23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498.
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 642 zo 14. novembra 2024 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil, aby Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zvolal k predmetnému návrhu schôdzu 20. novembra 2024, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa nemohol uznášať.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 21. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 170 z 26. novembra 2024 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval ako gestorský výbor 26. novembra 2024. Na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 26. novembra 2024 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498a. Týmto uznesením ma zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane, Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane (ďalej len „doplnková dohoda").
Pôvodná dohoda o letectve medzi EÚ a USA bola podpísaná 25. a 30. apríla 2007 a nadobudla platnosť 30. marca 2008. Nórsko a Island formálne požiadali o pristúpenie k dohode o leteckej doprave v roku 2007.
V súlade s čl. 18 ods. 5 tejto dohody spoločný výbor vypracoval na svojom zasadnutí 16. novembra 2010 návrh na pristúpenie Islandu a Nórska k dohode. Následne Komisia vypracovala návrh doplnkovej dohody.
Keďže Nórsko a Island sú neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho leteckého priestoru, týmito dohodami sa zabezpečí dôsledný regulačný rámec pre lety medzi USA a jednotným trhom leteckej dopravy v EÚ, vrátane Islandu a Nórska. Vytvoria sa tým komerčné výhody pre letecké spoločnosti a zákazníkov v EÚ a najmä sa zabezpečí súlad dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA so spoločnou škandinávskou politikou o leteckej doprave. Návrhom sa zároveň zachováva dôstojný charakter dohody medzi EÚ a USA. Doplnková dohoda bola podpísaná 16. a 21. júna 2011 v Luxemburgu a v Osle.
Súdny dvor vo svojom rozsudku 28. apríla 2015 zrušil rozhodnutie Rady z dôvodu, že Rada nemohla oprávnene schváliť podpis a predbežné vykonávanie dohody o pristúpení a doplnkovej dohode v akte prijatom spolu so zástupcami vlády členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady. Súd však zachoval účinky rozhodnutia až dovtedy, kým v primeranej lehote odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku nenadobudne účinnosť nové rozhodnutie, ktoré má Rada prijať na základe čl. 218 ods. 5 a 8 Zmluvy o fungovaní EÚ.
S cieľom dosiahnuť súlad s rozsudkom Rada prijala nové rozhodnutie o podpise a predbežnom vykonávaní dohody a pristúpení k doplnkovej dohode s výhradou ich uzavretia k neskoršiemu dátumu dňa 20. marca 2023.
Doplnková dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má platnosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľujem si vás poprosiť o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane, tlač č. 490a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 587 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 224. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 119.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 139 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k uvedenej spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane.
Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane, tlač 491a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 586 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 223. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 120. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 140 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcich z programového vyhlásenia.
Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie urýchlenia výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické, spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný účinný zákon 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2022 o výstavbe s odloženou účinnosťou na 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosť je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania určitých opatrení ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán – úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení, zväzov, sociálnych partnerov a verejnosti. Žiadam vás o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, hneď v úvode musím poznamenať, že vďakabohu za to 18-dňové letné pripomienkové konanie, ktoré prebehlo uprostred leta, kde sa zohľadnilo veľa pripomienok odborníkov a dotknutých inštitúcií a už z tohto zákona predloženého nie je katastrofa, aká sa črtala. Takže vďakabohu a musím pochváliť pána ministra za to, že naozaj tento zákon nie je v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon prešiel celkovo 2 132 pripomienkami, z toho bolo 957 zásadných. Je to jeden z najpripomienkovanejších zákonov v celej histórii. Od viacerých organizácií dotknutých právnických osôb som počula, že sú viac-menej spokojní. Samozrejme, že nebolo zohľadnené všetko, ale dá sa tento zákon považovať za slušný kompromis. Má však aj svoje nedostatky, samozrejme, ale tie sú celkom vyvážené niektorými pozitívami.
Je pravda, že procesy na stavebných úradoch sa budú výrazne skracovať, keďže sa spojili dve správne konania, nie je potrebné dokumenty schvaľovať na dvakrát a na dvakrát ich predkladať a nie sú potrebné aj dve plynúce lehoty, čo každý víta. Čo sa však nedá hovoriť, nedá sa hovoriť o masívnom odbúraní byrokracie pre stavebníkov, pretože, žiaľbohu, celá ťarcha celej byrokracie sa presúva na projektanta a na stavebníka, ktorý bude potrebovať zohnať súhlasné stanoviská od všetkých dotknutých právnických osôb. V podstate ide možno o desať až dvadsať, záleží od typu stavby, stanovísk, ktoré si bude musieť projektant alebo stavebník vybehať. To znamená, že sa veľmi silne predraží inžiniering a cena za projekt. Takže tieto zmeny sa dotknú najviac obyčajných, bežných stavebníkov.
Za nedostatky tohto predloženého zákona môžeme považovať aj to, že stavebné úrady zostali na obciach. Ja som sa rozprávala s mnohými starostami mnohých malých obcí a oni nie sú šťastní z tejto kompetencie. Našťastie v mnohých, na mnohých územiach existujú už spoločné stavebné úrady, ide o prenesenú kompetenciu od štátu, ale všetci starostovia sa zhodli na tom, že tá prenesená kompetencia nie je dostatočne finančne ohodnotená a starostovia musia doplácať na mzdy stavebných úradníkov. A teraz si nevedia predstaviť, keďže sa pridáva ďalšia povinnosť mať dve odborne spôsobilé osoby zamestnané na stavebných úradoch, toto si naozaj nevedia predstaviť starostovia mnohých obcí, kde nie sú spoločné stavebné úrady a kde títo úradníci naozaj na týchto miestach neexistujú. Na východe, na severe Slovenska nemáte stavebných úradníkov, ktorých by ste vedeli zamestnať na stavebných úradoch. Nie je ich veľa, je ich naozaj málo a starostovia nevedia, ako na nich zoženú peniaze.
Ďalší nedostatok, ktorý vidíme, je aj v tom, že z posudzovania stavieb a stavebný, územných konaní a stále tých procesov je vylúčená verejnosť a to aj odborná. Je pravdou, že tá by sa mala vyjadrovať hlavne v konaniach pri tvorbe územných plánov a pri EIA. V ideálnom svete by to tak bolo, vieme však, aké problémy boli pri prijatí týchto zákonov a ako vlastne trpí verejnosť tým, že sa v týchto konaniach nevie zapojiť. My rozumieme tomu, že v stavebných konaniach, aby prebiehali rýchlo, by už tá verejnosť sa nemala vyjadrovať v takej miere, aby ich mohla predlžovať, ale tým, že sú nedostatky v tých ostatných zákonoch, tak toto troška nám vadí a to aj v súvislosti s tým, že nie je jasné, ako sa budú v elektronických systémoch zverejňovať dokumenty. Vieme, že elektronický systém je len vo vývoji. Nevieme presne vlastne žiadne podrobnosti, ani nedotknutí projektanti a tie odborné osoby, ktoré sa majú týmto systémom zaoberať, netušia, ako budú zverejňovať, čo budú zverejňovať, čo bude vlastne zverejnené pre verejnosť. Takže tam naozaj v tomto zákone verejnosť ťahá skrátka, pretože nie sú ešte zrejme vykonávacie predpisy, neexistuje zberný zákon.
Takže pri diskusii s dotknutými organizáciami a odbornými subjektami naozaj sa veľmi obávajú, ale myslím, že tam je prekonávacie obdobie, až do roku 2029 ste ho dali? Takže naozaj je síce dosť času, ale je to málo ambiciózne vzhľadom na to, že všetci čakali, že už minulý rok v apríli má v podstate fungovať informačný systém.
Za najväčšie negatívum je asi naozaj to, že obyčajný človek, ktorý si bude chcieť vybehať stavebné povolenie, sa bude musieť spoľahnúť na projektanta a projektanti už dnes majú hlavu v smútku z toho, ako budú vlastne vykonávať tento zákon. My vidíme veľký priestor na pozmeňováky, pretože rozprávala som sa napríklad so Slovenskou komorou architektov, ktorí vidia v tomto zákone veľký priestor na to, aby sa tam ešte doplnili architektonické súťaže, ktoré sú nejakou zárukou kvality vysúťaženia projektov. Vidíme tam ešte priestor na to, aby verejnosť sa vedela dostať naozaj k informáciám o pripravovaných stavebných zámeroch.
Ak tento zákon sa nepokazí nejakými pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, aj tak môžeme stále hovoriť o tom, že je to celkom slušný kompromis.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za zhrnutie, ale dovolím si byť trošku kritický, lebo veľa vecí sa nerieši a teraz budem napríklad konkrétne rozprávať o stavebnom úrade v meste Prešov, kde viem aj zo skúseností ľudí, ktorí tam pracujú, že tá práca je povedzme takto, že je veľmi náročná, že je veľmi stresujúca. Sú nedostatočne ohodnotení a tie stavebné povolenia, tie schválenia trvajú mesiace a v niektorých prípadoch až roky. Čo mne chýba v tomto zákone je fakt nejakým spôsobom tá pomoc tomu stavebnému úradu, ako efektívnejšie robiť svoju prácu. Lebo tých ľudí, tí ľudia neprichádzajú, nových ľudí niet a starí idú už pomaličky do dôchodku. Takže mňa by skôr zaujímalo, aká bude vízia v rámci toho Stavebného zákona do budúcna. A možnože mi budeš, kolegynka, ešte vedieť odpovedať v tom, v tvojej faktickej a prípadne, aký návrh by sme dali my.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s tvojimi slovami, pani poslankyňa, že sa tu dá hovoriť do veľkej miery o kompromise a tiež súhlasím s tým teda, že je to kompromis, s ktorým vieme asi všetci žiť. Ale zároveň treba povedať, že presne ako si aj ty spomenula, je pomerne málo ambiciózny a ten potenciál bol ďaleko väčší. Škoda, že je nenaplnený. Zároveň ale je to určite obrovský posun oproti roku 2021, keď si pamätáme všetci na tie prvé predložené zadania alebo tie prvé predstavy, ktoré boli ešte úplne na začiatku v gescii SME RODINA postupne predstavované. Tak toto je naozaj oproti tomu obrovský rozdiel vpred, hoci stále, prízvukujem, pomerne málo ambiciózny. Ten starý zákon pôvodný má takmer 50 rokov, myslím, ak sa dobre pamätám, je zo ´76. Čiže tu už je určite potrebné to osviežiť, novelizovať, inovovať a proste nejakým spôsobom updatnúť na tú modernú dobu, ktorú žijeme.
A dotknem sa ešte aj okrajovo tej otázky verejnosti, keď som bol starostom ja, veľmi dobre sa mi osvedčil inštitút predkladania urbanistickej štúdie, ktorý nie je tak riešený, ako by som si úplne predstavoval. My sme vždy na 15-dňové pripomienkovanie zverejňovali aj zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie, aj samotnú urbanistickú štúdiu. A toto dvojnásobné 15-dňové pripomienkovanie nám zaručilo nad rámec zákona s verejnosťou prerokovať akýkoľvek väčší investičný zámer. Že tu mi príde taká premárnená príležitosť, že ten nový Stavebný zákon toto nerieši širšie.
Ďakujem.