30. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, tlač 701a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 790 zo 4. februára 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 701, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 32 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 100 z 5. februára 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona v rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil aj náhradníkov spravodajcu.
Zároveň predložím tlač 587. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu stavebného zákona, tlač 587a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 687 z 28. novembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 587, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 51 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhoch schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 94 zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal päť písomných prihlášok: za klub KDH pán poslanec Janckulík a potom mimo klubov pán poslanec Dostál, Luščíková, Krátky a Horecký.
Pán spravodajca, do rozpravy vystúpite až po obedňajšej prestávke, pretože ju teraz vyhlasujem do 14. hodiny. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
=====

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 701, a o vládnom návrhu Stavebného zákona, tlač 587.
Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Cecha, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
O vystúpenie v rozprave požiadal spoločný spravodajca poslanec Cech, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Janckulík za KDH.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja len žiadam o vyňatie bodu 49 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Janckulík, pripraví sa poslanec Dostál, potom pani poslankyňa Luščíková, Krátky a Horecký.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Stavebný zákon, vieme, že je veľmi dôležitý pre obce, mestá, vyššie územné celky, samozrejme, aj pre štát, aj pre bežných ľudí. Stavebný zákon je aj veľmi dôležitý pre podnikateľské prostredie, lebo potrebujeme vlastne, aby mohol niekto realizovať stavby.
KDH si veľmi dobre uvedomuje, že neprijatie nového Stavebného zákona môže viesť k totálnemu kolapsu v stavebníctve, čo bude mať obrovský dosah pre našu spoločnosť, to si nemusíme okolo toho ani rozprávať. Vieme dobre, že by mohlo aj dosť k ohrozeniu čerpania eurofondov.
Pán minister, určite si dobre pamätáte, že pred rokom, keď sme sedeli u nás na poslaneckom klube KDH, tak ja som vám aj navrhoval, že poďme odsunúť návrh, účinnosť na dva roky. Odsunula sa na jeden rok a teraz vlastne vláda je pod veľkým stresom, že či to prejde. Do Stavebného zákona sa dostávajú rôzne prílepky a tak ďalej.
Vieme, že na politické strany sa obracali aj viaceré inštitúcie, ZMOS, únia miest, Klub 500, asociácia zamestnávateľov, takisto, samozrejme, aj na KDH sa obracali tieto inštitúcie a KDH k tomuto zákonu, návrhu zákona pristupovalo veľmi zodpovedne. Vypočuli sme si všetky pripomienky, stretávali sme sa aj s odbornou verejnosťou, stretávali sme sa aj s našimi starostami, lebo ich máme vyše 250, s primátormi a vlastne prebrali sme si celý tento návrh zákona. ZMOS a únia miest a ďalšie inštitúcie, žiaľ, ony iba riešia stavebné konania, ale nikto nerieši firmy, ktoré budú stavať a realizovať tieto stavby.
Návrh Stavebného zákona v § 2 Stavba ods. 8 zavádza nový pojem vyhradená stavba. Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činnosti vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
V § 31 zhotoviteľ stavby, ods. 5, stanovuje kvalifikačné požiadavky na zhotoviteľa vyhradených stavieb. Zhotovenie vyhradenej stavby realizuje zhotoviteľ stavby, ktorý po celú dobu uskutočňovania stavebných prác na vyhradenej stavbe spĺňa podmienky spôsobilosti podľa certifikačnej schémy. Zákon rozlišuje vyhradené pozemné stavby a vyhradené inžinierske stavby. Pri inžinierskych stavbách zákon správne identifikuje, že z veľkého množstva stavieb tieto, ktoré spadajú pod definíciu podľa § 2 ods. 8.
Pri pozemných stavbách navrhovateľ rozdelil v podstate stavby na dve kategórie. Jednoduché stavby a... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Padol som, dobre. Takže zopakujem, že pri pozemných stavbách navrhovateľ rozdelil v podstate stavby na dve kategórie: jednoduché stavby a vyhradené stavby. Nakoľko vyhradené stavby môžu podľa navrhovaného zákona realizovať len certifikovaní generálni dodávatelia, dodávatelia podľa § 31 ods. 5, zákon neprimerane zasahuje do konkurenčného prostredia stavebného trhu, keď malým a stredným firmám necháva možnosť realizovať v podstate len jednoduché stavby, preto navrhujeme definíciu vyhradená stavba pre podzemné stavby podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr prečítam.
Tu chcem upozorniť hlavne koaličných poslancov, že tento návrh zákona je doslova likvidačný pre malých a stredných podnikateľov, to znamená pre malé a stredné firmy, lebo vyhradené stavby budú robiť tie špecializované firmy s tými certifikátmi a problém je aj v tom, že do tých vyhradených stavieb prešli aj tie jednoduchšie stavby. To znamená, že tie malé a stredné firmy budú väčšinou robiť v subdodávkach pre tých veľkých, a obávam sa, že sa vrátime o niekoľko rokov naspäť. Viete dobre ten príbeh, keď veľké stavebné firmy si brali subdodávateľov, ktorých potom nevyplatili. A fakt mi je ľúto, že niektoré stavebné firmy, ktoré sú rodinné podniky, môžeme úplne zlikvidovať, na to by som chcel upozorniť a... upozorniť a vlastne budeme aj dávať aj pozmeňujúci návrh.
Tu uvediem aj pár príkladov, aby ste si vedeli predstaviť, že kde vidím ten problém. Pri vládnom navrhovanom znení písm. e) by sa vyhradenými stavbami stali aj mnohé rodinné domy. Počujete dobre, mnohé rodinné domy, ktoré majú nad otvormi použité napríklad keramické predpäté preklady. Hej, to znamená, že nemohla by vám to stavať nejaká malá alebo stredná firma, ale veľká firma. Teraz budete čakať možno niekoľko rokov, kým vám, sa dostanete, hej, lebo každý, veľké firmy robia veľké zákazky alebo cestné diaľnice a tak ďalej, a teraz vy budete čakať a, samozrejme, tá cena bude úplne iná. Takže toto je úplne zlé. Ďalej, napríklad kultúrne domy, telocvične nebudú môcť stavať malé a stredné firmy kvôli kapacite osôb. Vyhradenými stavbami by mali byť napríklad štadióny, vstavané, výstavné priestory. Hej, tam si vieme predstaviť, lebo tam je zhromaždenie od šesťtisíc osôb a viac. Ale aby, ja neviem, tie menšie kultúrne domy, telocvične boli vyhradené stavby a mohli stavať len firmy s týmito certifikátmi, to tiež nie je dobré riešenie.
Ďalej, napríklad máme tu rozpon nosnej konštrukcie pri viacpodlažnej budove viac ako 12 metrov, má byť vyhradená stavba, a pritom je to najpoužívanejší rozpon v stavebných konštrukciách. My aj preto navrhujeme tento rozpon viac ako 24 metrov.
Ďalej, jednopodlažná budova 30-metrový rozpon, navrhujeme na 36-metrový. 30-metrový je bežný rozpon pri oceľových konštrukciách.
Ďalej, v ďalšom pozmeňujúcom návrhu by sme chceli presadiť efektívnu súčinnosť stavebných úradov pri výstavbe rodinných domov. Vieme dobre, že rodinné domy sú veľmi dôležité pre našich obyvateľov, žiaľ, bytové domy, je ich nedostatok a hlavne nájomné domy. A tu by sme chceli vlastne tým pozmeňujúcim návrhom zvýšiť vlastne takú možnosť konzultácií so stavebnými úradmi v záujme zabránenia napríklad prepadnutia procesných lehôt a podobne. Samozrejme, platilo by to len pre fyzické osoby, nie pre právnické. To znamená, že tie stavebné úrady by sa snažili viac pomáhať tým obyvateľom alebo staviteľom, ktorí sa rozhodli postaviť si rodinné domy.
A v poslednom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý sme spoločne vypracovali s VIA IURIS, riešime problematiku posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, dotknutou verejnosťou, spôsob oznámenia začatia konania pri vymedzených druhoch stavieb aj verejnou vyhláškou.
Ďalej, posilnenie práv verejnosti na informácie o významných stavbách s dopadom na životné prostredie, ktoré vyplýva aj z Aarhuského dohovoru.
Chcem sa ešte raz vrátiť ku tým malým a stredným firmám. Fakt, nemali by sme to podceniť, lebo zatiaľ sa nič nedeje. Nikto si to skoro nevšimol, že môže dôjsť k takémuto niečomu. Ale tie firmy si to rýchlo všimnú, keď sa budú uchádzať, keď bude proste vyhlásené nejaké verejné obstarávanie na nejakú budovu a ony sa budú chcieť prihlásiť a zistia, že to je vyhradená stavba, tým pádom nemôžu sa uchádzať o tú stavbu. A tieto stavebné firmy budú mať proste obmedzené možnosti realizácie a fakt budú len nútení, aby robili v nejakých subdodávkach, čo nie je dobré.
Teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy. Predkladáme tri pozmeňujúce návrhy a ten prvý vlastne sa aj týka, to čo som sa vlastne venoval hlavne v mojom vystúpením, a to je téma malých a stredných firiem, lebo vieme dobre, že aj automobilový priemysel nám bude, bude mať teraz veľké problémy a my týmto Stavebným zákonom nemali by sme vychádzať v ústrety veľkým firmám, ktoré doslova si vylobovali lepšie znenie Stavebného zákona pre nich, ktoré, ktorým bude umožňovať viac proste sa rozvíjať na úkor malých a stredných firiem.
Takže začnem s prvým pozmeňujúcim návrhom. Času mám dosť, takže nemusíte mi ani zastavovať, pán predsedajúci, čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu Stavebného zákona. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Stavebného zákona.
Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 8 sa v písm. a) sa na konci vety mení slovné spojenie „30 m“ a nahrádza sa slovami „36 m“.
2. V § 2 ods. 8 písm. c) znie:
„c) viacpodlažná budova s rozponom nosnej konštrukcie viac ako 24 m okrem strešnej konštrukcie s rozponom viac ako 36 m,“.
3. V § 2 ods. 8 písm. d) sa číslovka „1 200“ nahrádza číslovkou „6 000,“.
4. V § 2 ods. 8 sa vypúšťa písm. e).
Nasledujúce písmena f) až s) sa premenujú na e) až r).
5. V § 2 ods. 8 písm. o) znie:
„o) nádrže a silá s celkovou výškou viac ako 16 m nad úrovňou terénu alebo s rozponom viac ako 15 m alebo nádrže a silá slúžiace na uskladnenie výbušných hmôt a hmôt s vysokou horľavosťou vrátane plynov,“.
To bol jeden pozmeňujúci návrh, teraz prečítam doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Stavebného zákona.
Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa dopĺňa takto:
V § 18 ods. 2 sa za poslednou vetou doplňujú nasledovné vety:
„Pri stavbách rodinných domov určených na bývanie stavebný úrad poskytne efektívnu súčinnosť vzhľadom k starostlivosti, ktorú Slovenská republika kladie na rodinu, a to najmä poučenie o právach a povinnostiach, aby pre ich neznalosť nedochádzalo k škodám. Stavebný úrad zároveň poskytne súčinnosť pri hľadaní efektívnych riešení pri dosiahnutí príslušných povolení. To neplatí, ak je stavebníkom právnická osoba."
A posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu Stavebného zákona.
Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 49 ods. 1 písm. d) sa na konci dopĺňa čiarka a slová "dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu 17) a toto odvolanie nebolo vyhodnotené príslušným odvolávacím orgánom ako zneužitie práva alebo zjavné šikanózne. Dotknutá verejnosť je účastníkom konania v rozsahu procesných oprávnení vzťahujúcim sa len vo veci životného prostredia."
2. V § 51 ods. 3 znie:
"Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou. Týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb."
3. V § 61 ods. 3 znie:
"Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec.
Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Dostál.

Dobrý deň, pán sused, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o teda zlúčenej rozprave o návrhu nového Stavebného zákona a zároveň o návrhu tzv. zberného zákona, čiže novele sedemdesiatich piatich iných zákonov, ktoré súvisia, a o tej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vďaka tomu skráteniu dohnalo riadny, riadny legislatívny proces, v ktorom išiel návrh nového Stavebného zákona.
Na úvod by som povedal, že nejdem chrliť síru a ani nemám krvavé oči. Myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že ten doteraz existujúci stavebný zákon je potrebné zmeniť, je potrebné ho zefektívniť, odbyrokratizovať, zrýchliť, zrýchliť a zjednodušiť konania. V tom, v tom myslím, že nie je problém. Napokon to bola aj ambícia toho predchádzajúceho návrhu nového stavebného zákona alebo zákona o výstavbe, s ktorým prišiel vtedajší podpredseda vlády pán Holý a ktorý bol Národnou radou schválený, ale teda je vo forme, ktorá v tejto chvíli je nevykonateľná, a asi aj na tom je pomerne široká zhoda, aj keby bola pripravená, tak asi by to nebolo, nebolo vhodné. Čiže z hľadiska potreby nového zákona je, je všeobecná zhoda a napriek tomu aj v tom návrhu, o ktorom rokujeme, teraz hovorím a budem hovoriť o novom stavebnom zákone, pretrvávajú viaceré alebo niektoré problematické oblasti, ku ktorým by som sa rád vyjadril a ktoré tam ostali napriek tomu, že návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, boli v ňom zapracované zmeny, bol konzultovaný s viacerými inštitúciami. A rozdelil by som to asi do troch okruhov. Ten prvý okruh sa týka postavenia verejnosti, dotknutej verejnosti, druhý sa týka transparentnosti a zverejňovania informácií a tretí sa týka postavenia dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.
A dopredu teda hovorím, že moje vystúpenie a aj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem na jeho záver, vychádzajú z podnetov občianskeho združenia VIA IURIS, ktorým sa VIA IURIS obrátila na poslancov v rámci pripomienkovania tohto návrhu zákona.
Čiže k tým okruhom. Prvý okruh a teda prvý problém sa týka oslabenia postavenia verejnosti. Zacitujem z toho stanoviska VIA IURIS. Účasť dotknutej verejnosti je upravená nedostatočne, pri stavbách verejného záujmu nemá verejnosť automaticky zabezpečenú účasť, rovnako nie je jasné prepojenie stavebného zákona s aktuálne novelizovaným zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže nie je zrejmé, či verejnosť, ktorá sa zapojí do zisťovacieho konania, bude mať postavenie účastníka konania o stavebnom zámere. Tuto treba teda vo vzťahu k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozlíšiť medzi teda tým zisťovacím konaním, ktoré rozhodne o tom, či ide, ide ten zámer do samotného posudzovania, ak ide do posudzovania, tak potom to postavenie účastníka má, ak sa verejnosť zapojí v rámci zisťovacieho konania, ale rozhodne sa, že to posudzovanie podľa EIA nejde, tak to postavenie podľa aktuálneho návrhu nemá. Čiže ten návrh, ktorý je premietnutý do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím, je, aby verejnosť mala plnohodnotné postavenie účastníka vo všetkých konaniach týkajúcich sa životného prostredia, aby stavebný zákon jednoznačne zakotvil, že verejnosť, ktorá sa zapojí do už do zisťovacieho konania podľa zákona o EIA , bola účastníkom konania o stavebnom zámere. Tuto považujem za potrebné povedať, že podľa zákona o EIA, teda že napriek... existuje, existuje taký rozšírený názor, že verejnosť zdržuje administratívne konania, ale dostupné dáta hovoria o niečom inom. Dôvod predlžovania konania je najčastejšie na strane žiadateľa, nekompletná žiadosť, absencia dokumentácie ku konaniu, chýbajúce súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností, nesúlad s územným plánom, nesplnenie technických požiadaviek. Environmentálne organizácie reprezentujúce verejnosť účasťou na rozhodovaní realizujú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, ktorého sú nositeľmi, a s právom na priaznivé životné prostredie je priamo spojené právo sa ho zákonom stanoveným spôsobom domáhať. Bez možnosti namietať porušovanie tohto práva pred orgánmi verejnej moci nemôže byť toto právo plnohodnotne naplňované. A napokon požiadavka na aktívne zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci, ktoré majú vplyv na životné prostredie, je súčasťou našich medzinárodných záväzkov zakotvených v Aarhuskom dohovore. Zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov prispieva k vyššej transparentnosti konania, vyššej kvalite rozhodnutí, ľahšej akceptácii rozhodnutí v komunite, v ktorej sa to rozhodovanie týka, a je aj nesporným protikorupčným nástrojom.
Druhý okruh, ktorý je vnímaný ako problematický, sa týka zverejňovania informácií. Opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Návrh je vágny a nejasný aj vo vzťahu k zverejňovaniu informácií a fungovaniu informačného systému, prostredníctvom ktorého sa má digitalizovať celé povoľovanie stavby. Nie je zrejmé, ako bude fungovať prístup k informačnému systému pre jednotlivých účastníkov konania, akým spôsobom budú účastníci informovaní a ako budú zverejňované dokumenty v jednotlivých fázach konania. Z návrhu zákona totiž nevyplýva, ktoré dokumenty budú vo verejnom, verejnej časti systému a ktoré v neverejnej časti. Podľa navrhovanej úpravy dotknutá verejnosť nebude vôbec informovaná o začatí konania o stavebnom zámere alebo o rozhodnutí o stavebnom zámere, ak konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, teda neposudzovanie, alebo počet účastníkov konania nebude väčší ako dvadsať. Rovnako ani v prípadoch, ktoré sú síce predmetom verejného záujmu, ale tieto stavby nie sú vôbec posudzované podľa zákona o EIA. Tu sa v tom pozmeňujúcom návrhu upravuje povinnosť zverejňovať informácie o začatí konania o stavebnom zámere, ako aj samotné rozhodnutia o stavebnom zámere aj v prípade líniových stavieb, obzvlášť rozsiahlych stavieb, ako aj v prípade, ak konaniu o stavebnom zámere predchádzalo zisťovacie konanie, teda už samotné zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Opäť bez informácie o začatí konania a bez prístupu k podkladom konania bude mať verejnosť limitované možnosti plnohodnotne uplatňovať v konaní svoje práva podľa Aarhuského dohovoru.
Tretí okruh, tretí okruh sa týka postavenia dotknutých orgánov a právnických osôb a opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby sa v ďalšom stupni povoľovania, napríklad pri overení projektu, budú môcť vyjadriť, len ak na to budú vopred myslieť a vyhradia si túto kompetenciu v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru. To však môže byť obmedzujúce vo vzťahu k dotknutým orgánom alebo k právnickým osobám, napríklad vtedy, ak na to v záväznom stanovisku zabudnú, prípadne sa nestihnú vyjadriť, alebo ak sa v priebehu realizácie stavby ukáže, že je to dôležité, to sa týka najmä väčších stavieb s významnejším dopadom na životné prostredie. Tuto sa navrhuje vypustiť požiadavky, aby dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby mohli predložiť svoje záväzné stanoviská, respektíve vyjadrenia v následných fázach konania, ako je overenie projektu alebo vykonanie služobnej prevádzky iba v prípade, ak si to vo svojom záväznom stanovisku, resp. vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradia. Prostredníctvom týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa totiž realizuje ochrana rôznych verejných záujmov a v opačnom prípade hrozí, že len preto, že dotknutý orgán nestihol sa vyjadriť k stavebnému zámeru, už sa nevyjadrí pri overení stavby. Tu VIA IURIS upozorňuje, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinnosti vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne ministerstvo životného prostredia muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Tuto by som upozornil ešte na skutočnosť, že ak sa bude uplatňovať fikcia súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nedá stanovisko v stanovenej lehote, tak sa tým otvára aj priestor pre korupčné konanie. Keďže dnes stačilo, teda dnes by sa predstaviteľ dotknutého orgánu musel aktívne vyjadriť, že povedzme nejaký zámer nie je v súlade alebo nie je v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré má dotknutý orgán na starosti, dnes stačí, aby sa nevyjadril, aby zmeškal lehotu a v zásade sa to považuje za súhlas. O to dôležitejšie je, aby zostala dotknutým orgánom možnosť vyjadriť sa aj v tých ďalších fázach, fázach konania.
Uviedol by som teraz pozmeňujúci návrh, nejdem ho ešte čítať, len by som stručne charakterizoval jeho, jeho teda jednotlivé body.
Prvý a druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú toho tretieho okruhu, o ktorom som hovoril, a teda postavenia dotknutej právnickej osoby a postavenia dotknutých orgánov. Vo vzťahu k tým dotknutým orgánom ešte je dôležité povedať, že na rozdiel od súčasného znenia stavebného zákona nový Stavebný zákon už nepredpokladá, že stavebný úrad posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb, požadovaného opatrenia území a jeho dôsledkov, preto je dôležité, aby dotknuté orgány mali možnosť za každých okolností vyžadovať a kontrolovať plnenie podmienok stanovených v záväznom stanovisku. Hovorili sme o tom s pánom ministrom aj na rokovaní, rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže pán minister sa nestotožnil s týmto návrhom, ktorý som predkladal aj na výbore, a teda ak to prejde v tejto forme, ako je to navrhnuté, tak to bude, samozrejme, vyžadovať oveľa aktívnejší prístup dotknutých orgánov ako doteraz, pretože ak si to, tú možnosť vyjadriť sa aj v neskorších fázach konania nevyhradia, tak o ňu úplne, úplne prídu a môže to byť, opakujem, na úkor verejného záujmu, na úkor verejného záujmu, ktoré tie ktoré dotknuté orgány majú plniť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu sa týka toho prvého okruhu, o ktorom som hovoril, a teda účastníctva a konania. Toto bol zároveň jediný bod, s ktorým pán minister vyslovil súhlas, dokonca v tej podobe, ako som ho predniesol na výbore, napriek tomu ho teda koaličná väčšina neschválila, ale teda upozorním pána spravodajcu, že teda navrhujem osobitne hlasovať o tomto bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu.
Následne body 4 a 5 môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú, týkajú toho druhého okruhu, teda oznamovania a zverejňovania informácií. V jednom prípade je to v začatí konania, v druhom prípade je to rozhodnutie o stavebnom zámere.
Šiesty bod sa týka, týka v zásade toho prvého okruhu čiastočne a ten siedmy bod sa týka opäť toho tretieho, tretieho okruhu, teda dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a je to podrobnejšie vysvetlené v písomnom odôvodnení.
Často sa vo vzťahu k účastníctvu, a teda ten pozmeňujúci návrh obsiahnutý v bode 3, ktorý žiadam, aby sa o ňom samostatne hlasovalo, argumentuje združením pána Slávika, ktorý zdržuje konania. Na margo toho považujem za potrebné povedať, že navrhovaný Stavebný zákon rieši v § 52 ods. 5 a 6 zjavne obštrukčné konanie v rámci, v rámci posudzovania pripomienok verejnosti, kde § 52 ods. 5 hovorí, že správny orgán neprihliadne na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sledujú iný cieľ ako ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä poškodiť iného, získať neoprávnený prospech, dosiahnuť prieťahy v konaní a obštrukcie. Alebo ods. 6 hovorí, že správny orgán neprihliadne ani na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré nemajú vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo na plnenie zákonných alebo uložených povinností, alebo návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sa priamo netýkajú predmetu rozhodovania. Čiže je možné brániť sa pripomienkam a námietkam takéhoto obštrukčného charakteru.
Kým sa dostanem k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu zbernému zákonu, teda k tomu súvisiacemu, o ktorom sa rokuje v skrátenom legislatívnom, legislatívnom konaní, a chcel by som vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy tri okruhy, ktoré boli predložené na výboroch jednak ako pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore a pozmeňujúci návrh pána poslanca Zahorčáka na výbore pre verejnú správu, ktoré podľa môjho názoru nesúvisia s návrhom, s návrhom zákona, sčasti ide aj o prílepky. Teda navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13 spoločnej správy, ktoré upravujú daňový bonus. Neupravujú, neupravujú nič, čo by súviselo s novým Stavebným zákonom, upravujú daňový bonus. Zdôvodňuje sa to tým, že z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysoko príjmových domácnostiach, prípadne navýšenia základu dane, čiastkového základu dane daňovníka o základ dane druhej oprávnenej osoby. Nesúvisí so Stavebným zákonom nijako, nie je to prílepok z formálneho hľadiska, z obsahového hľadiska je to prílepok, z formálneho hľadiska je to rozširujúci pozmeňujúci návrh.
Potom na samostatné konanie, samostatné hlasovanie navrhujem vyňať body 26, 30 a 31. To je teda prílepok pána poslanca Gašparoviča, ktorý sa týka novely zákona o významných investíciách a zániku práva tretích osôb, teda opäť bod 26 je prílepok, body 30, 31 sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy z formálneho hľadiska, ale z obsahového hľadiska ide o, ide o tiež prílepky.
Keďže som členom ústavnoprávneho výboru, tak som sa pýtal pána poslanca Gašparoviča, či to nie je prílepok, lebo podľa môjho názoru to je prílepok a on tvrdil, že to nie je, ale teda nebolo to veľmi presvedčivé zdôvodnenie, keď iba konštatoval, že to nie je prílepok. A teda pán minister argumentoval, že všetko so všetkým súvisí, významné investície súvisia s výstavbou, ale teda podľa môjho názoru nijako nesúvisia s novým Stavebným zákonom, nevyplýva tá zmena ako potreba zmeniť zákon o významných investíciách z dôvodu, že sa mení stavebný zákon. Čiže s problémom výstavby súvisí, ako všetko súvisí so všetkým, ale určite nie s návrhom zákona, ktorý reaguje na zmeny v stavebnom zákone.
Čiže a posledný okruh, ktorý, alebo posledný bod, ktorý navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie, je bod 32, ktorý pán poslanec Zahorčák presadil v ústav... či vo výbore pre verejnú správu a ten sa týka novely dane z finančných transakcií, a to je teda úplne čistý prílepok.
Takže opakujem, vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13, potom na ďalšie samostatné body 26, 30 a 31 a na ďalšie samostatné bod 32.
Tu na margo toho, čo pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že súhlasí so svojimi, s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tak tu by som upozornil, že to môže urobiť iba k tým rozširujúcim, nie vo vzťahu k prílepkom, lebo tam ani súhlas predkladateľa nič nemení, a teda nemožno také návrhy predkladať.
Pristúpil by som k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, poprosím zastaviť čas. Čas by som poprosil zastaviť. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 22 ods. 4 sa za slovami „k projektu stavby” vypúšťa čiarka a slová „ak si v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradila posúdenie projektu stavby a uplatnila požiadavky na zapracovanie do projektu stavby”.
2. V § 24 ods. 2 sa v prvej vete za slovom „orgánov” vypúšťa čiarka a slová „ktoré si v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru vyhradili posúdenie projektu stavby a uplatnili požiadavky na dopracovanie projektu stavby”.
3. V 49 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a dotknutá verejnosť", teda odkaz na poznámku pod čiarou č. 17, "a dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu", opäť odkaz na § 17.
4. V 51 odsek 3 znie:
(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou; týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.”
5. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 61 odsek 3 znie:
"(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou 17), sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou.”
6. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 62 ods. 9 sa na konci pripája veta: „Účastníkom konania o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere stavby, v prípade ktorej sa uskutočnilo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), je aj dotknutá verejnosť."
Konečne bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V § 69 ods. 2 prvej vete sa za slovom „týkajú” vypúšťa čiarka a slová „ak si vyhradili prerokovanie skúšobnej prevádzky v záväznom stanovisku alebo vyjadrení k stavebnému zámeru”.
Len teda pripomínam, že navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslankyňa Kosová.