23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja už znova nebudem, samozrejme, hovoriť 30 minút, chcem sa vám poďakovať, pán minister, aj za to, že mi pán štátny tajomník doniesol na výbor tie informácie, len by som teda chcela povedať, že podľa tých informácií vlastne by sa tá elektronická komunikácia mala spúšťať od 15. decembra tohto roku, čo je podľa mňa veľmi dôležitá informácia pre všetkých cudzincov a cudzinky žijúcich na našom území, lebo teda je tu 12-tisíc aktivovaných kariet, čo sú prevažne podnikatelia, ktorí to potrebujú na komunikáciu s daňovými úradmi, a teda máme tu asi 200-tisíc žijúcich cudzincov s nami na Slovensku, takže bude treba asi aj myslieť na to pri otváracích hodinách cudzineckej polície, že keď si tam prídu aktivovať ten BOK kód, tak zjavne asi o to bude dosť veľký záujem. Takže asi možno bude treba posilniť alebo vyhradiť na to nejaké hodiny. Potom dúfam, že budete otvorený aj nejakému spoločnému stretnutiu či už na cudzineckej alebo na Policajnom prezídiu k tomu, aby naozaj sa tá informácia aj k cudzincom dostala, lebo čím viac ich o tom bude vedieť a aktivizuje si tie karty, tak tým menší nápor bude na ten objednávací systém na cudzineckej polícii.
Čiže toto ja považujem za dobrú zmenu, dúfam, že aj teda v rámci tej nejakej komunikačnej kampane a tej realizácie v praxi sa na to pripravíte, ale musím aj smerovať jednu výhradu, my sme teraz na ľudskoprávnom výbore zistili, že vlastne ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes schválený na brannobezpečnostnom výbore, obsahuje aj skrátenie vlastne od budúceho marca ubytovania pre odídencov zo 120 na 60 dní a to sa mi úprimne zdá, že by nemuselo byť obsahom toho pozmeňujúceho návrhu, pretože aj som teraz komunikovala s pomáhajúcimi organizáciami, nebolo to s nimi naozaj prebraté, nevedia o tom. A keď sme v lete upravovali vlastne tie podmienky pre ubytovanie odídencov a pre poskytovanie toho príspevku, však ja som tu aj vystúpila v rozprave, bola som za, ako som aj dnes povedala na výbore, je jasné, že je v súlade s integračnou snahou, aby sa postupne tá pomoc limitovala, lebo tým sa vlastne ľudia ako keby nútia do toho, aby sa sami viac začleňovali. Len napríklad vtedy to išlo jasným medzirezortným pripomienkovým konaním. Vedeli o tom tie organizácie, mohli sa na to pripraviť. Mala som to aj s nimi odkomunikované, že vlastne v zásade tiež sú takto nastavení. A teraz v podstate to v skrátenom legislatívnom konaní takúto vážnu pomerne zmenu dávame pozmeňujúcim návrhom na výbore, bez toho, aby to dopredu bolo odkomunikované práve s tými pomáhajúcimi organizáciami, na ktoré potom bude vlastne v tom marci najväčšia záťaž, že keď to začne platiť, aby sa potom postarali skôr, oni si tiež musia pripraviť svoje programy na to, aby sa postarali skôr o tých ľudí, ktorí vlastne z tých zariadení vyjdú po tých skrátených 60 dňoch a budú potrebovať pomoc nejakým prvotným ubytovaním, zamestnaním a podobne. Asi všetci chápeme, že 60 dní im zrejme nebude stačiť ani pri najintenzívnejšom kurze slovenčiny, aby to tak obsiahli, aby si mohli nejakú aj menej platenú, ale nejakú prácu na začiatok nájsť.
Čiže toto si naozaj myslím, že ste možno mohli spraviť inak, minimálne aspoň to odkomunikovať s tými organizáciami a nie tým pozmeňujúcim návrhom, ešte akože do tej piatej je čas, že by ste si to možno mohli premyslieť, lebo však má to začať platiť od marca. Je tam podľa mňa dosť času, aby to ešte prešlo aspoň tým kolečkom, že je tu veľa rokovacích platforiem momentálne, kde sú zapojené aj UNHCR aj IOM, ktoré sa o týchto ľudí starajú a poskytujú aj peniaze tým organizáciám, ktoré potom robia priamo v teréne, že možno to s nimi fakt prebrať a predložiť nám to do parlamentu, kľudne aj potom v skrátenom konaní na februárovej schôdzi. Keby to takto bolo prebraté, ja by som s tým nemala problém, len teraz mám naozaj v sebe morálnu dilemu, lebo váš zákon ja považujem za dobrý, kvalitný, potrebný, konečne. Ale táto zmena podľa mňa fakt nemusela byť takto robená a chcela by som vás poprosiť, aby ste to ešte zvážili, že či ju teraz naozaj ideme odhlasovať, alebo či nie je možné to predsa len spraviť inak, prejsť to s tými organizáciami, nastaviť to a podať nám to do parlamentu na najbližšej schôdzi. To by som ja osobne uvítala radšej.
Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem za slovo, aj Zuzke, že to tak jasne zhrnula. Ja naozaj by som chcela len poznamenať, že z hľadiska kvality legislatívneho procesu je úplne najhoršou možnosťou dávať pozmeňovák v skrátenom legislatívnom konaní. Toto sa asi nedostalo na stôl len tak z minúty na minútu a obzvlášť nejde o žiadnu technikáliu, ale ide o niečo, čo ovplyvňuje životy nejakého počtu ľudí, a možno by sme naozaj k tomu mohli pristupovať citlivejšie. Toto mi prišlo naozaj nešťastné, keď som ten pozmeňovák dnes našla na stole na ústavnoprávnom výbore, tak proste nás to všetkých prekvapilo. Potom sme to prediskutovali síce na ľudskoprávnom, ale vznikalo tam aj množstvo otázok a vlastne nie je priestor si to už ani vydiskutovať. Čiže keby sme sa aspoň pri takýchto veciach snažili zachovať nejakú kultivovanosť toho procesu tak, aby sa všetci, ktorých sa to dotýka, mohli s tým aj riadne oboznámiť a nejakým spôsobom reagovať a pripraviť sa na to, tak to by bolo také pekné. No tak ja by som chcela na to apelovať.
Ďakujem.

Pani poslankyne, ďakujem za konštruktívnu debatu, oceňujem aj ten prístup z vašej strany k samotnému zákonu.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý rieši túto situáciu s poskytnutím tejto finančnej pomoci, prosím, berte to aj v kontexte konsolidácie, pretože ak sa porovnáme s ostatnými krajinami, tak tá pomoc smerom na Ukrajinu pri tejto veci je u nás najštedrejšia. Pozrite sa, aké parametre sú v Čechách, týmto pozmeňujúcim návrhom v princípe ušetríme 2 mil. eur, nebude sa to týkať tých zraniteľných skupín, ale pôjde iba o príspevok pre poskytovanie tých, ktorí dnes pracujú a sú reálne zamestnaní alebo podnikajú, a v tomto prípade si myslím, že aj vzhľadom na túto skutočnosť je legitímne s týmto pozmeňujúcim návrhom pracovať. Účinnosť je od marca, čiže máme štyri mesiace na tú komunikáciu, ktorá tam je. Z môjho pohľadu je to dostatočný priestor, chápem, veď bavme sa, ja vítam konštruktívnu debatu aj oceňujem tento konštruktívny prístup, ale z môjho pohľadu aj z hľadiska konsolidácie 2 mil. eur, zraniteľných nechávame tak, ako sú, lebo tam tá pomoc je nevyhnutná, ale pre pracujúcich a podnikajúcich si myslím, že to je legitímny nástroj. Ak sa pozrieme aj do okolitých krajín Európskej únie, tak ozaj tá pomoc na Slovensku je najštedrejšia.
Čiže iba toľko, ale oceňujem, že aj takto vieme tie zákony v konštruktívnom duchu prebrať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som uviedol nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, známy ako reforma posudkovej činnosti. Už bol značne medializovaný, ale predsa len poďme na základné a presné kontúry tohto zákona.
Zákon reaguje na plán obnovy, vyplýva z plánu obnovy a pokiaľ by zákon nebol prijatý do 15. decembra, tak by mohol byť ohrozený jeden z míľnikov plánu obnovy a teda by hrozili Slovensku hospodárske škody, čo určite nikto z nás nechce, preto to preberáme aj v skrátenom legislatívnom konaní, opäť to tu zopakujem. Plán obnovy bol schválený v roku 2021, bývalá vláda zadala prípravu tejto reformy od júla 2023, takže len si môžete urobiť sami obraz o tom, ako niekedy bývalé vlády postupovali a pracovali.
Tá druhá vec, ešte dôležitejšia, je, že sme vytvorili obrovský priestor na široký sociálny dialóg o tejto reforme, keďže ide o vážnu a zložitú tému, a 15 mesiacov na tejto reforme pracovala skupina zložená zo zástupcov štátnych inštitúcií, ale aj občianskych združení, ktoré zastrešujú zdravotne znevýhodnených ľudí. Je prediskutované s Európskou komisiou, že zákon, že stačí, aby zákon bol schválený do konca roka, respektíve do 15. decembra, ale jeho účinnosť môže nastať až od 1. septembra budúceho roka, teda štát a ministerstvo práce a hlavne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny budú mať deväť mesiacov na to, aby uviedli zákon do praxe.
Základné zmeny, ktoré tento zákon prináša, sú nasledovné. Po prvé, pod jednu strechu dávame posudkovú činnosť zameranú na sociálne služby, sociálnu ekonomiku aj kompenzačné príspevky, a to pod strechu úradu práce. Čiže po novom už len úrad práce bude vydávať takzvaný integrovaný komplexný posudok pre sociálne služby, pre sociálnu ekonomiku, ale aj pre kompenzačné príspevky. Posudok bude pozostávať z dvoch častí, zo sociálnej a lekárskej. Je dôležité povedať, že sociálne posudzovanie bude predchádzať lekárskemu posudzovaniu, teda najprv sociálny pracovník priamo na mieste preverí sociálnu situáciu človeka, ktorý požiada o posúdenie, až následne lekár na základe lekárskych nálezov k tomu pridá aj, samozrejme, lekárske posúdenie.
Po novom sa nebude posudzovať alebo nebude ťažké postihnutie stanovovať automaticky diagnóza, ale vplyv tejto diagnózy na funkčné alebo mentálne obmedzenie organizmu, čo je v súlade so zahraničnými metodikami i požiadavkami samotnej komunity. Pokiaľ sa sociálny pracovník a lekár, a posudkový lekár nedohodnú, tak zasadne konzílium, ktoré definitívne rozhodne. Výhodou tohto komplexného posudku je to, že spomínaná posudzovaná ťažko postihnutá osoba sa dozvie o všetkých kompenzačných príspevkoch, na ktoré má nárok, alebo o všetkých sociálnych službách, na ktoré má nárok. Samozrejme tým, že celú túto agendu presúvame pod úrady práce, tak si to bude vyžadovať personálne posilnenie úradov práce, a preto plánujeme navýšiť počet posudkových lekárov o 100 a sociálnych pracovníkov o 140.
Keď začne platiť spomínaná reforma, spomínaný zákon, tak ten proces bude vyzerať nasledovne. Osoba, ktorá požiada o posúdenie bude vypĺňať v prvom kole sama dotazník s dvanástimi otázkami. Pôjde o takzvané samoposudzovanie osoby, ktorá napíše, vlastne tá osoba sama napíše, v akom stave zdravotnom, ale aj sociálnom rozpoložení sa nachádza. Následne bude ďalší dotazník 36-otázkový, ale to už bude asistovaný rozhovor s profesionálom, kde sa naozaj zistí, nakoľko tá osoba potrebuje pomoc. Tieto dva dotazníky sú v súlade s metodikou, ktorú teda presadzuje a má Svetová zdravotnícka organizácia.
No a to je tak všetko na úvod a samozrejme som pripravený počúvať, diskutovať, ak sú nejaké ešte otázky. Musím povedať, že na sociálnom výbore sme k tomu viedli vecnú diskusiu a som rád, že sa k podpore zákona zatiaľ aspoň na sociálnom výbore k tomu pridali aj niektoré opozičné strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 660 z 26. novembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 620, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 94 z 27. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja veľmi oceňujem, že ste v tom konečnom návrhu zákona zohľadnili pripomienky organizácií so zdravotným znevýhodnením, ale nie úplne všetky pripomienky, preto by som si dovolila podať pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 3 sa vypúšťa odsek 8.
2. V čl. I § 13 druhej vety sa slová „60 dní" nahrádzajú slovami „30 dní".
V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. c) znie: c) ťažké deformity s ťažkou poruchou pohyblivosti, s polytopnou lokalizáciou a orgánovým postihnutím a rázštep chrbtice (spina bifida),"
4. V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. f) sa vypúšťa slová „telesná výška po ukončení rastu je 120 cm a menej"."
5. V prílohe č. 1 časti C písm. n) sa vypúšťajú slová „s postihnutím plochy tela nad 40 %".
6. V prílohe č. 1 časti C písm. p) znie: „p) inkontinencia moču alebo stolice,".
7. V prílohe č. 1 časti F písm. a) sa vypúšťajú slová „so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkčnosti".
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne. Len chcem zareagovať korektne na pozmeňujúci návrh pani poslankyne.
Musím povedať, že sme si ho pozreli, ten pozmeňujúci návrh, a chcem skonštatovať, že všetky tieto veci boli vydiskutované na pracovnej skupine a buď zostáva zachovaný doterajší stav pri tých spomínaných okolnostiach, ktoré hovoríte, alebo dokonca ho riešime. Napríklad pri rázštepe chrbtice tam je jasne napísané, máme ustanovenie o deformite, symptomatickej deformite, takže tam je to vyriešené.
Poviem k tej koži. Doteraz sa za ťažké postihnutie považovalo rozsiahle poškodenie kože, keď to tak poviem, teraz sme to dali na úroveň už len 40 %, ktoré zakladajú to ťažké postihnutie kože. Ak by sme odstránili úplne, tak potom aj malé poškodenie kože by už mohlo byť považované za ťažké postihnutie. Opakujem, vydiskutované.
Rovnako s tou výškou 120 centimetrov. Aj doteraz bola táto podmienka, ale tu musím povedať, že aj vyšší človek pokiaľ má deformity, ktoré sú ťažkým postihnutím, bude dostávať kompenzácie. Čiže my nemeníme nijakým spôsobom doterajší stav.
A čo sa týka samotnej lehoty 60 na 30, už tu chcem povedať, že sme urobili výrazný ústupok v tom, že sme slovíčko „primerane" nahradili „reálnou lehotou", aby aspoň nejaká lehota tam bola, aj keď vieme, že to plnenie lehôt v niektorých regiónoch je komplikované, v niektorých nie. Takže myslím si, že toto bol vhodný kompromis, ktorý bol teda dosiahnutý, ale pozreli sme sa na ten pozmeňujúci návrh. Tak ale budem odporúčať koaličným poslancom, aby sa zdržali. Ďakujem veľmi pekne, pretože, hovorím, buď ten pôvodný stav zostávame zachovaný, alebo ho ešte zlepšujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, zmluva nadobudla platnosť 5. júla 1981 a je platná dodnes. V praxi sa zmluva uplatňuje už iba zo strany Slovenskej republiky. Cieľom predkladaného návrhu je jednostranné vypovedanie zmluvy, ktorej platnosť končí 5. júla 2026, za predpokladu, že výpoveď bude druhej zmluvnej strane doručená najneskôr 4. januára 2026. Dôvodom vypovedania zmluvy je rozpor zmluvy s Európskym dohovorom o občianstve, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ako aj Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 624 z 23. októbra tohto roku vyslovila súhlas s vypovedaním zmluvy. Dovolím si skonštatovať, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, a preto vás žiadam o vyjadrenie súhlasného stanoviska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva, tlač 561, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 606 z 11. novembra 2024 pridelil predložený návrh na prerokovanie v termíne do 25. novembra 2024 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určil aj ako gestorský, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 65 z 21. novembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Správa Výboru Národnej rady Slovenskej pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 90 z 26. novembra 2024. Uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Vďaka.

Ďakujem pekne. Dohovor nadobudol platnosť 19. marca 1961 a je platný dodnes. V praxi sa dohovor neuplatňuje. Uplatňuje sa iba zo strany Slovenskej republiky. Maďarská republika ukončila platnosť dohovoru v roku 1999 svojim zákonom. Cieľom predkladaného návrhu je jednostranné vypovedanie dohovoru, ktorého platnosť končí 12 mesiacov od doručenia oznámenia o vypovedaní dohovoru Maďarskej republike.
Dôvodom vypovedania je rozpor dohovoru s Európskym dohovorom o občianstve, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky a slovenským právnym poriadkom. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením vyslovila súhlas s vypovedaním dohovoru a rovnako skonštatovala, že tento návrh zodpovedná záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Preto si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska.
Ďakujem.