23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane.
Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane, tlač 491a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 586 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 223. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 120. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 140 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcich z programového vyhlásenia.
Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie urýchlenia výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný účinný zákon 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2022 o výstavbe s odloženou účinnosťou na 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosť je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania určitých opatrení ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán – úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení, zväzov, sociálnych partnerov a verejnosti. Žiadam vás o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny ....
===== 78.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, stavebného zákona, tlač 587. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, hneď v úvode musím poznamenať, že vďakabohu za to 18-dňové letné pripomienkové konanie, ktoré prebehlo uprostred leta, kde sa zohľadnilo veľa pripomienok odborníkov a dotknutých inštitúcií a už z tohto zákona predloženého nie je katastrofa, aká sa črtala. Takže vďakabohu a musím pochváliť pána ministra za to, že naozaj tento zákon nie je v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon prešiel celkovo 2 132 pripomienkami, z toho bolo 957 zásadných. Je to jeden z najpripomienkovanejších zákonov v celej histórii. Od viacerých organizácií dotknutých právnických osôb som počula, že sú viac-menej spokojní. Samozrejme, že nebolo zohľadnené všetko, ale dá sa tento zákon považovať za slušný kompromis. Má však aj svoje nedostatky, samozrejme. Ale tie sú celkom vyvážené niektorými pozitívami.
Je pravda, že procesy na stavebných úradoch sa budú výrazne skracovať, keďže sa spojili dve správne konania, nie je potrebné dokumenty schvaľovať na dvakrát a na dvakrát ich predkladať a nie sú potrebné aj dve plynúce lehoty, čo každý víta. Čo sa však nedá hovoriť, nedá sa hovoriť o masívnom odbúraní byrokracie pre stavebníkov, pretože, žiaľbohu, celá ťarcha celej byrokracie sa presúva na projektanta a na stavebníka, ktorý bude potrebovať zohnať súhlasné stanoviská od všetkých dotknutých právnických osôb. V podstate ide možno o desať až dvadsať, záleží od typu stavby, stanovísk, ktoré si bude musieť projektant alebo stavebník vybehať. To znamená, že sa veľmi silne predraží inžiniering a cena za projekt. Takže tieto zmeny sa dotknú najviac obyčajných, bežných stavebníkov.
Za nedostatky tohto predloženého zákona môžeme považovať aj to, že stavebné úrady zostali na obciach. Ja som sa rozprávala s mnohými starostami mnohých malých obcí a oni nie sú šťastní z tejto kompetencie. Našťastie v mnohých, na mnohých územiach existujú už spoločné stavebné úrady, ide o prenesenú kompetenciu od štátu, ale všetci starostovia sa zhodli na tom, že tá prenesená kompetencia nie je dostatočne finančne ohodnotená a starostovia musia doplácať na mzdy stavebných úradníkov. A teraz si nevedia predstaviť, keďže sa pridáva ďalšia povinnosť mať dve odborne spôsobilé osoby zamestnané na stavebných úradoch. Toto si naozaj nevedia predstaviť starostovia mnohých obcí, kde nie sú spoločné stavebné úrady a kde títo úradníci naozaj na týchto miestach neexistujú. Na východe, na severe Slovenska nemáte stavebných úradníkov, ktorých by ste vedeli zamestnať na stavebných úradoch. Nie je ich veľa, je ich naozaj málo a starostovia nevedia, ako na nich zoženú peniaze.
Ďalší nedostatok, ktorý vidíme, je aj v tom, že z posudzovania stavieb a stavebný, územných konaní a stále tých procesov je vylúčená verejnosť a to aj odborná. Je pravdou, že tá by sa mala vyjadrovať hlavne v konaniach pri tvorbe územných plánov a pri EIA. V ideálnom svete by to tak bolo, vieme však, aké problémy boli pri prijatí týchto zákonov a ako vlastne trpí verejnosť tým, že sa v týchto konaniach nevie zapojiť. My rozumieme tomu, že v stavebných konaniach, aby prebiehali rýchlo, by už tá verejnosť sa nemala vyjadrovať v takej miere, aby ich mohla predlžovať, ale tým, že sú nedostatky v tých ostatných zákonoch, tak toto troška nám vadí a to aj v súvislosti s tým, že nie je jasné, ako sa budú v elektronických systémoch zverejňovať dokumenty. Vieme, že elektronický systém je len vo vývoji. Nevieme presne vlastne žiadne podrobnosti ani nedotknutý projektanti a tie odborné osoby, ktoré sa majú týmto systémom zaoberať, netušia, ako budú zverejňovať, čo budú zverejňovať, čo bude vlastne zverejnené pre verejnosť. Takže tam naozaj v tomto zákone verejnosť ťahá z krátka, pretože nie sú ešte zrejme vykonávacie predpisy, neexistuje zberný zákon.
Takže pri diskusii s dotknutými organizáciami a odbornými subjektami naozaj sa veľmi obávajú, ale myslím, že tam je prekonávacie obdobie, až do roku 2029 ste ho dali? Takže naozaj je síce dosť času, ale je to málo ambiciózne vzhľadom na to, že všetci čakali, že už minulý rok v apríli má v podstate fungovať informačný systém.
Za najväčšie negatívum je asi naozaj to, že obyčajný človek, ktorý si bude chcieť vybehať stavebné povolenie, sa bude musieť spoľahnúť na projektanta a projektanti už dnes majú hlavu v smútku z toho, ako budú vlastne vykonávať tento zákon. My vidíme veľký priestor na pozmeňováky, pretože rozprávala som sa napríklad so Slovenskou komorou architektov, ktorí vidia v tomto zákone veľký priestor na to, aby sa tam ešte doplnili architektonické súťaže, ktoré sú nejakou zárukou kvality vysúťaženia projektov. Vidíme tam ešte priestor na to, aby verejnosť sa vedela dostať naozaj k informáciám o pripravovaných stavebných zámeroch.
Ak tento zákon sa nepokazí nejakými pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, aj tak môžeme stále hovoriť o tom, že je to celkom slušný kompromis.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za zhrnutie, ale dovolím si byť trošku kritický, lebo veľa vecí sa nerieši a teraz budem napríklad konkrétne rozprávať o stavebnom úrade v meste Prešov, kde viem aj zo skúseností ľudí, ktorí tam pracujú, že tá práca je povedzme takto, že je veľmi náročná, že je veľmi stresujúca. Sú nedostatočne ohodnotení a tie stavebné povolenia, tie schválenia trvajú mesiace a v niektorých prípadoch až roky. Čo mne chýba v tomto zákone je fakt nejakým spôsobom tá pomoc tomu stavebnému úradu ako efektívnejšie robiť svoju prácu. Lebo tých ľudí, tí ľudia neprichádzajú. Nových ľudí niet a starí idú už pomaličky do dôchodku, takže mňa by skôr zaujímalo, aká bude vízia v rámci toho stavebného zákona do budúcna. A možnože mi budeš, kolegynka, ešte vedieť odpovedať v tom v tvojej faktickej a prípadne, aký návrh by sme dali my.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s tvojimi slovami, pani poslankyňa, že sa tu dá hovoriť do veľkej miery o kompromise a tiež súhlasím s tým teda, že je to kompromis, s ktorým vieme asi všetci žiť. Ale zároveň treba povedať, že presne ako si aj ty spomenula, je pomerne málo ambiciózny a ten potenciál bol ďaleko väčší. Škoda, že je nenaplnený. Zároveň ale je to určite obrovský posun oproti roku 2021, keď si pamätáme všetci na tie prvé predložené zadania alebo tie prvé predstavy, ktoré boli ešte úplne na začiatku v gescii SME RODINA postupne predstavované. Tak toto je naozaj oproti tomu obrovský rozdiel vpred, hoci stále, prízvukujem, pomerne málo ambiciózny. Ten starý zákon pôvodný má takmer 50 rokov, myslím, ak sa dobre pamätám, je zo ´76. Čiže tu už je určite potrebné to osviežiť, novelizovať, inovovať a proste nejakým spôsobom updatnúť na tú modernú dobu, ktorú žijeme.
A dotknem sa ešte aj okrajovo tej otázky verejnosti, keď som bol starostom ja, veľmi dobre sa mi osvedčil inštitút predkladania urbanistickej štúdie, ktorý nie je tak riešený, ako by som si úplne predstavoval. My sme vždy na 15-dňové pripomienkovanie zverejňovali aj zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie, aj samotnú urbanistickú štúdiu. A toto dvojnásobné 15-dňové pripomienkovanie nám zaručilo nad rámec zákona s verejnosťou prerokovať akýkoľvek väčší investičný zámer. Že tu mi príde taká premárnená príležitosť, že ten nový stavebný zákon toto nerieši širšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja sa len chcem vyjadriť k jednému bodu, a to znamená prechod kompetencií v oblasti stavebných konaní na štát. Tento zámer presunúť tieto kompetencie na regionálne úrady bol už pri návrhu, myslím, že v roku 2021, ale samosprávy, práve samosprávy boli proti presunu kompetencií na regionálne úrady alebo nebodaj na štát. Na jednej strane sa to dá aj chápať z toho dôvodu, že samosprávy si majú riadiť svoje veci sami a nemôžeme zobrať všetky kompetencie samosprávam. Už sme im zobrali v podstate kompetenciu, prenesenú kompetenciu pokiaľ ide o škôlky a zrejme neni správne zobrať všetky kompetencie samospráv naspäť na štát. Ale určite, určite je dobré priniesť do celého procesu profesionalizáciu a zrýchlenie, lebo tie stavebné konania trvajú roky.
Druhá vec ešte, ktorá sa chcem vyjadriť, čierne stavby. Návrh zákona, alebo respektíve pán minister hovorí, že bude, budú, čierne stavby sa budú dať rýchlejšie odstraňovať, čo je v zásade pozitívna vec, pretože aj tu v Bratislave je nespočetné množstvo čiernych stavieb, na ktoré sa stavitelia spoliehajú, že ich následne budú legalizovať. Takže tento zámer vítam a verím, že tie negatívne veci, ktoré, ktoré boli spomenuté, sa ešte upravia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za pripomienky aj za doplnenie.
Kolega Richard, ja s tebou úplne súhlasím, pretože keď som sa stretávala so starostami a primátormi, u primátorov to nie je taký problém, skôr je problém v menších obciach, ale teraz vnímam od teba, že vlastne krajské mesto má rovnako problém získať odborne spôsobilých ľudí do pracovnoprávneho pomeru a nevie a vlastne sú tieto stavebné úrady zahltené a nestíhajú riešiť a vlastne tento zákon im neponúka žiadne riešenie, ako to urobiť. Tento zákon dokonca určuje, že musia byť dve odborne spôsobilé osoby na každom stavebnom úrade a tým pádom týchto osôb bude naozaj menej. Neviem, ako sa chce štát a samosprávy vysporiadať s tým, že bude personálny problém, ktorý naozaj nastane.
Ten prechod kompetencií na, to vlastne spomínala ste, pani Remišová, že prechod kompetencií zo štátu na obce. No ja neviem. Ja som sa naozaj nestretla so starostami, ktorí by vítali a chceli stavebný úrad. Pretože tie osoby, ktoré pracujú odborne spôsobilé v obciach, dosť často nestíhajú a nemajú čas sa zaoberať napríklad 211-tkou, odpovedať na infožiadosti. Nemajú ..
===== 88.
... prechod kompetencií zo štátu na obce. No, ja neviem, ja som sa naozaj nestretla so starostami, ktorí by vítali a chceli stavebný úrad. Pretože tie osoby, ktoré pracujú, odborne spôsobilé, v obciach, dosť často nestíhajú a nemajú čas sa zaoberať napríklad 211-kou, odpovedať na infožiadosti, nemajú priestor na to, keď sa vyskytne veľmi odborne náročný a ťažký prípad. Vtedy si starostovia dokonca objednávajú advokátske služby alebo si objednávajú projektantov, ktorí sa im vyjadrujú k jednotlivým zámerom a radia im, aby nemuseli platiť ťažké pokuty alebo súdne spory, prehrávať súdne spory. Takže ja skôr som veľmi prekvapená, že zostáva to stále na obciach. To bola jediná dobrá vec, ktorá mala byť, ale nebola domyslená, že to prejde na okresné úrady a s tým sa dá určite do budúcnosti pracovať. Predpokladám, že tie spoločné stavebné úrady majú byť nejakým predchodcom toho, že sa budú tieto združovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som, veľmi pekne ďakujem aj za postoj k tomu zákonu. Naozaj len zopár faktov možno na objasnenie, že je pravda, že k tomuto zákonu bolo až dvetisíc pripomienok a z toho takmer tisíc zásadných, ale z historicky zo všetkých predložených zmien stavebných zákonov je to najmenej a je to dokonca polovica, pretože k všetkým ostatným, ktoré doteraz boli predložené, bolo štyritisíc vyše stavebným zákonom.
Čo sa týka byrokracie a projektanta, pani poslankyňa veľmi správne a je ich väčšinou vyše 25 tých záväzných stanovísk alebo stanovísk dotknutých právnických osôb alebo dotknutých orgánov, ktoré potrebujete. Ale nie je pravda, že vás musí nutne zastupovať projektant. Môžete sa zastupovať, samozrejme, aj sama, stavebník sa môže zastupovať aj sám. My sme projektanta veľmi presne v zákone zadefinovali. Je to človek, ktorý dostane nejakú pečiatku. To znamená, dostal od tohto štátu nejakú právomoc niečo orážať a s touto právomocou musí ísť aj nejaká zodpovednosť. Tá zodpovednosť často bola predmetom zmlúv medzi občanom alebo developerom, alebo investorom a projektantom a často ľudia zabúdali si do tých zmlúv dávať veci. Dneska v tomto návrhu zákona je jednoznačne stanovené, za čo projektant zodpovedá.
To, čím si ideme trošku pomôcť, je od 1. 4. by mal začať fungovať tzv. úložisko. To znamená, už nebudete rozposielať na 25 tých inštitúcií projekty, nejakú buchlu, ale nahráte ten projekt do úložiska, to vám vygeneruje, ak som to teda správne pochopil, vygeneruje vám kód a jeden link a ten link cez www.slovensko pošlete na týchto 25 dotknutých orgánov a právnických osôb. Následne tieto majú 30 dní na to, aby vám odpovedali, v prípade, že vám neodpovedajú, tak nastupuje fikcia súhlasu. Samozrejme u niekoho to problém nie je, niektoré tie dotknuté právnické osoby, najmä napríklad BVS-ka alebo teda vodárenské spoločnosti, distribučné spoločnosti, tie si za to môžu pýtať poplatky, reagujú v čase, my sme otvorili tú možnosť, aby aj napríklad Slovenská správa ciest, kde to robia traja pracovníci a majú 4 500 žiadostí o vyjadrenie ročne, tak aby si mohla za to pýtať nejaký poplatok a aby následne, následne ale musia odpovedať do 30 dní. Čo dnes tú lehotu síce v zmysle správneho poriadku mali, ale nijako špeciálne zákonom určená, fikcia neexistovala.
Čiže tam kde neni sankcia, tak oni v podstate často odpovedali aj po ôsmich mesiacoch, čo je myslím si, že neprijateľné. A musím povedať, že Bratislavská vodárenská spoločnosť zaviedla teraz, že keď si priplatíte 300 euro, tak dostanete odpoveď do 30 dní, do troch dní, pardon, a som hovoril s pánom generálnym a sa im to teda predáva jak teplé žemle, je to super. Proste akože majú takýto produkt, je to komerčné, spravia to do troch dní, myslím si, že toto je cesta.
To znamená, máme 30 dní na to, aby k dokonanému projektu sa vám niekto vyjadril, v opačnom prípade nastupuje fikcia. Následne má 30 dní úrad na to, aby konanie o stavebnom zámere uzatvoril a vydal rozhodnutie a spravil overenie projektovej dokumentácie. V ideálnom prípade pri jednoduchej stavbe sa bavíme o tom, že sa, aj s nadobudnutím právoplatnosti sme na 75 dňoch. Toto si myslím, že bude naozaj revolúcia a tie mechanizmy, ktoré ich donucujú k tomu, aby takto konali, sú nastavené, si myslím, veľmi prísne. Dúfam, že to bude fungovať.
Poučili sme sa z toho, ako sa to vyvíjalo v Čechách, a preto sme digitalizáciu nastavili postupne. A hovoríte, že možno málo ambiciózne, uvidíme, či sa to bude zvládať aj takto málo ambiciózne ako hovorím, že je to nastavené, v každom prípade do 2029 tí ľudia, keď sa rozhodnú, stále môžu použiť aj predložiť tie projekty v papierovej podobe. Je to zároveň aj poistka k tomu, že keby to z nejakého dôvodu začalo haprovať, tak aby sa nám ten stavebný trh nezastavil, tak ako sa tomu stalo u našich bratov tuto v Čechách.
No, nedostatok pracovníkov, pán poslanec. Myslím, si že nedostatok pracovníkov máme úplne v každom sektore dnes. Čiže je to vec, s ktorou budeme musieť bojovať všetci a na všetkých frontoch, to proste neni záležitosťou len pracovníkov na stavebných úradoch. Proste ľudia nám chýbajú úplne všade, je to problém a, samozrejme, ambíciou digitalizácie, centralizácie, elektronizácie toho povoľovania stavebného je to, že na konci dňa vám to bude robiť nejaká umelá inteligencia, ktorá po posúdení 27-30 validátorov proste vám vypľuje stavebné povolenie aj s podmienkami, ale to, si myslím, že sme ešte trošku ďaleko, hej no. Tak smerujeme tým smerom.
Takže ďakujem veľmi pekne, to je všetko z mojej strany. Ďakujem.