30. schôdza

Ďakujem. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj zajtra 9.30 h na výbore hospodárskom. Ďakujem.

Dobrý deň, dobré ráno, ospravedlňujem sa. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve ako reakcia na záväzok vlády, vyplývajúci zo Zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve.
Cieľom zákona je plniť tie záväzky, ktoré sa vláda zaviazala v skrátenom legislatívnom konaní bezodkladne predložiť na rokovanie Národnej rady. Návrhom zákona sa primárne vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré boli upravené čl. 1 až 4 a 6 zákona č. 363/2004 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Zároveň sa upravuje financovanie nemocníc, navýšenie počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek a výška platových koeficientov zdravotníckych pracovníkov.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve.
Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, tlač 703, schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 115 5. februára 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslancov Zdenka Svobodu, Karola Janasa a Adama Lučanského za náhradníkov v prípade mojej neúčasti.
Pán predseda, skončil som, môžte, prosím, otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, tak ako som aj včera uviedol, s 98 % návrhom tohto zákona, alebo súboru týchto zákonov súhlasíme, nemáme voči tomu výhrady a myslím si, že to je dobrá štartovacia čiara pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva. Od tohto memoranda, ktoré sa pravdepodobne dnes schváli, sa naozaj musíme odraziť a musíme naozaj tie ďalšie mesiace naozaj začať robiť poctivú, poctivú zdravotnícku politiku, ktorá naozaj bude v prospech pacienta. Krízy v zdravotníctve tu už naozaj nikomu nepomôžu a ja pevne verím, že pán minister aj to, čo vravel dnes aj na zdravotníckom výbore, dodrží a bude ďalej rozvíjať slovenské zdravotníctvo, lebo tých problémov, ktoré okrem tohto memoranda, je ďaleko-ďaleko viacej a tieto problémy sme posledné mesiace odkladali a neriešili.
S čím ale máme naozaj vážny problém, ja som to tu aj včera v rozprave rozprával, je personálny normatív, ktorý má ísť do zákona. S tým naozaj nemôžeme súhlasiť, lebo ideme opačnou stranou. Mali sme urobiť najprv audit poctivý, aby sme naozaj zistili, koľko lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu nám chýba na jednotlivých oddeleniach. Mali sme urobiť konštruktívnu debatu so všetkými odbornými spoločnosťami, lebo naozaj svet sa vyvíja, medicína sa vyvíja a tento personálny normatív, ktorý je z roku 2008, potrebuje naozaj poctivú obmenu, ale nie na základe toho, že ho dáme do zákona a budeme sa ho snažiť vymáhať. Lebo aj v tom zákone, ktorý dnes máte, som nevidel žiadne sankcie. Čiže čo z toho reálne hrozí? Že hrozí nejaká pokuta, hrozí nejaké trestné oznámenie, alebo čo vlastne hrozí? Lebo aj dnes môže ministerstvo zdravotníctva tento personálny normatív kontrolovať, môže ho, môže ho poctivo sledovať a môže zistiť, koľko sestier zdravotných nám chýba v jednotlivých nemocniciach, koľko lekárov. Napriek tomu si myslím, že ministerstvo to za posledné roky že nerobilo. Naozaj to nerobilo, lebo zatvárame si pred niektorými problémami oči.
A ja budem rád, keď od tohto memoranda sa odpichneme a začneme rozprávať pacientom pravdu. Pravdu, aká naozaj reálne je, že nám na jednotlivých oddeleniach chýbajú lekári, chýbajú nám sestry a na niektorých oddeleniach je vážne podľa mňa ohrozená bezpečnosť pacienta. Lebo tá je kľúčová. Čiže preto nesúhlasíme s tým, aby sme toto dávali do zákona.
Sami aj niektorí vaši kolegovia z koalície povedali, že tiež by to podporili, ale je to súbor zákonov, ktorý musíte prijať ako celok, máte to podpísané v memorande, ale my ako opoziční poslanci, ale celkovo aj poslanci v Národnej rade máme ľuďom rozprávať fakty a pravdu tak, ako naozaj reálne je. Nemyslím si, že je správne, že niekto tu odkazuje do médií na svojich tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemajú dávať pozmeňujúce návrhy, alebo sa nemajú vôbec k tejto téme vyjadrovať. Nie, naopak, máme sa k tomu vyjadrovať, lebo to naozaj robíme v prospech pacienta. Nemyslím si, že toto, čo teraz sa schváli, teraz konkrétne tento návrh, je v prospech pacienta. Lebo neni vykonateľný, nevieme reálne, hovorím, čo z toho hrozí, lebo tam to nemáte v odôvodnení, či hrozí za to pokuta, hrozí za to trestné oznámenie, alebo čo vlastne. Bude za to niekto trestnoprávne zodpovedaný, vrchná sestra, primár oddelenia, alebo kto za to bude zodpovedný?
Čiže spravme naozaj, ako ste to vraveli aj, pán minister, dnes na tomto, na zdravotníckom výbore, poctivý audit, lebo ten je kľúčový pre to, aby sme sa naozaj pohli od nejakých bodov, a naozaj začnime ľuďom rozprávať realitu v slovenských nemocniciach. Lebo tí pacienti vedia, že na tých oddeleniach je málo sestier, oni to cítia. Oni to cítia v nočných službách, lebo naozaj tá sestra tam je sama. Cítia to bežne v prevádzke, že sa o nich starajú zdravotné sestry, ktoré majú 50 a viac rokov. Toto je naozaj teda problém, ktorý, o ktorom sa vôbec nehovorí. My tu naozaj posledné štyri mesiace hovoríme len o lekároch. Ale problém slovenského zdravotníctva nie sú lekári. Problém slovenského zdravotníctva sú zdravotné sestry, ktoré súrne potrebujeme. A potrebujeme ich dostať. Mali ste možnosť, viackrát sme tu aj s kolegom Stachurom navrhovali, ako zlepšiť to, aby sestry neodchádzali z nášho, z nášho zdravotníctva, aby tu ostávali. Neprijali ste to. Aj napriek tomu v tom budeme pokračovať a budeme vám hovoriť, ako to zlepšiť. Lebo nie je možné, aby 50 % sestier nešlo do zdravotného systému zo zdravotných škôl. Toľko sestier nám dnes odchádza preč, alebo odchádza zo systému. Česká republika sa teší tomu, ako to vyzerá v slovenskom zdravotníctve, lebo nakupuje našich lekárov a sestry. Teší sa z toho, preto české zdravotníctvo je úplne inde ako slovenské, lebo ho zásobujeme našimi najkvalitnejšími ľuďmi, lekármi a sestrami. A tento tok musíme otočiť. Svet sa pripravuje naozaj na krízu v zdravotníctve, lebo to nie je len u nás, na celom svete jednoducho je problém so zdravotnými sestrami a lekármi, ale štáty do toho investujú. Aj my budeme musieť viac.
Preto, pán minister, vážení kolegovia poslanci, prečítam náš pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703.
1. V čl. IV sa vypúšťajú body 2 a 14.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. VII sa vypúšťa slovné spojenie: "a čl. IV bodov 2 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Majerskému. Je to pozmeňovací návrh aj s jeho odôvodnením, za ktorý by sme chceli hlasovať. Je to dobrá zmena. Aj doteraz personálne normatívy platili ako všeobecne záväzný právny predpis a to, že sa presunú, majú presunúť z nejakého, podzákonnej normy priamo do zákona, je niečo, čo z tej legislatívy urobí rigidný kus, nepoužiteľný pre praktické účely v zdravotníctve rovnako ako slovenské technické normy, ako, ako, ja neviem, vyhláška o dopravných predpisoch sú všetko podzákonné normy, tak aj toto by malo zostať ako technická podzákonná norma. Nevidím dôvod, prečo práve táto časť normatívu má byť v zákone a všetky ostatné veci toho normatívu v zákone nie sú a aj iné technické nastavenia. Čiže chápem, že bude vládna koalícia teraz rozhodovať politicky a nie odborne, ale odborne správne riešenie je to, ktoré si ty navrhol.

Tak, dámy a páni, pán minister, nie ste očkovaný proti chrípke zrejme, keď... Ste? No. Ste sa, ste sa zle bránili.
Veľa vecí bolo povedané už včera, čiže dnes by som chcel len pár slov, pár slov dodať. Nebude to dlho trvať naozaj moje vystúpenie.
Nedodržiava sa personálny normatív na Slovensku. Počuli sme to už z mnohých úst, nielen odborárov, ale aj môj predrečník to povedal. Ale v mnohých prípadoch si s tým prax dokázala poradiť. Jeden môj známy hovorí, že neexistuje taký, tak blbý právny predpis, s ktorým by si Slovensko neporadilo. Takže nejakým spôsobom si slovenské nemocnice poradili s tým, ako je nastavený všeobecne záväzný právny predpis, ktorý stanovuje okrem iného aj personálne normatívy. Lebo taký predpis máme. My tu neprijímame nové normatívy, iné normatívy. My len premenúvame hlavičku tých normatívov, že nebudú vo výnose, ale budú v zákone. Tie čísla sú rovnaké, ako boli prijaté pred 16 či 17 rokmi v roku 2008, ešte za ministra zdravotníctva Rašiho. Inak v HLAS-e ste mali už piatich ministrov zdravotníctva a tak to zdravotníctvo zrejme aj vyzerá. No.
Máme teda prax, kde ten personál, kde ten personál je nejako popísaný, ale teda v tej praxi tak ten personál takto nefunguje. Napriek tomu tá zdravotná starostlivosť v slovenských nemocniciach je poskytovaná. Áno, môžme debatovať, že či tým nie je ohrozený pacient. Respektíve či nebude pacient ohrozený tým, keď tam tá nemocnica alebo to oddelenie vôbec nebude, pretože ak začneme tlačiť na pílu a začneme tento personálny normatív doslovne vymáhať, a ten personál na Slovensku nie je, tak k ničomu inému ako k zatváraniu oddelení a zatváraniu nemocníc nepristúpime. Pričom ten hlavný problém je, že tie samotné normatívy v roku 2008 neboli prijaté na základe nijakého rozumného, racionálneho zdôvodnenia na základe dôkazov, bolo to pocitové, nebola urobená žiadna analýza, niečo sa napísalo do výnosu, nerevidovalo sa to, nenovelizovalo sa to. Teraz, na základe dohody s odborármi, sa majú urobiť personálne audity a má sa ten normatív prehodnotiť. Prečo, do psej matere, neurobíme ten personálny normatív, teda audit najprv a až potom prečo nemeníme tie normatívy? Prečo ich dávame rovno do zákona, aj keď vieme, že nie sú dobré, že sú zlé? A vy to viete, že sú zlé, však ste to aj pripustili na výbore, že takýmto spôsobom sa to nerobí, ale holt, odborári na nás tlačia. No nemuseli tlačiť, keby ste neboli začínali s tou konsolidáciou, ale to už sa opakujem.
Každopádne nedodržiava sa normatív, čiže máme tu nejaký predpis, právny predpis, ktorý sa nedodržiava. Myslíme si, že sa bude dodržiavať, keď to dáme do zákona? Keď len zmeníme hlavičku, že to nie je výnos, ale je to zákon? Takto sa začne dodržiavať? Opakujem, neexistuje tak blbý zákon, aby si s ním Slovensko neporadilo, aby nenašlo cestu ako z toho von, aby fungovali aj tie nemocnice, ktoré to dneska nespĺňajú. To, že to bude v zákone, na tom nič, naozaj že nič nemení. Lebo v tom normatíve sa nezmenilo ani jedno slovo, ani jedno číslo.
To ma privádza k takej drobnej podotázke, ktorú som tu už včera tak naznačil, ale ste ju nezobrali ako loptičku, pán minister, tak moja otázka znie, že keď bude na oddelení ležať, internom oddelení povedzme, ležať 20 pacientov, koľko lekárov tam má byť prítomných? Výnos hovorí, že na jedného lekára môže pripadať maximálne 17 pacientov, ale ďalší lekár tam má byť až v okamihu, keď tam bude 21 pacientov. No tak keď tam bude 20 pacientov, koľko tam má byť lekárov? Je tam taká istá vata, ktorá nie úplne jednoznačne odpovedá na tú otázku, že či tam má byť jeden, alebo jedná celá niečo, alebo dvaja. Dobre, nedodržiava sa normatív.
Poďme ďalej. Programová vyhláška. Keď sa pozrieme, koľkokrát bola vydaná programová vyhláška, ktorá predpisuje, koľko peňazí majú zdravotné poisťovne minúť na jednotlivé typy zdravotných starostlivostí, tak zistíme, že ani jedna z programových vyhlášok nebola dodržaná. Zdravotné poisťovne ani v jednom roku nedodržali to, čo je napísané v programovej vyhláške, ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je priamo pod kontrolou ministerstva, nedodržala to, čo je napísané v programovej vyhláške, pretože sa to nedá. Pretože vy neviete od zeleného stola na ministerstve na začiatku roka nakresliť do posledného centu, čo majú poisťovne v priebehu roka minúť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, lebo tá budúcnosť sa vyvíja. Vy nemáte vešteckú guľu na ministerstve ani kávové usadeniny, z ktorých by sa dalo povedať, že koľko presne eur bude potrebných na ktorý konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. Ani jednu programovú vyhlášku žiadna zo zdravotných poisťovní nedokázala dodržať, ale to nám nebráni, aby sme do zákona napísali, že budeme to robiť ešte detailnejšie a ešte detailnejšie budeme plánovať čísla, ktoré sa nedodržiavajú. Ba čo viac, a teraz ide tá pointa, tá programová vyhláška má byť vydaná podľa zákona do 1. februára. Koľkého februára máme dneska, pán minister? Piateho. Kde je programová vyhláška? Kde je programová vyhláška? Ani ministerstvo nedodržiava svoj vlastný zákon o tom, že bude vydávať programovú vyhlášku. Ako my tu máme trhací kalendár z tej legislatívy. Nedodržiavajú sa výnos o normatívoch, ktorý je v tomto zákone, nedodržiava sa programová vyhláška, ktorá je v tomto zákone, ministerstvo nedodržiava termín vydania programovej vyhlášky. A nie ste jediný, kto to nedodržiava, ani vaša predchodkyňa to neurobila načas, tej to tiež trvalo pár mesiacov, kým to vydala. (Reakcia ministra.)
Ja rozumiem, že tam je veľa "ale", ale je to v rozpore so zákonom. Nepostupujete v súlade s týmto zákonom a my tu ideme ešte sprísňovať tú programovú vyhlášku. Akože toto je že naozaj že kocúrkovo. Načo máme tú legislatívu? Na to, aby sme všetci vedeli, že ju budeme obchádzať a aby sme všetci vedeli, že sa bude nedodržiavať a že sa nikomu za to nič nestane? Ako fakt?
Pokiaľ ide o sestry, o ktorých hovoril môj predrečník, naozaj slovenské zdravotníctvo stojí a padá na sestrách, ktoré nám chýbajú. Špeciálne v Bratislave s tým máme veľký problém, lebo konkurencia susedného Rakúska je ťažko odolateľná. Návrh, ktorý, návrhy, ktoré dávajú kolegovia z opozície, by bolo fajn si vypočuť a zvážiť. Chápem, sú to opozičné návrhy, tak možno také do neba nedôjdu. Ale aj SaS-ka dáva konkrétny konštruktívny návrh, ako zatraktívniť sesterské povolanie. Kolegyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá študuje ošetrovateľstvo, je so setrami v intenzívnom kontakte, má vytvorenú jednu veľmi výživnú whatsappovú skupinu, v ktorej sú stovky sestier z celého Slovenska a reportujú, čo sú veci, ktoré ich frustrujú, štvú a ktoré by bolo fajn zmeniť. Vzhľadom na to, že sestry nemajú svojho Visolajského, tak ako keby sa na tie veci kašľalo. Garantujem vám, keby medzi sestrami bola nejaká Visolajská sestra, tak by ste už v tejto chvíli konali, pretože slovenské nemocnice by boli že takto paralyzované, len čo by sestry vstúpili do ostrého štrajku alebo dávali výpovede.
A to, čo sa dá napríklad pre sestry urobiť, je a budem za to horieť na barikádach, je zmierniť tlak Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Kreditové vzdelávanie, ktoré sa u sestier a pôrodných asistentiek robí, je jedna čistá šaškáreň a formalita. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem. Je to čistá formalita. Je to spôsob, akým komora vyťahuje zo svojich registrovaných sestier a pôrodných asistentiek peniaze, ako ich pripravuje o čas, lebo sa musia zúčastňovať na podujatiach, ktoré nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre ich celoživotné vzdelávanie. Je to druh výpalníctva, je to druh dane, ktorú musia platiť bez toho, že by to akýmkoľvek spôsobom preukázateľne zlepšovalo ich kvalifikáciu, ich odbornosť, ich pripravenosť pre prax. V Českej republike to už zrušili. A keď sa bavíme so sestrami, ktoré zvažujú odchod do Čiech, hovoria, že aj toto je jeden z argumentov, ktorý zaváži, keď zvažujú tú ponuku do Českej republiky, pretože vzdelávanie má vyzerať inak. Za vzdelávanie má byť zodpovedný zamestnávateľ. Nemocnica si preženie tie svoje sestry cez také kurzy a také vzdelávacie projekty, ktoré reálne zlepšia pridanú hodnotu pre zamestnávateľa aj pre pacienta. Ale nie, my tu máme formálne vzdelávanie a to formálne vzdelávanie, bohužiaľ, platí aj pre ostatné komory, nielen pre sesterskú komoru. A úplne kacírsky si dovolím povedať, že možno aj pri lekároch by sme sa mohli pozrieť na to, či naozaj všetky tie kreditované podujatia, ktoré sa robia a z ktorých Slovenská lekárska komora má svoj desiatok, ako či sú naozaj prínosné a či to vzdelávanie nemá vyzerať inak a netreba ho prekopať.
No ale aby som, sľúbil som, že nebudem dlho rozprávať, sa vrátil k pointe, nedodržiavajú sa tu predpisy o normatíve, nedodržiavajú sa tu predpisy o programovej vyhláške a my tu ideme tieto veci dávať do zákona, lebo v naivnej viere, a sprísňovať, lebo si myslíme, že teraz keď to bude takto napísané, tak teraz sa to už začne dodržiavať. Nie, nezačne sa to dodržiavať. A začnem sa pýtať, že prečo sa to nedodržiava, kde je tá motivácia to nedodržiavať. Pretože je tu rozpor medzi tým, čo chceme, a tým, čo je. A poďme hľadať tú cestu, ako to spojiť, ale nie tým, že to bude dávať hneď do zákona, že to budeme hneď sprísňovať v zákone. Zdravotníctvo si vyžaduje reformu. Zatiaľ toto nie je reforma.
Ďakujem.

Ďakujem za vystúpenie a s väčšinou, samozrejme, súhlasím. Však ja som tu včera tiež v rozprave kritizoval hlavne tie personálne normatívy. Ale žiada sa mi teda povedať, trošku sa zastať tej programovej vyhlášky. Tu sa teda nezhodneme. Lebo tu často hodnotíme na Slovensku podľa toho, aká je tá forma a ten proces toho prijímania tej obsahovej vyhlášky. A ja si myslím, že nástroj je to dobrý, však keď sa pozrieme napríklad na ostatné krajiny, najbližšie na Čechov, tak oni ju využívajú tak, ako sa má. Problém u nás je celkovo v rozpočtovaní zdravotníctva. Keď sa pozrieme na tú samotnú rozpočtovú vyhlášku, tak ona vychádza väčšinou na ten rok v tom roku, nie vopred. Väčšinou je závislá, vychádza, samozrejme, aj zo samotného rozpočtu. No a ako sa rozpočtuje zdravotníctvo, no môžeme vidieť aj teraz. Väčšinou máme niekedy aj desať dofinancovaní počas roka, čiže tá programová vyhláška v tomto trošku aj stráca zmysel. Zároveň tie rozpočty sú dosť aj nereálne. Môžeme to vidieť. Ja som kritizoval aj tento rozpočet, že je nízky, šetrí sa na ňom, ale máme tam aj nereálne úspory alebo niekde proste, keby som šiel položku po položke, tak viem identifikovať, že čo mi, čo mi, aké mám výhrady. No a keď máme ten rozpočet zlý, máme aj ten proces prijímania tej rozpočtovej vyhlášky zlý a neskorý a neplánujeme pomocou neho vopred, no tak tá rozpočtová vyhláška, samozrejme, nebude ani dobre vyzerať. Ale rozchádzame sa v tom, že ja si myslím, že keby toto všetko fungovalo, tak tá rozpočtová vyhláška je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme vedeli kontrolovať lepšie ten sektor a hlavne aby teda sme aj vedeli určovať nejaké priority v tom sektore, čo nám tu teda dlhodobo chýba a čo väčšinou ide v zdravotníctve cez financie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Dvořák, pardon, pán kolega Szalay, ospravedlňujem sa, zareagujem. K tej prvej veci súhlasím, to ste mali úplne pravdu, ale musím naozaj zareagovať aj na vzdelávanie sestier, lebo to nesúhlasím s týmto, čo ste vraveli. Lebo dnes majú sestry, zdravotnícki pracovníci nazbierať 50 kreditov za päť rokov. Za päť rokov. To znamená, že to je jeden seminár do roka. Čiže ak by to sestry dnes nemali, ale aj iní zdravotnícki pracovníci, tak by sa nevzdelávali. Nemusí to robiť len komora sestier, môžu si to robiť na svojich oddeleniach a na iných veciach. Čiže v tomto nesúhlasím a ja si myslím, že to vzdelávanie je dôležité. Toto nie je kameň, na čom majú sestry odchádzať do Česka alebo do iných krajín. S týmto problém určite nie je. Problém je úplne niekde inde. Že tu nemajú dobre podmienky na prácu, že sú preťažené, unavené a nevytvárame im podmienky ani finančné a ani materiálno-technické. Lebo v zahraničí robia v úplne iných podmienkach, s úplne iným materiálom a v úplne inom kolektíve, ktorý je širší, pružnejší a väčší. V zahraničí si sestry vážia. U nás je problém s tým, že si sestry nevážime.
Ja s vami súhlasím, čo ste povedali, že keby mali sestry takú jednu Visolajskú, tak by sa tuná inak bavilo, lebo je ich obrovský počet, ale sú to ženy, ktoré, sú to matky živiteľky a videli sme, ako sa párkrát v minulosti stalo, keď štrajkovali, keď pred úradom vlády, ako sa s nimi pozametalo. A ja chápem, že sa oprávnene boja, lebo väčšina z nich sú to matky samoživiteľky alebo sú to matky, ktoré majú deti a živia svoje deti. Boja sa, čo by bolo. Nemajú takú silu, ako majú lekárske odborové združenia. To treba otvorene povedať. Ale napriek tomu si myslím, že svoju prácu vykonávajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Tomáš, opakoval si to, čo som, na čo som upozornil aj ja včera. Nerieši sa problém nedodržiavania normatívov. Tu si ministerstvo zdravotníctva nesplnilo svoju domácu úlohu, len mechanisticky urobilo to, čo od nich chceli odborári.
Programová vyhláška, ja som sa včera k tomu nevyjadroval, ale ty stále, stále do toho búšiš. Tak v tomto by som chcel povedať, pán minister, nechajte si efektívny nástroj na reguláciu tokov financií v zdravotníctve. Nakoniec však programová vyhláška sa má robiť v spolupráci s poisťovňami. Máte na to široký vyjednávací stôl, má sa pripravovať celý rok s ministerstvom financií. A tam, kde to poisťovne nezvládajú, a ony to reálne nezvládali, preto som tú programovú vyhlášku zaviedol, tam ministerstvo má nástroj, ako môže pomôcť. Pomôcť zdravotníctvu, pomôcť systému. Teraz sa správne poukázalo, ako boli financované nemocnice. Malé prestávali robiť, dostávali viac, veľké robili, dostávali tým pádom v porovnaní s malými oveľa menej. Tuná je práve ten mechanizmus, ktorý môže ministerstvo využiť tak, aby zlepšilo zdravotnú starostlivosť, nasmerovalo tie peniaze lepšie. Ale, samozrejme, bola to barlička, pretože východisko z celej situácie je DRG, štandardná kvalitná cenotvorba na základe všetkých možných dát, ktoré sa pozháňajú, a na tom, samozrejme, treba pracovať. Programová vyhláška potom možno nebude ani potrebná.

Ďakujem pekne diskutujúcim.
K Oskarovi. Programová vyhláška, tak ako je teraz formulovaná, je škodlivá. A to ešte aj vlastne patrí aj k Marekovi Krajčímu. Ne... Včera som tu o tom rozprával. Nemáme sa sústrediť na reguláciu nástrojov, ale na reguláciu cieľov. Lebo to, že určíme, kam idú aké toky peňazí, tým nijakým spôsobom neovplyvňujeme kvalitu, dostupnosť a nič iné. My si len myslíme, že existuje korelácia medzi objemom peňazí pre nejaký typ starostlivosti a nejakými dosiahnutými výsledkami. Ale to je, opakujem, nástroj, nie cieľ. Máme, tá programová vyhláška má formulovať, že čo vlastne chceme dosiahnuť, čo majú byť priority pre zdravotné poisťovne, pre poskytovateľov, pre pacientov. Predpisovanie konkrétneho objemu peňazí to nie je. A nie je to tak, ako je to v Českej republike. To často aj odborári používajú tento argument, že pozrite sa, Češi majú programovú vyhlášku. Nie, Češi nemajú programovú vyhlášku, oni majú úhradovú vyhlášku. A úhradová vyhláška hovorí o tom, koľko bude, ako budú odmeňované konkrétne výkony. To znamená, je to výkonovo založená odmeňovacia vyhláška. Programová vyhláška u nás hovorí, aký objem peňazí ide na starostlivosť bez ohľadu na to, koľko tej a akej starostlivosti je poskytnutej. To znamená, naša vyhláška odmeňuje existenciu, česká vyhláška odmeňuje produktivitu a to je zásadný rozdiel.
Pri Ferovi Majerskom by som teda povedal, že áno, s mnohými vecami súhlasím. Pri tom vzdelávaní to, čo je moja výhrada, my nemeriame efektivitu, zmysel tohto celoživotného vzdelávania. Toho, keď sa toto urobí a zistíme, že ten jeden seminár ročne pre tú sestru je užitočný a jej dáva pridanú hodnotu, dobre. V tejto chvíli tie sestry reportujú, že je to pre nich stratený čas a stratené peniaze.