33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vlastne vy ste sa pýtal pána ministra obrany na dôvody, že prečo boli stiahnutí vojaci z misie KFOR, a včera to otvorila na výbore pre obranu a bezpečnosť aj pani poslankyňa Turčanová s tým, že nám to bolo vyčítané smerom k vám. Ale vy ste si vlastne rečnícky sám odpovedal, že bola premiérka vtedy Iveta Radičová a ministrom obrany pán poslanec Galko, čiže to bude asi otázka na nich. Len čo som si tak narýchlo mediálne stiahol, tak v tom čase premiérka uviedla, že neboli to dôvody neuznania Kosova Slovenskom a dôvod uviedla, že bolo to na základe zmluvy, ktorá v tom čase končila. To isté zdôvodnil aj minister Galko.
A potom len, spomenuli ste tam druhé čítanie pri tomto bode. Tu druhé čítanie už nebude. Touto rozpravou sa tento bod končí a budeme hlasovať o ňom.
Ďakujem.

Jasne, pán predseda, veď ja to nerozporujem, nepripísal som pánu ministrovi nekonzistentnosť v tejto otázke, on nie je zodpovedný za to stiahnutie, to urobil niekto iný. Úprimne netuším, o akej zmluve pani Radičová hovorila. Môžem vychádzať len z toho, že išlo o tradičnú, že status of forces agreement, to je tá zmluva, ktorá upravuje, že na základe čoho, akých zákonov a aký vzťah k miestnym autoritám a aký vzťah k veleniu a NATO majú naše sily, keď tam pôsobia, ale to, samozrejme, je niečo, čo sa dá hravo predĺžiť, to samo osebe nie je dôvodom na zrušenie misie. Ak neuviedla žiadne, nazvem to veľkolepo, že geopolitické alebo bezpečnostné dôvody v tej dôvodovej správe, tak to je chyba. Kritizujem ju rovnako tak, ako by som kritizoval absenciu takých argumentov v prípade terajšieho legislatívneho návrhu.
Vďaka.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, že teda neurobím pánovi ministrovi problémy v rámci vládnej koalície po tom včerajšku, ale aj ja chcem podporiť aj v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita tento návrh na vyslanie našich vojakov do operácie KFOR do Kosova. Podobne ako včera prerokované materiály a teda najmä ten, ktorý sa týkal misie v Pobaltsku, je to chvályhodná aktivita, aj keď v tomto prípade priamo sa netýka ochrany našich spojencov voči hrozbe agresie zo strany Ruska, ako to bolo v tom predchádzajúcom prípade, keďže Pobaltie aj Poľsko sa cítia oprávnene ohrozené Ruskom, v tomto prípade ide o stabilizáciu situácie v Kosove a zabezpečenie bezpečnosti. Ale myslím si, že je to dôležité, je to dôležité aj z hľadiska toho, čo sa uvádza v tom materiáli, v tom návrhu, že to môže prispieť aj k zvýšeniu kredibility Slovenskej republiky v rámci Severoatlantickej aliancie a v neposlednom rade k zvýšeniu bezpečnosti v regióne. Samozrejme, tá bezpečnosť v regióne je prioritná, ale teda z nášho pohľadu je dôležité robiť aj kroky, ktoré našu kredibilitu, dôveryhodnosť, postavenie medzi našimi partnermi v rámci krajín Severoatlantickej aliancie budú nielenže zvyšovať, ale možno, by sa dalo povedať, že upevňovať a obnovovať, keďže viaceré kroky aj vyjadrenia vládnych politikov, najmä v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, neochoty podporovať Ukrajinu a podporovať spoločné riešenia s našimi západnými európskymi spojencami môžu a podľa môjho názoru aj naštrbujú kredibilitu a dôveryhodnosť Slovenskej republiky.
Je samozrejmé, že môžme mať rôzne prísne kritériá na krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, ktoré prechádzajú transformáciou, aj pokiaľ ide o stav korupcie, aj pokiaľ ide o práva národnostných menšín. Je teda chvályhodné, že Slovenská republika sa o to zaujíma. Ja by som len teda pripomenul, že mali sme tu obdobie, keď práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli narúšané, boli spochybňované, vrátane toho už spomenutého práva používať svoj jazyk v úradnom styku v deväťdesiatych rokoch, keď bolo toto úplne znemožnené na isté obdobie, ja som patril k tým, ktorí to vtedy kritizovali, bolo to kritizované aj zo strany medzinárodných organizácií, len by som podotkol, že nikto to nepovažoval za legitímny dôvod na to, aby Maďarsko vyslalo svoje tanky na južné Slovensko a zaútočilo na Slovensko z dôvodu, že práva maďarskej menšiny v tom čase neboli rešpektované. Čiže áno, môžeme kritizovať veci, ktoré nie sú v súlade s nejakým štandardom ľudských práv, ktoré očakávame, môžeme očakávať, že príde k náprave a že ľudské práva vrátane práv príslušníkov národnostných menšín budú plnohodnotne rešpektované, ale to nemá vôbec nič spoločné s tým, že by to mohlo akokoľvek legitimizovať vojenskú agresiu proti cudziemu štátu. A teraz nehovorím primárne o situácii v Kosove, ale teda dovolil som si zareagovať na to, čo povedal pán predkladateľ vo svojom úvodnom vstupe a keďže pán predsedajúci dáva menší pozor ako počas vystúpenia pána poslanca Valáška, tak mi to bolo umožnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ďakujem aj za diskusné vstupy oboch pánov poslancov. Ja som sa pokúsil zistiť nejaké bližšie podrobnosti pamätníkov ukončenia tej misie. V zásade to na jednej strane mohol byť politický krok pani premiérky Radičovej, ktorá to oznámila zhodou okolností na návšteve Balkánu, ale skôr si myslím, že to bol tlak v tom čase o určité nejaké úsporné opatrenia, pretože bola relatívne veľká misia v Afganistane a asi zrejme mali pocit (reakcia z pléna), prosím, že toto by mohlo nejakým spôsobom ušetriť asi zdroje. To už ale spätne asi nevyhodnotíme a nemá to ani význam, si myslím, viac alebo menej komentovať. S tým, že ten problém, prečo si myslím, pán poslanec Dostál, že tá kredibilita a tým, že máme iný názor na vojnu na Ukrajine, neklesá, je to vecou politickej hádky a ak niekto nie je schopný akceptovať iný názor, tak nie je demokrat. Tak, ako chceme od ostatných, a to sú predmetmi častokrát výmeny tých názorov po niektorých výsledkoch Európskych rád, tak ako chceme, aby oni akceptovali náš názor, že sme zastavili vojenskú pomoc Ukrajine z našich prostriedkov, tak my akceptujeme, že niekto sa rozhodol, že to neurobí, preto my nebudeme blokovať snahu Belgicka napríklad zvýšiť svoju vojenskú pomoc tým, že budú darovávať nejaké veci Ukrajine. Je to ich rozhodnutie, to je ten vzájomný rešpekt, ktorý medzi sebou všetci máme. Pretože Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a je pravda, že proste v súvislosti s jej napadnutím bolo porušené medzinárodné právo. Len potom máme problém v tom, že opätovne nemeriame všetky situácie rovnakým metrom. Zoberte si, aké uznesenia predstavuje Európska únia vo vzťahu k Ukrajine a potom vo vzťahu k Azerbajdžanu. Azerbajdžan bol 30 rokov okupovaný. Na tom istom princípe. Tak ako v Kosove je tá situácia horúca kvôli srbskej menšine a k tomu, že to bolo územím Srbska, tak ako v Rusku je medzi Ruskom a Ukrajinou je diskusia o rusky hovoriacej menšine, ani neviem, či národnosťou, ale viac to všetci viažu k jazyku ako k národnosti. A to isté bolo Arméni na území Náhorného Karabachu, pričom Arméni zobrali celý Karabach, nielen Náhorný, lebo to je väčšie územie, aj s azerbajdžanskými dedinami. A z ich pohľadu legitímne obhajovali záujmy ich národnostnej menšiny a potom nastal ten dlhoročný 30-ročný konflikt, ktorý nakoniec skončil tým, že Azerbajdžan na konci dňa obsadil a bol kritizovaný za to, že odišli pri tomto návrate všetci Arméni do Arménska. Čo je, samozrejme, na diskusiu, ale obnovil svoju územnú celistvosť.
Čiže ak chceme a budeme vždy hovoriť, že sme za to, aby územná celistvosť nebola narušovaná a to je jedno, či agresiou, či dohodou veľmocí, či akýmkoľvek iným spôsobom, potom treba rešpektovať, že 30 rokov, napriek tomu, že Arménsko považujeme za bližšie, lebo má kresťanské hodnoty, tak platí, že to územie, ktoré dnes Azerbajdžan má, je jeho pôvodne uznané územie z roku 1991, 1992. Ukrajina má svoje územie tiež z roku 1991, 1992, teraz si nepamätám ten dátum, kedy presne sa stanovili hranice Ukrajiny po novom a to isté platí o Kosove a to isté platí diskusia o tom, že takéto problémy máme aj na území Európskej únie, konkrétne na Cypre, kde tá okupácia je 60 rokov. A je okolo nej absolútne ticho. Aj tam Slovensko je prítomné a veľmi významne, kde tú svoju kredibilitu zvyšuje, pretože je vedúcim národom v jednej zo sektorov v rámci Cypru a preto vlastne aj tá téma návratu do Kosova, kde si myslím, že dlhodobo sme pôsobili v rámci našej zahraničnej politiky na Balkáne a naša prítomnosť v tom Kosove má teda význam a ja sa teším z toho, že v tomto nachádzame spoločné stanoviská, lebo áno, je to aj jednoznačné prihlásenie sa k záväzkom, ktoré máme k Severoatlantickej aliancii, nielen predchádzajúci bod, ktorý bol k Lotyšsku, kde priamo sa to týka člena, tak ako my na našom území máme mnohonárodnú brigádu vedenú Španielskom a v prípade Kosova je to vlastne zahraničná politika na udržanie mieru a pokoja v regióne.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne.
Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o záchrannej zdravotnej službe. Okrem toho, že nadväzujeme na záväzky vyplývajúce z plánu obnovy a odolnosti zamerané najmä a predovšetkým na modernizáciu a posilnenie systému urgentnej zdravotnej starostlivosti a záchrannej zdravotnej služby a tiež skrátenie dojazdových časov za pacientmi v každom regióne, no a implementácia týchto reforiem je nevyhnutná pre efektívne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy.
Návrh zákona reflektuje aj potrebu komplexného prehodnotenia a reorganizácie siete záchrannej zdravotnej služby v Slovenskej republike a je nevyhnutný vzhľadom na časový aspekt plánovaného vyhlásenia výberových konaní na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa musia uskutočniť v prvej polovici roku 2025. Ak by táto legislatíva nebola urýchlene prijatá, hrozilo by významné oneskorenie výberových konaní, čo by mohlo mať za následok narušenie kontinuity, dostupnosti a efektivity poskytnutia záchrannej zdravotnej služby v Slovenskej republike.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní a o jeho podporu.
Ďakujem.