23. schôdza

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch, pani poslankyňa Puškárová v zastúpení pána Janasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 č. 612 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona vo výboroch v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 56 z 21. novembra 2024 odporúčal návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 238 z 26. novembra 2024 odporúčal návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV spoločnej správy s odporúčaním ho schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorským výborom, z 26. novembra 2024 č. 64. Týmto uznesením ma výbor poveril ako náhradníčka za pána spravodajcu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, skončila som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, rád by som povedal aj v druhom čítaní pár slov k vládnemu návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Ako som uviedol teda už v prvom čítaní, rozumiem tomu zámeru, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. V zásade s ním súhlasím. Regulácia povolaní v niektorých prípadoch je potrebná, ja to tiež uznávam, ale aj teda z požiadaviek Európskej únie vyplýva, že by mala byť primeraná, mala by iba v nevyhnutnej miere a nemala by pôsobiť diskriminačne voči občanom iných krajín Európskej únie. A toto má zabezpečiť test proporcionality, že keď sa mení právna úprava vo vzťahu k regulácii povolaní, tak najprv sa posúdi, že či tá regulácia spĺňa tieto náležitosti, čiže či je primeraná, či slúži k dosiahnutiu deklarovaného cieľa a či je nevyhnutná, či nepôsobí diskriminačne. A predpokladám, že to dobre funguje vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov, ktoré prechádzajú riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Problém to môže byť už teda pri skrátenom legislatívnom konaní. A to, čo sa vlastne rieši týmto návrhom zákona, sú poslanecké návrhy a najmä pozmeňujúce návrhy a v tejto súvislosti sa otvára aj zákon o rokovacom poriadku.
Čiže ten cieľ je podľa môjho názoru správny, vyplývajúci teda priamo aj z požiadaviek Európskej únie, že sa to má týkať aj pozmeňujúcich návrhov, lebo cez pozmeňujúce návrhy možno obchádzať ten riadny legislatívny proces. Len teda vyslovil som v prvom čítaní pochybnosť, či tá úprava na úrovni zákona o rokovacom poriadku je dostatočná vo vzťahu najmä k pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom v zásade je to nejaká zvýšená administratíva pre predkladateľov, ale však to je v poriadku, treba, aby rešpektovali naše záväzky voči Európskej únii, ale vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom je situácia niekedy taká, že sa o desiatej predloží v pléne pozmeňujúci návrh a o jedenástej sa o ňom hlasuje a je schválený. Čiže podľa môjho názoru to, ako je to tam navrhnuté, je síce jak deklarovanie nejakého zámeru, ale v realite ten zámer bude dosť náročné naplniť, keby sa dodržiavali lehoty napríklad medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, čo by malo byť v zmysle rokovacieho poriadku minimálne 48 hodín, ale vždycky, teda vždycky, no skracuje sa to, keď to hlasovanie príde skôr, veľmi často, skoro vždy. Niekedy tá lehota je naplnená z dôvodu, že trebárs rokujeme v piatok a hlasovať budeme až v utorok, tak vtedy je tá lehota dodržaná.
Tak mňa by zaujímalo teda, akým spôsobom sa má, sa má prakticky uplatňovať, či pán minister alebo niekto z koaličných poslancov má predstavu, ako sa tu bude reálne uplatňovať, aby sme nemali napísané, že sa má vykonať test proporcionality aj vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom. Len teda v tom režime a v tej rýchlosti, v akom sa rokuje v parlamente, tak tam na to nebude, nebude priestor. Asi by pri tomto type zákonov, ktoré regulujú povolania, v tomto type pozmeňujúcich návrhov, ak sa má stihnúť nejaký test proporcionality aj v nejakom zrýchlenom režime, tak by mal, tak by malo sa natiahnuť čas medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom. To by si asi vyžiadalo nejakú podrobnejšiu, podrobnejšiu úpravu, ale teda diskutovali sme o tom aj na výbore a, samozrejme, uvidíme, čo prinesie prax, ako sa to reálne bude uplatňovať, či to neostane iba na papieri.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je práve pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Prišiel s ním pán poslanec Glück. Je to opäť rozširujúci pozmeňujúci návrh, netýka sa toho, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Týka sa rokovaní výboru pre európske záležitosti. Je to v zákone o rokovacom poriadku, tak je to síce prilepené, ale nie je to prílepok, lebo čl. II noveli... čl. II toho návrhu novelizuje rokovací poriadok, čiže nie je to, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. A teda § 58a, ktorý upravuje fungovanie výboru pre európske záležitosti, v ods. 6 uvádza, že poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. A pán poslanec Glück na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sa tá povinnosť zmenila na možnosť, teda člen vlády mal byť, nemal byť povinný zúčastniť sa, ale že sa môže zúčastniť. A mal by byť akurát povinný vhodným spôsobom informovať členov výboru, čo mohlo znamenať, že pošle písomnú informáciu.
To sa neschválilo, lebo teda jednak zaznela tam kritika zo strany, zo strany opozície a jednak zrejme ani HLAS s tým celkom nesúhlasil. Tak potom pán poslanec Glück na pokračovaní výboru na ďalší deň, alebo o dva dni, alebo koľko to bolo, tak predložil upravenú verziu toho pozmeňujúceho návrhu, ktorá už bola schválená. Stala sa súčasťou spoločnej, spoločnej správy, ktorá hovorí o tom, že teda nieže nie je povinný, ale má sa doplniť do toho ustanovenia, že ak sa poverený člen vlády nemôže zúčastniť rokovania výboru pre európske záležitosti, je povinný dať sa zastúpiť iným členom vlády.
No a tu by tiež teda zaujímal názor, názor predkladateľa, lebo zachytil som verejné vyjadrenia predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ferenčáka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí, lebo tá zmena znamená, že v zásade sa člen vlády, a problém je to najmä pri premiérovi, nebude musieť zúčastňovať zasadnutí výboru. Bude mať nejaký dôvod, že si vymyslí, vymyslí iný program a nechá sa zastupovať, zastupovať nejakým iným členom vlády, pričom ten iný člen vlády nemá tie potrebné informácie, ako môže mať, môže niečo odprezentovať nejaké stanovisko, ale je to, je to niečo podobné, ako na hodine otázok keď odpovede za jedného člena vlády číta iný člen vlády.
Ja som včera kládol otázky napríklad ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi a prečítala ich pani ministerka kultúry Šimkovičová. A kládol som otázky ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a prečítal ich pán minister financií Kamenický. A teda hodina otázok nie je iba o tom, že poslanci dostanú nejakú odpoveď, to môžu dostať aj písomne, ale že majú možnosť položiť doplňujúcu otázku a na tú doplňujúcu otázku člen vlády odpovie. No ale keď som sa pani ministerky Šimkovičovej pýtal k téme, ktorá súvisí s rezortom pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, no tak ako nebola mi veľmi schopná povedať. Mohla povedať svoj názor. No a pán minister Kamenický takisto za pána ministra Blanára veľmi veľa toho nepovedal.
A ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh, tak to bude podobná situácia. Bude môcť jednak ísť minister za ministra, bude môcť sprostredkovať nejakú informáciu, ale prípadné doplňujúce otázky nebude vedieť, nebude vedieť zodpovedať. A navyše napríklad špeciálne v prípade premiéra, no tak toho žiadny iný člen vlády na rokovaniach Rady Európskej únie zastupovať nemôže. Ministri sa, myslím, navzájom môžu zastupovať, ale premiéra nemôžu zastupovať. Čiže poslanci nebudú mať možnosť komunikovať s tým členom vlády, buď teda s premiérom, alebo s ministrom, ktorý zastupuje Slovensko v orgánoch Európskej únie, nebudú mu môcť klásť otázky, dávať podnety, nebudú počuť jeho reakcie, ak bude využívať tú možnosť, ktorú pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, ktorý sa dostal do spoločnej správy, lebo na ústavnoprávnom výbore bol schválený, ak toto bude, toto bude platiť.
A znamená to aj zásadné oslabenie výboru pre európske záležitosti, ktorý má osobitné postavenie medzi výbormi. Lebo ostatné výbory v podstate predstavujú poradné orgány pre Národnú radu, teda nemyslím tie špeciálne výbory, ktoré majú svoju funkcie, tie osobitné kontrolné výbory, ale bežné výbory ak niečo schvália, tak je to nejaké stanovisko, o ktorom ďalej bude ešte niekto rokovať. Napríklad, napríklad máme tu pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, schválil ho ústavnoprávny výbor, ale aby sa stal súčasťou schváleného zákona, musí o tom ešte hlasovať Národná rada a schváliť ten pozmeňujúci návrh, čo dúfam, že v tomto prípade neschváli. Ale výbor pre európske záležitosti v podstate nahrádza Národnú radu, lebo je upravený v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A teda to, aké je stanovisko Slovenskej republiky k nejakým veciam, o ktorých sa rokuje na úrovni Európskej únie, tak niekto o tom musí rozhodnúť. Ten návrh dáva vláda a schvaľuje to potom, schvaľuje to potom Národná rada. Ale Národná rada delegovala túto svoju právomoc na výbor pre európske záležitosti. A okrem vecí, keď si Národná rada vyhradí, že v pléne chce rozhodnúť o nejakej záležitosti, ktorú považuje za mimoriadne dôležitú, alebo je nejako politicky atraktívna, tak túto pôsobnosť Národnej rady vykonáva výbor pre európske záležitosti.
Týmto pozmeňovákom bude spôsobené, že výbor pre európske záležitosti bude o veciach môcť rokovať bez toho, aby tam bol ten príslušný člen vlády, ktorý má danú tému v portfóliu, vo svojej právomoci a ktorý bude zastupovať Slovenskú republiku na rokovaní orgánu Európskej únie.
Tak viem, že toto nie je celkom z oblasti školstva, ale teda je to v zákone, ktorý predkladá pán minister školstva, tak by ma aj teda zaujímalo, že aký je jeho názor na túto vec, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu, samozrejme, lebo ten obsah je podľa môjho názoru problematický, ale aj z hľadiska, aj z hľadiska tej formy, že sa to prilepí k zákonu, ktorý obsahovo nesúvisí s tou témou, lebo teda síce, áno, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Takže budem rád, keď sa pán minister k tomu vyjadrí.
Ďakujem.

Ďakujem.
Jedna faktická, poslankyňa Jurík.

Ďakujem, pán kolega, za vašu analýzu, najmä teda toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa týka výboru pre európske záležitosti, a absolútne s ňou súhlasím, že sa jedná o akúsi snahu urobiť z výboru, ktorý má špeciálne postavenie, len ďalší akýsi vraj výbor, ktorý by sa podobal na to, čo tu zažívame pri hodine otázok a síce len trápne divadielko. A ja sa pravdepodobne teda aj podľa toho, že ako sa bude situácia ohľadom tohto pozmeňováka vyvíjať, vyjadrím pred tretím čítaním, takže asi tu budeme zase z radov koalície počuť také to bučanie, že Ježiš, Bože, zase. Takže už vopred upozorňujem. Ale dnes som iba chcela povedať, že ja považujem za maximálne drzé a prepáčte mi teda za ten výraz, ale neviem to ináč pomenovať, že poslanec, ktorý ani nie je riadnym členom daného výboru, ale náhradným členom, ktorý sa nikdy nezúčastnil žiadneho rokovania tohto výboru, si dovolí takýmto spôsobom zasahovať do kompetencií a fungovania výboru, ktorý, ešte raz, má špeciálne postavenie, pretože je navyše jeho fungovanie regulované aj ústavným zákonom. A ak teda cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo odbremeniť pána premiéra od toho, aby niekedy, keď mu to časovo nevychádza, nemusel ísť na výbor, tak to sa dá urobiť úplne inak a my sme doteraz aj vo výbore nie raz boli ochotní nejakým spôsobom sa prispôsobiť. Výbor totižto vždy, čo sa týka tých časov, sa prispôsoboval termínom úradu vlády. Takže to sa jedná čisto o akúsi výhovorku, že niekedy to nesedí a pán premiér sa potom musí ponáhľať. Tu ide o niečo úplne iné, a síce ako ste to veľmi dobre, pán kolega, pomenovali, o snahu spraviť z tohto výboru hodinu otázok 2.
Ďakujem.

Poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Jurík, no áno, to býva aj na tej hodine otázok tak, že niekedy člen vlády nepríde a teda špeciálne premiér, ktorému kladú otázky poslanci z klubu SMER – sociálna demokracia. A už sa teda stalo, ja som to zažil aj teda osobne, že bola napr. vyžrebovaná moja otázka napriek tomu, že boli položené desiatky otázok od poslancov SMER-u, a teda pán premiér zrovna mal vtedy nejakú, nejakú cestu na východ Slovenska a nezúčastnil sa, nezúčastnil sa hodiny otázok, čiže mal dôvod, dôvod neprísť. Čiže považujem za veľmi nebezpečné robiť toto vo vzťahu k výboru pre európske záležitosti, ktorý, súhlasím, má špeciálne postavenie a má význam, lebo prijíma stanoviská, ktoré zaväzujú zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie a v podstate rozhoduje o veciach, o ktorých by inak mala rozhodovať Národná rada.
A áno, ten spôsob je tiež zvláštny. Bolo to prinesené na rokovanie výboru, čiže mohlo to byť ešte horšie, keby teraz tu nejaký poslanec vystúpil s takým pozmeňujúcim návrhom a dozvedeli by sme sa o tom až teraz alebo okrem tých, ktorí sú teraz prítomní, by to možno nikto ani nezaregistroval. Čiže áno, ten výbor je predsa len trochu lepší, ale tiež je to v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, nijako to nesúvisí s tou hlavnou témou zákona a s obsahom návrhu zákona, určite by sa to takýmto spôsobom robiť nemalo. Teda vôbec by sa to nemalo robiť, aj keď súhlasím s obsahom, ale ak niekto má takýto zámer, no tak nech predloží návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý bude toto obsahovať a nech to teda prejde normálnym celým, komplexným legislatívnym procesom.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spravodajkyňa? A súčasne ju žiadam, aby oznámila termín hlasovania o tomto návrhu. (Reakcia spravodajkyne.) V utorok o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Tým sme vyčerpali všetky legislatívne návrhy pána ministra Druckera a pokračujeme, pokiaľ mám dobré podklady, v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu.
Vo štvrtok 5. decembra neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ poslanec Igor Matovič, ktorému odovzdám slovo, a mal by sa pripraviť zástupca gestorského výboru pán Janckulík.
Máte tu z gestorského výboru zástupcu? (Reakcia z pléna.) Kto bude miesto Janckulíka? Či je tu? (Reakcia z pléna.) Jakab, dobre.
Takže nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 296.)

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som tretíkrát začínal vlastne ten istý zákon predstavovať. Nie je to kvôli nám, ale je to kvôli tomu, že včera tu mal mindráky predsedajúci Tibor Gašpar, kedy keď som si len dovolil sa opýtať, teda že čo sú hranice slušnosti, podľa čoho ma vykázal zo sály deň pred tým, aby ich teda definoval, lebo teda keď už máme hrať podľa nejakých pravidiel, bolo by dobré poznať tie pravidlá, aby to nebola svojvôľa, ktorá je teda skorej znakom diktatúry ako demokracie, tak Tibor Gašpar nebol schopný definovať jednu jedinú vec, ktorá mu vadila vlastne na mojom vystúpení. Tým pádom bolo evidentné, že to bolo presne opačne, ako komunikoval do verejnoprávnej televízie, kde hovoril, že jemu nič nevadilo, že som hovoril o ňom, že to aj v pohode chcel, aby som sa vyrozprával, ale teda vadilo mu, že som niečo hovoril o voličoch SMER-u. No ale teda medzi prvým a druhým upozornením som hovoril len a len o zločinoch Tibora Gašpara, o devastačných účinkoch týchto zločinov práve na rozpočty rodín s deťmi, lebo keď policajný prezident dovolí, aby sa rozkrádali verejné financie určené pre rodiny s deťmi, tak logicky že to dopadne tak, že rodiny s deťmi potom na to doplatia. No a toto sa ho dotýkalo, a teda keďže on si o sebe myslí, že keď si oblečie oblek za 30-tisíc eur, tak zrazu je slušný človek, tak keď som ho tu vyzliekol takto donaha s argumentami a presne o tom, ako na to doplatia rodiny s deťmi, tak zrazu bol dotklivý a preto mi zobral slovo.
No ale dobre, teraz o tom zbytočne už hovoriť. Včera mi zobral slovo, dnes zase sme mohli chvíľku sa na túto tému baviť, keď som mohol vystúpiť pred tým, jako začal svoje body minister Drucker a teda, lebo teda zase ten bol predradený, takže teraz na záver tohto pracovného týždňa sa dostávame opäť k tomuto návrhu. Ja som už v úvodnom slove toho povedal dosť. Takže úvodné slovo by som týmto považoval za ukončené a potom sa hlásim do rozpravy.
A poprosím svojho spravodajcu, nech sa sem dostaví.