? Opäť vidíme, aká je tam smogová situácia, nikoho to netrápi, nejdeme ďalej, nenapredujeme.
To isté odpadové hospodárstvo. Máme, ja si myslím, že to bude najvyššia pokuta, ktorú Slovenská republika dostane za odpadové hospodárstvo, za skládky, a aj tak na minulej schôdzi, koncom, sem prišli zástupcovia strany HLAS, korí si úplne že flagrantne prílepkom k nesúvisiacemu zákonu tam šupli odklad povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku, čím priťažili nielen tomu prebiehajúcemu sporu, ale priniesli absolútny chaos a nepredvídateľnosť do samosprávneho prostredia, do priemyslu a priťažili ešte, resp. zvýšili to riziko, že nielen prehráme európsky súd, ale že nás ešte aj priemysel bude žalovať.
Čiže máme problém za problémom a my sa tu v tomto pléne nevenujeme tomu, ako že ako ich urýchlene riešiť, ale nejak to tak fiktívne odkladáme, že veď ono sa to hádam niekedy nejako, niekto to vyrieši a medzičasom my tu strácame už rok čas a koalícia si tu fúka svoje vlastné boliestky. Kde začať, hej, ÚŠP, RTVS, LGBTI, mimovládky, budúci týždeň transparenty. Naozaj? Tak, koľko nás tu je? Dva, štyri, šesť, sedem. O tomto by sme sa tu mali rozprávať pri plnej účasti o naozaj reálnych problémoch, o reálnom ohrození zdravia, bezpečnosti ľudí. A je hanba, že k tejto téme sme sa dostali v piatok popoludní pred poloprázdnym plénom a nikoho to netankuje. Mne je to strašne ľúto, štve ma to, som rozčúlený a bolí ma to, pretože tí ľudia z Rakytoviec toto dnes pozerajú, vidia to a toto je odpoveď na ich problém.
Je mi to ľúto, prepáčte.

Okrem tých ľudí z Rakytoviec to sleduje, sledujú aj žiaci 8. ročníka zo Základnej školy Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, ktorých pozdravujem na balkóne. (Potlesk.)
Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, nechce? Pán spravodajca? (Reakcia navrhovateľky.) Bojujete o spravodajcov, nemôžte to naťahovať. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prehodíme tie dva body, pani navrhovateľka? (Reakcia navrhovateľky.) Dobre.
Čiže prejdeme na bod, na tlač 610, čo je návrh poslancov Marcinkovej, Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame.
Máme to uvedené ako tlač 610, prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 634.
Pani poslankyňa Marcinková je navrhovateľka. Kto bude spravodajcom? (Reakcia navrhovateľky.) Pán poslanec Pročko.
Nech sa páči, pani navrhovateľka, uveďte zákon.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 610.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K tomuto návrhu má, paradoxne, inšpirovala moja investigatívna činnosť posledných mesiacov, kedy som sa venovala vlastne obchodovaniu s pupočníkovou krvou a okrem tých zistení, ktoré som priniesla v blogu, ma zarazil aj fakt, aká široká je reklama na zdravotné služby, napríklad odberov pupočníkovej krvi, ktoré aj na základe vyjadrení Slovenskej hematologickej spoločnosti pri autológnom odbere, to znamená, že pre to dieťa, ktoré to má akože v budúcnosti využiť, sú tie spôsoby medicínskeho využitia mizivé. Hej, že tam sa bavíme proste o 0,04 %, kedy by to mohlo byť využité, a napriek tomu to tie spoločnosti, ktoré s tým obchodujú, vlastne inzerujú ako niečo život zachraňujúce, niečo čo proste vlastne keď dáte odobrať dieťaťu tú pupočníkovú krv, tak máte náhradný diel, v prípade akéhokoľvek ochorenia ho to postaví na nohy a pomôže mu to, čo je, samozrejme, nepravda, pretože toto, toto dáta nehovoria. A napriek tomu sa takýmito veľmi nafúknutými a často aj z môjho pohľadu zavádzajúcimi informáciami inzeruje takáto zdravotná služba, ktorá v konečnom dôsledku má aj negatívny dopad na toho novorodenca, pretože ak sa matka rozhodne pre ten odber, tak treba povedať, že tomu dieťaťu nedotepe ten pupočník do konca. To znamená, že nemôže benefitovať naplno ten jeho neonatálny systém z tej dotepanej krvi, a tým pádom sa rozhodli pre to biznisové riešenie, kde veria, že mu to prinesie väčší zdravotný benefit, keď to nechajú odobrať, zmraziť a v prípade nejakých komplikácií zdravotných to v budúcnosti využijú. Čiže tu máme naozaj nelimitovaný priestor na reklamu takýchto zdravotných služieb, ktoré operujú s dátami, ktoré nie sú pravdivé, a nemáme to v našom právnom poriadku nijako chránené, nijako ošetrené.
Máme zákonom ošetrené reklamy o liekoch. Pomerne dobre ich máme ošetrené, ale zabudli sme ošetriť zdravotné výkony a práve takéto zdravotné výkony, ktoré môžu mať naozaj negatívne dopady v nejakých smeroch. Takže o toto sa snažím v tomto návrhu, aby sme priniesli poriadok aj do reklamy o takýchto službách. A má tento návrh zákona dva hlavné ciele.
Prvým cieľom je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom a nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, ktoré schvaľuje príslušný orgán Slovenskej republiky alebo Európskou liekovou agentúrou. A taktiež sa prostredníctvom tejto novely snažím sprísniť podmienky reklamy pre všetky zdravotné výkony tak, aby v reklame nemohli byť používané manipulatívne a zavádzajúce informácie, ktoré neposkytujú pacientom ako pravdivý obraz o tej zdravotnej službe a o tom zdravotnom výkone a jeho dôsledkoch.
Viac v rozprave, kam sa hlásim.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Pročkovi, nech nás informuje o záveroch výboru.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 610. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Jediná pani navrhovateľka je prihlásená v rámci rozpravy. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Na základe aktuálnej platnej právnej úpravy je regulácia reklamy zdravotných výkonov minimálna. Môžme povedať, že takmer žiadna. Môžme sa v tejto oblasti opierať o zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 147/2001 o reklame. Tieto zákony však neposkytujú alebo poskytujú len všeobecný rámec práv spotrebiteľa a povinných náležitostí reklamy a konkrétne sa reklame zdravotných výkonov vôbec nevenujú. Ako predkladateľka predmetného návrhu zákona mám za to, že takáto právna úprava je nedostatočná a je potrebná zmena, pretože zdravotné výkony, samozrejme, majú obrovský dopad a ich inzercia potom na to samotné rozhodnutie toho spotrebiteľa a informovanosť o tom zdravotnom výkone. Čiže možno vychádzať napríklad z regulácie reklamy liekov, ktorá je v zákone o reklame § č. 8 explicitne upravená a sú stanovené naozaj prísne podmienky, za ktorých môžu byť lieky na Slovensku propagované.
Neviem, možno kolega Szalay bude vedieť na to zareagovať, že prečo to je tak, že pri liekoch sme takí prísni, ale pri zdravotných výkonoch sme proste neurobili nič, aby sme nejak toho spotrebiteľa, v tomto prípade často pacienta, ochránili. V tomto kontexte, samozrejme, vnímam špecifické postavenie liekov na trhu ako osobitnej komodity, avšak rovnaký, resp. podobný prístup by mal byť uplatňovaný aj pri reklame zdravotných výkonov, pardon. (Rečníčka si odkašľala.) Nakoľko podobne ako lieky, tak aj zdravotné výkony môžu mať vplyv na zdravie pacienta a aj negatívny vplyv na zdravie pacienta, v prípade tých výkonov, ktoré som ja spomenula, aj na integritu. A môžu zneužívať aj veľmi zraniteľnú situáciu, v ktorej sa pacient nachádza, ak ide o ženu pri pôrode, ktorá sa vlastne má rozhodnúť, či nechá, alebo nenechá zobrať tú pupočníkovu krv svojmu dieťaťu. Takže, takže to sú, to sú tie dôvody, prečo si myslíme, že takúto úpravu by sme mali mať.
A veľmi rada by som išla do detailov, ale priznám sa, že mi to hrdlo nedovoľuje, tak len v krátkosti. V prvom rade chceme do zákona uviesť povinnosť uvádzať pri reklamách zdravotných výkonov informáciu, že ide o reklamu. Pretože to, že ide o inzerciu, nemáte nikde napísané. Napríklad pri zdravotných výkonoch, ktoré som spomínala, keď je odber pupočníkovej krvi na knižkách tehotenských, keď vám začne tehotenstvo, všade máte inzerované vlastne, aké to je prospešné pre vás dať si odobrať pupočníkovu krv, ale nikde nie je explicitne napísané, že ide o reklamu. A zároveň je veľmi dôležité povedať, že pri propagácii takýchto služieb chceme explicitne do zákona dostať, že musia mať vedecky podložené a vecne správne výsledky takýchto výkonov. Nemôžme hovoriť, že to zachráni život dieťaťu, keď to na Slovensku ešte nikdy nezachránilo dieťaťu žiaden život. Napriek tomu 160-tisíc ľudí sa rozhodlo pre tú službu, to je akože veľká masa v päťmiliónovej krajine. A predpokladám, že boli uvedení do omylu, keďže, keďže sa táto inzercia neopierala o realitu.
A ako predkladateľka návrhu zákona som tiež presvedčená, že reklama zdravotných výkonov, pardon (rečníčka si odkašľala), musí spĺňať a musí dodržiavať aj ďalšie komplexné práva, ktoré, ktoré pri takýchto spotrebiteľských službách musíme, musíme zachovávať. A je pre mňa dôležité, aby tie zdravotné výkony, ktoré inzerujeme, boli schválené EMOU alebo slovenskými orgánmi, pretože dnes sa bežne deje, že sú inzerované zákroky, ktoré, ktoré nie sú schválené, ktoré môžu mať negatívne dopady, kde nie je proste podložený výsledok nejakým výskumom alebo klinickou štúdiou, a my na Slovensku jednoducho bez nejakej právnej limitácie ich inzerujeme.
Toľko odo mňa, ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka vystúpila. Pán spravodajca asi nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať prvé čítanie návrhu poslancov Marcinkovej, Ledeckého, ktorým sa mení zákon č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti.
Máme to uvedené ako tlač 600, návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 624.
Pani poslankyňa Marcinková uvádza, pán Tomáš Szalay bude spravodajcom. Ďakujem.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 600.)

Ďakujem. Hlavným cieľom predkladanej novely zákona, ktorá je už v tomto pléne po druhý raz predkladaná, je oslobodenie sprievodcov maloletých pacientov, to znamená ich rodičov alebo ich opatrovníkov a podobne, do dvanásteho roku života dieťaťa od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici.
Prečo je to dôležité? Poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.