23. schôdza

76-2
Zaujímavá je aj tá otázka, že teda ako je to s tými finančnými požiadavkami alebo mzdovými požiadavkami, lebo teda zo strany štátu alebo vlády sa argumentuje tým, že je to 60, neviem, koľko eur na jedného lekára, takže či naozaj toto je dôvod pre to, aby bola ohrozená zdravotná starostlivosť, keď sú tie požiadavky na takejto úrovni.
Ale tá otázka, samozrejme, môže byť aj obrátená, že z hľadiska dopadov na štátny rozpočet je to koľko,10, 12, no dobre, tak akože zachytil som, že teda je to na úrovni tak športovej haly v Šamoríne, tak či naozaj toto stojí za to, aby sa ten konflikt ďalej vyhrocoval.

Pán poslanec Bartek.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Krajčí, vaše vystúpenie ste začali polemizovaním o tom, že koľko tu sedí koaličných a opozičných poslancov. Boli to práve vaši kolegovia z OĽANO, ktorí tu včera vykríkali, že tu nikto nie je. A teraz vy pri takejto dôležitej téme, pri ktorých nám oni včera vyčítali, že tu nesedíme pri dôležitých témach, tak vy za OĽANO tu sedíte jediný. Takže odkážte to aj svojim kolegom, pretože vykríkali to, a nebudem komentovať ani ďalšiu časť opozície, ktorá tu nie je vôbec prítomná a inak z opozície ste tu traja poslanci. Teda aj pre záznam, pretože včera ste nám vyčítali toto isté a tento zákon, ktorý prerokúvame, je násobne dôležitejší. Viete, to vaše slabošstvo, vy ste dali tým lekárom kľúč, vaša slabosť a vaše ustupovanie dalo tým lekárom kľúč na to, že tie výpovede a hodené plášte zaženú vládu do kúta. A takto nemôžeme postupovať ďalej, pretože sa nám to raz vráti ako bumerang a tie verejné financie to jednoducho neunesú. Vy ste opäť predviedli klasický príklad farizejstva OĽANO, keď ste vo vláde nič sa vám nedá, nič nemôžete, zle sily vám hádžu polená pod nohy, ale keď ste v opozícii, zrazu máte patent na rozum a na všetko. Čiže mne je vás úprimne trochu, pán Krajčí, aj ľúto a nehnevajte sa na mňa, prestaňte už s touto demagógiou. Sám veľmi dobre aj viete, že pán Visolajský prichádza stále s novými a novými podmienkami. Raz sa naplní 90 %, on potom príde s ďalšími bodmi. Potom sa naplní 19 bodov, potom príde s ďalšími. Ja už mám osobne pocit z toho, že pánovi Visolajskému naozaj o žiadnu dohodu nejde. Ďakujem za slovo.

S reakciou pán poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne za diskusiu, naozaj, úprimne. Pán kolega, ja vám odporúčam si možno aj pozrieť článok, ktorý bol v Denníku N, ktorý sa volá Menšie nemocnice pochopili, že sa oplatí nerobiť. Ako je to s ich financovaním a prečo na tom získava Penta a AGEL, ale však, samozrejme, môžte povedať, že novinár to zle vidí, ale tu sú priamo citáty. Napríklad poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní Penta, rovnako ako sieť nemocníc Penta Hospitals hovorí, že dáva finančné postihy 5-10 % zo zazmluvnenej sumy. Ak by nemocnica urobila aj o 20 % menej, úhrada sa zníži len o 10 %, ale to je už extrém. Bežne sa hýbeme v tých 5 %. Čiastočne to hovorí, čo hovoríte vy, ale je dosť možné, neviem presne, v čom vy máte skúsenosť, že niektoré nemocnice to majú oveľa prísnejšie nastavené, ale niektoré, žiaľ, to nemajú tak prísne nastavené a toto je práve problém, v tom financovaní je úplný neporiadok. Ako sa s kým tá ktorá poisťovňa dohodne, tak to má spravené. A toto je práve priestor na to, urobiť v tom poriadok.
A to, že ten systém je nastavený teraz tak, že im sa oplatí nerobiť a potom zarobia viac, to je podľa mňa zlý systém, jednoznačne zlý systém a s tým systémom treba niečo urobiť.
Pán kolega Bartek, no viete, napríklad tuná môj kolega poslanec Stachura z KDH vám dal krásny návod k progresívnej výpovednej lehote, mali ste to tu v parlamente. Mohli ste to schváliť a nemuseli ste byť v tejto situácii. Takže nehádžte vinu na tých ďalších, vy ste kľudne už za vašej éry mohli zamedziť tomu, čo sa teraz stalo. Ďakujem pekne.

Ďalšou vystupujúcou... Pán minister, keď chcete diskutovať, prihláste sa do rozpravy, môžte vystúpiť.
Ďalšou vystupujúcou v rozprave by mala byť pani poslankyňa Cigániková, nie je v sále, prepadá jej poradie.
Pán poslanec Stachura, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, teda áno, aj kolegyne, kolegovia, no, v prvom rade naozaj ma to neteší, v akom stave sa momentálne nachádzame, pretože sme to mali tuná pred dvoma rokmi a v roku 2011 tiež a opäť sme tam, kde sme boli. A možno začnem trošku netradične tým, čo som si prečítal dnes na fórach, pretože fóra dnes, hlavne tie lekárske horeli a zdravotníci, lekári sa vyjadrovali k tomu, čo ide parlament prijať, teda tú mimoriadnu situáciu. A odcitujem jedného kolegu, ktorý povedal že: "Do konca roka mám desať 24-hodinových služieb a tak sa mi zdá, že v tom lochu to nebude až také zlé, lebo si aspoň konečne oddýchnem." Toto povedal jeden z kolegov, ktorý to, samozrejme, myslel sarkasticky, ale možno začnem tým, že to, čo ste priniesli do parlamentu, naozaj nebude tú situáciu riešiť. Nebude tú situáciu riešiť a ja, a dúfam, že rovnako vy a vy ste to už viackrát povedali, že dúfam, že k tomu naozaj nedôjde. My sme si zažili svoje, a to nebola ani vojna, nebola teda, ale bol covid. To znamená situácia, ktorá sa nedá predvídať, ktorej sa nedá nejakým spôsobom veľmi uhnúť a mali sme chvíľu čas alebo stav, kedy v niektorých nemocniciach sme nevedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Naozaj boli niektoré nemocnice, kde nebolo dostatok lekárov, vyše 30 % chýbalo a vtedy bolo naozaj veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa o našich pacientov mal kto starať. No a vtedy bola tá možnosť ešte v rámci núdzového stavu, áno, v rámci núdzového stavu, že mohla byť tzv. uložená pracovná povinnosť cez okresné úrady, ako ste spomínali, pán minister, áno, presne tak to bolo a bol to jeden obrovský chaos. Pretože tie okresné úrady nemali žiadnu skúsenosť, samozrejme, nemali najprv tie dáta, že ktorý lekár, ktorý zdravotník kde je, či mu môžu uložiť povinnosť alebo nie. V zákone sa hovorí o viacerých výnimkách, hovorí sa o tom, že ak ma niekto napríklad nezaopatrené deti do 15 rokov, tak sa ho takáto povinnosť netýka, či daný lekár má hendikep, alebo nie, či to náhodou nie je tehotná, alebo na materskej dovolenke kolegyňa, čiže bolo tam veľmi veľa výnimiek, niektorí boli v zahraničí, ani o tom nemali informácie. Bol to jeden obrovský chaos, veľká nevôľa, každý deň sme boli v médiách a nefungovalo to. Naozaj to nefungovalo a ja som presvedčený, že ani ak by došlo k tejto mimoriadnej situácii, aj tu to nebude fungovať. Ja rozumiem, že ste prišli s niečím, lebo niečo robiť musíte a musíte mať nejaký plán B, ja tomu plne rozumiem. Z môjho osobného pohľadu ale to vnímam, minimálne načasovanie, veľmi nešťastne, že ste s tým prišli teraz počas horúcich rokovaní, kedy sa naozaj dohaduje o tom, že ako to tu bude od 1.1.2025 vyzerať. My sme vám aj povedali, že pre nás nie je problém zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, aspoň pre opozíciu a pre tú časť opozície, ktorá sa zdravotníctvom zaoberá a aby sme možno schválili niektoré veci, ktoré by ste nevyhnutne potrebovali. Ale či to bolo nevyhnutné urobiť teraz ešte, tri týždne predtým, ako sa ukončí tento rok, je naozaj otázne. A chcel by som povedať, že ani nie je šťastné, akým spôsobom komunikujete, že je tu určitá politická snaha urobiť taký naratív, že v podstate splníme im všetky požiadavky, necháme tie platy a potom im ukážeme, pozrite sa, vidíte, aj tak vám išlo len o tie platy, len o tie platy vám išlo, o nič iné.
No a túto hru s vami lekári nebudú hrať. Ja som presvedčený o tom, že s tým, s čím ste prišli do parlamentu podľa mňa nešťastne a veľmi skoro, tak ste ich naštvali maximálne, ako sa dalo. Ja mám informáciu, že lekári dokonca dávajú výpovede. Máme o 40 výpovedí viac, čiže momentálne podľa mojich informácií je výpovedí 3 340 a podotýkam, že také číslo tu ešte nikdy nebolo, ani v roku 2011, ani v roku 2022 tu toľko lekárov výpovede nedalo.
A potom sa musíme pýtať, prečo to tak je, prečo lekári sú vo výpovediach. Oni sú to ani nevymysleli, ani nechceli, ale ten dôvod je ten, že tu sa systematicky neriešia choroby slovenského zdravotníctva. Toto naozaj nie je o platoch, toto je o tom, aká nálada a aká dôvera je v zdravotníctve a musím povedať, že tu nesú zodpovednosť naozaj všetci ministri, všetky predchádzajúce vlády a musíme objektívne povedať, že najviac rokov mala strana SMER rezort zdravotníctva vo svojich rukách. A toto je ten hlavný dôvod, toto je ten hlavný dôvod, prečo zdravotníci dávajú výpovede. Ak by sme ešte chceli povedať konkrétne, lebo hovoríte niekedy, pán minister, že teda vy ste splnili skoro všetko a neviete, čo ďalej, čo oni chcú, tak skúsme si povedať, čo bolo v memorande a čo sa nedialo. Na druhej strane, a to vám chcem otvorene povedať, že nezávidím vám, na vás sa to všetko zvalilo, ale tú zodpovednosť naozaj nesú iní ministri pred vami. Lebo bol tu pán Lengvarský, ktorý mal riešiť memorandum, bol tu pán Palkovič, ja ho nazývam vaším nominantom, pretože ho máte na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čiže je to váš človek. Bola tu pani Dolinková vyše roku a, bohužiaľ, na vás sa to zviezlo a vy tu teraz ste a musíte to riešiť. Ale naozaj tých vecí, ktoré v memorande neboli riešené, je veľmi veľa.
Financovanie nemocníc, áno, niektoré veci sa ani mne nepáčia, to vám hovorím otvorene. Ekonomicky oprávnené náklady, vieme obidvaja, vy ste ekonóm ešte lepší, asi ako ja, viete, že to je dosť relatívne, čo je ekonomicky oprávnený náklad, hej? Že ak v nemocnici, kde mám fixné náklady na lekára, sestru, kúrenie, infraštruktúru, pôžičky a neviem, čo všetko, ak tam urobím jednu operáciu alebo urobím tri operácie, tak čo sú ekonomicky oprávnené náklady, hej? Vieme robiť pomaly a tváriť sa, že ten ekonomicky oprávnený náklad je takýto vysoký, hoci možno sme mohli urobiť tri operácie. Čiže ja to rešpektujem a chápem, že aj LOZ musí niektoré veci pochopiť, hej, že aj oni sú súčasťou toho problému. Rovnako mne sa nepáči tá hmotná zodpovednosť, lebo ja viem, ako problematické bolo vôbec nájsť nejakého manažéra, ktorý by vôbec prišiel riadiť naše nemocnice, aby boli kvalitní, ja som sa niekedy hanbil. Bol som v tých výborových komisiách, oni nevedeli, čo je DRG alebo čo je Case Mix Index. Oni nevedeli základné veci a hlásili sa za riaditeľa veľkej štátnej nemocnice. Čiže tu sú naozaj veľké problémy a nemyslím si, že tá hmotná zodpovednosť by niečo pozitívne priniesla. Rovnako personálne normatívy, no viete, ak si nastavíme personálny normatív tak, že bude napríklad na intenzívke, a ja som anesteziológ, na intenzívnom oddelení jedna sestra k jednému intenzívnemu pacientovi, no to je neuskutočniteľné, to nemajú ani v západných bohatých krajinách. To nemajú ani v Nemecku, to nemajú ani v Rakúsku, jednoducho klasicky model je 1:2, vtedy je zabezpečená zdravotná starostlivosť kvalitne. Sú nemocnice, kde to je 1:3, čiže o troch pacientov sa, intenzívnych pacientov, sa stará sestra a tam už je to na úkor kvality. Čiže aj čo sa týka tých personálnych normatívov, tam treba diskutovať a hovoriť. Ak je tu požiadavka trebárs LOZ-u, že my chceme, aby tu boli stanovené personálne normatívy, tak nech sú racionálne. Nemôžu byť len tak nastavené a tvárime sa, že toto je naša požiadavka.
Čiže ja rozumiem aj týmto veciam. Ja rozumiem aj tomu, že v normálnej krajine, kde fungujú procesy Lekárske odborové združenie nemá takú silu, ako je na Slovensku. Väčšinou je to lekárska komora, lekárska komora, ktorá zastupuje všetkých lekárov, tak tá je tým partnerom, ktorý diskutuje napríklad s ministrom zdravotníctva, ako zlepšiť, ako nastaviť, ako riešiť zdravotnú politiku, nie sú to odbory. Odbory sa venujú pracovným podmienkam, venujú sa mzdám, ale netvoria, netvoria politiku. Ale, bohužiaľ, niekto tu spôsobil, že my nemáme povinné členstvo v komore. Áno, komora je v takej situácii, v akej je. Veľa lekárov, a právom, je na komoru nahnevaná, ale myslím si, a vo svete je to naozaj stavovská česť a povinnosť, byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné, komora má len 12-tisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem, čo všetko na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať, pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný.

82-2
Čiže my tu máme obrovské paradoxy, my tu máme obrovské paradoxy v tejto situácii a toto je len vyústenie toho celého paradoxu, v ktorom slovenské zdravotníctvo je. Že odbory sú tu jediná organizácia, ktorá má silu, ktorá dokáže aj nátlakom, aj takou, takou, takým, takým silným tlakom spôsobiť určité, určité zmeny.
No a áno, môžme sa na nich hnevať, z druhej strany treba povedať, že niektoré veci priniesli a boli, boli správne. Minimálne v roku 2011, keby neboli tieto tvrdé protesty zdravotníkov, tak by mali tak nízke mzdy, že by tu pokračoval exodus zdravotníkov, tak ako som odišiel ja v roku 2004, pretože ten plat bol na úrovni, ani nechcem hovoriť, aký. Čiže sú tu určité pozitíva, pozitíva aj napriek tomu, že nám sa to dnes nezdá alebo niektorým sa to nezdá.
Ja by som ešte ďalej povedal, čo všetko bolo v tom memorande a kde sme, kde sme, kde, to nie je pravda, že všetko je splnené. Teda financovanie nemocníc sme hovorili. Štandardizované zmluvy, dobre, teraz ste prišli s nejakými vecami, myslím si, že toto je v dobrom procese a bude to pokračovať.
DRG kóder, je tu zákon 578, niečo sa upravilo, administratívny pracovník, fajn, súhlasím. To, čo bolo v memorande, je ale aj napríklad DRG arbiter, to, čo nám tu tiež chýba. Ak nemocnica, ak poisťovňa neuzná nejakú platbu napríklad nemocnici, že urobila určitý výkon a ak poisťovňa povie podľa svojho metra nie, ja ti to nezaplatím, no tak jednoducho to zariadenie nemá veľa možností, ako sa s tou poisťovňou naťahovať. Väčšinou v zahraničí opäť je určitý arbiter, ktorý ako nestranný súd rozhoduje, že či má právo poisťovňa škrtnúť tento výdaj, alebo nie. A tento bod napríklad z memoranda nie je splnený, nie je splnený.
Oddlženie nemocníc a ďalšie nezadlžovanie, ďalšia veľmi zásadná vec, ktorú hovorili, ktorý hovorili odborári.
Oni už sa nechcú pozerať na to, že pracujú v nemocniciach, ktoré sa zadlžujú obrovským tempom a nikto to nijakým spôsobom nerieši. Malo tu byť centrálne riadenie nemocníc. Mali sme jedinečnú šancu urobiť možno z tých príspevkových organizácií možno nejakú verejnoprospešnú jednu organizáciu, ktorá by zastrešovala pod sebou možno nejako, či už to mohli byť eseročky, alebo mohli to byť nejaké opäť verejnoprospešné organizácie, ale aby nebol tam ten silný politický vplyv, aby vy alebo iný minister, ktorý tu príde, nemohol len tak jednoducho vymeniť riaditeľa nemocnice, aby tam bola nejaká kontinuita, tak ako je v Banskej Bystrici kontinuita, že je tam pani Lapuníková dlhé roky, a to vidieť, že ona má vzťah k tej nemocnici. Tak takýmto spôsobom treba odpolitizovať tie, tie nemocnice. Treba, aby tí nominanti, ktorí tam prídu, sa nebáli ísť aj do konfrontácie aj s odborovým zväzom, aj s lekármi, aby tam nebol určitý nadstav, aby sa nebáli hovoriť o kolektívnych zmluvách, o duplicitných úväzkoch. Teraz je to tak, že keď tam príde nominant, tak on vie, že jeho doba životnosti je zhruba ako doba životnosti ministra, no a on sa nebude do toho nejakým spôsobom hrabať. Čo by som ja tam robil? Veď minister , keď vidí, že tu je, nie je tu sociálny zmier, no tak ma vymení, tak ako v Trenčíne, hej, že keď tam začne aj opozícia do toho vŕtať a všetci ostatní, no tak jednoducho aj ten riaditeľ padne. Čiže oni, oni nechcú a čo by sa mali akože starať o nejakú efektivitu, zlepšovanie stavu a tak ďalej. Nie, oni nebudú, nebudú sa tuná s lekármi nejako doťahovať.
A chcel by som povedať ešte jednu dôležitú vec. Tie výpovede nepodali lekári, ktorí majú jednodňovky, alebo nepodali lekári, ktorí majú ambulancie a sú v podstate spokojní. To sú lekári, to sú lekári, ktorí pracujú, makajú, veľa mladých lekárov, oni chcú mať jednoducho lepšie podmienky. Oni chcú konečne vidieť, že sa bude stavať národná univerzitná nemocnica niekde. Oni chcú vidieť, že sa nemocnice nebudú ďalej zadlžovať. Oni chcú vidieť, že Robert Fico nájde miliardu v rozpočte, aby sa zaplatil ten dlh, ktorý sa ťahá pred nimi.
Toto sú, môžete sa smiať, ale to sú jednoducho veci, viete, ale to sú, to je vec, to je vyjadrenie beznádeje, pretože oni v tomto systéme už dlhodobo žijú a nič sa s tým nedeje, hej? Urobia nejaký nátlak, sľúbia im všetko, aj nemožné, a potom akonáhle oni výpovede stiahnu, tak začne sa robiť tak na pol plynu a potom to po mesiacoch nejako zanikne. (Reakcia z pléna.) No vy nie. Ja som Vám povedal, že kde je Robert Fico? Kde je Robert Fico? Prečo vás necháva kúpať sa v tom samého? Kde je? Vy ste tam boli na tej tlačovke a mňa, mne bolo úprimne vás ľúto, pretože vy tam ste traja ministri bývalí a jeden terajší za HLAS, urobili ste na druhú adventnú nedeľu, jeden, jeden bod bol na rokovaní vlády a Robert Fico sa nepostaví za vás? Nepovie, že prepáčte, to je tak závažná vec, vy ste to trikrát spomínali, že to je absolútne závažná, dôležitá vec a nepríde a nedrží vám stranu. Niektoré veci neviete vy vyriešiť. Jednoducho vy neviete si nájsť miliardu v rozpočte, Fico to vie. Však nech zoberie Kaliňákovi a nech to dá vám. Fico to vie. Ak to nezačne riešiť premiér tejto krajiny, tak sa nepohneme nikde. Toto tu, celé toto divadlo, ktoré tuná máme, je o dôvere, to je o ničom inom. Lekári jednoducho už neveria, že niekto ich problémy bude brať vážne a že ich nezametie pod koberec. A darmo vy sa môžete tu snažiť, môžete zvolávať jednu tripartitu, druhú tripartitu, volať si ich, hovoriť, že toto ešte splníme, hento splníme, oni nemajú tú dôveru. Ešte ani raz sa oficiálne, možno nejaké neoficiálne stretnutie bolo, ale ani raz sa oficiálne premiér nestretol s Lekárskym Odborovým Združením. On stále tvrdí, že zdravotníctvo preňho nie je priorita, zdravotníctvo preňho nie je vec, s ktorou by sa mal on zaoberať, na to má ministra zdravotníctva. Vy ste tam koľko, dva mesiace? Bohužiaľ, ani tieto veci ste vy nespôsobili, ale musíte sa tu kúpať sám. A toto nie je fér. Ja si myslím, že premiér musí konečne už do tejto problematiky vstúpiť, a to si podľa mňa uvedomujete aj vy.
Ale pokračujem ďalej, Národná univerzitná nemocnica, Národná univerzitná nemocnica, to divadlo, ktoré tuná hrala aj pani Dolinková, už musí skončiť. My sme opäť vyzývali, sadnime si, prosím vás, sadnime si strany spoločne, povedzme si, čo budeme robiť, aký je plán na desať rokov, akú máme víziu pre zdravotníctvo? Neudiala sa, ten okrúhly stôl sa neudial. Bolo tu rozhodnutie, rozhodnutie, že teda nebudú Rázsochy, bude Ružinov.
(Reakcia z pléna.) No, nebol okrúhly stôl. My sme volali pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl ohľadom Národnej univerzitnej nemocnice. (Reakcia z pléna.) No máme plán, alebo nemáme plán? Ja stále neviem. (Reakcia z pléna.) No viete, že to, ja som sa vždy pýtal a pýtam sa znovu, či máme lepšie miesto, kde sa dá rýchlejšie a komplexnejšie postaviť nemocnicu, ako je na Rázsochách. A pokiaľ to nemáme, tak začnime na Rázsochách stavať. Otázka je, za čo? Lebo my nemáme peniaze. Sú tu v rozbehu dva veľké projekty, na každý z nich budete potrebovať ďalších plus 300-tisíc, určite na Banskú Bystricu plus a na Martin tiež, čiže neviem, odkiaľ tie peniaze budú. Ale, ale niečo treba urobiť, pretože bez toho to tu, to bratislavské zdravotníctvo úplne zakape.
Čo sa týka dodržiavania Zákonníka práce, tam takisto sme spomínali tie, tie úväzky, v niečom naozaj aj ja by som nesúhlasil a by som hovoril, že toto nie je celkom správne a mali by sa zracionalizovať alebo zoptimalizovať a prehodnotiť.
Čo sa týka vzdelávania, tam si myslím, že je úplne legitímna požiadavka. Hovorili o tom, aby ste im dali napríklad prehľad v zahraničí a ako to je na Slovensku, že ktoré špecializačné štúdium trvá dlhšie ako v zahraničí a podľa mojich informácií takáto analýza nebola urobená. Elektronický logbook napríklad že nie je zavedený, že nie je zrušená práca (reakcia z pléna), okej, tak to sa teším na ten odpočet. Zrušenie práce tiež vybavené, zrušenie atestačnej práce napríklad to bolo, hej? Databáza školiteľov a tak ďalej. Čiže toto sú veci, ktoré sú podľa mňa, podľa mňa uskutočniteľné.
No a k tomu DRG takisto už tu spomínal Marek Krajčí, že ja si zase, naopak, nemyslím, že to DRG tu bude všeliek a spasí nás, vôbec nie (povedané so smiechom). Kým my tu ideme ešte postupne to DRG zavádzať, tak v Nemecku, ako som spomínal, už od DRG postupne čiastočne ustupujú, hovoria, že to nie je spravodlivá platba. Prečo nie je spravodlivá? Pretože nezohľadňuje napríklad výsledok, čiže ak to preženiem, ak babička 95-ročná má zlomeninu fibuly, teda rovnej kosti, ktorá nie je nejako trieštivá, tak je možné urobiť napríklad tradičnú sadru a poslať ju domov alebo ju pekne zoperovať, nechať ju 3-4-5 dní v nemocnici. No a keďže tie fixné náklady sú rovnaké, tak pre nemocnicu je výhodnejšie urobiť napríklad tú operáciu, ako ju poslať domov so sadrou. A toto nie je fér. A ešte ak by aj babička, nedajbože, zomrela aj počas tej operácie, aj tak dostanú zaplatené tie peniaze za ten výkon.
Čiže to DRG má veľmi veľa takýchto presahov, ktoré nie sú pre pacienta fér, čiže to DRG tiež nie je všeliek.
A nie je všeliek a nie je celkom spravodlivé, pretože ošetrovateľské paušály sú napríklad jedna z inovácií, ktoré Nemci už zaviedli, aby tú nerovnosť jednotlivých nemocníc vyrovnávali, tak tie štátne koncové nemocnice, ktoré majú najťažších pacientov, tak majú ku DRG ešte tzv. ošetrovateľský paušál, aby sa vyrovnalo to, že menšie nemocnice, súkromné nemocnice vedia tých pacientov rýchlejšie prepustiť domov a tie koncové nemocnice ich prepustiť nemôžu a tam je ten ošetrovateľský paušál dôležitý.
Čiže kráti sa, kráti sa mi čas. Ja by som to ešte raz zovšeobecnil, áno, súčasťou memoranda sú aj platy, nehovorme si, že nie, a podľa mňa netlačte tých lekárov do kúta, že aby to povedali oni sami, že im ide o tie platy. Súčasťou memoranda sú aj platy. Vaša vláda, vláda Roberta Fica sa rozhodla, že bude konsolidovať na úkor školstva, na úkor zdravotníctva a nebol to dobrý krok. Vidíte, že to spôsobilo veľkú vôľu nevôle a podľa mňa mohli ste to, mohli ste tomu predísť. A rovnako aj tie dlho neriešené problémy nemôžu chodiť, prichádzať na ministerstvo zdravotníctva neskúsení ľudia. Nič proti vám. Ja si vás vážim a si myslím, že robíte, čo viete a čo môžete, ale od začiatku, od pani Dolinkovej prišla tam, nebola pripravená, nemala tím, nemala víziu, tak to aj dopadlo. A my sa točíme v takom bludnom kruhu a nemáme kontinuitu, a preto, preto lekári strácajú trpezlivosť, a preto majú tieto výpovede.
Čiže ak by som vám mal ja poradiť, čo by sa, čo by ste mali urobiť alebo čo by som asi sa snažil urobiť ja, utekal by som za pánom Robertom Ficom, aby si túto tému zobral ako svoju absolútnu prioritu, aby vstúpil do rokovaní, prvá vec. Druhá vec, aby ste dorovnali mzdové potreby, ktoré majú nielen lekári, ale aj klinickí psychológovia, logopédi a ostatní, na ktorých ste zabudli. Toto nie je obrovské, to už sa nebavíme o nejakých stovkách miliónov, ako ste chceli 240 mil. ušetriť, nie, tu sa bavíme naozaj maximálne o desiatkach miliónov a na to sa musia nájsť peniaze.
A po tretie čo by som urobil, je, vy musíte nájsť stratenú dôveru zdravotníkov. Čiže vy ich musíte presvedčiť, a teda tu by som naozaj chcel, aby tam bol aj Robert Fico, že vy ako tandem, Fico a Šaško, budete intenzívne pracovať na tom, ak oni tie výpovede stiahnu, tak sa bude bod po bode meniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu. Toto je jasný plán, ako by ste mali postupovať. Všetko ostatné je podľa mňa určitým spôsobom taká zákopová vojna a toto si naša spoločnosť naozaj nezaslúži.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Poslanec Škripek. (Reakcia z pléna.) Dobre.
Dobre, tak ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Matovič, prepadá mu poradie.
Pán poslanec Šipoš, prepadá mu poradie.
Pán poslanec Jakab, prepadá mu poradie.
Pán poslanec Dostál, prepadá mu poradie, áno? Nie? (Reakcia z pléna.)
A neurobíme to tak, ako sme sa rozprávali? (Reakcia z pléna.) Nie, dobre.
Tak pán poslanec Dostál vystúpi ráno o deviatej.
Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 h.

(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)
=====

Poprosím pána ministra. (Reakcia z pléna.) To je dobre, len by mohol byť v sále. Už volajú. Skôr než príde pán minister, takže do rozpravy sa pripraví pán Dostál. Otvoríme schôdzu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Ľupták, Turčanová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, tlač 637. (Predsedajúci telefonuje internou linkou.) Pán minister je tu, nech sa páči. Pán Slyško zaujal takisto svoje miesto. (Reakcia z pléna.) Nevadí, v poriadku.
Nech sa páči, pán Dostál.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, tlač 637.)