23. schôdza

16-3
Ja vám absolútne rozumiem, ale je potrebné urobiť zmenu komunikácie ministerstva, čo je jedna z mojich nevyžiadaných, mnohých nevyžiadaných rád, komunikácia ministerstva zdravotníctva v tejto téme je slabá, v tejto chvíli sociálne siete ovládli odborári a naratív o tom, ako nespravodlivo je nastavené financovanie slovenského zdravotníctva, určujú oni. Ministerstvo sa nebráni, neukazuje alternatívne, teda skutočné dáta, aby vyvrátilo tvrdenia odborárov a týmto si len zamiešavame na ďalšie problémy. Jedným z tých problémov je, že napríklad nebudú zo štátnych nemocníc akciové spoločnosti, ktoré by mohli byť riešením pre časť problémov, ktoré slovenské zdravotníctvo trápi. A možno sa aj viaceré ďalšie nesprávne rozhodnutia urobia len preto, lebo odborári argumentujú nesprávnymi odbornými dátami. Majú svoju agendu, majú si ju presadzovať, majú sa venovať mzdám, pracovným podmienkam, ale zasahovať do toho, že kde bude stáť nemocnica alebo akú bude mať právnu formu, to je podľa mňa mimo kompetencií a rozsahu ich činnosti.
Nuž, ja viem, že toto je jeho SLK, k SLK som sa vyjadril. Chcel by som jeden drobný bodík urobiť v tej vecnej zložke, nie som si istý, či sa mi dnes podarí ešte dostať sa do rozpravy v podvečer.
Zákon, ktorý predkladáte, je zákon, ktorý upravuje tie veci, ktoré boli trestné, v núdzovom stave ich presúva do mimoriadnej situácie, čo je miernejšia forma nátlaku, trošku znižuje tú trestnú sadzbu z dvoch rokov na jeden rok v prípade neuposlúchnutia a rieši tie práceneschopenky. Boli sme svedkami toho, že pred dvoma rokmi si lekári navzájom vypisovali péenky, aby nemuseli nastúpiť do práce, aj keby im to niekto prikázal, však chorého človeka nemôžete posielať do práce, a ja neviem, no včera pán riaditeľ univerzitnej nemocnice Majer povedal, že neverí, že takí lekári sú, ktorí by vypisovali podvodné péenky, tak vravím, skúsenosť z roku 2022 je, že takí lekári sú, čo vypisujú podvodné péenky kamarátom a neexistuje na vesmír, v ktorom by ste dokázali tú péenku spochybniť.
No tak v tomto parlamente sme myslím, že dnes schvaľovali jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý umožňuje Sociálnej poisťovni zrušiť péenku v prípade, že posudkový lekár zistí, že nebola vystavená v súlade so zákonom. Čiže je možné zrušiť péenku, ktorá už bola vystavená, a tento navrhovaný návrh zákona, ktorý, ktorý tu máme pred sebou, umožňuje, aby tú péenku vystavoval štátom určený lekár, ktorý povie, či je, alebo nie je ten ošetrovaný pacient-lekár skutočne chorý a zrelý na práceneschopenku.
Povedzme, že práceneschopenky máme ošetrené, ale nechcem dávať teraz veľký návod odborárom, ale OČR-ky ošetrené nie sú. To znamená, že nebude taký veľký problém, možno si budú požičiavať deti medzi sebou tí doktori, aby mohli mať nejaké deti, ale tie OČR-ky nie sú ošetrené. Pri feminizácii slovenského zdravotníctva významná časť tých lekárov sú ženy. Viem si živo predstaviť, že sa nedajú na péenku, ale dajú sa na OČR-ku a uniknú tej snahe, snahe ich donútiť chodiť do práce. Každopádne to považujem za márny, márny úmysel toto dosiahnuť, že týmto zákonom ich prijmem pracovať a dovolím si takúto jednu paralelu. V tejto krajine sme mali núdzový stav a mimoriadne situácie súvisiace s covidom. A nedávno sme tu dostali na pretras zákon, že všetky tie porušenia zákona počas takýchto výnimočných okolností sa premlčiavajú, že nebudeme, nebudú musieť tí ľudia už platiť pokuty, tí, ktorí ich vtedy zaplatili, tým sa tie peniaze vrátia, ako kebyže vlastne sa nič nestalo, skutok sa nestal.
Veľmi zásadným spôsobom to ohrozuje nejakú legitimitu a udržateľnosť toho, toho právneho povedomia.
Ako k tomu majú pristúpiť teraz tí lekári, ktorí vidia, že sa odpustil, odpustili covidové priestupky, covidová amnestia, ako sa majú k tomu teraz postaviť? Povedia si že okej? Keď zákony sú platné maximálne jedno volebné obdobie a potom sa urobí zásadná revízia, tak stačí im možno počkať tri roky a o tri roky príde iná vláda a povie, že sorry, toto, to, čo tu urobil Fico so Šaškom, to sú, to boli, to bola, to bolo zlé, odpustime lekárom tie pokuty, prípadne ich odškodnime za to, ak nebodaj museli nejaké pokuty zaplatiť alebo ísť do väzenia a rozložíme dôveru v tento právny štát, najmä keď je o tom takáto v zásade opozično-koaličná polemika. Nemyslím si, že je to dobré riešenie. Myslím si, že máte rokovať, hoci rozumiem, že musíme mať plán B a plán C pre tú situáciu, v tejto chvíli si myslím, že ide zatiaľ o predčasné konanie.
Som hlboko presvedčený, pán minister, že sa na konci dňa dohodnete. Vyzývam vás k tomu, vás aj pána Visolajského, aby slovenský pacient nemusel od 1. januára v bolestiach trpieť a hľadať nejakého zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Tak ďakujem za pozornosť.

Tomáš, ja si to odbijem takto s faktickou a potom aj kolegom oznamujem, už nemusím vystúpiť v pléne, lebo v podstate si povedal všetko, čo by som povedala ja, tak nemusí to tu zaznievať dvakrát a nemusím zdržiavať kolegov. Teda doplním iba to, čo by som ešte povedala navyše, a to je, na rozdiel od mnohých kolegov ja súhlasím s tým, že v tomto prípade na rozdiel od iných skrátených legislatívnych konaní je úplne opodstatnené to skrátenie, hej, lebo, áno, naozaj nám tu vlastne hrozí vážna situácia od 1. 1.
Teda môj dôvod nepodporiť toto skrátené konanie nie je v tom, že by teda nebolo opodstatnenie. Ten dôvod je v tom, že ten tlak ste si spôsobili, vážená vláda, bohužiaľ, sami, a to konkrétne tak, že ste odhlasovali, že, a teraz akože ja to stále budem hovoriť, lebo je to pravda, vy ste odhlasovali ministerstvo športu za 260 mil. napríklad, a zobrali to zdravotníkom z platov bez toho, aby sa predtým s nimi o tom rokovalo. Toto spôsobilo teda vlastne výpovede a preto tu máme teraz túto situáciu. A rozumiem, že ju musíte riešiť, ale ona v prvom rade nemala vzniknúť. A keď už vznikla, tak napriek tomu, že ja si myslím o odborároch, že sú často ešte nebezpečnejší ako politici alebo minimálne rovnako nebezpeční a nepustila by som ich ani do kuchyne, a nie ešte na nejaké ministerstvo, tak v žiadnom prípade si nemyslím, že je riešením zobrať ľuďom slobodu. Pretože toto, opakujem, sa netýka len lekárov, ale aj sestier, praktických sestier, pôrodných asistentiek, Tomáš, ja to vždy zabudnem, rádiologických technikov a sanitárov, takže naozaj sa to týka viacerých. Zároveň raz sa to schváli, už sa to môže použiť hocikedy a snáď tu nežijeme v nejakom policajnom štáte, že keď raz je niekto nespokojný vo svojom zamestnaní, nech si o ňom myslíme čokoľvek, snáď má mať tú slobodu, jednoducho nebyť v tom zamestnaní. Medzi tými lekármi sú aj takí, ktorí normálne chceli prestúpiť na iné pracovné miesto.
S týmto ja proste nesúhlasím.

Pán poslanec Szalay, hovoril si o tom, že nie sme v kritickej situácii. Hovoril si to z hľadiska času, že v tej kritickej situácii budeme možno, možno až 28. decembra. Ale moja otázka je, a to možno by mi skôr pán minister ako ty ju vedeli zodpovedať, či sme v kritickej situácii z hľadiska právneho. Lebo ak sa tvrdí, že sú alebo môžu byť ohrozené životy a zdravie ľudí v dôsledku tej situácie, v ktorej sa možno čoskoro ocitneme, tak je to dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale ak sú ohrozené životy a zdravie ľudí, tak je to aj dôvod na vyhlásenie núdzového stavu.
A teda ak je možné tú situáciu riešiť napríklad vyhlásením núdzového stavu, tak prinajmenšom nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie alebo teda ak nie, tak mňa by zaujímalo, že čo podstatné, možno okrem tých vypisovaní a tých péeniek, nie je možné riešiť v súčasnom právnom stave napríklad tým núdzovým stavom.
Ja chápem, že mimoriadna situácia je mäkší zásah do práv, ale ak dnes máme prostriedky na to, aby sme tú situáciu zvládli, tak to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo dôvod na skrátené legislatívne konanie je, keby sme nemali k dispozícii žiadne prostriedky. Ale ak vie vláda cez vyhlásenie núdzového stavu ošetriť ten problém, ktorý chce v budúcnosti riešiť vyhlásením mimoriadnej situácie, tak podľa môjho názoru to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Je to možno dôvod na zmenu právnej úpravy, ale normálnym legislatívnym procesom, lebo nie sme v situácii, že vláda nemá nástroje, ktoré potrebuje, aby tú situáciu zvládla. Teda ak sa nemýlim a ak teda nie je v tom zákone niečo, čo súčasný právny stav ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Toto bol že veľmi zaujímavý názor Ondreja Dostála. Nemôžem naňho reagovať, lebo ho vôbec nemám v hlave spracovaný, ale vidím, že pán minister si robí poznámky. (Reakcia zpléna.) Dostál má vždy pravdu.
Ja som chcel k tomu ešte povedať jeden bod, ktorý som si tu zabudol poznačiť, a to je tá olympijská hala v Šamoríne. Tuším 20 mil. eur to má stáť a na toto peniaze máme. Tie mzdy, ktoré požadovali odborári dorovnať zo 6,4 na 9,7 %, čo je nejakých, vraj nejakých 60, 62 euro v čistom, na ročnej báze sú výrazne menej, ako stojí olympijská hala v Šamoríne. Čiže ak sú peniaze na olympijskú halu v Šamoríne a nie sú peniaze na platy lekárov, ja to považujem za dosť blbú alokáciu zdrojov a dosť blbú prioritizáciu problémov v tejto krajine zo strany vlády. Niekto sa musel rozhodnúť, že ideme podporovať šport a nejdeme podporovať zdravotníctvo a ideme urobiť HLAS-u obrovský problém, pretože HLAS si to teraz celé vyžerie, lebo má na starosti zdravotníctvo. Ja toto považujem za absolútne neférovú hru so slovenskými pacientmi, ktorá je podľa mňa že veľmi cynická zo strany premiéra, ktorý sa k tejto téme vôbec, aleže vôbec nevyjadruje a necháva ju vyžrať ministrovi zdravotníctva.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, tak tu máme ďalšie skrátené legislatívne konanie. O tom bude teda aj môj príspevok, akým spôsobom vláda skrátené legislatívne konania využívala aj doposiaľ a akým spôsobom ho využíva v tomto prípade. Tentokrát ním vláda rieši svoju neschopnosť zabezpečiť fungujúce zdravotníctvo po trinástich rokoch vlády Roberta Fica a SMER-u, tak to nie je pre pána premiéra Roberta Fica ani premiérska téma, čo tam po plesnivých, rozpadávajúcich sa nemocniciach, čo tam po tom, že na základné prístroje a liečbu napríklad pre choré deti sa skladáme vo všelijakých darcovských výzvach. Už naozaj čakám len, kedy sa začneme zbierať na tú bájnu diaľnicu do Košíc alebo na nejakú novú nemocnicu, keďže stále ani to sa nerealizuje. A vlastne my sa aj skladáme každý deň, volá sa to dane, len tie sa akosi rozkotúľavajú na rôzne iné záľuby tejto vlády, napríklad vládne business jety.
A ak som teda dobre počítala, toto je už 45. skrátené legislatívne konanie súčasnej vlády a v tomto kontexte by som pripomenula aj z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí týkajúcom sa novely trestných kódexov konštatoval, že čelíme situácii upadajúcej legislatívnej kultúry a tie skrátené legislatívne konania sú toho bez pochyby súčasťou. Z tých 45 spomeniem pár, ktoré to pekne demonštrujú, pretože poukazujú práve na ten širší ústavnoprávny problém, ktorý tu podľa mňa máme pri takomto nadužívaní skrátených legislatívnych konaní.
Mali sme tu napríklad skrátené legislatívne konanie k lex atentát, ktorý priniesol obmedzenie zhromažďovacieho práva a doživotnú rentu pre premiéra v reakcii teda na pokus o atentát na premiéra Roberta Fica. Nevadí teda, že to vôbec nesúviselo, tá právna norma, ktorá tu bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, a podľa mňa teda neboli naplnené ani dôvody pre samotné skrátené legislatívne konanie, aj tak ste si to tu pretlačili. A my dnes teda podávame na Ústavný súd podnet na posúdenie nesúladu lex atentát s ústavou vrátane posúdenia aj samotného skráteného legislatívneho konania, keďže naozaj tu dochádza k jeho nadmernému používaniu, ako som už spomínala, toto je štyridsiate piate.
Spomeniem aj skrátené legislatívne konanie k zákonu o krajinnom plánovaní, ktoré bolo predložené do parlamentu ešte 7. 6. 2024 a dnes teda po šiestich mesiacoch tento zákon stále nie je ani schválený a ani tak skoro nebude, keďže bol opäť presunutý na ďalšiu schôdzu vo februári.