23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, len chvíľku, viem, že nemôžte udržať pozornosť celý čas. Chcel by som vám povedať, že teraz nejdem hovoriť na vás, že ste zostavili zlý rozpočet. Uvedomujem si, keďže boli sme aj v koalícii, zažil som aj časy koaličné, že sú nejaké možnosti, že to nie je o nejakom osobnom nechcení alebo chcení dávať, nedávať. Proste tak ste si to nejak nastavili, tak ste prišli s nejakým takýmto rozpočtom.
Takisto nevystupujem kvôli tomu, že by som očakával, že presvedčím tu kolegov z koalície, s ktorými napríklad niektorými sme aj v školskom výbore a máme dobré, korektné vzťahy, dokážeme debatovať aj vecne, pretože vlastne momentálne máte na hrane na jedného poslanca 76 hlasov a asi veľmi ani tie naťahovačky a presuny to nejak nevychádza. Takže nemám nejakú predstavu, že teraz vás presvedčím.
Ale čo by som chcel povedať, je, že v úvodnom slove pána spravodajcu, myslím, že to bol pán Blcháč vtedy ešte, tak zaznelo, že toto je najdôležitejší zákon roka. V niečom súhlasím, v niečom nie. Nakoniec, keď to poviem tak trošku ľudsky alebo nadnesene, sú to len peniaze. Ja si myslím, že sú tu aj iné, možno ešte dôležitejšie zákony. Ale na druhej strane, áno, je to zákon roka, pretože sa to týka naozaj všetkých oblastí. Rozpočet je dôležitý, treba veci zafinancovať. Dneska za peniaze si viete kúpiť tie veci, ktoré potrebujete pre krajinu, pre ľudí, pre rodiny, pre školy, pre celú infraštruktúru. Takže áno, je to zákon roka.
A ja by som sa ale chcel vyjadriť k tomu, k takému filozofickému nastaveniu toho rozpočtu. Ja som rozmýšľal, že aký tento návrh rozpočtu je v porovnaní napríklad s rozpočtami, ktoré sme prinášali my za našich vlád, a riešení, ktoré sme prinášali my za našej vlády. A ja by som ho asi tak skúsil nazvať, môžte so mnou nesúhlasiť, že je taký socialistický. Nie sociálny, ale socialistický. A ja by som začal takým, takou situáciou, neviem, či je to len anekdota, alebo je to naozaj skutočná udalosť. Nejaký profesor na vysokej škole chcel ukázať študentom, čo je to socializmus. A nerobil to nejakou formou prednášky, ale formou, ktorá sa ich osobne dotkla. Keď napísali nejaký zápočet, nejakú písomku, tak prišiel a dal celej triede priemernú známku. To znamená, nedal každému jednotlivo vyhodnotený test, ale zrátal všetky tie testy dohromady, vydelil to priemerom a výsledok, priemerná známka bola dvojka. Všetci dostali dvojku. Boli z toho zarazení. Najviac to prekážalo tým, čo sa učili dlho na tú skúšku a mali, keby sa každému individuálne počítalo, tak by mali jednotku. No ale to nebola len jednorazová vec. On to urobil ešte raz, ešte raz, ešte raz a viete si predstaviť, aký bol vývoj. Najprv bola priemerná známka dva mínus, potom tri, nakoniec štvorka a nakoniec všetci prepadli. Pretože motivácia tých jednotkárov stále to ťahať, ten priemer, sa znižovala a tí, čo zase boli lenivší, pasívnejší, tak tí si povedali, však tí jednotkári nám to pomôžu, super, nemusím sa učiť.
A teraz ako by sa to dalo aplikovať na túto situáciu. Ja som si v rámci prípravy na rozpravu vyhľadal niektoré grafy a vlastne zaujal ma ten najposlednejší, ktorý som našiel a ktorý má takýto nadpis: "Balíček", rozumej konsolidačný balíček, "najviac pocítia rodiny so stredným príjmom". A toto vidím ako najväčší problém tohto rozpočtu. Zas, znova opakujem, nejdem vás tu obviňovať, nejdem hovoriť, že ste zlí a chcete zle, nie. Ale vidím toto ako najväčší problém tohto rozpočtu, že zasahujeme rodiny so stredným príjmom, strednú vrstvu. Lebo nemusíte byť nejaký ekonomický alebo politologický génius, aby ste si uvedomili, že na stabilitu krajiny, na stabilitu štátu, na takú pohodu v krajine aj na dlhodobú udržateľnosť je dôležitá práve tá stredná trieda. Boháči, tí zvládnu rôzne krízy, majú dostatok rezerv, presunú sa, kde treba. Tí, ktorí majú hlboko do vrecka, tak tí sa častokrát spoliehajú, alebo aj musia spoliehať na nejaké sociálne dávky, na štátnu pomoc. Ale tí, ktorí vlastne tvoria to bohatstvo, zostávajú v tej krajine, lebo majú tu rodiny, tak to je práve tá stredná trieda. A myslím si, že práve niektorými tými opatreniami, s ktorými počíta tento rozpočet a vychádza z nich, tak sa práve toto deje. Samozrejme, týka sa to najmä daňového bonusu pre rodičov, pre rodičov s deťmi.
Mnohí už aj v predchádzajúcom volebnom období protestovali, že načo, načo dávame daňový bonus tým, ktorí majú dobrý príjem. Ale uvedomme si jednu vec. Daňový bonus na rozdiel od detských prídavkov nie je nejakou sociálnou dávkou. To znamená len, že tým ľuďom menej zoberiete. Lebo je to daňový bonus. To znamená, tí ľudia pracujú. Sú to tí, ktorí pracujú, ktorí zarábajú, ktorí vytvárajú dane, platia dane, a vy im ako bonus časť tej sumy necháte. Čím viac zarobia, čím viac dajú štátu, tým viac sú odmenení. A toto je podľa mňa správne a toto je podľa mňa motivujúce. Aby ľudia pracovali, platili dane, aby sa nebáli a nevideli problém v tom mať deti, pretože ak tu ostaneme len na úrovni detských prídavkov, čo ste vy urobili, tak je úplne jedno, či chodíte do práce, nechodíte do práce, či platíte dane, neplatíte dane, aké vysoké dane platíte, ako solidárne financujete tento štát, všetci dostanú rovnako. Všetci dostanú tú dvojku. V tomto prípade skôr trojku alebo štvorku. Je to demotivujúce pre tých ľudí. A ja vám poviem, že myslím si, že v tomto parlamente zabúdame na to, že je rozdiel medzi sociálnou politikou a rodinnou politikou. Nemali by sme robiť len sociálnu, samozrejme, aj sociálnu politiku, ale nie len sociálnu politiku, ale rodinnú a prorodinnú politiku. To znamená, podporovať rodiny, podporovať rodiny s deťmi, podporovať zodpovedné rodiny s deťmi, podporovať rodiny s deťmi, kde pracujú, platia dane.
A k tomu môžme hneď prekročiť k ďalšej veci, ktorú ste v zásade zrušili alebo výrazne zdeformovali, a to je dôchodkový bonus alebo rodičovský dôchodkový bonus, kde sa určitá zásluhovosť a motivačnosť uplatnila v tom, že rodičia, ktorí vychovali deti, tie deti zostali na Slovensku, tie deti pracujú a platia dane Slovenskej republike, tak poviem to tak, nie vysokú, ale slušnú časť tých daní mohli dať rodičom. Mohli to dostať ich rodičia. A ja vám poviem, že napriek tomu, že ja som teraz nie dôchodca, nemám deti, ktoré by ma mali, nie som na dôchodku, nemám deti, ktoré by ma teraz živili, ale, naopak, som v pozícii, že ešte ja mám deti, ktoré živím, tak mne sa najviac zo všetkého páči, zo všetkých tých opatrení práve ten rodičovský dôchodkový bonus. Ten princíp sa mi veľmi páči.
Viete, my máme problém, že nám zo Slovenska odchádzajú ľudia. A mohli by sme mať debatu o tom, prečo odchádzajú, samozrejme, ale to je iná téma. Ale práve preto si myslím, že principiálne v každej situácii, a to aj v tejto, je veľmi dobré, keď oceníme, dokonca aj keby to bolo len symbolické, ale lepšie, keď je to aj reálne. Keď reálne oceníme to, že niekto mal deti, vychoval ich dobre, sú to deti, ktoré pracujú, ktoré platia dane, platia ich tu na Slovensku. To je veľká vec. A keď Slovenská republika povie áno, my si toto ceníme a ceníme si to tak, že časť tých daní dáme ako bonus tým ľuďom. Nie preto, že zrazu z nich budú milionári, ale preto, aby sme jasne povedali, toto je dobrý princíp, toto my oceňujeme. Zostaňte tu, je to dobré, robíte dobre svojim rodičom. Nielen kvôli tým niekoľkým desiatkam, možno stovkám eur ročne aj kvôli tomu, že je to celkovo dobre.
Viete, sme v Európskej únii, je tu voľný pohyb osôb. Každý môže sa odsťahovať, kam chce. Nie sme ako za komunistov, keď boli zavreté hranice. Ale ak sa z toho stáva trend, že nie jednotlivci, ale pol generácie odchádza preč, tak to je veľmi zlý trend. A práve uvažovanie, táto stratégia štátu, táto filozofia štátu, kde hovoríme, oceňujeme si, vážime si ľudí, ktorí majú deti, vychovali ich, oni tu pracujú, platia dane, tak to je podľa mňa dobrý princíp. A preto ma ale veľmi mrzí, že toto ste zrušili a prešli ste na taký ten socialistický model. Dáme všetkým trinásty dôchodok. Ja som za trinásty dôchodok. Určite naši rodičia, starí rodičia si zaslúžia peniaze, zaslúžia si odmenu. A aj ten dôchodok má nejakú formu zásluhovosti podľa toho, koľko odvádzali do Sociálnej poisťovne. To je jasné, hej, tá výška dôchodku, myslím teraz priemerného mesačného dôchodku má nejakú formu zásluhovosti, ale je veľká škoda, že k tej forme zásluhovosti sme neprirátali aj tú zásluhovosť pri narodení a výchove detí. Pretože to sme už vysvetľovali veľakrát, tu nechcem zachádzať do podrobností, tak ak niekto mal deti a tá matka, zvyčajne to bola matka, zostala s tými deťmi na materskej, na rodičovskom, no tak, samozrejme, jej príjem bol nižší. Jej pracovná kariéra bola menej rozbehnutá a jej príjem bol logicky priemerne nižší. A toto je niečo, čím sme mohli povedať aspoň malé symbolické "ďakujem" a zároveň to čiastočne dorovnať.
No a posledná vec, ktorá súvisí tiež s rodinami, tak je školstvo. Sú učitelia. Naše deti vo svojom detstve, vo svojej mladosti strávia významnú časť svojho života v škôlkach, školách, v stredných školách, vysokých školách a vlastne dalo by sa povedať, že viac času trávia s učiteľmi, s vychovávateľmi ako s vlastnými rodičmi. A ja som, ja som učiteľ a nepoviem, že bývalý učiteľ, lebo to neexistuje. Proste ste učiteľ, máte to v krvi, ale nehovorím to preto, že by mi ležali na srdci učitelia ako samostatná pracovná skupina, ako odborárovi. Samozrejme, odborári majú svoju prácu, to je v poriadku, že teraz ideme bojovať za učiteľov, aby učitelia sa mali dobre. Ideme bojovať za učiteľov, za školstvo, aby naše deti, aby naša mládež, aby naša krajina do budúcnosti sa mala dobre. A už kolegyne predo mnou to povedali veľmi dobre, už to nebudem ani rozoberať. A myslím, že to aj chápeme. A preto by som povedal, že ani nieže ma mrzí, ale čudujem sa, že ste si to dali do programového vyhlásenia vlády a že sa vám nepodarilo nájsť tie, tú sumu.
A viete, moji kolegovia predo mnou, ktorí vystupovali, myslím, že špeciálne pán poslanec Jakab dal aj nejaké pozmeňujúce návrhy, v ktorých naznačuje, dobre, treba aj tam peniaze, aj tam peniaze, ale napríklad na tých učiteľov zoberme stadeto a dajme tam. A ak to neviete vyriešiť okamžite teraz pri tomto hlasovaní, treba to riešiť urýchlene. Lebo naozaj sa môže stať, nieže naše deti nebudú mať byť ako s kvalitnými učiteľmi, ale nebudú mať už žiadnych učiteľov, že naozaj nejakí bakalári z vysokých škôl v Bratislave budú učiť, pretože kvalifikovaného učiteľa bude problém zohnať vôbec, na niektoré predmety obzvlášť. Takže my sme za to a hovoríme: vnesme, prinesme do školstva viac prostriedkov aj na platy učiteľov, aj na iné veci, aby naše deti, naše rodiny mali kvalitné vzdelanie, kvalitnú výchovu, aby to nebolo niečo, že z núdze cnosť.
A ja chcem povedať jednu vec, že na to, aký objem finančných prostriedkov máme v našom školstve, tak všetka česť našim učiteľom a nášmu školstvu podá... na tie financie podávajú výborný výkon, ale ten výkon nemôžu podávať takto donekonečna a nebude sa zlepšovať, ale prirodzene sa vyčerpá to vnútorné prostredie. Takže potrebuje vzpruhu, potrebuje pomoc, nenechajme to, prepáčte teraz za výraz, padnúť na hubu, ale skutočne si to dajme ako prioritu. Boli, boli rôzne ťažkosti aj v predchádzajúcich obdobiach a našli sa tie financie a tým učiteľom sa zvýšili platy. Nie sú to nejaké ťažké tisíce, ale pocítili to. A nemôžme v tom zastať, aby reálne mzdy dokonca klesli. A znova opakujem, nie preto, aby učitelia ako zamestnanci sa mali lepšie ako iní zamestnanci, ale aby naše deti a rodiny na tom boli lepšie.
Takže ja k tomu toľko, že ja takýto rozpočet podporiť nemôžem. My s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie za takýto rozpočet nebudeme hlasovať, to azda nie je prekvapenie. Ale všeobecne je otázka, ako chceme aj do budúcnosti v našej krásnej krajine, v Slovenskej republike, uvažovať pri zostavovaní rozpočtov. Či budú také, že budú myslieť aj do budúcna, budú myslieť na rodiny s deťmi, budú myslieť na rodičov, ktorí vychovali deti, keď boli mladí, budeme myslieť na školstvo, na vzdelanie, na výchovu. Ja by som to hlboko odporúčal a aby sme sa naozaj, naozaj k tomu dostali, že rozpočet nie je najdôležitejší zákon roka preto, lebo je tam, sú tam strašné miliardy, ale preto, že je to múdre rozhodnutie, že robíme múdre rozhodnutie, kam tie miliardy a milióny pošleme, aby to bolo čím lepšie pre našu krajinu, aby sme vedeli, čo sú naše skutočné priority.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Vašečka, povedal si, že tento rozpočet je socialistický a nie sociálny. Ja by som to trochu poopravil alebo doplnil. Tento rozpočet je dokonca antisociálny, pretože definitívne usvedčuje Roberta Fica z klamstva. Robert Fico ešte ako opozičný politik týždeň pred minuloročnými parlamentnými voľbami sľuboval, že žiadne z dovtedy prijatých sociálnych opatrení nezruší. No a práve tento rozpočet definitívne potvrdzuje, že to bola lož. Na nové luxusné lietadlá pre ministerstvo obrany peniaze sú, na dvojnásobné platy pre ministrov peniaze sú, na doživotnú rentu pre Roberta Fica peniaze sú, rentu pre Maroša Žilinku peniaze sú, ale pre rodiny, pre učiteľov, pre zdravotníkov, pre nich peniaze nie sú. Oni si opasky musia utiahnuť. Čiže papalášom luxus, bežným ľuďom vyššie dane. O tom je návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.
A ešte jedna poznámka, tento návrh štátneho rozpočtu nie je len antisociálny, ale hovorí sa, že je aj rozlúčkový. Budúci rok bude tento parlament voliť nového guvernéra Národnej banky Slovenska, keďže Petrovi Kažimírovi končí funkčné obdobie, a povráva sa po chodbách, nielen tu v parlamente, že horúcim adeptom je práve Ladislav Kamenický, čiže možnože toto je už jeho posledný návrh štátneho rozpočtu. Som zvedavý, čo na to povie.

Ďakujem za slovo.
Áno, Rišo, presne si to pomenoval, rodiny, dôchodcovia a veci, ktoré ľudia v predchádzajúcom volebnom období začali vnímať ako svoju istotu, podporu od štátu, lebo to sa musí uznať, že historicky najviac rodiny podporila vláda Igora Matoviča. Aj dôchodcov. A presne tieto sociálne istoty ľudia od nového roku nebudú mať. My nestrašíme, my hovoríme iba realitu, ktorá nastane od budúceho roku. A táto realita sa dotkne mnohých ľudí, mnohých a hlavne tých najchudobnejších. Táto vláda nemyslí na tých najchudobnejších, na chorých, na tých, ktorí si to nevedia zabezpečiť sami. Spadajú do toho aj menšiny, aj Rómovia. Aj títo ľudia si zaslúžia pomoc. Myslíte na nich? Robíte opatrenia, ktoré pomôžu týmto skupinám? Sociálne vylúčeným? Ľuďom, ktorí si nevedia pomôcť sami? Môžte hovoriť a nadávať na Igora Matoviča a môžte hovoriť, ako tu zničil štát, ako zničil ekonomiku, ale bol to človek, ktorí historicky najviac pomáhal znevýhodneným skupinám: dôchodcom, rodinám. Či daňový bonus, či príspevok pre tehotné. A to bolo veci, ktoré ľudia si zapamätali, ktoré cítili vo svojich peňaženkách, a vy im to idete zobrať. Vy idete vytiahnuť ľuďom peniaze a dať ešte omnoho-omnoho ďalej a horšie veci, ktoré, ktoré ich budú iba obmedzovať. Či poplatky, či zvýšenie daní, za všetko by ste chceli, aby ľudia platili, ale ničím nechcete pomáhať obyčajným ľuďom. A my tu budeme bojovať za obyčajných ľudí. A nevzdáme sa.

S reakciou pán poslanec Vašečka.

Ďakujem, kolegovia, za reakciu.
Gábor, pomenoval si to úplne presne. Ja som skúsil už tieto veci, ktoré tu boli povedané a budeme ich znova hovoriť, neopakovať a skúsiť poukázať práve na tie princípy, z ktorých si ja myslím a my myslíme, že by mal štátny rozpočet vychádzať, že by nemal byť socialistický, lebo ten je naozaj v skutočnosti antisociálny, ako hovoríte, preto lebo tú známku toho, tej krajiny zhoršuje.
Československo bolo v medzivojnovom období silná krajina a Rakúsko bolo tak zničené vojnou, že po druhej svetovej vojne bolo na tom určite horšie, ale oni sa vydali inou cestou. Československo pod diktátom komunistov sa vydalo takou socialistickou cestou. Možno si už zabúdame alebo nepamätáme, že sme sa volali Československá socialistická republika a tá známka tej krajiny aj po ekonomickej stránke, ale aj po morálnej stránke sa zhoršovala, lebo tam vedú také tie socialistické experimenty, socialistické inžinierstvo.
Naozaj zásluhovosť, oceňovanie, podpora rodín s deťmi, podpora tých, ktorí pracujú, ktorí platia dane, stredná trieda, to je naozaj cesta k úspechu, cesta k tomu, aby tá krajina smerovala k lepšiemu, na jednotku, a nie aby prepadla. A ja som aj toto chcel vo svojom vystúpení adresovať pánovi ministrovi, či už je tu poslednýkrát, alebo sa s ním stretneme aj pri budúcoročnom rozpočte, aby sme pamätali na to, nie pre dobro koalície alebo opozície, alebo pretože vás chceme poučovať, ale pretože to sú overené veci, ktoré fungujú a mnohé z nich, ktoré sme zaviedli a ktoré boli naozaj dobré. Dalo sa debatovať o tom, že na akú perinu máme, ale úplne ich likvidovať a úplne ich zrovnať do takého socialistického modelu to považujem za mimoriadne škodlivé pre Slovensko.
Ďakujem.

Teraz nám ide trošku poprepadávať poradie. Pán Šipoš nie je v sále, prepadá mu poradie. Pán Sabo, nie je v sále. To isté, pani Stohlová, nevidím ju v sále, prepadá poradie. Pán Huliak, nie je v sále, prepadá poradie.
Pani poslankyňa Nash, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku chcem povedať zopár slov k predkladanému zákonu roka. Zameriam sa pri tom na výdavky týkajúce sa športu. To, čo v tomto roku doteraz, to, čo sa v tomto roku doteraz udialo, nám jednoznačne ukázalo, kto je víťazom konsolidácie, teda ozdravovania stavu verejných financií. Je ním jednoznačne predseda Danko a sektor športu, pre ktorý vytrucoval špeciálne postavenie. Najskôr presvedčil koaličných kolegov, že je nevyhnutné mať ministerstvo športu aj napriek výdavkom, ktoré to prináša. Všetci vedeli, že nás čaká veľmi náročné obdobie, ale akceptovali to. Následne ich Danko presvedčil, že na financovaní športu sa šetriť nebude, lebo treba aj lietať špeciálom na hokej a futbal.
Na rok 2024 schválili v programe 0.26 program rozvoja športu približne 99 mil. eur. Od začiatku sa predseda Danko nechal počuť, že financií bude podstatne viac. Podľa informácií zverejnených ministerstvom cestovného ruchu a športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 mil. eur, to je 73 mil. eur navyše.
Dnes tu máme predložený rozpočet, v ktorom sa na rok 2025 uvádza suma vyše 157 mil. eur. Predpokladám, že ani táto suma v roku 2025 nebude konečná a predseda Danko bude robiť všetko pre to, aby rozpočet na šport pri 157 mil. neskončil. Vláda má za úlohu nastaviť výdavky štátu čo najzodpovednejšie a s maximálnym ohľadom na potrebu ozdraviť verejné financie. Keď sa pozrieme na kapitolu športu, tak túto úlohu zatiaľ nezvláda.
Som, samozrejme, rada, že je tu záujem nasmerovať do športu viac zdrojov. Zároveň otvorene vyslovím nepopulárny názor, že sa to nemá robiť za každú cenu. V dnešnej zložitej dobe tu sledujeme skokové navýšenie prostriedkov do športu. Také navýšenie by v čase konsolidácie bolo obhájiteľné naozaj len v hospodársky najvýznamnejších odvetviach. Peniaze vláda do športu leje bez jasného plánu, bez jasnej postupnosti, nárazovo a nesystémovo. Dovolím si povedať, že samotný systém manažmentu športu nedokáže túto prílivovú vlnu ani efektívne spracovať. A to práve preto, že je zastrešený úplne novým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa väčšinu tohto roka zaoberal najmä sám sebou a nastavovaním interných procesov.
Príkladom nepripravenosti na prílev financií je napríklad aj Fond na podporu športu. V spomenutej sume pre program 026 je aj navýšenie príspevku do Fondu na podporu športu s minimálne 20 mil. eur na 60 mil. eur. Žiadne postupné navyšovanie, jednoducho nárast o 200 %. Nie je to nič nové, už tento rok štát do fondu prispel sumou približne 70 mil. namiesto 20 mil. Skôr než stihol fond adekvátne navýšiť kapacity a prispôsobiť procesy, rozdeľuje so svojimi obmedzenými kapacitami o desiatky miliónov viac a musí spracúvavať aj oveľa viac žiadostí.
K tomuto zanedbaniu praktickej stránky sa pridávajú aj novinky z novely zákona, o ktorej sme rokovali tento utorok. Ako máme dôverovať, že sa tento nafúknutý rozpočet minie s maximálnym ohľadom na férovosť a efektívnosť, keď vidíme, ako sa znižuje transparentnosť alebo výrazne navyšujú odmeny nominantom v správnej rade na 27-tisíc eur ročne? K tomu posilnenie postavenia dvoch najbohatších športov, hokeja a futbalu, ktorým štát chce garantovať istý podiel z koláča na infraštruktúrne projekty, podobne ako to platí v zákone o športe. Viac peňazí, menej kontroly s odôvodnením, že zákon znižuje byrokraciu a povinnosti športových organizácií. Menej transparentnosti, viac svojvôle pri prerozdeľovaní prostriedkov a k tomu nejaké malé domov v podobe extra percent z koláča na šport pre Slovenský olympijský a športový výbor na úkor športovcov z top tímu. Jednoducho neverím, že sa pri takomto nastavení a uvažovaní časť týchto nových desiatok a desiatok miliónov jednoducho nepreje a neminie na nesystémové a neefektívne účely.
V očiach niektorých opäť zrejme nepopulárny názor, no oveľa lepšie si viem predstaviť, že by sa rozpočet športu navyšoval postupne, zatiaľ čo by sa budoval efektívny a čo najférovejší systém, prispôsobovali sa procesy, kapacity a kontrolné mechanizmy. Prinieslo by to stále viac peňazí športu, ale postupne a nemuseli by sme tak drasticky konsolidovať. To vás ani nenapadlo. Všetko vo veľkom, čo najrýchlejšie, aby boli super tlačovky, prikŕmení funkcionári, lístky do VIP-ky a miestenky do vládneho špeciálu.
To, že koalícia nemá v športe pravidlá, mieru a zdravý rozum, vidíme v chuti podporovať megalomanské projekty. Práve tieto predseda Danko s nadšením prezentuje aj Slovensku, akoby na ničom inom nezáležalo. Aj pre tento aspekt nemôžeme brať vami rozpočtované sumy za smerodajné. Len nedávno predseda Danko ohlásil zámer, vzápätí nato vláda schválila nesystémových 20 mil. eur na výstavbu olympijskej arény v Šamoríne. V súkromnom areáli, ktorého ročné straty presahujú 10 mil. eur. Predseda Danko o tom sebavedomo hovorí ako o návratnej investícii. Bez analýz, bez dát, bez odborníkov. Z čoho predseda v tomto svojom úsudku vychádzal, nevedno. To, že ide o návratnú investíciu, je skôr nepravdepodobné. Som zvedavá, kedy uvidíme posudok od Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorým sa počíta v ideovom zámere schválenom vládou. Veľmi rada by som si o výhodnosti, udržateľnosti a návratnosti investície prečítala v správe ÚHP. Keď už lejete do športu viac peňazí, tak nimi sprístupnite šport mládeži a širokej verejnosti. V tejto aréne si žiadne dieťa nezašportuje.
V roku, kedy sa hovorí o zvyšovaní daní, o zavedení transakčnej dane a o ďalších nepopulárnych opatreniach, prichádza predseda SNS s ďalšou peckou. S kolegami z Maďarska vraj konzultuje možnosť podieľať sa na kandidatúre na letné olympijské hry v horizonte 2036 – 2040. Neviem, či si predseda Danko uvedomuje, o akých nákladoch sa tu bavíme, ak ide o olympijské hry. Predseda Danko, prestaňte už konečne blúzniť, že na toto máme. Organizovanie olympijských hier je pre krajinu ako Slovensko len snom, podujatie takýchto obrovských rozmerov a významu je mimo našu ligu. Míňanie verejných zdrojov na takéto podujatia nie je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Ako sa máme baviť o číslach v rozpočte, keď tu na nás dokážete vybaliť takéto nezmysly?
Rovnako nedávno sme mohli počuť o ďalšej ambícii. Náš najpopulárnejší šport – hokej – sa chce uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta v hokeji. Na prvé počutie je to v poriadku, veď majstrovstvá sveta sme úspešne usporiadali v minulosti. Problémom ale je, že IIHF, Medzinárodná hokejová federácia, sprísňuje požiadavky na usporiadateľské krajiny a s našou infraštruktúrou nie sme vôbec konkurencieschopní. Ak chceme organizovať majstrovstvá sveta, budeme musieť postaviť väčší štadión. Pevne verím, že na nás v konsolidačných rokoch nehodíte túto ďalšiu atómovku v podobe ďalšieho megalomanského štadiónu za odhadom štvrť miliardy eur. Nechajte majstrovstvá iným, my máme teraz iné starosti.
Buďte, prosím, zodpovední voči občanom aj voči rozpočtu, ktorý tu schvaľujete. Ak chcete rozpočet navyšovať, robte to hlavne vo verejnom záujme, nie v záujme úzkeho okruhu funkcionárov a podnikateľov. Podporte šport v lokálnych komunitách, zlepšite podmienky pre športujúcu mládež. Desaťtisíce detí a mladých ľudí stále nemajú prístup k ihriskám, trénerom alebo športovým krúžkom. Športové kluby, ktoré predstavujú podhubie pre šport, prežívajú často len vďaka entuziazmu dobrovoľníkov a rodičov. V nich nájdeme a vychováme budúcich reprezentantov a podporíme aktívny životný štýl a zdravie populácie, nie v novej olympijskej aréne a na obrovskom zimnom štadióne, ale v komunitách je nevyužitý potenciál. Desiatka nových telocviční je viac ako pomoc Orbánovej olympiáde.
Nebola by som taká prísna, keby sa dnes nečerpalo z finančných rezerv, keby sa nenachádzala, keby sa nehádzala konsolidácia na plecia bežných ľudí, keby sa skutočná rozpočtová zodpovednosť znovu neposúvala niekam na neurčito, keby sme nemali kolabujúce zdravotníctvo či nedofinancované školstvo. V tejto situácii však vládne plány v športe neviem prijať pozitívne. Pokiaľ sa suma pre šport v rámci predloženého štátneho rozpočtu prijme v navrhovanej štedrej výške, budeme, samozrejme, pozorne sledovať efektívnosť ich použitia a napĺňanie verejného záujmu. Svoje postavenie víťazov konsolidácie si rezort športu musí pred voličmi riadne obhájiť, a to najmä lepšími výsledkami a vyššou transparentnosťou.
Svoje vystúpenie ukončím jednou definíciou. Chlieb a hry je latinské príslovie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše, kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu. Táto priazeň potom bola využitá na vlastné ciele cisárov. Vy v tomto úpadku ponúkate ľuďom hry namiesto chleba.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani poslankyňa, no, skutočne spleť všetkého, neviem, kto vám to napísal, ale teda toľko blúznenia už som veľmi, veľmi dlho nepočul a mne to nedá, iba teda okomentujem v rýchlosti aj ten chlieb a hry. Jedine hry a divadelné predstavenia, ktoré predvádzate, sú tie vaše akože nezávislé protesty na námestiach Slovenska.
Ďakujem.

Dobrý večer prajem. Pozdravujem pána ministra, všetkých, ktorí nás ešte o tejto nočnej hodine, alebo večernej hodine, ešte nie nočnej, počúvajú.
Bolo už veľmi veľa povedané k budúcoročnému štátnemu rozpočtu, myslím, že je to hlavne tá kritika, ktorá tu najviacej zaznieva. Ten štátny rozpočet naozaj je brutálnym spôsobom nafúknutý, tak ako leží na tom papieri. Očakáva sa neskutočné zvýšenie práve tých, práve tých jednotlivých príjmov. Dnes práve Marián Viskupič spomínal príhodu, kedy českí kolegovia, tí to naozaj iba tak diplomaticky prešli mlčaním, keď sa dozvedeli, o koľko sa majú práve tie príjmy na budúci rok zvýšiť, a to zrejme ešte nevedeli o všetkých tých ostatných opatreniach, ktoré v tejto súvislosti boli prijaté.
Na budúci rok nás skrátka čaká naozaj veľké, veľké zdražovanie. Dotkne sa to každej jednej rodiny, každej jednej firmy, každého jedného podnikateľa a ja sa naozaj obávam, že toto môže viesť k likvidácii niektorých firiem a naozaj k situácii, kedy mnohé domácnosti si nebudú môcť dovoliť ani len základné výdavky. A medzi takéto základné výdavky patria aj práve energie.
V minulosti tieto energie boli nejakým spôsobom dotované, najmä čo sa týkalo plynu, čo sa týkalo tepla, a tieto dotácie fungovali práve kvôli tomu, že tie ceny na trhoch, ktoré určovali ceny, ktoré by mali platiť tieto domácnosti, boli vysoké v dôsledku energokrízy. Tá energokríza koniec koncov už postupne odoznieva, aj keď teda stále tu nemáme tie úrovne, ako sme to videli práve v tom období pred energokrízou, resp. pred samotnou vojnou, ktorú rozpútalo to agresívne Rusko na Ukrajine. Ale napriek tomu to už nie sú úrovne tisíc eur za MWh elektriny alebo 330 eur za MWh plynu.
No a v tejto súvislosti ma teda zaujalo, ako je naplánovaná tá energopomoc pre slovenské rodiny na ten budúci rok. V rozpočte je to 235 mil., ale pozor, na budúci rok z toho iba 100 mil. má byť použitých, pretože ten zvyšok má byť použitý na vykrytie tých dotácií, ktoré sú uplatňované alebo využité práve v tomto roku. Sto miliónov eur, no je to dosť, alebo je to málo? Padali tu rôzne sumy, ako to bolo v minulosti, a naozaj tam sme sa bavili o miliardách, ale ešte raz upozorňujem, tie ceny v tom období boli niekedy aj desaťnásobkom toho, čo vidíme na trhu dnes. Dokonca v prípade elektriny to bolo aj viacej.
No a najhoršie na tom je, že stále nevieme, ako táto energopomoc bude poskytovaná. Ako bude rozdeľovaná jednotlivým domácnostiam? Sto miliónov eur, keď dáme plošne, čo to bude znamenať? No v praxi to bude znamenať, že priemerná domácnosť, keď sme to tak počítali, dostane asi 4,50 eura. Sto miliónov je niečo, čo by možno postačilo na tú adresnú pomoc, ale naozaj o tej adresnej pomoci stále nevieme, je to čosi ako taká Columbova žena, o ktorej sa hovorí.
Prvýkrát sme na nejakú adresnosť vyzývali túto vládu hneď po jej nástupe, kedy sme upozornili, že naozaj akákoľvek plošná pomoc bude iba vyhadzovaním peňazí von oknom. Diali sa takéto upozornenia počas celého celučičkého tohto roku, v marci dokonca aj pani ministerka priznala, že áno, s adresnou pomocou uvažujú a na budúci rok ju určite zavedú. To isté hovoril aj pán minister Kamenický, že tu bude adresná pomoc s cenami energií pre domácnosti. Ale, bohužiaľ, dodnes nevieme, ako to bude vyzerať. Hovorí sa, že dozvieme sa o tom 15. decembra, 15 dní pred koncom roka. A tu máme teraz pritom štátny rozpočet. Štátny rozpočet, ktorý mal riešiť aj práve toto.
Tak najnovšie som sa dozvedel, že táto pomoc bude poskytnutá z rezervy, ktorá je vytvorená v štátnom rozpočte. Táto bola pôvodne jedna miliarda, potom sa znížila na 500 mil. a na výbore, hospodárskom výbore sme sa naposledy dozvedeli, že už to bude iba 400 mil. eur. No a keď si pozriete, ako teda sa vyvíjali tie jednotlivé pomoci s cenami energií a ako by to mohlo vyzerať na budúci rok, pokiaľ by mali byť tieto, najmä plyn a teplo, dotované, tak, paradoxne, dostaneme sa práve na sumu 400 mil. eur, ak by sme to naozaj chceli znížiť na tie úrovne, tak ako sme to videli práve v tomto roku. Takže čo? Ideme vlastne celú rezervu, ktorá je vytvorená v rámci štátneho rozpočtu, minúť na energopomoc? Akože nehnevajte sa, ale tak toto je troška pritiahnuté za vlasy, dovolím si povedať, že je to jedna veľká hlúposť, pretože dobre vieme, že ani ten výber tých príjmov štátneho rozpočtu jednoducho nebude tak, ako je naplánovaný. Transakčná daň takýmto spôsobom, ako je nastavená, jednoznačne nebude fungovať a, bohužiaľ, obávam sa, že naozaj ten deficit štátneho rozpočtu bude o niekoľko percent vyšší, ako to dnes leží napísané na papieri.
Chvalabohu, jediné, čo dnes máme aj pokryté, je elektrina. Elektrina pre domácnosti, nebavíme sa stále o firmách, nebavíme sa o iných regulovaných odberateľoch, bavíme sa naozaj iba o domácnostiach, tak táto je pokrytá, ale nie je to zásluha tejto vlády, nie je to zásluha ani premiéra, ani ministra financií, ani ministerky Sakovej, ale je to v podstate ešte výsledok memoranda, ktoré sme uzavreli, keď sme boli na ministerstve a vo februári 2022 sme ho podpísali so Slovenskými elektrárňami, ktoré garantovalo na roky ´23 a ´24 cenu elektriny 61,21 eur na každú jednu MWh, ktorá bude dodaná domácnostiam. Bavíme sa o objeme asi 6,1 TWh, ktoré dodajú Slovenské elektrárne a dodajú ju Slovenským elektrárňam. Toto memorandum, naňho nadväzovala implementačná zmluva, ktorá bola schválená aj v Bruseli. Toto memorandum je voľne predlžiteľné aj na ďalšie roky až do roku 2027. A vieme, že práve tá implementačná zmluva narazila v Bruseli na problémy, kedy Brusel pôvodne odmietol túto zmluvu notifikovať, boli urobené nejaké úpravy a, chvalabohu, vieme, že áno, táto lacná elektrina, ktorú sme dohodli ešte v roku 2022, bude aj na budúci rok.
Ako by to vyzeralo, pokiaľ by táto dohoda so Slovenskými elektrárňami nebola? Vezmime si rok 2023. Regulovaná cena, ktorá vychádzala z obdobia, z ktorého sa vypočítavala, to sú nejaké priemery období v rámci trhu, tak to bolo 550 eur na MWh. Memorandum garantovalo cenu elektriny za 61 eur a rozdiel, pokiaľ teda si vezmeme to množstvo ušetrených prostriedkov, bol 3 mld. eur; 3 mld. eur. Ešte raz, 3 mld. eur. Jedným jednoduchým opatrením, jedným memorandom, ktoré bolo bilaterálne dohodnuté so Slovenskými elektrárňami, nám ušetrilo v roku 2023 3 mld. eur v štátnom rozpočte. Keby sme to prepočítali na domácnosť s priemernou spotrebou 2,5 MWh ročne, tak by to bolo asi 1 252 eur.
V roku 2024 táto úspora, poklesávali nám ceny na, elektriny na trhu, už bola nižšia. Ten rozdiel tvoril asi 546 mil., priemerná domácnosť ušetrila 227 eur. Na budúci rok, keď si vezmete to obdobie, z ktorého bola vypočítavaná cena pre reguláciu, ktorá ale nie je aplikovaná, pretože tu máme memorandum a je teda to stanovené na tých 61 eur, ale za normálnych okolností by to bolo 100 eur, tak táto úspora by tvorila 238 mil. eur. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ušetrí 99,40 eur. Dokopy tak iba vďaka jednému opatreniu, ktoré bolo prijaté pred dvoma rokmi, resp. už troma rokmi pomaly, tento štátny rozpočet ušetril 3,8 mld. eur a priemerná domácnosť na Slovensku ušetrila 1 600 eur. Ak si vezmete nejakú rodinu, ktorá napríklad s elektrinou aj kúri, napríklad nejaká rodina na Orave, tak naozaj to mohlo byť aj trojnásobok tejto ceny. Takže elektrina, chvalabohu, vďaka predošlej vláde je zabezpečená za nízke ceny.
No a zostáva nám teda už to zmienené teplo a plyn. Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík, nominant Roberta Fica, pred dvoma mesiacmi si zaplatil priestor v súkromnej televízii. Zaplatil 40-tisíc eur za to, aby mohol ľuďom oznámiť, že im stúpne cena plynu a cena tepla na budúci rok. Štyridsaťtisíc z peňazí organizácie, ktorá čerpá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda my všetci sme sa dozvedeli o tom, že nám plyn a teplo na budúci rok stúpnu, a zaplatil za to 40-tisíc eur. Dobre. Deje sa to, snáď sa to do budúcnosti diať nebude. Možnože o toto mohli byť nižšie aj tie ceny plynu, alebo teda mohli byť vyššie dotácie alebo kompenzácie tých cien tepla a plynu na budúci rok.
Ak ale ostaneme pri plošnom dotovaní, a už som hovoril teda o tom, že toto plošné dotovanie by malo byť 400 mil. eur, tak odkiaľ budú tieto peniaze? No zase budú iba zo štátneho rozpočtu. Zase budú iba z príjmov tej konsolidácie, zase budú iba z príjmov z toho Ficovho zdierania. Zase budú iba z toho, čo ľudia zaplatia vo svojich daniach. Podnikatelia, slovenské domácnosti, jednoducho my všetci sa budeme musieť skladať na plošné dotovanie cien energií. Takže za energie vlastne zaplatíme dvakrát, jedenkrát vo faktúre nášmu dodávateľovi tepla alebo plynu a druhýkrát zaplatíme vo forme daní. Tak ja sa pýtam, kde sú tie nízke ceny energií alebo tie dotované ceny energií, keď si ich aj tak zaplatíme my všetci? No a čo je najhoršie, takéto dotácie, takéto dotované ceny energií budú mať aj tí, ktorí ich reálne jednoducho nepotrebujú. Ja častokrát používam práve ten príklad občana Kažimíra, ktorý si bude dotovanými cenami energií vykurovať svoj bazén. Dnes vieme, že pán Kažimír má už vilu na Azúrovom pobreží a možnože vôbec nebude tu v zime tráviť zimu, takže tie ceny možno až tak nevyužije, resp. tie dotácie až takto nevyužije.
A teda vrátim sa k tej adresnej pomoci, ktorú by som chcel dať do pozornosti pánovi ministrovi. Neviem teda, čo máte na pláne, pretože malo to byť už dávno oznámené, hovorilo sa, že už tento pondelok to prerokujete na koaličnej rade a oznámite. Teraz sa hovorí o tom, že sa o tom dozvieme na budúci týždeň. Na adresnosť pomoci je potrebné prepojiť databázy. Tieto databázy musia byť databáza ministerstva sociálnych vecí, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Musia tam byť prepojení aj jednotliví dodávatelia, pretože to nie je iba o tom, že kto koľko spotrebuje, ale to je o tom aj, kto má aký príjem. A opäť sa dostávame k tomu, že pokiaľ bude pomoc plošná, tak opäť sa to dostane aj tým, ktorí to reálne vôbec nepotrebujú. Pritom my dnes adresnú pomoc v podstate nejakú aj s energiami máme. Je to takzvaný príspevok na bývanie, ale ten je veľmi limitovaný. Keď si pozriete, ako funguje príspevok na bývanie na Slovensku, tak je to o tom, že jednoosobová rodina dostane asi 90 eur, štvorčlenná nejakých 240 eur, keď preukáže, že naozaj sa nachádza v nejakej hmotnej núdzi.
V Českej republike to vymysleli troška jednoduchšie, vďaka čomu ušetrili obrovské peniaze aj práve v rámci nejakého vyplácania pomoci na ceny energií, kedy povedali: dobre, ak máte viac ako 30 % vašich výdav... vašich príjmov predstavujú výdavky práve na energie, v prípade Prahy je to 35 %, tak my vám ten rozdiel doplatíme. A vybavené. Ale musíte si o to požiadať a musíte nám to dokázať. Veľmi jednoduchá pomoc, ktorá takto funguje a dá sa urobiť veľmi rýchlo. V tomto prípade nepotrebujete prepájať ani tie databázy a to, čo zmeškala pani ministerka Saková, sa dá takýmto spôsobom dobehnúť a minimálne zrealizovať na ten budúci rok. Bohužiaľ, stále nevieme, všetko zdražie, zdražie plyn, zdražie, zdražie aj teplo, pán minister sa odvoláva na to, že stále nepoznajú cenové rozhodnutia, ale cenové rozhodnutia sú v tomto prípade irelevantné, pretože ceny komodít my už dávno poznáme a poznáme to už tie dva mesiace, kedy to oznámil práve Jozef Holjenčík prostredníctvom priestoru, zaplateného priestoru v súkromnej televízii.
Takže opäť možno taký posledný apel v tejto súvislosti na pána ministra. Pán minister, poďte do adresnej pomoci s cenami energií. Ušetríte tým nemalé prostriedky a neminiete si celú rezervu, ktorú máte vytvorenú v štátnom rozpočte.
A keď som si prechádzal aj rozpočet napríklad ministerstva hospodárstva, zaujali ma tam niektoré položky, a teda pýtam sa, kde ten štát vlastne na sebe šetril, kde vlastne šetril na tých vlastných výdavkoch. A budem to deklarovať na jednom konkrétnom výdavku, ktorý ma teda zarazil, a je to v rámci programu alebo programu ministerstva hospodárstva, kde sa píše o podpore útlmu a likvidácií následkov ťažby v uhoľnom baníctve. Toto možno poznáte, to sú tie Hornonitrianske bane, ktoré, chvalabohu, už od tohto roku nedodávajú uhlie pre Slovenské elektrárne, a teda nemusíme sa na to skladať na všetky tie alobalové dotácie v cenách elektriny, tak ako sme to mali v minulosti. A oni povedali, že dobre, tak my prestaneme ťažiť to uhlie, ale chceme, aby ste nám pomohli so zatváraním baní. Lenže priamo v zákone je napísané, že rezervu na likvidáciu takýchto diel si musí vytvárať práve tá banská spoločnosť. A oni na to povedali, že no dobre, ale my sme chceli ťažiť až do roku 2030. No a kto im bráni ťažiť do roku 2030? Veď keď si nájdu nejakého iného odberateľa, nech si kľudne ťažia. Ale nie, my namiesto toho im ideme dať 90 mil. v priebehu siedmich rokov na to, aby si uzavreli tieto svoje bane.
Kým sme boli na ministerstve hospodárstva, tak sme rokovali aj s Hornonitrianskymi baňami, uznali sme im niektoré výdavky a podarilo sa nám znížiť práve tento rozpočet o viac ako 30 mil. eur. 30 mil. eur. Prišla táto vláda a myslím, že to bolo v marci alebo v apríli tohto roku, bolo prijaté uznesenie, kedy im týchto 30 mil. zase naspäť vrátili. A opäť ich vidím práve v štátnom rozpočte, v štátnom rozpočte, kedy ideme, ideme ľuďom naváľať na plecia nové dane, ideme im naváľať zvýšené výdavky, zvýšenú dépeháčku, jednoducho zaplatia všetko, ale tam, kde by štát mohol reálne ušetriť a už sa v minulosti preukázalo, že takéto, takýto priestor na tú úsporu tam je, tak nie, my tam jednoducho tieto výdavky vrátime naspäť a na budúci rok na podporu útlmu a likvidácie ťažby v uhoľnom baníctve zaplatíme súkromnej spoločnosti 15 mil. eur. Aj o toto možnože mohli byť vyššie tie dotácie na energie, možnože aj toto mohlo ísť na vyššie platy zdravotníkov, vyššie platy policajtov a všetkých tých, ktorí dnes musia z dôvodu neschopnosti tejto vlády, z dôvodu zle nastaveného štátneho rozpočtu, z dôvodu toho, že naozaj nemajú žiadne garancie, ako to s nimi bude na budúci rok, tak musia podávať hromadné výpovede.
Ja zopakujem to, čo platí za našu stranu SaS. Takýto štátny rozpočet práve z dôvodu mnohých dodnes chýbajúcich a nenastavených výdavkov, z dôvodu výdavkov, naopak, ktoré sú tam úplne navyše, jednoducho podporiť nemôžme.
A naozaj, pán minister, ak nám viete osvetliť možno dopredu aspoň v náznakoch, ako to bude s tou energopomocou na budúci rok, tak budem veľmi rád, pretože odmietli ste naše pozvanie na hospodársky výbor, rovnako tak urobila aj pani ministerka Saková. Ja si myslím, že sme plénum, ktoré by malo o tomto vedieť, pretože sme parlamentnou demokraciou, a teda rád by som sa o tom dozvedel. A nie kvôli sebe, ale naozaj kvôli tým ľuďom, ktorí budú na budúci rok čeliť všetkým vysokým cenám a stále nevedia, či sa vôbec niekedy a v akom objeme dočkajú pomoci s cenami energií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Karol, ďakujem za tvoje vystúpenie. Aj my stále v KDH hovoríme, že spoločná pomoc je veľmi zlá pomoc a preferujeme adresnú pomoc, lebo tá je spravodlivá, a keď robíme konsolidáciu, tak to je vlastne správna pomoc. Takto by to malo byť.
Ty si spomenul aj vo svojom vystúpení región Orava. Áno, je pravda, že my na Orave osem mesiacov musíme kúriť, plyn nemáme, takže využívame buď elektriku a starší ľudia, ktorí si nedokázali prerobiť rodinné domy alebo nemajú na to peniaze, aby používali tepelné čerpadlá, tak, žiaľ, musia kúriť tuhým palivom, ktoré tiež nie je lacné. Ale čo je paradox a ťažko sa bežným ľuďom vysvetľuje, že máme na Orave Oravskú priehradu, ktorá vyrába elektrinu a výroba stojí 36 euro zhruba a, samozrejme, nakupuje sa po 100, po 200 euro, ale najväčší problém je v tom, že keď sa vyrába elektrika, to znamená, že priehrada sa dosť často spúšťa. Tá priehrada by mala aj slúžiť na turistický ruch, ale, samozrejme, sa povie, že elektrárne boli predané, to štát predal elektrárňam podiely, to znamená, že oni teraz, pre nich je prvoradá výroba elektrickej energie a turistický ruch tam nemôže fungovať, lebo vodu spustia, samozrejme, aj to zapácha to tam a rybári nemôžu chytať ryby a to je paradox, že my potom si nakupujeme pre tie domácnosti alebo pre firmy elektrickú energiu v stovkách eur. A to je, proste ťažko sa to vysvetľuje ľuďom, že 36 euro výroba a nakupujeme za 100, za 200 euro.
Ďakujem.