30. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že ja nie som zdravotník. Ja som užívateľ povedzme zdravotnej starostlivosti, ale na druhej strane som zákonodarca, podobne ako vy, a hoci súc len opozičný poslanec, tak cítim istú zodpovednosť, a preto mi dovoľte zopár myšlienok. Ja som si totiž včera vypočul, vypočul som si odborárov na ich tlačovke. Konkrétne pána Visolajského, ktorý na margo predkladaných zákonov povedal, že takto to bude a ak niekto chce prísť s nejakým pozmeňovacím návrhom, nech sa ani neopováži. Dokonca tam menoval menovite niektorých poslancov, dokonca pána Szalaya, ktorý tu sedí, alebo nášho kolegu Petra Stachuru. A naložil im tam, pretože čo si oni dovoľujú a takto to má byť, lebo takto sa rozhodli odborári. Potom tam menoval aj niektorých riaditeľov nemocníc, konkrétne aj riaditeľa našej bardejovskej nemocnice, a vylíčil ich tam ako nepriateľov, ktorí nechcú toto podporiť, a takto to musí byť. A ja som s veľkým prekvapením sledoval, sledoval teda jeho príhovor, jeho reč, lebo, lebo sa mi zdalo, že nepočúvam odborára, ktorý háji len záujmy lekárov, ale počúvam niekoho, nejakého capa di tutti capi, ktorý proste tu rozdáva karty a o všetkom rozhoduje.
A neskôr spomeniem dva pojmy, ktoré sa tu opakujú a verejnosť tomu zrejme nerozumie. Spomína sa veľmi často pojem DRG. To je ten pojem, že diagnosis related groups. Je to pojem na to, aby v zdravotníctve dokázali určiť, že ktoré výkony, koľko energie, koľko času, koľko peňazí stoja. A na základe toho, že dokážu všetku tú prácu zdravotnícku nejako klasifikovať, tak je to nástroj na to, aby dokázali povedať, že koľko práce sa v danej nemocnici urobí, ako je tá práca efektívna. Čiže to DRG, ktoré sa tu spomína, ja vnímam ako nástroj jednak na to, aby sa dokázalo posúdiť, ako efektívne, ako kvalitne nemocnica pracuje, a na druhej strane je to aj nástroj na odplatu. Tento nástroj sa dá použiť na to, aby sa za primeraný výkon zaplatila primeraná hodnota tým nemocniciam. Aspoň ja ako laik to tak chápem a asi je dobré to takto povedať aj verejnosti, aj nám všetkým, že čo to je DRG alebo čo je to KPI, to je ďalší, ďalší cudzí pojem, ten key performance indicator. To sú tiež indikátory, ktoré, ktoré merajú kvalitu a s tým sa to tu často hovorí, operuje.
Ale prečo to spomínam? Spomínam to, vrátim sa k pánovi Visolajskému, lebo to DRG, to, ako efektívne nemocnice pracujú a čo vlastne meriame a čomu prisúdime akú hodnotu, o tom rozhoduje nejaká, nejaký, nejaká rozhodovacia skupina. A tá rozhodovacia skupina, to sú, to sú odborníci, zamestnávatelia, pracovníci povedzme ministerstva a tak. Je to proste nejaká skupina ľudí. Na druhej strane sú odborári, ktorí hája práva a záujmy zamestnancov. A čo je srandovné, keď odborár, keď odborár si pýta miesto v tej komisii, ktorá určuje to DRG. Mne sa zdá, že odborári na Slovensku, teda lekárski odborári sa už miešajú do všetkého. Aj do toho, ako má pracovať ministerstvo, ako majú pracovať riaditelia nemocníc. Oni už nehája záujmy lekárov a zamestnancov nemocníc, ale už sa, už sa miešajú do tvorby politík. A toto mne včera vadilo. Ja keď som počúval pána Visolajského, tak si hovorím, ten človek by mal ísť do politiky. Najprv by si mal vypýtať demokraticky mandát od ľudí, alebo potom mal by byť taký odborník, že ho, že si ho adoptuje buď ministerstvo, alebo, alebo, alebo ministerské organizácie, aby tam pracoval ako odborník, aby tieto veci robil. Ale keď je odborár, tak nech si robí svoju robotu. Keď odborár sa snaží byť aj zároveň ministrom zdravotníctva, vtedy to fungovať nebude.
A ešte čo mi tam vadilo, vadilo mi to, viete, keď si želáme na narodeniny alebo na nejaké sviatky, keď si ideme zaželať, viete, čo si želáme najprv? Vám prajem veľa zdravia. My zdravie považujeme, všetci ľudia, prirodzene, aj podprahovo považujeme za jednu z najdôležitejších hodnôt v živote. A keď niekto používa kartu zdravia ako nejakú vyjednávaciu páku, tak my všetci, my všetci sme ako keby, ako keby slabší, lebo on má v ruke zdravie. Ja keď som včera počúval jeho príhovor, tak on označoval osoby, poslancov menovite, riaditeľov nemocníc menovite, ktorí s ním nesúhlasia, a mával kartou zdravia. Čo tým chcel odkázať? Že keď to nepodporíte, tak počkajte, lebo ja zariadim, aby ste neboli ošetrení, alebo ako to mám tomu rozumieť?
Veľmi citlivo, veľmi citlivo musíme používať túto kartu. A ja, ja nesúhlasím s tým, čo povedal pán Szalay. Aj keď, aj keď ho vnímam ako veľkého odborníka, ale nesúhlasím s tým, že aj sestry by mali mať takého, takého Visolajského. Nesúhlasím s tým, aby odborové zväzy lekárov mali takú silu, že kedy chcú, povalia vládu. A v rukách majú kartu zdravie. S touto kartou, keď budú takto narábať, to je neprimerané. To je neprimeraná sila, ktorú používajú pri vyjednávaní. Predstavte si, že povedia, že chceme trojnásobné platy odteraz a keď nie, tak nikoho tu neošetríme. Tritisíc výpovedí dáme. Tritisíc výpovedí, keď nám nedáte trikrát toľko. Pozor na to! A teraz poviem prečo. Pretože my všetci na Slovensku jeme z tej istej misky. My všetci jeme iba z toho istého koláča. Ten koláč nie je väčší a keď si z neho niekto utrhne viac, ako mu patrí, tak iný dostane menej. My v KDH hovoríme jednak o generačnej solidarite a spravodlivosti. To znamená, nemôže jedna generácia dostávať oveľa viac, lebo druhá generácia za ňou alebo tá tretia za ňou dostane oveľa menej a bude musieť platiť všetky dlhy. A to isté platí o solidarite a spravodlivosti medzi všetkými zamestnaniami. Medzi všetkými zamestnaniami. Lebo jeme z toho istého koláča. A keď Visolajský si vypýta viacej, ako mu patrí, tak potom čo? Šoféri autobusov alebo lekári alebo policajti alebo kto, kto si to zli... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) No už som sa zase zapol. Tak to myslel som, že kvôli intenzite hlasu (povedané s pobavením), ale platí, keďže jeme z tej istej misky a niekto si zapýta viac, ako mu patrí, tak druhý dostane menej.
My sme použili argument, že ak nedáme našim lekárom toľko, koľko zarábajú lekári v Rakúsku alebo Česku, tak nám tam ujdú. Ale zabudli sme povedať, že ak im dáme, lebo lekári, naši leká... teda naši učitelia nedostanú toľko. čo rakúsky učiteľ. Ani naši šoféri kamiónov alebo, alebo pekári nedostanú toľko koľko v Čechách alebo v Rakúsku. A všetci ostatní majú dostať, dostať primerane k tomu. ako sa tvorí HDP, len lekári majú dostať nad? Pri všetkej úcte k lekárom. Je to veľmi ťažké povolanie, veľmi zodpovedné, zaslúžia si primeranú odmenu za to. Ja si všetku prácu lekárov aj zdravotných sestier vážim, ale ak si zapýtajú, nehovorím, že si zapýtali viac, ale ak si zapýtajú viac, je to nespravodlivé, nebezpečné. Lebo ako učiteľ vám teraz poviem, že profesor, ktorý pracuje 40 rokov, 40 rokov pracuje profesor a získal všetky možné kvalifikácie, je tak dobrý, že pripravuje našich lekárov alebo pripravuje našich špičkových chemikov, vedcov a neviem čo, jeho mzda po 40 rokoch končí tam, kde začína mzda, kde začína mzda akurát vyštudovaného medika. My ideme teraz, minister tejto vlády školákom oznámil, že dostanete v marci alebo kedy, dostanete 800 euro plus. Ale ja vám na to nedám ani halier, lebo nemám, ale choďte si to vypýtať od samospráv. A samosprávy povedia: My nemáme, však oproti minulému roku sme dostali ešte menej, lebo dane idú, dane proste nejdú tak ako treba. Dostaneme menej, ale školáci majú dostať viac. Kto im to dá? Skade? My nemáme takého Visolajského v školstve, tak teraz čo? Ten, kto viacej zapýta, ten, kto viacej zakričí, ten dostane viac? A my všetci zákonodarci, ktorí tu sedíme aj v opozícii, aj v koalícii, my sme zodpovední za to, že ten koláč, ktorý je len jeden, je obmedzený. Tá miska, z ktorej všetci sa najeme, že sa rozdelí primerane.
Nie tak spravodlivo, že každý rovnako, to sa nedá, ale že každý dostane za svoju prácu primeranú mzdu. Preto ja si nemyslím, že všetci potrebujeme Visolajských. Lebo potom budeme, ako na trhovisku a kto viacej kričí, ten viacej dostane. Učitelia takto nekričia a za dva roky majú to isté. Pozor, pardon, mýlim sa, o týždeň dostanú výplaty. S prekvapením zistí otec, ktorý má tri školopovinné deti, tri, že má o 200 eur na výplate menej. A to nemá štvortisícový alebo päťtisícový plat. To má tisícku, tisícdvesto a ešte mu dvesto zrazíme, lebo sme stiahli daňový bonus. A teraz sa tu bavíme o tom, že lekári, znížime im pracovnú dobu na 37 a pol. Myslíte, že tam budú kratšie? Nebudú tam kratšie, je ich tam málo, potrebujeme ich tam. Len tie ďalšie dve a pol hodinky už si budú násobiť, už to nebude takýto plat, ale takýto plat. Lebo to už je práca naviac. To už je práca naviac.
A teraz pán Visolajský hovoril: "Pacient, pacient, pacient." A ja som len počul, že "vrecko, vrecko, vrecko". Lebo nepotrebujeme DRG, nepotrebujeme KPI. Pacient nám povie, že či skôr sa dostal k lekárovi, vo februári alebo v marci, alebo v apríli. Pacient vám to povie. A hádajte, čo vám povie? Ja chodím teraz, vždy, keď nie som doma, tak sedím na onkológii so svokrom a čakáme tam hodiny. Nie preto, že je zlý onkológ, on robí, čo môže. Je ich málo. Ale myslíte si, pán minister, že toto tu zvýši počet hodín lekárov v nemocnici, skvalitní prácu? Keby ste boli prijali podmienky v decembri, tak by nás to stálo niekoľko sto miliónov menej. A čo ja odmietam u pána Visolajského, že si za tie dva mesiace zapýtal ešte viac. Bude nás to stáť na konci dňa viac. Vy tvrdíte menej, tak mi to snáď vysvetlíte. A ja nie som, ako vravím v tomto odborník, čiže nechám sa poučiť. Ale to je to, čo ja ako učiteľ, ako ten, kto dáva mzdy kuchárkam aj upratovačkám. Viete, koľko majú, koľko zarábajú kuchárky a upratovačky v škole? Ich tabuľková mzda je nižšia ako minimálna mzda na Slovensku! My máme tabuľky u upratovačky, u kuchárky, u školníka nastavené tak, že nemajú, nedosahujú ani minimálnu mzdu. A zamestnávateľ to má doplatiť, ale nedostane to od ministerstva. Preto som si dneska dovolil vystúpiť, lebo ja nie som odborník na zdravotníctvo, ale som na druhej strane toho koláča. A z toho koláča, keď si niekto odreže viacej, tak tým učiteľom, tým ostatným zamestnancom na Slovensku neostane. Tak v tomto musíme byť citliví! A na to sme tu. A preto mi dovoľte, že som vám zobral desať minút času, a že toto som sa snažil pripomenúť.
Ďakujem za pozornosť.

.

Ďakujem, štyri faktické.
Poslanec Szalay.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Šmilňákovi za jeho prejav, aby len nedošlo k nedorozumeniu. Ja tu rozhodne nebrojím za to, aby sme tu mali viac Visolajských v iných povolaniach. To bol len príklad, ktorý som uvádzal, že keby sestry zastupoval nejaký Visolajský, tak by ministerstvo už dávno stálo v pozore a niečo by pre tie sestry reálne robilo. Určite nie je mojím želaním, aby ich bolo, tých Visolajských v zdravotníctve viac. Často to počujem aj od ambulantných lekárov, že niekedy zo smútkom hovoria: "Júj, prečo aj my nemáme takého zástupcu, ako majú tí nemocniční lekári?", ale to je cesta do pekla. Ak sa budeme takýmto vyhrážaním, výpalníctvom domáhať výhod pre len jeden, jednu časť toho zdravotníctva a, lebo sú to vždy spojené nádoby, vždy sa to potom deje na úkor toho zvyšku. Čiže tak, ako to hovorím, tak to platí aj pre tento protest nemocničných lekárov, ktorý sa negatívne prejaví napríklad na fungovaní a financovaní slovenských ambulancií a negatívne sa prejaví na dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
Ešte raz, veľmi pekné vystúpenie, ďakujem zaňho.

Poslanec Krajčí.

No, ďakujem za slovo aj za príspevok. No, časť toho tvojho rozhorčenia podľa všetkého zdieľa aj časť spoločnosti, jednoznačne. Ale treba si úprimne povedať, odborári si robia len svoju robotu a robia si ju dobre. A môžu si ju robiť tak, ako im ju dovolíme. Spomeň si len na zákon, ktorý ste vy dávali cez Peťa Stachuru, o progresívnej výpovednej lehote. Keby ten zákon prešiel, odborári by také páky nemali. Takže netreba ich kritizovať za to, že to robia dobre. Pardon.
Na druhej strane treba jasne povedať, že teraz keď pritlačili, začali sa riešiť určité veci, ktoré v tom zdravotníctve naozaj stáli. Začali sa riešiť, museli sa riešiť. Celý problém ja však vidím najmä v tom, že vláda to neustále zhadzovala na nejakých 60 euro, o ktoré oni bojujú, a pritom sa mali riešiť reálne problémy, ktoré zdravotníctvo má, na ktoré oni poukazovali. A problémom je, že podľa mňa nemali kvalitného spoluhráča na druhej strane, teda v podobe ministra zdravotníctva, ktorý mal celý ten čas sa snažiť čo najlepšie implementovať ich hodnotovo správne požiadavky. A to sa, žiaľ, nedialo a tento zákon je taký paškvil. Je to v podstate prepis toho, čo mu odborári nadiktovali, pri všetkej úcte. A, samozrejme, mnohé veci potom v tej praxi budú aj veľmi problematicky fungovať.

Poslanec Majerský.

Ďakujem pekne.
Martin, podľa mňa si v tomto, čo si teraz previedol, je naozaj kus veľkej pravdy. Máme jeden koláč, naozaj všetci máme iba jeden koláč a ja zas nekritizujem v tomto odborárov, lebo súhlasím s pánom, s pánom Krajčím, že oni si plnia svoju robotu a robia si ju naozaj dobre. Len neviem si ja reálne predstaviť, že by takúto prácu si napríklad robilo odborové, odborári zo školstva. Viete si predstaviť, že by v jeden deň neprišli všetci učitelia do škôl? 800-tisíc detí, 800-tisíc detí by nemal kto učiť? Ale napriek tomu to tak neurobia, snažia sa rokovať slušne, ale dakedy naozaj neviem, v tomto my zlyhávame, že my berieme slušnosť ako slabosť. Nepočúvame tých ľudí, ktorí hovoria, že nám zlyháva školstvo, zlyháva nám vzdelávanie, a tí ľudia napriek tomu, ako si povedal, za aké peniaze robia, do tej práce denne chodia, učia naše deti, snažia sa zlepšiť to školstvo.
A ja ťa chápem, Martin, čo si tým chcel povedať, lebo si školák, bojuješ za školákov a tvoje rozhorčenie je správne. Sme tu jedna krajina a malo by to tak aj byť. V tomto nekritizujem odborárov, ako som povedal na začiatku, lebo si plnia tú robotu, ale musíme sa zamyslieť nad tým, že tu nie sme len sami. Sú tu aj školstvo, sú tu aj kopec iných profesií, ktorí by všetci chceli mať peniaze, ako majú v Čechách a v Nemecku, ale ich nemajú a ani ich mať nikdy nebudú. To je ten najväčší problém.
Ďakujem ti, Martin, za tvoje vystúpenie.

Poslanec Hajko.

Ďakujem za slovo.
Ja sa tiež vyjadrím k tej tvojej jednej miske, skutočne. Ja som to včera povedal a zopakujem to znovu, lebo je to ozaj dôležité. Týmto spôsobom, akým sa vlastne vláda dohodla s odbormi lekárskymi, tak výdavky štátneho rozpočtu vzrastú o 300 mil. eur. Keď si k tomu pridáme, že vláda si schválila plošne plnú pomoc na energie, tak ďalších 300 mil. eur, s ktorými sa nepočítalo. To je 600 mil. eur a nájdeme tam ďalšie problémy. Vidíme, že sú veľké pro... budú veľké problémy s výberom daní. Ja som včera otvoril aj ďalší problém, o ktorom sa tiež málo hovorí v tejto súvislosti a týka sa predčasných dôchodkov. Ten systém je taký pomerné štedrý, že láka to ľudí do predčasných dôchodkov. A títo ľudia, ktorí odchádzajú predčasne na dôchodok, sa stávajú poistencami štátu. Opäť to súvisí so zdravotníctvom. Takže tých problémov je veľmi veľa a môžu vyústiť doslova do toho, že tento štát bude mať problémy prežívať a že možno niekedy o pol roka budeme otvárať štátny rozpočet, aby sme vôbec to utiahli takým spôsobom, aby sme sa skutočne nedostali na tú grécku cestu bankrotu. Takže treba sa na to pozerať aj z tejto strany. Možnože po schválení tohto zákona bude spokojnosť, že lekári, lekári ostanú vo svojom zamestnaní a budú sa starať o ľudí, ale navyše to bude znamenať aj veľkú záťaž pre štátny rozpočet. Takže to uspokojenie celkom nebude namieste a súhlasím s kolegom Šmilňákom aj v tom, že máme tu určité privilegované kategórie zamestnancov a ľudí, ktorých si stále ofukujeme, a tí, čo málo kričia, tak jednoducho si svoje nevydobyjú. Takže je to stále jedna miska.