30. schôdza

Dobrý deň, pán sused, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o teda zlúčenej rozprave o návrhu nového Stavebného zákona a zároveň o návrhu tzv. zberného zákona, čiže novele sedemdesiatich piatich iných zákonov, ktoré súvisia, a o tej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vďaka tomu skráteniu dohnalo riadny, riadny legislatívny proces, v ktorom išiel návrh nového Stavebného zákona.
Na úvod by som povedal, že nejdem chrliť síru a ani nemám krvavé oči. Myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že ten doteraz existujúci stavebný zákon je potrebné zmeniť, je potrebné ho zefektívniť, odbyrokratizovať, zrýchliť, zrýchliť a zjednodušiť konania. V tom, v tom myslím, že nie je problém. Napokon to bola aj ambícia toho predchádzajúceho návrhu nového stavebného zákona alebo zákona o výstavbe, s ktorým prišiel vtedajší podpredseda vlády pán Holý a ktorý bol Národnou radou schválený, ale teda je vo forme, ktorá v tejto chvíli je nevykonateľná, a asi aj na tom je pomerne široká zhoda, aj keby bola pripravená, tak asi by to nebolo, nebolo vhodné. Čiže z hľadiska potreby nového zákona je, je všeobecná zhoda a napriek tomu aj v tom návrhu, o ktorom rokujeme, teraz hovorím a budem hovoriť o novom stavebnom zákone, pretrvávajú viaceré alebo niektoré problematické oblasti, ku ktorým by som sa rád vyjadril a ktoré tam ostali napriek tomu, že návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, boli v ňom zapracované zmeny, bol konzultovaný s viacerými inštitúciami. A rozdelil by som to asi do troch okruhov. Ten prvý okruh sa týka postavenia verejnosti, dotknutej verejnosti, druhý sa týka transparentnosti a zverejňovania informácií a tretí sa týka postavenia dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.
A dopredu teda hovorím, že moje vystúpenie a aj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem na jeho záver, vychádzajú z podnetov občianskeho združenia VIA IURIS, ktorým sa VIA IURIS obrátila na poslancov v rámci pripomienkovania tohto návrhu zákona.
Čiže k tým okruhom. Prvý okruh a teda prvý problém sa týka oslabenia postavenia verejnosti. Zacitujem z toho stanoviska VIA IURIS. Účasť dotknutej verejnosti je upravená nedostatočne, pri stavbách verejného záujmu nemá verejnosť automaticky zabezpečenú účasť, rovnako nie je jasné prepojenie stavebného zákona s aktuálne novelizovaným zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže nie je zrejmé, či verejnosť, ktorá sa zapojí do zisťovacieho konania, bude mať postavenie účastníka konania o stavebnom zámere. Tuto treba teda vo vzťahu k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozlíšiť medzi teda tým zisťovacím konaním, ktoré rozhodne o tom, či ide, ide ten zámer do samotného posudzovania, ak ide do posudzovania, tak potom to postavenie účastníka má, ak sa verejnosť zapojí v rámci zisťovacieho konania, ale rozhodne sa, že to posudzovanie podľa EIA nejde, tak to postavenie podľa aktuálneho návrhu nemá. Čiže ten návrh, ktorý je premietnutý do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím, je, aby verejnosť mala plnohodnotné postavenie účastníka vo všetkých konaniach týkajúcich sa životného prostredia, aby stavebný zákon jednoznačne zakotvil, že verejnosť, ktorá sa zapojí do už do zisťovacieho konania podľa zákona o EIA , bola účastníkom konania o stavebnom zámere. Tuto považujem za potrebné povedať, že podľa zákona o EIA, teda že napriek... existuje, existuje taký rozšírený názor, že verejnosť zdržuje administratívne konania, ale dostupné dáta hovoria o niečom inom. Dôvod predlžovania konania je najčastejšie na strane žiadateľa, nekompletná žiadosť, absencia dokumentácie ku konaniu, chýbajúce súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností, nesúlad s územným plánom, nesplnenie technických požiadaviek. Environmentálne organizácie reprezentujúce verejnosť účasťou na rozhodovaní realizujú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, ktorého sú nositeľmi, a s právom na priaznivé životné prostredie je priamo spojené právo sa ho zákonom stanoveným spôsobom domáhať. Bez možnosti namietať porušovanie tohto práva pred orgánmi verejnej moci nemôže byť toto právo plnohodnotne naplňované. A napokon požiadavka na aktívne zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci, ktoré majú vplyv na životné prostredie, je súčasťou našich medzinárodných záväzkov zakotvených v Aarhuskom dohovore. Zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov prispieva k vyššej transparentnosti konania, vyššej kvalite rozhodnutí, ľahšej akceptácii rozhodnutí v komunite, v ktorej sa to rozhodovanie týka, a je aj nesporným protikorupčným nástrojom.
Druhý okruh, ktorý je vnímaný ako problematický, sa týka zverejňovania informácií. Opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Návrh je vágny a nejasný aj vo vzťahu k zverejňovaniu informácií a fungovaniu informačného systému, prostredníctvom ktorého sa má digitalizovať celé povoľovanie stavby. Nie je zrejmé, ako bude fungovať prístup k informačnému systému pre jednotlivých účastníkov konania, akým spôsobom budú účastníci informovaní a ako budú zverejňované dokumenty v jednotlivých fázach konania. Z návrhu zákona totiž nevyplýva, ktoré dokumenty budú vo verejnom, verejnej časti systému a ktoré v neverejnej časti. Podľa navrhovanej úpravy dotknutá verejnosť nebude vôbec informovaná o začatí konania o stavebnom zámere alebo o rozhodnutí o stavebnom zámere, ak konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, teda neposudzovanie, alebo počet účastníkov konania nebude väčší ako dvadsať. Rovnako ani v prípadoch, ktoré sú síce predmetom verejného záujmu, ale tieto stavby nie sú vôbec posudzované podľa zákona o EIA. Tu sa v tom pozmeňujúcom návrhu upravuje povinnosť zverejňovať informácie o začatí konania o stavebnom zámere, ako aj samotné rozhodnutia o stavebnom zámere aj v prípade líniových stavieb, obzvlášť rozsiahlych stavieb, ako aj v prípade, ak konaniu o stavebnom zámere predchádzalo zisťovacie konanie, teda už samotné zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Opäť bez informácie o začatí konania a bez prístupu k podkladom konania bude mať verejnosť limitované možnosti plnohodnotne uplatňovať v konaní svoje práva podľa Aarhuského dohovoru.
Tretí okruh, tretí okruh sa týka postavenia dotknutých orgánov a právnických osôb a opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby sa v ďalšom stupni povoľovania, napríklad pri overení projektu, budú môcť vyjadriť, len ak na to budú vopred myslieť a vyhradia si túto kompetenciu v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru. To však môže byť obmedzujúce vo vzťahu k dotknutým orgánom alebo k právnickým osobám, napríklad vtedy, ak na to v záväznom stanovisku zabudnú, prípadne sa nestihnú vyjadriť, alebo ak sa v priebehu realizácie stavby ukáže, že je to dôležité, to sa týka najmä väčších stavieb s významnejším dopadom na životné prostredie. Tuto sa navrhuje vypustiť požiadavky, aby dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby mohli predložiť svoje záväzné stanoviská, respektíve vyjadrenia v následných fázach konania, ako je overenie projektu alebo vykonanie služobnej prevádzky iba v prípade, ak si to vo svojom záväznom stanovisku, resp. vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradia. Prostredníctvom týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa totiž realizuje ochrana rôznych verejných záujmov a v opačnom prípade hrozí, že len preto, že dotknutý orgán nestihol sa vyjadriť k stavebnému zámeru, už sa nevyjadrí pri overení stavby. Tu VIA IURIS upozorňuje, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinnosti vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne ministerstvo životného prostredia muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Tuto by som upozornil ešte na skutočnosť, že ak sa bude uplatňovať fikcia súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nedá stanovisko v stanovenej lehote, tak sa tým otvára aj priestor pre korupčné konanie. Keďže dnes stačilo, teda dnes by sa predstaviteľ dotknutého orgánu musel aktívne vyjadriť, že povedzme nejaký zámer nie je v súlade alebo nie je v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré má dotknutý orgán na starosti, dnes stačí, aby sa nevyjadril, aby zmeškal lehotu a v zásade sa to považuje za súhlas. O to dôležitejšie je, aby zostala dotknutým orgánom možnosť vyjadriť sa aj v tých ďalších fázach, fázach konania.
Uviedol by som teraz pozmeňujúci návrh, nejdem ho ešte čítať, len by som stručne charakterizoval jeho, jeho teda jednotlivé body.
Prvý a druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú toho tretieho okruhu, o ktorom som hovoril, a teda postavenia dotknutej právnickej osoby a postavenia dotknutých orgánov. Vo vzťahu k tým dotknutým orgánom ešte je dôležité povedať, že na rozdiel od súčasného znenia stavebného zákona nový Stavebný zákon už nepredpokladá, že stavebný úrad posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb, požadovaného opatrenia území a jeho dôsledkov, preto je dôležité, aby dotknuté orgány mali možnosť za každých okolností vyžadovať a kontrolovať plnenie podmienok stanovených v záväznom stanovisku. Hovorili sme o tom s pánom ministrom aj na rokovaní, rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže pán minister sa nestotožnil s týmto návrhom, ktorý som predkladal aj na výbore, a teda ak to prejde v tejto forme, ako je to navrhnuté, tak to bude, samozrejme, vyžadovať oveľa aktívnejší prístup dotknutých orgánov ako doteraz, pretože ak si to, tú možnosť vyjadriť sa aj v neskorších fázach konania nevyhradia, tak o ňu úplne, úplne prídu a môže to byť, opakujem, na úkor verejného záujmu, na úkor verejného záujmu, ktoré tie ktoré dotknuté orgány majú plniť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu sa týka toho prvého okruhu, o ktorom som hovoril, a teda účastníctva a konania. Toto bol zároveň jediný bod, s ktorým pán minister vyslovil súhlas, dokonca v tej podobe, ako som ho predniesol na výbore, napriek tomu ho teda koaličná väčšina neschválila, ale teda upozorním pána spravodajcu, že teda navrhujem osobitne hlasovať o tomto bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu.
Následne body 4 a 5 môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú, týkajú toho druhého okruhu, teda oznamovania a zverejňovania informácií. V jednom prípade je to v začatí konania, v druhom prípade je to rozhodnutie o stavebnom zámere.
Šiesty bod sa týka, týka v zásade toho prvého okruhu čiastočne a ten siedmy bod sa týka opäť toho tretieho, tretieho okruhu, teda dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a je to podrobnejšie vysvetlené v písomnom odôvodnení.
Často sa vo vzťahu k účastníctvu, a teda ten pozmeňujúci návrh obsiahnutý v bode 3, ktorý žiadam, aby sa o ňom samostatne hlasovalo, argumentuje združením pána Slávika, ktorý zdržuje konania. Na margo toho považujem za potrebné povedať, že navrhovaný Stavebný zákon rieši v § 52 ods. 5 a 6 zjavne obštrukčné konanie v rámci, v rámci posudzovania pripomienok verejnosti, kde § 52 ods. 5 hovorí, že správny orgán neprihliadne na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sledujú iný cieľ ako ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä poškodiť iného, získať neoprávnený prospech, dosiahnuť prieťahy v konaní a obštrukcie. Alebo ods. 6 hovorí, že správny orgán neprihliadne ani na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré nemajú vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo na plnenie zákonných alebo uložených povinností, alebo návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sa priamo netýkajú predmetu rozhodovania. Čiže je možné brániť sa pripomienkam a námietkam takéhoto obštrukčného charakteru.
Kým sa dostanem k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu zbernému zákonu, teda k tomu súvisiacemu, o ktorom sa rokuje v skrátenom legislatívnom, legislatívnom konaní, a chcel by som vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy tri okruhy, ktoré boli predložené na výboroch jednak ako pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore a pozmeňujúci návrh pána poslanca Zahorčáka na výbore pre verejnú správu, ktoré podľa môjho názoru nesúvisia s návrhom, s návrhom zákona, sčasti ide aj o prílepky. Teda navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13 spoločnej správy, ktoré upravujú daňový bonus. Neupravujú, neupravujú nič, čo by súviselo s novým Stavebným zákonom, upravujú daňový bonus. Zdôvodňuje sa to tým, že z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysoko príjmových domácnostiach, prípadne navýšenia základu dane, čiastkového základu dane daňovníka o základ dane druhej oprávnenej osoby. Nesúvisí so Stavebným zákonom nijako, nie je to prílepok z formálneho hľadiska, z obsahového hľadiska je to prílepok, z formálneho hľadiska je to rozširujúci pozmeňujúci návrh.
Potom na samostatné konanie, samostatné hlasovanie navrhujem vyňať body 26, 30 a 31. To je teda prílepok pána poslanca Gašparoviča, ktorý sa týka novely zákona o významných investíciách a zániku práva tretích osôb, teda opäť bod 26 je prílepok, body 30, 31 sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy z formálneho hľadiska, ale z obsahového hľadiska ide o, ide o tiež prílepky.
Keďže som členom ústavnoprávneho výboru, tak som sa pýtal pána poslanca Gašparoviča, či to nie je prílepok, lebo podľa môjho názoru to je prílepok a on tvrdil, že to nie je, ale teda nebolo to veľmi presvedčivé zdôvodnenie, keď iba konštatoval, že to nie je prílepok. A teda pán minister argumentoval, že všetko so všetkým súvisí, významné investície súvisia s výstavbou, ale teda podľa môjho názoru nijako nesúvisia s novým Stavebným zákonom, nevyplýva tá zmena ako potreba zmeniť zákon o významných investíciách z dôvodu, že sa mení stavebný zákon. Čiže s problémom výstavby súvisí, ako všetko súvisí so všetkým, ale určite nie s návrhom zákona, ktorý reaguje na zmeny v stavebnom zákone.
Čiže a posledný okruh, ktorý, alebo posledný bod, ktorý navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie, je bod 32, ktorý pán poslanec Zahorčák presadil v ústav... či vo výbore pre verejnú správu a ten sa týka novely dane z finančných transakcií, a to je teda úplne čistý prílepok.
Takže opakujem, vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13, potom na ďalšie samostatné body 26, 30 a 31 a na ďalšie samostatné bod 32.
Tu na margo toho, čo pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že súhlasí so svojimi, s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tak tu by som upozornil, že to môže urobiť iba k tým rozširujúcim, nie vo vzťahu k prílepkom, lebo tam ani súhlas predkladateľa nič nemení, a teda nemožno také návrhy predkladať.
Pristúpil by som k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, poprosím zastaviť čas. Čas by som poprosil zastaviť. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 22 ods. 4 sa za slovami „k projektu stavby” vypúšťa čiarka a slová „ak si v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradila posúdenie projektu stavby a uplatnila požiadavky na zapracovanie do projektu stavby”.
2. V § 24 ods. 2 sa v prvej vete za slovom „orgánov” vypúšťa čiarka a slová „ktoré si v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru vyhradili posúdenie projektu stavby a uplatnili požiadavky na dopracovanie projektu stavby”.
3. V 49 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a dotknutá verejnosť", teda odkaz na poznámku pod čiarou č. 17, "a dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu", opäť odkaz na § 17.
4. V 51 odsek 3 znie:
(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou; týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.”
5. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 61 odsek 3 znie:
"(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou 17), sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou.”
6. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 62 ods. 9 sa na konci pripája veta: „Účastníkom konania o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere stavby, v prípade ktorej sa uskutočnilo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), je aj dotknutá verejnosť."
Konečne bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V § 69 ods. 2 prvej vete sa za slovom „týkajú” vypúšťa čiarka a slová „ak si vyhradili prerokovanie skúšobnej prevádzky v záväznom stanovisku alebo vyjadrení k stavebnému zámeru”.
Len teda pripomínam, že navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán kolega Dostál, že ste spomenul bod 32 spoločnej správy, ktorý je len opäť jasným dôkazom toho, ako netransparentne, nedemokraticky funguje táto krajina pod vedením súčasnej koalície, ale naozaj ešte aj to, ako neodborne to robí, ako sa tu zákony šijú horúcou ihlou napriek tomu, že opozícia ich neustále upozorňuje na pochybenia. My už v decembri pri predkladaní tohto návrhu zákona aj spoločnej správy sme upozorňovali, ja osobne som bola za pánom Kamenickým a hovorila som mu, že je tam chyba, že z toho vypadli školy a školské zariadenia, ktoré už sú financované z daní a tým, že ich nevyjmete z transakčnej dane, tak budú daň platiť dvakrát. Pán Kamenický mi sám povedal, že to tak nie je a že školy určite nebudú platiť túto transakčnú daň. Dala som si tú námahu, že som to napísala na finančné riaditeľstvo a hádajte, čo mi odpísali? Odpísali mi, že keďže v § 3 ods. 2 nie sú spomenuté školy a školské zariadenia, pretože tie sú, čuduj sa svete, zriaďované podľa paragrafu iného úplne a z iného zákona, 596-ky a nie 213-ky, ako ste tam napísali, tak proste jednoducho tam nebudú. A viete, čo sa stalo, keď som na to upozornila pána Kamenického opäť a takisto aj pána Druckera, čo sa stalo? Nič. Nič, absolútne nič. Nemáte ani len tú zodpovednosť priznať sa k svojim chybám. A teraz to dáte fakt zase ako na hulváta k úplne inému nesúvisiacemu zákonu.
Tak aj vy ste členom vlády, pán Ráž, nehnevajte sa. Tak sa dívam na vás, lebo sa nám stretli pohľady, tak sa nerozčuľujte. Takže len toto je typický príklad toho, ako sa vládnuť nemá, páni.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kosová, ďakujem za reakciu. Áno, viacerí opoziční poslanci aj odborná verejnosť upozorňovali vládu, že tá transakčná daň nie je dobre nastavená, že ten zákon je šitý horúcou ihlou, sú v ňom chyby, bude ho potrebné opravovať, sa opravoval, ešte sa bude opravovať a určite toto nie je, nie je posledná oprava.
A teda keďže ste sa obrátili na pána ministra, on tak pokrčil plecami, že čo on s tým, čo on s tým má, tak treba povedať, že nie je to obsiahnuté v jeho návrhu zákona, ale zároveň je to evidentný prílepok, a teda on vyslovil súhlas s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou pozmeňujúcej... spoločnej správy výborov a toto je jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, teda prílepok alebo novela zákona o dani z finančných transakcií prostredníctvom prílepku k jeho a ním alebo k ním predkladaného návrhu zberného zákona, k stavebnému zákonu. A teda opäť zopakujem, že zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 2 hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Čiže týmto pán minister ošetril ten daňový bonus, lebo to je rozširujúca časť toho návrhu pána poslanca Gašparoviča. Ale ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a nie je tam nič o tom, že stačí, ak navrhovateľ vyjadrí súhlas. A v tomto prípade tá novela zákona o transakčnej dani je prílepok, nie je to rozširujúci pozmeňujúci návrh, čiže vôbec by sa o tom nemalo dať hlasovať, na čo tiež upozorňujem predsedajúceho.

(Prosím, vymazať rámček.)

.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu hovoríme o novom Stavebnom zákone, ktorý sa dotkne každého jedného občana v tejto krajine, pokiaľ už ide o stavby, o rekonštrukcie alebo len o využívanie verejného priestranstva.
Musím povedať, že my v Progresívnom Slovensku sa podpisujeme pod všetky výhrady, ktoré tu spomínal môj predrečník, takže nebudeme sa k nim opäť vracať. Navyše máme však výhrady možno aj k možnému zneužívaniu drobných stavieb, ktorých konanie sa zjednodušilo v tomto zákone a nebude, vlastne odsúhlasenie drobných stavieb nebude už konaním. Nebudem sa tu podrobne vyjadrovať ku všetkým našim výhradám, pretože tie budú ukazovať až sa v praxi, ako budú vyskakovať tieto nášľapné míny. Tých nášľapných mín bude v tomto zákone naozaj veľa. A je to jasné aj z toho procesu, ktorým prebieha tento Stavebný zákon, ale týmito pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, ktoré sa objavili aj dnes vo výboroch. Takže budeme naozaj pozorne sledovať to, aké nášľapné míny a ako verejnosť doplatí na to, že sa znova šijú zákony akou(?), ostrou, rýchlou ihlou? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Presne tak, horúcou, horúcou ihlou.
Nedá mi nespomenúť aj prílepky, ktoré tu už predrečník spomínal, pretože ide o prílepky, ktoré, na ktorých sa v podstate len dohodli vďaka tomu, že sa dohodla koalícia na týchto dvoch zákonoch, ktoré sa budú schvaľovať, zdravotnícke a Stavebný zákon, a preto vlastne prilepili k tomu úplne nesúvisiace zmeny v transakčnej dani a rovnako k tomu prilepili zmeny v daňovom bonuse.
Avšak ja by som chcela dnes ešte predniesť pozmeňujúci návrh, pretože si myslíme, že vláda nevyužila možnosť vylepšiť tento zákon a nastaviť aj také podmienky, aby bolo zapojenie verejnosti oveľa, a odbornej verejnosti oveľa využiteľnejšie v tomto zákone, aby sme mohli postaviť krajšie verejné budovy, ihriská, parky a urobiť lepšie architektonické návrhy a projekty. Podľa nás, ak sa v súťaži návrhov, do ktorého sa zapoja viacerí architekti a projektanti, bude prijímať nová stavba, bude sa schvaľovať nová stavba a bude sa posudzovať nová stavba, tak máme šancu na to, aby sme vytvárali kvalitnejšie verejné priestory. Na základe vopred stanovených podmienok nezávislá odborná komisia vie vybrať ten najlepší návrh. Chceme, aby nové štadióny, nové kultúrne domy či parky boli novými dominantami pre, a srdcom komunity a nielen premárnenou príležitosťou, a preto podávam nasledujúci pozmeňovací návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu stavebného zákona, tlač 587.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:
V § 30 odseky 7 a 8 budú znieť:
"(7) Ak ide o novú stavbu budovy financovanú z verejných prostriedkov, ktorá je určená na užívanie verejnosťou, stavebník, ktorým je orgán verejnej moci, je povinný
a) časť investičných prostriedkov z rozpočtu verejnej správy vyčleniť a použiť na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe v hodnote najmenej 0,5 % z predpokladanej hodnoty maximálne 500 000 eur na jednu stavbu; stavebník obstará dielo v súťaži,
b) zabezpečiť, aby bola stavba uskutočnená podľa návrhu stavby a projektovej dokumentácie, ktoré stavebník obstaral postupom zadávania zákazky na poskytnutie služby nasledujúcom po súťaži návrhov alebo súťažnom dialógu podľa osobitného predpisu.
(8) Povinnosti podľa ods. 7 sa vzťahujú na stavby, pri ktorých predpokladaná hodnota podľa osobitného predpisu je vyššia ako 1 000 000 eur."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja ťa len doplním, pani kolegyňa. Ty si aj naznačila, že teda odborníci a verejnosť očakáva, že nový Stavebný zákon urýchli a zjednoduší stavebné konania a mal by vyriešiť mnohé problémy, ktoré ich dnes sprevádzajú. Podmienkou, dôležitou podmienkou je aj navýšenie personálnych kapacít stavebných úradov, ktoré z toho dôvodu často nestíhajú legislatívou dané termíny. Nová legislatíva je len jednou z podmienok na zefektívnenie stavebných konaní a tou ďalšou nevyhnutnou a veľmi dôležitou je práve lepšia organizácia stavebných úradov.
A tu sa obávam, že sme taktiež zostali len na polceste s týmto novým zákonom, lebo keď si aj pozrieme, všetci tí noví zamestnanci aj dnes potrebujú takzvanú odbornú prípravu a stavebné úrady potrebujú prihlasovať týchto zamestnancov na odbornú prípravu, ktorá sa deje v tom lepšom prípade spravidla raz za jeden rok. A vzhľadom na počet miest pre celé Slovensko môže jeden stavebný úrad dnes prihlásiť maximálne dvoch zamestnancov. On môže poslať prihlášky aj pre viacerých zamestnancov, ale všetci nad ten počet dvaja musia byť označení a zaradení ako náhradníci. Aj na prihláške ich stavebný úrad, respektíve štatutár, keď ich prihlasuje starosta alebo primátor, musí poznačiť ako náhradníkov. Čiže my ani dnes nestíhame tie kapacity a tú odbornú prípravu tých zamestnancov a po celom Slovensku sú desiatky, možno stovky prípadov zamestnancov, ktorí nemajú túto odbornú prípravu za sebou. Buď z toho, že to kapacitne ministerstvo dopravy nestíha, alebo sa netransparentne komunikuje, kedy takáto príprava bude. Lebo naposledy, posledná informácia na webe ministerstva dopravy je z roku 2021. Nestihol som viac, možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Marek, že spomínaš aj obecné úrady a miestne... stavebné úrady na obciach a mestách, pretože naozaj to je jedna oblasť, ktorá bude problematická pri aplikovaní tohto nového stavebného zákona, kedy je povinnosť mať dvoch odborných pracovníkov na každom stavebnom úrade. Už dnes síce fungujú spoločné úrady a je to naozaj dobrá prax tam, kde to funguje, ale sú oblasti na Slovensku, kde sa naozaj stavebné úrady nevedia navzájom dohodnúť, starostovia sa nevedia navzájom dohodnúť a budú mať čas do konca tohto roka, aby vytvorili spoločné stavebné úrady a splnili všetky odborné predpoklady svojich zamestnancov. Avšak vieme dobre aj po rokovaniach so starostami, že toto je oblasť, ktorej sa veľmi obávajú, pretože nebudú vedieť splniť tieto podmienky. A to už z personálnych dôvodov, pretože nevedia nájsť potrebných zamestnancov alebo musíme brať aj do úvahy to, že v týchto oblastiach okrajových Slovenska dosť často sú aj kadejaké osobné problémy medzi jednotlivými obcami alebo dokonca pracovníkmi týchto stavebných úradov. Ja viem, že toto sú možno oblasti, ktoré nevie zákon obsiahnuť, ale musíme brať túto realitu naozaj do úvahy. Takže splnenie týchto podmienok bude pre obce problematické a už teraz sa starostovia obávajú toho, ako budú vedieť naplniť podmienku spoločných stavebných úradov, pokiaľ nezasiahne ministerstvo a neurčí im presné podmienky a nestanoví to ako autorita, že tieto spojené stavebné úrady musia vzniknúť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som včera z tohto miesta vystupoval k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu a kritizoval som vládu alebo teda predkladateľa, že to dáva do tohto zrýchleného konania. Uvádzam to preto znovu, lebo ten kontext je veľmi-veľmi dôležitý, pretože sme pri naozaj veľmi netransparentnom konaní legislatívnom v Národnej rade a zažívame tu naozaj veľký chaos.
Ten kontext ešte treba rozšíriť o to, že dnes mala predsa bežať riadna schôdza parlamentu. Dnes podľa harmonogramu, ktorý my poslanci máme, sme mali tu zasadať, mali sme tu mať nielen tých zopár návrhov, na ktoré sa koalícia, rozpadajúca sa koalícia dohodla, že ich teda predloží a že im prejdú. Doslova to teraz závisí na jednom hlase človeka, ktorý sa buď pozabudne, alebo všetci dávajú pozor a prechádza to. A dali to najdôležitejšie, to, čo sú azda tie najkruciálnejšie zákony týchto dní, a to je zákon, ktorý sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, a zákon, ktorý sa týka stavebníctva, Stavebný zákon, na ktorom sa podieľala aj verejná obec, univerzity, mnohí zúčastnení, ktorí sa po koľkých(?), po takmer päťdesiatich rokoch uzhodli na nejakej novej forme stavebného zákona.
Nuž dobre, kritizoval som to, že mohli sme to stihnúť v riadnom legislatívnom procese a v tomto zbernom zákone, ktorý 73 rôznych iných zákonov upravuje a ešte dopĺňa, aby sme si ich mohli naštudovať, aby sme sa na ne mohli lepšie pozrieť, aby sme si mohli na to urobiť vlastný názor. A táto rozpadajúca sa koalícia má ešte takú drzosť, že pri celom tomto chaose a netransparentnom konaní sem dáva zákony, ktoré s tým vôbec, ale vôbec nesúvisia. A robí to práve preto, lebo vlastne momentálne nevedia zvolať riadnu schôdzu, čiže vládnu len mimoriadne. Nevedia vládnuť riadne, vládnu len mimoriadne cez rôzne zákulisné ťahy a praktiky. A môžme to vidieť na úplne konkrétnych veciach, napríklad na zákone o dani z príjmov. Ten je otváraný, samozrejme, Stavebným zákonom kvôli odpisom, ale pán poslanec vládnej koalície pán Zahorčák neváhal pozmeňujúci návrh predložiť na regionálnom výbore a upravuje cez tento otvorený článok daňový bonus. Koalícia si to nevšimla, keď ľuďom brala peniaze, keď ničila ten dvestoeurový balíček, ktorý sme ľuďom pripravili my, keď znižovala ten daňový bonus, ktorý tu bol, tak teraz si ho dopĺňajú a upravujú ďalšie veci práve tam, kde ľuďom siahla na peniaze.
Nuž dobre, máme otvorený tento zákon, dalo by sa to prehliadnuť, ale tu sú ešte oveľa vážnejšie veci, a to je vlastne tá transakčná daň, ktorú už aj mnohí vy, kolegovia, predo mnou ste spomínali, čo je úplne čistý prílepok a naozaj by sme o tom nemali hlasovať. A znovu tu ešte raz zdôrazňujem, že koalícia nevie vládnuť, máme chaos v parlamente, vládnete len mimoriadne cez akési bočné ťahy, ktoré nie sú ani dovolené cez rokovací poriadok. Vy to totižto potrebujete zadosťučiniť sľub, ktorý dal minister školstva, a vy teraz robíte to, že vyjmete školy a školské zariadenia spod tej povinnosti platiť túto transakčnú daň, ktorú ste zaviedli. Nielenže my si myslíme v hnutí SLOVENSKO, že táto daň vôbec nemala byť zavedená, ale na tomto sa dá krásne odpočtovať chaos vo vašej vláde a to, že ľavá ruka nevie to, čo robí pravá.
A teraz vám to ukážem nielen na týchto školách a školských zariadeniach, lebo to sa konkrétne bude týkať napr. aj cirkevných škôl. A teraz dobre počúvajte. Pôjdem síce cez Košice, ale bude to trvať len chvíľku, ale vrátim sa naspäť. Lebo dnes sú to presne štyri mesiace, presne štyri mesiace, kolegovia, kedy ste do tohto pléna predkladali zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností. A tam ste chceli docieliť to, a preto ste otvorili tento zákon 370/2019, lebo ste chceli kompenzovať cirkvám a náboženským spoločnostiam vysokú infláciu, ktorá ich zastihla za ostatné roky. A chceli ste ten vyslovene až zákonom nedovolený stav, že ony nemajú ani na minimálne mzdy, nejakým spôsobom kompenzovať a naliať im viacej peňazí. Už samo osebe, že ten mechanizmus nebol šťastný, že ste im tam dali nižšiu kompenzáciu, ako ste im pôvodne sľúbili za tie inflačné roky, to bolo konkrétne 4,6 mil., tak dobre. Dobre. Prešlo to, ale prešlo to s tým, že ste im dali to minimum, čo potrebujú na to, aby fungovali, aby vedeli vyplácať duchovným aspoň minimálnu mzdu. Nejdem vôbec spomínať to, že sú to ľudia s vysokoškolským vzdelaním, že by mali byť v štvrtej platovej triede, ale sú v prvej na výnimke. Proste aby vám to vyšlo, dokonca ste tam urobili ešte veľa, veľa výnimiek.
Ale čo ste neurobili? Vy ste ich nevyňali spoza toho zákona o transakčnej dani a cirkvi dnes musia platiť transakčnú daň. Osem percent iba z týchto, by som povedal, zoskupení alebo entít, ktoré sú v cirkvi, sú vyňaté spod toho zákona o transakčnej dani, ako napríklad katolícka charita. A napr. diecézy, ktoré 92 % rozpočtov diecéz vám spadá, alebo sa používa na výplaty duchovných, tak tie sú zaťažené transakčnou daňou. Vy im na jednej strane dávate a pomáhate, dávate im peniaze, aby robili aspoň to minimum, na čom sa s nimi dohodnete, a potom chvíľku nato im to zoberiete cez novú daň, ktorú im zavediete. A krásne to vidno tu, kde sa priznávate, že síce ste to sľúbili, že aspoň tie školy cirkevné oslobodíte alebo vôbec školy a školské zariadenia, pôvodne to tak malo byť, ale teraz to po sebe naprávate. A nenaprávate to ani riadnym legislatívnym procesom, ale naprávate to úplným prílepkom, ktorý vlastne náš rokovací poriadok hovorí, že by ani nemalo sa o ňom hlasovať. Nemal by existovať.
Takto sa to proste nerobí. Považujem to za chaos. Už dosť, čo som vám odpočtoval, že tie skrátené legislatívne konania kazia kvalitu legislatívy a vy ste jednoznačne za tú históriu tej mojej štatistiky, ja si ju vediem od dvetisícšiesteho, vy ste najhoršia vláda, ktorá tu bola z pohľadu skrátených legislatívnych konaní. Priemer na vlády bolo päť-šesť skrátených legislatívnych konaní za rok. Vy ich máte tri-štyri za mesiac. A to nehovorím, že tam počítam aj mesiace, kde sa vôbec nerokuje, ako sú letné mesiace a podobne. Čiže vy úplne s prehľadom a s kľudom Angličana, môžem povedať, že kazíte legislatívu, vnášate do nej chaos. Neviete vládnuť, rozpadla sa vám koalícia a musíte takými prílepkami naprávať to, čo ste mesiace dozadu sľubovali a neviete to doručiť normálnym štandardným legislatívnym procesom, ako sa to na demokraciu patrí.
Kazíte demokraciu. Pretože keď sa pýtam ministra na výbore, že či vedel o tom, že sa ide prílepkom k jeho zákonu, k tomuto zberáku, hodiť transakčná daň, tak povie, že on nevie, on to nevidel, hej? Pritom výbor pre regionálny rozvoj bol 9.30 h. My sme mali ústavnoprávny výbor o dvanástej. Čiže vy ani len nedávate možnosť o tom diskutovať. Nielen to, tu kolega Gašparovič, a k jeho pozmeňováku za chvíľku prídem, pošle pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu večer o ôsmej. My máme tri dni na desiatky strán dokumentov právnych, ťažkých, aby sme si ich mohli naštudovať. A neni na to priestor ani na výboroch, ktoré sú na to určené, aby sa tam odborne diskutovalo, aby sme si to dopodrobna rozobrali, aký to bude mať dopad. Aký to bude mať dopad na ľudí, aké to bude mať dopady na rôzne združenia, zriadenia a podobne. No.
Ku chaosu a netransparentnosti čerešnička na torte je pre mňa ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme zažili na ústavnoprávnom výbore, ktorý sa týka strategických a významných investícií. Ja som sa pýtal, že či to teda vychádza z nejakej, teda z konkrétnej aplikačnej praxe, alebo či sa niečo konkrétne deje, že takéto niečo musí takto rýchlo prísť, lebo však za normálnych okolností by sa to mohlo dať aj do procesu v štandardnom legislatívnom procese, nie cez rýchly pozmeňovák poslaný o ôsmej večer, v podstate dvojdňovej rozprave k veľmi rozšírenému návrhu zákona alebo veľmi rozsiahlemu návrhu zákona.
No a teraz, ja teraz naozaj si to neviem vyhodnotiť, nechcem robiť urýchlené závery, ale poviem vám, že som veľmi znepokojený, pretože ja som si pozrel, že minister Taraba včera dal do pripomienkového konania návrh na vyhlásenie strategickej investície. Týka sa to prečerpávajúcej vodnej elektrárne v Malinciach, to je okres Poltár. A to neni neznáma vec. To je vec, ktorá je už stará od roku a známa od roku 2014 a ´15 a znovu ju vláda chce oživiť. Je to vlastne prečerpávač, prečerpávacia vodná elektráreň na Ipli. Keď sa o tom hovorilo v tom roku 2019, teda 2015, pardon, sa ospravedlňujem, tak to malo stáť 900 miliónov. Dnes tá investícia má stáť vyše dvoch miliárd, keby sa začala realizovať. A kolega dneska navrhol na ústavnoprávnom výbore upraviť v podstate vzťahy a nároky tretích strán na nehnuteľnostiach práve vo významných a strategických investíciách. Keby sa pristúpilo k realizácii tohto projektu, tak myslím, že 70 domov bude zatopených. Majú tam konkrétni ľudia svoje pozemky, svoje domy a proste budú sa riešiť veľmi citlivé veci. A hádajte čo? Premiér Fico už dvakrát rokoval v minulosti s investorom China´s Power, s čínskym premiérom o tom, že by realizovali teda, to bol rok 2015, že by realizovali túto investíciu. No a vtedy sa uvažovalo o tom, že by tam mala byť jedna slovenská spoločnosť zakomponovaná a partnerom China´s Power spoločnosť HIKO. A teraz to, čo ma na tom asi azda najviac zaujalo, je, že to je, to je spoločnosť, ktorá je personálne prepojená s oligarchom Brhelom. Tak to som, odtadiaľto som momentálne prišiel za tie tri hodiny, ktoré som mal na tú obednú prestávku, ktorá bola vyhlásená pred tým, ako minister uviedol rokovanie tohto zákona a ako som mohol vystúpiť.
Keby sme mali riadny rokovací proces a máme tu tento zákon a tento zberný zákon v riadnom legislatívnom procese, tak máme na to týždne až mesiace, aby sme si mohli utvoriť názor, aby sme si mohli naštudovať presné dopady, aby nemuseli ísť takéto prílepky, aby to mohlo ísť riadnym legislatívnym procesom, aby minister školstva mohol prísť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán Pročko, upozorňujem vás na to, aby ste nepoužíval mobilný telefón v sále, dobre? Spôsobom, akým to robíte... (Reakcia z pléna.) Lebo som vás videl, ako fotíte, dobre? (Reakcia z pléna.) Nebudem sa s vami dohadovať, ste prvýkrát upozornený. (Reakcia z pléna.)
Môžte pokračovať, pán poslanec.

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Čiže máme tu zákon, ktorý ide veľmi rýchlo, je veľmi rozsiahly, poslanci z koalície k nemu nahádzali prílepky, ktoré odoslali neskoro večer alebo v noci. Týka sa to rôznych vecí, nielen stavebného zákona, a to daňového bonusu cez transakčnú daň až teda po investície, možnože ktoré súvisia s výstavbou elektrárne na Ipli. Chaos, netransparentnosť, ničenie demokracie.
A zdôrazňujem vám to práve preto, že boli ste to vy, ktorí ste vykrikovali niečo o chaose v minulom volebnom období, vyčítali ste to, že počas krízy, počas toho, keď sa deje jedna kríza za druhou, sa svieti na úradoch do polnoci, do druhej, do tretej ráno a rokuje sa, my sme tu boli, to nebolo, ako vy to máte teraz, ako ste si vy napísali svoj harmonogram rokovací, že tu je jedno rokovanie Národnej rady za štvrť roka. Dobre viete, že vtedy sa rokovalo raz-dvakrát do mesiaca. Aj cez Vianoce. Presne si pamätám, ako sme tu cez vianočné sviatky sedeli a rokovali, keď bolo treba.
Takže neničte, neničte výbory, zmysel výborov, lebo to je presne význam výborov, že my poslanci za opozíciu sa pozrieme na to, čo tam nesiete, a dáme k tomu pripomienky. A keď už aj verejnosť v tom riadnom legislatívnom procese, keby to poriadne spripomienkovala a zapracovalo sa to, čo sa tiež málokedy stáva pri vás, tak stále máme čo povedať a stále je o čom rozprávať. A nie tu možnože aj kamuflovať dvojmiliardové investície v zrýchlenom legislatívnom procese rôznymi vecami, ktoré vlastne nesúvisia so zákonom, ktorý predkladáte.
Ďakujem za pozornosť.

Keďže to zaznelo v rozprave, pán Gašpar, v prvom rade treba upozorňovať na tajnom rokovaní vlády ministrov, ktorí si tu na mobilných telefónoch robili, čo chceli. Vy ste asi veštec, keď vidíte, čo človek robí s telefónom. Ale však to ste vy.
No, musím povedať, že tvoje vystúpenie malo naozaj také veľmi pekné pre mňa vety a prvá bola, že mala byť riadna schôdza. No mala byť riadna schôdza, ale ani, ani obyčajnú schôdzu nevedia riadiť. A máme tu troch predsedov vedúcich, teda podpredsedov parlamentu, ktorí riadia schôdzu a riadia ju spôsobom takým, ako vidíme všetci. Riadia si ju tak, ako oni chcú, a oni sú tí bohovia, ktorí rozprávajú, čo sa tu môže a čo nemôže. Rokovací poriadok pre nich je absolútne nula. To oni robia, ako oni chcú.
Povedal si, že vládnete cez bočné ťahy. To bolo tak pekné. Cez bočné ťahy. Oni priamo nevedia robiť nič, všetko musia utajiť, všetko musia dať do skráteného legislatívneho konania. A to, čo si povedal, že koľko legislatívnych konaní táto vládna koalícia urobila, to je hanba! Susko by ich tak prefackal tou mokrou Ficovou rukou, pretože Susko sa skoro zbláznil, keď my sme mali skrátené legislatívne konania. Veď to bolo, to bolo úžasné.
Hovoril si o odbornosti, no a ja ti musím povedať, že minister Ráž ťa ani nepočúval. Minister Ráž sa tam bavil s Glückom, teraz sa tam baví s Richterom. Oni to majú na saláme, oni to majú dopredu dané a ak Boh dá a pomôže im ten birmovaný Boh, ktorého ateista Fico uznáva v poslednom čase, tak možno ich bude 76.
Povedal si, že vaša pravá ruka nevie, čo robí vaša ľavá ruka. To nie je pravda. Ich pravá ruka nevie, čo robí ich pravá ruka. Oni neve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)