30. schôdza

Dobrý deň, dobré ráno, ospravedlňujem sa. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve ako reakcia na záväzok vlády, vyplývajúci zo Zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve.
Cieľom zákona je plniť tie záväzky, ktoré sa vláda zaviazala v skrátenom legislatívnom konaní bezodkladne predložiť na rokovanie Národnej rady. Návrhom zákona sa primárne vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré boli upravené čl. 1 až 4 a 6 zákona č. 363/2004 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Zároveň sa upravuje financovanie nemocníc, navýšenie počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek a výška platových koeficientov zdravotníckych pracovníkov.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve.
Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, tlač 703, schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 115 5. februára 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslancov Zdenka Svobodu, Karola Janasa a Adama Lučanského za náhradníkov v prípade mojej neúčasti.
Pán predseda, skončil som, môžte, prosím, otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, tak ako som aj včera uviedol, s 98 % návrhom tohto zákona, alebo súboru týchto zákonov súhlasíme, nemáme voči tomu výhrady a myslím si, že to je dobrá štartovacia čiara pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva. Od tohto memoranda, ktoré sa pravdepodobne dnes schváli, sa naozaj musíme odraziť a musíme naozaj tie ďalšie mesiace naozaj začať robiť poctivú, poctivú zdravotnícku politiku, ktorá naozaj bude v prospech pacienta. Krízy v zdravotníctve tu už naozaj nikomu nepomôžu a ja pevne verím, že pán minister aj to, čo vravel dnes aj na zdravotníckom výbore, dodrží a bude ďalej rozvíjať slovenské zdravotníctvo, lebo tých problémov, ktoré okrem tohto memoranda, je ďaleko-ďaleko viacej a tieto problémy sme posledné mesiace odkladali a neriešili.
S čím ale máme naozaj vážny problém, ja som to tu aj včera v rozprave rozprával, je personálny normatív, ktorý má ísť do zákona. S tým naozaj nemôžeme súhlasiť, lebo ideme opačnou stranou. Mali sme urobiť najprv audit poctivý, aby sme naozaj zistili, koľko lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu nám chýba na jednotlivých oddeleniach. Mali sme urobiť konštruktívnu debatu so všetkými odbornými spoločnosťami, lebo naozaj svet sa vyvíja, medicína sa vyvíja a tento personálny normatív, ktorý je z roku 2008, potrebuje naozaj poctivú obmenu, ale nie na základe toho, že ho dáme do zákona a budeme sa ho snažiť vymáhať. Lebo aj v tom zákone, ktorý dnes máte, som nevidel žiadne sankcie. Čiže čo z toho reálne hrozí? Že hrozí nejaká pokuta, hrozí nejaké trestné oznámenie, alebo čo vlastne hrozí? Lebo aj dnes môže ministerstvo zdravotníctva tento personálny normatív kontrolovať, môže ho, môže ho poctivo sledovať a môže zistiť, koľko sestier zdravotných nám chýba v jednotlivých nemocniciach, koľko lekárov. Napriek tomu si myslím, že ministerstvo to za posledné roky že nerobilo. Naozaj to nerobilo, lebo zatvárame si pred niektorými problémami oči.
A ja budem rád, keď od tohto memoranda sa odpichneme a začneme rozprávať pacientom pravdu. Pravdu, aká naozaj reálne je, že nám na jednotlivých oddeleniach chýbajú lekári, chýbajú nám sestry a na niektorých oddeleniach je vážne podľa mňa ohrozená bezpečnosť pacienta. Lebo tá je kľúčová. Čiže preto nesúhlasíme s tým, aby sme toto dávali do zákona.
Sami aj niektorí vaši kolegovia z koalície povedali, že tiež by to podporili, ale je to súbor zákonov, ktorý musíte prijať ako celok, máte to podpísané v memorande, ale my ako opoziční poslanci, ale celkovo aj poslanci v Národnej rade máme ľuďom rozprávať fakty a pravdu tak, ako naozaj reálne je. Nemyslím si, že je správne, že niekto tu odkazuje do médií na svojich tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemajú dávať pozmeňujúce návrhy, alebo sa nemajú vôbec k tejto téme vyjadrovať. Nie, naopak, máme sa k tomu vyjadrovať, lebo to naozaj robíme v prospech pacienta. Nemyslím si, že toto, čo teraz sa schváli, teraz konkrétne tento návrh, je v prospech pacienta. Lebo neni vykonateľný, nevieme reálne, hovorím, čo z toho hrozí, lebo tam to nemáte v odôvodnení, či hrozí za to pokuta, hrozí za to trestné oznámenie, alebo čo vlastne. Bude za to niekto trestnoprávne zodpovedaný, vrchná sestra, primár oddelenia, alebo kto za to bude zodpovedný?
Čiže spravme naozaj, ako ste to vraveli aj, pán minister, dnes na tomto, na zdravotníckom výbore, poctivý audit, lebo ten je kľúčový pre to, aby sme sa naozaj pohli od nejakých bodov, a naozaj začnime ľuďom rozprávať realitu v slovenských nemocniciach. Lebo tí pacienti vedia, že na tých oddeleniach je málo sestier, oni to cítia. Oni to cítia v nočných službách, lebo naozaj tá sestra tam je sama. Cítia to bežne v prevádzke, že sa o nich starajú zdravotné sestry, ktoré majú 50 a viac rokov. Toto je naozaj teda problém, ktorý, o ktorom sa vôbec nehovorí. My tu naozaj posledné štyri mesiace hovoríme len o lekároch. Ale problém slovenského zdravotníctva nie sú lekári. Problém slovenského zdravotníctva sú zdravotné sestry, ktoré súrne potrebujeme. A potrebujeme ich dostať. Mali ste možnosť, viackrát sme tu aj s kolegom Stachurom navrhovali, ako zlepšiť to, aby sestry neodchádzali z nášho, z nášho zdravotníctva, aby tu ostávali. Neprijali ste to. Aj napriek tomu v tom budeme pokračovať a budeme vám hovoriť, ako to zlepšiť. Lebo nie je možné, aby 50 % sestier nešlo do zdravotného systému zo zdravotných škôl. Toľko sestier nám dnes odchádza preč, alebo odchádza zo systému. Česká republika sa teší tomu, ako to vyzerá v slovenskom zdravotníctve, lebo nakupuje našich lekárov a sestry. Teší sa z toho, preto české zdravotníctvo je úplne inde ako slovenské, lebo ho zásobujeme našimi najkvalitnejšími ľuďmi, lekármi a sestrami. A tento tok musíme otočiť. Svet sa pripravuje naozaj na krízu v zdravotníctve, lebo to nie je len u nás, na celom svete jednoducho je problém so zdravotnými sestrami a lekármi, ale štáty do toho investujú. Aj my budeme musieť viac.
Preto, pán minister, vážení kolegovia poslanci, prečítam náš pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve, tlač 703.
1. V čl. IV sa vypúšťajú body 2 a 14.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. VII sa vypúšťa slovné spojenie: "a čl. IV bodov 2 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Majerskému. Je to pozmeňovací návrh aj s jeho odôvodnením, za ktorý by sme chceli hlasovať. Je to dobrá zmena. Aj doteraz personálne normatívy platili ako všeobecne záväzný právny predpis a to, že sa presunú, majú presunúť z nejakého, podzákonnej normy priamo do zákona, je niečo, čo z tej legislatívy urobí rigidný kus, nepoužiteľný pre praktické účely v zdravotníctve rovnako ako slovenské technické normy, ako, ako, ja neviem, vyhláška o dopravných predpisoch sú všetko podzákonné normy, tak aj toto by malo zostať ako technická podzákonná norma. Nevidím dôvod, prečo práve táto časť normatívu má byť v zákone a všetky ostatné veci toho normatívu v zákone nie sú a aj iné technické nastavenia. Čiže chápem, že bude vládna koalícia teraz rozhodovať politicky a nie odborne, ale odborne správne riešenie je to, ktoré si ty navrhol.

Tak, dámy a páni, pán minister, nie ste očkovaný proti chrípke zrejme, keď... Ste? No. Ste sa, ste sa zle bránili.
Veľa vecí bolo povedané už včera, čiže dnes by som chcel len pár slov, pár slov dodať. Nebude to dlho trvať naozaj moje vystúpenie.
Nedodržiava sa personálny normatív na Slovensku. Počuli sme to už z mnohých úst, nielen odborárov, ale aj môj predrečník to povedal. Ale v mnohých prípadoch si s tým prax dokázala poradiť. Jeden môj známy hovorí, že neexistuje taký, tak blbý právny predpis, s ktorým by si Slovensko neporadilo. Takže nejakým spôsobom si slovenské nemocnice poradili s tým, ako je nastavený všeobecne záväzný právny predpis, ktorý stanovuje okrem iného aj personálne normatívy. Lebo taký predpis máme. My tu neprijímame nové normatívy, iné normatívy. My len premenúvame hlavičku tých normatívov, že nebudú vo výnose, ale budú v zákone. Tie čísla sú rovnaké, ako boli prijaté pred 16 či 17 rokmi v roku 2008, ešte za ministra zdravotníctva Rašiho. Inak v HLAS-e ste mali už piatich ministrov zdravotníctva a tak to zdravotníctvo zrejme aj vyzerá. No.
Máme teda prax, kde ten personál, kde ten personál je nejako popísaný, ale teda v tej praxi tak ten personál takto nefunguje. Napriek tomu tá zdravotná starostlivosť v slovenských nemocniciach je poskytovaná. Áno, môžme debatovať, že či tým nie je ohrozený pacient. Respektíve či nebude pacient ohrozený tým, keď tam tá nemocnica alebo to oddelenie vôbec nebude, pretože ak začneme tlačiť na pílu a začneme tento personálny normatív doslovne vymáhať, a ten personál na Slovensku nie je, tak k ničomu inému ako k zatváraniu oddelení a zatváraniu nemocníc nepristúpime. Pričom ten hlavný problém je, že tie samotné normatívy v roku 2008 neboli prijaté na základe nijakého rozumného, racionálneho zdôvodnenia na základe dôkazov, bolo to pocitové, nebola urobená žiadna analýza, niečo sa napísalo do výnosu, nerevidovalo sa to, nenovelizovalo sa to. Teraz, na základe dohody s odborármi, sa majú urobiť personálne audity a má sa ten normatív prehodnotiť. Prečo, do psej matere, neurobíme ten personálny normatív, teda audit najprv a až potom prečo nemeníme tie normatívy? Prečo ich dávame rovno do zákona, aj keď vieme, že nie sú dobré, že sú zlé? A vy to viete, že sú zlé, však ste to aj pripustili na výbore, že takýmto spôsobom sa to nerobí, ale holt, odborári na nás tlačia. No nemuseli tlačiť, keby ste neboli začínali s tou konsolidáciou, ale to už sa opakujem.
Každopádne nedodržiava sa normatív, čiže máme tu nejaký predpis, právny predpis, ktorý sa nedodržiava. Myslíme si, že sa bude dodržiavať, keď to dáme do zákona? Keď len zmeníme hlavičku, že to nie je výnos, ale je to zákon? Takto sa začne dodržiavať? Opakujem, neexistuje tak blbý zákon, aby si s ním Slovensko neporadilo, aby nenašlo cestu ako z toho von, aby fungovali aj tie nemocnice, ktoré to dneska nespĺňajú. To, že to bude v zákone, na tom nič, naozaj že nič nemení. Lebo v tom normatíve sa nezmenilo ani jedno slovo, ani jedno číslo.
To ma privádza k takej drobnej podotázke, ktorú som tu už včera tak naznačil, ale ste ju nezobrali ako loptičku, pán minister, tak moja otázka znie, že keď bude na oddelení ležať, internom oddelení povedzme, ležať 20 pacientov, koľko lekárov tam má byť prítomných? Výnos hovorí, že na jedného lekára môže pripadať maximálne 17 pacientov, ale ďalší lekár tam má byť až v okamihu, keď tam bude 21 pacientov. No tak keď tam bude 20 pacientov, koľko tam má byť lekárov? Je tam taká istá vata, ktorá nie úplne jednoznačne odpovedá na tú otázku, že či tam má byť jeden, alebo jedná celá niečo, alebo dvaja. Dobre, nedodržiava sa normatív.
Poďme ďalej. Programová vyhláška. Keď sa pozrieme, koľkokrát bola vydaná programová vyhláška, ktorá predpisuje, koľko peňazí majú zdravotné poisťovne minúť na jednotlivé typy zdravotných starostlivostí, tak zistíme, že ani jedna z programových vyhlášok nebola dodržaná. Zdravotné poisťovne ani v jednom roku nedodržali to, čo je napísané v programovej vyhláške, ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je priamo pod kontrolou ministerstva, nedodržala to, čo je napísané v programovej vyhláške, pretože sa to nedá. Pretože vy neviete od zeleného stola na ministerstve na začiatku roka nakresliť do posledného centu, čo majú poisťovne v priebehu roka minúť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, lebo tá budúcnosť sa vyvíja. Vy nemáte vešteckú guľu na ministerstve ani kávové usadeniny, z ktorých by sa dalo povedať, že koľko presne eur bude potrebných na ktorý konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. Ani jednu programovú vyhlášku žiadna zo zdravotných poisťovní nedokázala dodržať, ale to nám nebráni, aby sme do zákona napísali, že budeme to robiť ešte detailnejšie a ešte detailnejšie budeme plánovať čísla, ktoré sa nedodržiavajú. Ba čo viac, a teraz ide tá pointa, tá programová vyhláška má byť vydaná podľa zákona do 1. februára. Koľkého februára máme dneska, pán minister? Piateho. Kde je programová vyhláška? Kde je programová vyhláška? Ani ministerstvo nedodržiava svoj vlastný zákon o tom, že bude vydávať programovú vyhlášku. Ako my tu máme trhací kalendár z tej legislatívy. Nedodržiavajú sa výnos o normatívoch, ktorý je v tomto zákone, nedodržiava sa programová vyhláška, ktorá je v tomto zákone, ministerstvo nedodržiava termín vydania programovej vyhlášky. A nie ste jediný, kto to nedodržiava, ani vaša predchodkyňa to neurobila načas, tej to tiež trvalo pár mesiacov, kým to vydala. (Reakcia ministra.)
Ja rozumiem, že tam je veľa "ale", ale je to v rozpore so zákonom. Nepostupujete v súlade s týmto zákonom a my tu ideme ešte sprísňovať tú programovú vyhlášku. Akože toto je že naozaj že kocúrkovo. Načo máme tú legislatívu? Na to, aby sme všetci vedeli, že ju budeme obchádzať a aby sme všetci vedeli, že sa bude nedodržiavať a že sa nikomu za to nič nestane? Ako fakt?
Pokiaľ ide o sestry, o ktorých hovoril môj predrečník, naozaj slovenské zdravotníctvo stojí a padá na sestrách, ktoré nám chýbajú. Špeciálne v Bratislave s tým máme veľký problém, lebo konkurencia susedného Rakúska je ťažko odolateľná. Návrh, ktorý, návrhy, ktoré dávajú kolegovia z opozície, by bolo fajn si vypočuť a zvážiť. Chápem, sú to opozičné návrhy, tak možno také do neba nedôjdu. Ale aj SaS-ka dáva konkrétny konštruktívny návrh, ako zatraktívniť sesterské povolanie. Kolegyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá študuje ošetrovateľstvo, je so setrami v intenzívnom kontakte, má vytvorenú jednu veľmi výživnú whatsappovú skupinu, v ktorej sú stovky sestier z celého Slovenska a reportujú, čo sú veci, ktoré ich frustrujú, štvú a ktoré by bolo fajn zmeniť. Vzhľadom na to, že sestry nemajú svojho Visolajského, tak ako keby sa na tie veci kašľalo. Garantujem vám, keby medzi sestrami bola nejaká Visolajská sestra, tak by ste už v tejto chvíli konali, pretože slovenské nemocnice by boli že takto paralyzované, len čo by sestry vstúpili do ostrého štrajku alebo dávali výpovede.
A to, čo sa dá napríklad pre sestry urobiť, je a budem za to horieť na barikádach, je zmierniť tlak Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Kreditové vzdelávanie, ktoré sa u sestier a pôrodných asistentiek robí, je jedna čistá šaškáreň a formalita. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem. Je to čistá formalita. Je to spôsob, akým komora vyťahuje zo svojich registrovaných sestier a pôrodných asistentiek peniaze, ako ich pripravuje o čas, lebo sa musia zúčastňovať na podujatiach, ktoré nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre ich celoživotné vzdelávanie. Je to druh výpalníctva, je to druh dane, ktorú musia platiť bez toho, že by to akýmkoľvek spôsobom preukázateľne zlepšovalo ich kvalifikáciu, ich odbornosť, ich pripravenosť pre prax. V Českej republike to už zrušili. A keď sa bavíme so sestrami, ktoré zvažujú odchod do Čiech, hovoria, že aj toto je jeden z argumentov, ktorý zaváži, keď zvažujú tú ponuku do Českej republiky, pretože vzdelávanie má vyzerať inak. Za vzdelávanie má byť zodpovedný zamestnávateľ. Nemocnica si preženie tie svoje sestry cez také kurzy a také vzdelávacie projekty, ktoré reálne zlepšia pridanú hodnotu pre zamestnávateľa aj pre pacienta. Ale nie, my tu máme formálne vzdelávanie a to formálne vzdelávanie, bohužiaľ, platí aj pre ostatné komory, nielen pre sesterskú komoru. A úplne kacírsky si dovolím povedať, že možno aj pri lekároch by sme sa mohli pozrieť na to, či naozaj všetky tie kreditované podujatia, ktoré sa robia a z ktorých Slovenská lekárska komora má svoj desiatok, ako či sú naozaj prínosné a či to vzdelávanie nemá vyzerať inak a netreba ho prekopať.
No ale aby som, sľúbil som, že nebudem dlho rozprávať, sa vrátil k pointe, nedodržiavajú sa tu predpisy o normatíve, nedodržiavajú sa tu predpisy o programovej vyhláške a my tu ideme tieto veci dávať do zákona, lebo v naivnej viere, a sprísňovať, lebo si myslíme, že teraz keď to bude takto napísané, tak teraz sa to už začne dodržiavať. Nie, nezačne sa to dodržiavať. A začnem sa pýtať, že prečo sa to nedodržiava, kde je tá motivácia to nedodržiavať. Pretože je tu rozpor medzi tým, čo chceme, a tým, čo je. A poďme hľadať tú cestu, ako to spojiť, ale nie tým, že to bude dávať hneď do zákona, že to budeme hneď sprísňovať v zákone. Zdravotníctvo si vyžaduje reformu. Zatiaľ toto nie je reforma.
Ďakujem.

Ďakujem za vystúpenie a s väčšinou, samozrejme, súhlasím. Však ja som tu včera tiež v rozprave kritizoval hlavne tie personálne normatívy. Ale žiada sa mi teda povedať, trošku sa zastať tej programovej vyhlášky. Tu sa teda nezhodneme. Lebo tu často hodnotíme na Slovensku podľa toho, aká je tá forma a ten proces toho prijímania tej obsahovej vyhlášky. A ja si myslím, že nástroj je to dobrý, však keď sa pozrieme napríklad na ostatné krajiny, najbližšie na Čechov, tak oni ju využívajú tak, ako sa má. Problém u nás je celkovo v rozpočtovaní zdravotníctva. Keď sa pozrieme na tú samotnú rozpočtovú vyhlášku, tak ona vychádza väčšinou na ten rok v tom roku, nie vopred. Väčšinou je závislá, vychádza, samozrejme, aj zo samotného rozpočtu. No a ako sa rozpočtuje zdravotníctvo, no môžeme vidieť aj teraz. Väčšinou máme niekedy aj desať dofinancovaní počas roka, čiže tá programová vyhláška v tomto trošku aj stráca zmysel. Zároveň tie rozpočty sú dosť aj nereálne. Môžeme to vidieť. Ja som kritizoval aj tento rozpočet, že je nízky, šetrí sa na ňom, ale máme tam aj nereálne úspory alebo niekde proste, keby som šiel položku po položke, tak viem identifikovať, že čo mi, čo mi, aké mám výhrady. No a keď máme ten rozpočet zlý, máme aj ten proces prijímania tej rozpočtovej vyhlášky zlý a neskorý a neplánujeme pomocou neho vopred, no tak tá rozpočtová vyhláška, samozrejme, nebude ani dobre vyzerať. Ale rozchádzame sa v tom, že ja si myslím, že keby toto všetko fungovalo, tak tá rozpočtová vyhláška je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme vedeli kontrolovať lepšie ten sektor a hlavne aby teda sme aj vedeli určovať nejaké priority v tom sektore, čo nám tu teda dlhodobo chýba a čo väčšinou ide v zdravotníctve cez financie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Dvořák, pardon, pán kolega Szalay, ospravedlňujem sa, zareagujem. K tej prvej veci súhlasím, to ste mali úplne pravdu, ale musím naozaj zareagovať aj na vzdelávanie sestier, lebo to nesúhlasím s týmto, čo ste vraveli. Lebo dnes majú sestry, zdravotnícki pracovníci nazbierať 50 kreditov za päť rokov. Za päť rokov. To znamená, že to je jeden seminár do roka. Čiže ak by to sestry dnes nemali, ale aj iní zdravotnícki pracovníci, tak by sa nevzdelávali. Nemusí to robiť len komora sestier, môžu si to robiť na svojich oddeleniach a na iných veciach. Čiže v tomto nesúhlasím a ja si myslím, že to vzdelávanie je dôležité. Toto nie je kameň, na čom majú sestry odchádzať do Česka alebo do iných krajín. S týmto problém určite nie je. Problém je úplne niekde inde. Že tu nemajú dobre podmienky na prácu, že sú preťažené, unavené a nevytvárame im podmienky ani finančné a ani materiálno-technické. Lebo v zahraničí robia v úplne iných podmienkach, s úplne iným materiálom a v úplne inom kolektíve, ktorý je širší, pružnejší a väčší. V zahraničí si sestry vážia. U nás je problém s tým, že si sestry nevážime.
Ja s vami súhlasím, čo ste povedali, že keby mali sestry takú jednu Visolajskú, tak by sa tuná inak bavilo, lebo je ich obrovský počet, ale sú to ženy, ktoré, sú to matky živiteľky a videli sme, ako sa párkrát v minulosti stalo, keď štrajkovali, keď pred úradom vlády, ako sa s nimi pozametalo. A ja chápem, že sa oprávnene boja, lebo väčšina z nich sú to matky samoživiteľky alebo sú to matky, ktoré majú deti a živia svoje deti. Boja sa, čo by bolo. Nemajú takú silu, ako majú lekárske odborové združenia. To treba otvorene povedať. Ale napriek tomu si myslím, že svoju prácu vykonávajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Tomáš, opakoval si to, čo som, na čo som upozornil aj ja včera. Nerieši sa problém nedodržiavania normatívov. Tu si ministerstvo zdravotníctva nesplnilo svoju domácu úlohu, len mechanisticky urobilo to, čo od nich chceli odborári.
Programová vyhláška, ja som sa včera k tomu nevyjadroval, ale ty stále, stále do toho búšiš. Tak v tomto by som chcel povedať, pán minister, nechajte si efektívny nástroj na reguláciu tokov financií v zdravotníctve. Nakoniec však programová vyhláška sa má robiť v spolupráci s poisťovňami. Máte na to široký vyjednávací stôl, má sa pripravovať celý rok s ministerstvom financií. A tam, kde to poisťovne nezvládajú, a ony to reálne nezvládali, preto som tú programovú vyhlášku zaviedol, tam ministerstvo má nástroj, ako môže pomôcť. Pomôcť zdravotníctvu, pomôcť systému. Teraz sa správne poukázalo, ako boli financované nemocnice. Malé prestávali robiť, dostávali viac, veľké robili, dostávali tým pádom v porovnaní s malými oveľa menej. Tuná je práve ten mechanizmus, ktorý môže ministerstvo využiť tak, aby zlepšilo zdravotnú starostlivosť, nasmerovalo tie peniaze lepšie. Ale, samozrejme, bola to barlička, pretože východisko z celej situácie je DRG, štandardná kvalitná cenotvorba na základe všetkých možných dát, ktoré sa pozháňajú, a na tom, samozrejme, treba pracovať. Programová vyhláška potom možno nebude ani potrebná.

Ďakujem pekne diskutujúcim.
K Oskarovi. Programová vyhláška, tak ako je teraz formulovaná, je škodlivá. A to ešte aj vlastne patrí aj k Marekovi Krajčímu. Ne... Včera som tu o tom rozprával. Nemáme sa sústrediť na reguláciu nástrojov, ale na reguláciu cieľov. Lebo to, že určíme, kam idú aké toky peňazí, tým nijakým spôsobom neovplyvňujeme kvalitu, dostupnosť a nič iné. My si len myslíme, že existuje korelácia medzi objemom peňazí pre nejaký typ starostlivosti a nejakými dosiahnutými výsledkami. Ale to je, opakujem, nástroj, nie cieľ. Máme, tá programová vyhláška má formulovať, že čo vlastne chceme dosiahnuť, čo majú byť priority pre zdravotné poisťovne, pre poskytovateľov, pre pacientov. Predpisovanie konkrétneho objemu peňazí to nie je. A nie je to tak, ako je to v Českej republike. To často aj odborári používajú tento argument, že pozrite sa, Češi majú programovú vyhlášku. Nie, Češi nemajú programovú vyhlášku, oni majú úhradovú vyhlášku. A úhradová vyhláška hovorí o tom, koľko bude, ako budú odmeňované konkrétne výkony. To znamená, je to výkonovo založená odmeňovacia vyhláška. Programová vyhláška u nás hovorí, aký objem peňazí ide na starostlivosť bez ohľadu na to, koľko tej a akej starostlivosti je poskytnutej. To znamená, naša vyhláška odmeňuje existenciu, česká vyhláška odmeňuje produktivitu a to je zásadný rozdiel.
Pri Ferovi Majerskom by som teda povedal, že áno, s mnohými vecami súhlasím. Pri tom vzdelávaní to, čo je moja výhrada, my nemeriame efektivitu, zmysel tohto celoživotného vzdelávania. Toho, keď sa toto urobí a zistíme, že ten jeden seminár ročne pre tú sestru je užitočný a jej dáva pridanú hodnotu, dobre. V tejto chvíli tie sestry reportujú, že je to pre nich stratený čas a stratené peniaze.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že ja nie som zdravotník. Ja som užívateľ povedzme zdravotnej starostlivosti, ale na druhej strane som zákonodarca, podobne ako vy, a hoci súc len opozičný poslanec, tak cítim istú zodpovednosť, a preto mi dovoľte zopár myšlienok. Ja som si totiž včera vypočul, vypočul som si odborárov na ich tlačovke. Konkrétne pána Visolajského, ktorý na margo predkladaných zákonov povedal, že takto to bude a ak niekto chce prísť s nejakým pozmeňovacím návrhom, nech sa ani neopováži. Dokonca tam menoval menovite niektorých poslancov, dokonca pána Szalaya, ktorý tu sedí, alebo nášho kolegu Petra Stachuru. A naložil im tam, pretože čo si oni dovoľujú a takto to má byť, lebo takto sa rozhodli odborári. Potom tam menoval aj niektorých riaditeľov nemocníc, konkrétne aj riaditeľa našej bardejovskej nemocnice, a vylíčil ich tam ako nepriateľov, ktorí nechcú toto podporiť, a takto to musí byť. A ja som s veľkým prekvapením sledoval, sledoval teda jeho príhovor, jeho reč, lebo, lebo sa mi zdalo, že nepočúvam odborára, ktorý háji len záujmy lekárov, ale počúvam niekoho, nejakého capa di tutti capi, ktorý proste tu rozdáva karty a o všetkom rozhoduje.
A neskôr spomeniem dva pojmy, ktoré sa tu opakujú a verejnosť tomu zrejme nerozumie. Spomína sa veľmi často pojem DRG. To je ten pojem, že diagnosis related groups. Je to pojem na to, aby v zdravotníctve dokázali určiť, že ktoré výkony, koľko energie, koľko času, koľko peňazí stoja. A na základe toho, že dokážu všetku tú prácu zdravotnícku nejako klasifikovať, tak je to nástroj na to, aby dokázali povedať, že koľko práce sa v danej nemocnici urobí, ako je tá práca efektívna. Čiže to DRG, ktoré sa tu spomína, ja vnímam ako nástroj jednak na to, aby sa dokázalo posúdiť, ako efektívne, ako kvalitne nemocnica pracuje, a na druhej strane je to aj nástroj na odplatu. Tento nástroj sa dá použiť na to, aby sa za primeraný výkon zaplatila primeraná hodnota tým nemocniciam. Aspoň ja ako laik to tak chápem a asi je dobré to takto povedať aj verejnosti, aj nám všetkým, že čo to je DRG alebo čo je to KPI, to je ďalší, ďalší cudzí pojem, ten key performance indicator. To sú tiež indikátory, ktoré, ktoré merajú kvalitu a s tým sa to tu často hovorí, operuje.
Ale prečo to spomínam? Spomínam to, vrátim sa k pánovi Visolajskému, lebo to DRG, to, ako efektívne nemocnice pracujú a čo vlastne meriame a čomu prisúdime akú hodnotu, o tom rozhoduje nejaká, nejaký, nejaká rozhodovacia skupina. A tá rozhodovacia skupina, to sú, to sú odborníci, zamestnávatelia, pracovníci povedzme ministerstva a tak. Je to proste nejaká skupina ľudí. Na druhej strane sú odborári, ktorí hája práva a záujmy zamestnancov. A čo je srandovné, keď odborár, keď odborár si pýta miesto v tej komisii, ktorá určuje to DRG. Mne sa zdá, že odborári na Slovensku, teda lekárski odborári sa už miešajú do všetkého. Aj do toho, ako má pracovať ministerstvo, ako majú pracovať riaditelia nemocníc. Oni už nehája záujmy lekárov a zamestnancov nemocníc, ale už sa, už sa miešajú do tvorby politík. A toto mne včera vadilo. Ja keď som počúval pána Visolajského, tak si hovorím, ten človek by mal ísť do politiky. Najprv by si mal vypýtať demokraticky mandát od ľudí, alebo potom mal by byť taký odborník, že ho, že si ho adoptuje buď ministerstvo, alebo, alebo, alebo ministerské organizácie, aby tam pracoval ako odborník, aby tieto veci robil. Ale keď je odborár, tak nech si robí svoju robotu. Keď odborár sa snaží byť aj zároveň ministrom zdravotníctva, vtedy to fungovať nebude.
A ešte čo mi tam vadilo, vadilo mi to, viete, keď si želáme na narodeniny alebo na nejaké sviatky, keď si ideme zaželať, viete, čo si želáme najprv? Vám prajem veľa zdravia. My zdravie považujeme, všetci ľudia, prirodzene, aj podprahovo považujeme za jednu z najdôležitejších hodnôt v živote. A keď niekto používa kartu zdravia ako nejakú vyjednávaciu páku, tak my všetci, my všetci sme ako keby, ako keby slabší, lebo on má v ruke zdravie. Ja keď som včera počúval jeho príhovor, tak on označoval osoby, poslancov menovite, riaditeľov nemocníc menovite, ktorí s ním nesúhlasia, a mával kartou zdravia. Čo tým chcel odkázať? Že keď to nepodporíte, tak počkajte, lebo ja zariadim, aby ste neboli ošetrení, alebo ako to mám tomu rozumieť?
Veľmi citlivo, veľmi citlivo musíme používať túto kartu. A ja, ja nesúhlasím s tým, čo povedal pán Szalay. Aj keď, aj keď ho vnímam ako veľkého odborníka, ale nesúhlasím s tým, že aj sestry by mali mať takého, takého Visolajského. Nesúhlasím s tým, aby odborové zväzy lekárov mali takú silu, že kedy chcú, povalia vládu. A v rukách majú kartu zdravie. S touto kartou, keď budú takto narábať, to je neprimerané. To je neprimeraná sila, ktorú používajú pri vyjednávaní. Predstavte si, že povedia, že chceme trojnásobné platy odteraz a keď nie, tak nikoho tu neošetríme. Tritisíc výpovedí dáme. Tritisíc výpovedí, keď nám nedáte trikrát toľko. Pozor na to! A teraz poviem prečo. Pretože my všetci na Slovensku jeme z tej istej misky. My všetci jeme iba z toho istého koláča. Ten koláč nie je väčší a keď si z neho niekto utrhne viac, ako mu patrí, tak iný dostane menej. My v KDH hovoríme jednak o generačnej solidarite a spravodlivosti. To znamená, nemôže jedna generácia dostávať oveľa viac, lebo druhá generácia za ňou alebo tá tretia za ňou dostane oveľa menej a bude musieť platiť všetky dlhy. A to isté platí o solidarite a spravodlivosti medzi všetkými zamestnaniami. Medzi všetkými zamestnaniami. Lebo jeme z toho istého koláča. A keď Visolajský si vypýta viacej, ako mu patrí, tak potom čo? Šoféri autobusov alebo lekári alebo policajti alebo kto, kto si to zli... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) No už som sa zase zapol. Tak to myslel som, že kvôli intenzite hlasu (povedané s pobavením), ale platí, keďže jeme z tej istej misky a niekto si zapýta viac, ako mu patrí, tak druhý dostane menej.
My sme použili argument, že ak nedáme našim lekárom toľko, koľko zarábajú lekári v Rakúsku alebo Česku, tak nám tam ujdú. Ale zabudli sme povedať, že ak im dáme, lebo lekári, naši leká... teda naši učitelia nedostanú toľko. čo rakúsky učiteľ. Ani naši šoféri kamiónov alebo, alebo pekári nedostanú toľko koľko v Čechách alebo v Rakúsku. A všetci ostatní majú dostať, dostať primerane k tomu. ako sa tvorí HDP, len lekári majú dostať nad? Pri všetkej úcte k lekárom. Je to veľmi ťažké povolanie, veľmi zodpovedné, zaslúžia si primeranú odmenu za to. Ja si všetku prácu lekárov aj zdravotných sestier vážim, ale ak si zapýtajú, nehovorím, že si zapýtali viac, ale ak si zapýtajú viac, je to nespravodlivé, nebezpečné. Lebo ako učiteľ vám teraz poviem, že profesor, ktorý pracuje 40 rokov, 40 rokov pracuje profesor a získal všetky možné kvalifikácie, je tak dobrý, že pripravuje našich lekárov alebo pripravuje našich špičkových chemikov, vedcov a neviem čo, jeho mzda po 40 rokoch končí tam, kde začína mzda, kde začína mzda akurát vyštudovaného medika. My ideme teraz, minister tejto vlády školákom oznámil, že dostanete v marci alebo kedy, dostanete 800 euro plus. Ale ja vám na to nedám ani halier, lebo nemám, ale choďte si to vypýtať od samospráv. A samosprávy povedia: My nemáme, však oproti minulému roku sme dostali ešte menej, lebo dane idú, dane proste nejdú tak ako treba. Dostaneme menej, ale školáci majú dostať viac. Kto im to dá? Skade? My nemáme takého Visolajského v školstve, tak teraz čo? Ten, kto viacej zapýta, ten, kto viacej zakričí, ten dostane viac? A my všetci zákonodarci, ktorí tu sedíme aj v opozícii, aj v koalícii, my sme zodpovední za to, že ten koláč, ktorý je len jeden, je obmedzený. Tá miska, z ktorej všetci sa najeme, že sa rozdelí primerane.
Nie tak spravodlivo, že každý rovnako, to sa nedá, ale že každý dostane za svoju prácu primeranú mzdu. Preto ja si nemyslím, že všetci potrebujeme Visolajských. Lebo potom budeme, ako na trhovisku a kto viacej kričí, ten viacej dostane. Učitelia takto nekričia a za dva roky majú to isté. Pozor, pardon, mýlim sa, o týždeň dostanú výplaty. S prekvapením zistí otec, ktorý má tri školopovinné deti, tri, že má o 200 eur na výplate menej. A to nemá štvortisícový alebo päťtisícový plat. To má tisícku, tisícdvesto a ešte mu dvesto zrazíme, lebo sme stiahli daňový bonus. A teraz sa tu bavíme o tom, že lekári, znížime im pracovnú dobu na 37 a pol. Myslíte, že tam budú kratšie? Nebudú tam kratšie, je ich tam málo, potrebujeme ich tam. Len tie ďalšie dve a pol hodinky už si budú násobiť, už to nebude takýto plat, ale takýto plat. Lebo to už je práca naviac. To už je práca naviac.
A teraz pán Visolajský hovoril: "Pacient, pacient, pacient." A ja som len počul, že "vrecko, vrecko, vrecko". Lebo nepotrebujeme DRG, nepotrebujeme KPI. Pacient nám povie, že či skôr sa dostal k lekárovi, vo februári alebo v marci, alebo v apríli. Pacient vám to povie. A hádajte, čo vám povie? Ja chodím teraz, vždy, keď nie som doma, tak sedím na onkológii so svokrom a čakáme tam hodiny. Nie preto, že je zlý onkológ, on robí, čo môže. Je ich málo. Ale myslíte si, pán minister, že toto tu zvýši počet hodín lekárov v nemocnici, skvalitní prácu? Keby ste boli prijali podmienky v decembri, tak by nás to stálo niekoľko sto miliónov menej. A čo ja odmietam u pána Visolajského, že si za tie dva mesiace zapýtal ešte viac. Bude nás to stáť na konci dňa viac. Vy tvrdíte menej, tak mi to snáď vysvetlíte. A ja nie som, ako vravím v tomto odborník, čiže nechám sa poučiť. Ale to je to, čo ja ako učiteľ, ako ten, kto dáva mzdy kuchárkam aj upratovačkám. Viete, koľko majú, koľko zarábajú kuchárky a upratovačky v škole? Ich tabuľková mzda je nižšia ako minimálna mzda na Slovensku! My máme tabuľky u upratovačky, u kuchárky, u školníka nastavené tak, že nemajú, nedosahujú ani minimálnu mzdu. A zamestnávateľ to má doplatiť, ale nedostane to od ministerstva. Preto som si dneska dovolil vystúpiť, lebo ja nie som odborník na zdravotníctvo, ale som na druhej strane toho koláča. A z toho koláča, keď si niekto odreže viacej, tak tým učiteľom, tým ostatným zamestnancom na Slovensku neostane. Tak v tomto musíme byť citliví! A na to sme tu. A preto mi dovoľte, že som vám zobral desať minút času, a že toto som sa snažil pripomenúť.
Ďakujem za pozornosť.