33. schôdza

Pán poslanec Sabo.

Vďaka za slovo. Aj tebe, Jano, za ten tvoj majstrovský súpis toho všetkého, čo by sa dalo ušetriť, keby vláda bola hospodárna. A spomenul si aj energopomoc, ktorá ešte stále nie je adresná, pretože o tej adresnej energopomoci, ktorá doteraz neexistuje, sme sa rozprávali v tomto pléne už v decembri 2023. Vtedy to sa skončilo tým, že vláda schválila alebo teda koalícia schválila plošné dotovanie energií, pretože pani ministerka Saková tvrdila, že vláda nemala dostatok času pripraviť adresné opatrenie. To tak sa stáva, keď vyhráte voľby s programom, ktorý nemá nič a potom prídete na ministerstvo a narážate do stien, hľadáte cestu von. Ten argument konkrétne znel, ak si dobre spomínam, že vláda nemala dostatok času na to, aby dokázala lepšie odfiltrovať veci, tak vtedy sa to skončilo tak, že vláda alokovala 1,25 miliardy eur na hlúpe plošné dotovanie cien energií. Potom prešiel rok a zjavne teda málo času bolo na ďalšie filtrovanie vecí. Ktovie, čo robili na tom Ministerstve hospodárstva, pravda, vieme, ako to dopadlo. Na tejto schôdzi sme boli svedkami toho, že energopomoc po šestnástich mesiacoch nič, tá adresná energopomoc, to už je ako Columbova žena. Rozprávame o nej celú večnosť, všetci sme o nej ikskrát počuli a stále sme ju nevideli. A sečteno a podtrženo, na helikoptérové rozhadzovanie peňazí išlo teda v prvom roku, pripomeniem, 1,25 miliardy eur, tento rok alokovaných 235 miliónov. Čiže minimálne k tej miliarde, čo si napočítal, môžeš pridať ďalšiu miliardu a pol, ktorú vláda mohla mať k dispozícii, keby robila to, čo robiť má, namiesto hlúpostí. No a, samozrejme, premiantom hlúposti je hlúpa Ficova transakčná daň, ktorú verím, že čoskoro zrušíme, a týmto aj pozývam obyvateľov a obyvateľky tejto krajiny, ktorí ju tiež chcú spolu s nami zrušiť, aby sa pridali k nám na www. hlupadan.sk a pridali svoj podpis. Vďaka.

Pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Budem reagovať na pána Hazuchu a pána Dubéciho. Také netradičné duo, ale aby sme si nezávideli, jeden koaličný, jeden opozičný.
Pán Hazucha, teraz trochu to predýchavam, ale to nemyslíte vážne, to nemyslíte vážne, že vy ste vlastne povedali niečo v tom duchu, že veď to im chýbať nebude, však to z nich ani neubudne, to ich z biedy nevytrhne. Ale veď tá otázka nestojí vôbec takto, tá otázka je úplne naopak. To z vás by ubudlo, keby ste si nenadelili dvojnásobné platy? To z vás by ubudlo, keby ste si nekupovali luxusné meďáky? Z vás by ubudlo, keby ste nedávali doživotnú rentu pánovi Žilinkovi, pánovi Ficovi? Najprv máte šetriť na sebe, z vás by ubudlo keby ste šetrili na sebe?

52-2
Najprv máte šetriť na sebe. Z vás by ubudlo, keby ste šetrili na sebe? Najprv máte na sebe, šetriť až potom ľuďom hovoriť, že však z vás neubudne, keď vám zoberiem z každej transakcie 4 %, či 0,4 %. To je úplne naopak, ako sa na to vy pozeráte.
A teraz ešte k pánovi Dubécimu. Ja sa budem venovať tomu, že nedá sa, áno, nedá sa, nedá sa, to je taká základná mantra nejaká. Nedá sa, nedá sa, nedá sa. Ježiš, koľkokrát som to ja počul na ministerstve. Nedá sa, pán štátny, nedá sa, nedá sa. Moja odpoveď na to vždycky bola, že potrebujete na to, aby sa dalo. Povedzte mi, čo potrebujete odo mňa, aby sa dalo. Potrebujete čas, potrebujete peniaze, potrebujete skúsenosti, čo potrebujete, povedzte mi, čo odo mňa chcete, aby sa dalo. Lebo ja verím, že sa to dá.
Takže ja sa vás pýtam, čo potrebujete na to, aby sa dalo šetriť na štáte, čo potrebujete? Čas? Ste tam rok a pol. Čo potrebujete, skúsenosti? Však ste vo voľbách, pred voľbami tvrdili, že ste harcovníci skúsení namakaní, majstri sveta. Čo potrebujete peniaze? Však aký rozpočet máte preboha. Fakt, čo potrebujete na to, aby ste konečne dokázali šetriť na sebe a nielen na ľuďoch, povedzte mi, prosím vás, úprimne, čo vám chýba. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dej.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán zastupujúci minister, vážení poslanci, poslankyne, ale aj teda študenti a študentky strednej školy. Dlho sa tu hovorilo o tom, že sa to nedá a ja si úplne spomínam na to, keď som chodil na strednú školu a mali sme tam na tabuli taký citát, naozaj som si na to spomenul teraz, jak som tú rozpravu počúval. A ten citát znel, že nehovor, že sa to nedá, povedz, že to zatiaľ nevieš. Viete, kto je autorom tohto citátu? Tomáš Baťa. Ale nehovor, že sa to nedá, povedz, že to zatiaľ nevieš, takže asi toľko by som povedal na margo tej konsolidácie. Ono sa to dá, len asi ste to nevedeli, možno ste to nechceli. Ja chápem, že tu boli úplne iné priority, zmena Trestného zákona alebo rušenie ÚŠP, alebo podobne. Na to ste mali energiu, tam ste sa vedeli do toho vložiť, to ste vedeli obhajovať. Mrzí ma, že s tou transakčnou daňou už ťaháte za kratší koniec. Áno, táto transakčná daň má vplyv aj na na samosprávy, aj keď nie priamo, ale zásadne nepriamo. Poviem ako a potom sa dostanem aj k tomu samotného pozmeňováku od kolegu Trubana.
Ako som spomínal, sám som aj mestským poslancom v hlavnom meste, takže nemusím chodiť až tak ďaleko, no a vidím, akým ťažkým spôsobom sa zostavujú rozpočty pre hlavné mesto, ale teda nie je to, samozrejme, problémom len hlavného mesta. Ja viem, že zostaviť rozpočet, tak aby boli ľudia spokojní, je asi problém každého mesta a obce na Slovensku. No ale teda keď už môžem povedať tú svoju skúsenosť, tak naozaj ten rozpočet sa zostavuje tak, že to mesto aj pod vplyvom a zlými možno zásahmi štátu ten rozpočet zostavuje tak, že môže ledva kúriť a svietiť, nemôže opravovať cesty, mosty a podobne. No a teda máme aj mestské podniky. Tie mestské podniky napríklad spravujú spravujú mestskú hromadnú dopravu, vynášajú odpad, svietia a podobne. Na a tu ich sa tá transakčná daň dotkne, pretože častokrát sú to akciové spoločnosti, ktoré robia rôzne transakcie. Keď už sme pri tom dopravnom podniku, ja často a rád chodím aj mestskou hromadnou dopravou a tam takisto sa dajú kúpiť lístky na mestskú hromadnú dopravu aj kartou, a teda nečudoval by som sa, aj keby ma to, samozrejme, veľmi ľudsky mrzelo, keby tie ceny tých lístkov na tú dopravu zdraželi. Samozrejme, že si samosprávy zaslúžia viacej peňazí, ale treba aj podotknúť to, že po 14 rokoch vládnutia Roberta Fica je to hlavne predovšetkým vizitka vládnej koalície, v akom stave tieto mestá a obce na Slovensku sú.
No a teraz k tej transakčnej dani. Budem trošku osobný, ja som bol cez víkend, nebolo to v Bratislave, bol som v inom krajskom meste. Bol som v jednej čajovni, tú čajovňu mali mladí ľudia, mohli mať ako 30 rokov, plus, mínus moji rovesníci a keď som išiel platiť, videl som, že mali teda ten platobný terminál a keď som povedal, že kartou, tak prvé, čo sa opýtali, že či mám hotovosť, či môžem platiť hotovosťou. Mne to v tej sekunde nedošlo a, samozrejme, hneď na to som sa opýtal, že či je to teda kvôli ten transakčnej dani. Povedali, áno, že naozaj je to síce pár dní, je to možno týždeň aj s cestou tá transakčná daň v praxi a naozaj to mali, naozaj to boli že naozaj malí podnikatelia, boli to plus, mínus moji rovesníci. Videl som, že sa naozaj tejto transakčnej dane boja, asi predpokladám, že úplne oprávnene odo mňa žiadali hotovosť. Mňa to mrzí, ja som tú hotovosť nemal, tak som musel zaplatiť kartou, ale do budúcna teda budem vedieť, že budem asi musieť nosiť tú hotovosť. Prečo to hovorím, hovorím to preto, že naozaj toto vykresľuje úplnú absurdnosť tejto transakčnej dane, Ficovej hlúpej transakčnej dane. Doplatia na to malí a strední podnikatelia, pretože mnoho aj mladých ľudí, ktorí podnikajú, sa ma pýtajú, ako tá transakčná daň bude fungovať, čo bude s ich malých podnikaním, pretože vieme, že ak tu niekto podniká na Slovensku, tak je to nad rámec, alebo je to napriek tomu, ako tu vláda Roberta Fica po 14 rokoch vládla. Nie je to vďaka tomu. Takže ak tu niekto dneska úspešne podniká, tak je to prevažne jeho vlastnou šikovnosťou.
No a teda tá transakčná daň. Ono je to také komplexnejšie, pretože ak sa pozrieme na ekonomiku ako takú, tak chápem, že možno z nejakého krátkodobého hľadiska má pre vás význam teda investovať do, ja neviem, automobilového priemyslu a podobne, zháňať sem teda investorov veľkých, aj keď oni sa tiež pozerajú na ekonomicko-hospodársko-politický vývoj v krajine. A keď sa pozerá aktuálne na Slovensko, ja si úplne nemyslím, že to zrovna destinácia aj vzhľadom na tú konsolidáciu a transakčnú daň, že by chceli prísť.
Ale čo má oveľa väčší zmysel je, naopak, podporovať malé a stredné podnikanie, a práve takí ľudia, ktorí by tu na Slovensku radi chceli podnikať, zakladať si firmy, ľudia, ktorí skončili vysokú školu alebo ľudia, ktorí by chceli ostať žiť tam, kde sa narodili a chceli by podnikať, tak toto je jeden z krokov, ktorý ich od toho odrádza, pretože naozaj prečo by mali podnikať, keď im tu štát dáva jedno poleno za druhým. Máme tu hlúpu transakčnú daň a na druhú stranu, na stranu vidíme, ako štát nie je ochotný na sebe šetriť a ešte, naopak, hulvátsky rozhadzuje peniaze na všetko možné, kolega Hargaš to spomínal, nebudem to opakovať, nebudem to opakovať, pretože aj mne je z toho úprimne smutno. Ale naozaj ma mrzí, keď aj mne mladí ľudia píšu, ktorí majú čajovne, kaviarne a podobne, že musia platiť túto transakčnú daň. Nevedia, nevedia, ako dlho toto bude udržateľné, potom prosia ľudí teda, aby platili hotovosťou. Ale ja naozaj neviem, prečo by tu mladý človek mal za takýchto podmienok podnikať a prečo by tu vôbec mal ostať žiť. Naozaj je veľa firiem, ktoré si mladí ľudia už dnes zakladajú napríklad v Českej republike. Vyštudujú tam a nechcú sa sem vrátiť aj kvôli tomu, čo sa tu deje. Naozaj, mňa to naozaj veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že toto je tá pridaná hodnota. Nielen to teda, že tu mladí ľudia ostanú, zamestnajú sa, ale že aj dokážu podnikať a zamestnať iných ľudí. A cez túto transakčnú daň tie peniaze tým ľuďom idete zobrať, nehovoriac o tom, že však, samozrejme, že ľudia sú vynaliezaví, tak sa pokúsia tú transakčnú daň obchádzať presne takým spôsobom, že ako je toho plný internet, že si vylepia na svoje predajne, kaviarne, obchody a podobne nápisy, plagáty s tým, aby ľudia nosili hotovosť, pretože chcú, a ja to chápem, obísť túto transakčnú daň.
No a potom sa pýtam, že aký zmysel a význam má táto transakčná daň, keď ani nesplní ten účel, o ktorom sme dopredu hovorili, že je to hlúposť. Jednoducho lebo sa vám to nechcelo riešiť, nechcelo sa s tým zaoberať. Ja si myslím, že sa to dalo urobiť aj lepšie a keď sa pozrieme na tie gestá, ktoré tu ľuďom na jednej strane hovoríte, že a asi sa s tým aj dá súhlasiť, že tie verejné financie sú v zlom stave, ale na strane druhej sa tu teda nakupujú tryskáče, zakladajú sa tu rôzne ministerstvá a podobne. Štátny tajomník má desať áut, alebo potom neviem, máme tu tri rôzne druhy polepov policajných aut, jeden teda kus stojí 1 200 euro, máme neviem koľkátu verziu štátnej hymny, to tiež niečo stojí. Takže naozaj ja neviem, aký signál vysielate tým ľuďom, keď hovoríte o tom, že tu treba šetriť, ale chcete, aby šetrili iba ľudia. Chcete iba, aby ľudia nejakým spôsobom prinášali tie peniaze do štátneho rozpočtu, ktorí vy úplne hlúpo a arogantne rozflákate. Mňa to mrzí, pretože ako to býva zvykom pri všetkých väčších krízach, na to doplatia tí najzraniteľnejší, a predovšetkým na to doplatia aj mladí ľudia presne z toho dôvodu, že tu nebudú chcieť ostať. A hovoril to aj kolega Štefunko, hovorili ste to aj viacerí, každý jeden odchod mladého človeka nás stojí takmer 3 milióny euro.
No a keďže sa teda bavíme o tých samosprávach, bolo to tu tiež spomínané, chodíme po tom Slovensku a vidíme, akým spôsobom tie regióny, alebo iné mestá na Slovensku a obce majú problém s tým, že tam nie sú mladí ľudia, nechcú tam ostať, nemajú tam príležitosti, je ťažké sa tam zamestnať a vy ešte prídete s tým, že tu dáte transakčnú daň, keď aj jeden koaličný poslanec sa našťastie teda k tomu vyjadrí, pretože voláme po nejakej možno hlbšej diskusii, tak tiež povie, že nemá rád dane. Ako ja tiež úplne nepoznám človeka, ktorý by mal rád dane, ale prečo zrovna takúto daň, takú, ktorá je absolútne nezmyselná, na zdravie, (kýchnutie v sále) je to pravda. A naozaj ma to, naozaj ma to mrzí.
Ja ukončím to vystúpenie tým, čím som začal, pretože ste tu spomínali, že sa to nedá, nedá sa to. Budem citovať Tomáša Baťa, známeho československého podnikateľa. Nehovor že sa to nedá, povedz že to zatiaľ nevieš. Ja by som skôr povedal, že to koalícia ani nechce. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie 11 faktických poznámok.
Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega David Dej spomenul príbeh, ktorý sa nám teraz všetkým asi pomerne často opakuje, a to je to, že nás v obchodoch prosia, aby sme platili v hotovosti. A mne to príde naozaj také, také symbolické, že ako keby nás táto vláda silou mocou chcela vtiahnuť späť do minulosti, alebo silou mocou chcela akoby zastaviť nejaký pokrok, nejaký tok času v tomto svete. Naozaj je to taká, a mohli by sme povedať veľa, veľa iných príkladov, kedy teda sa tvárite, že pokrok alebo progresivizmus, alebo akokoľvek to chcete nazvať, je nejaké zlo, ktoré treba zastaviť. Ale toto ja taká úplne základná rukolapná vec, že mnoho ľudí dneska už hotovosť bežne nenosí, máme tie platobné karty aj v mobile. Prídem niekde, chcem si niečo kúpiť, chcem podporiť toho podnikateľa, tak to zaplatím na mieste a nemusíme riešiť, že či máme hotovosť, alebo nie. Ja osobne som bolo zvyknutá, že hotovosť už riešim, iba keď deťom potrebujem dať vreckové, alebo na nejaký triedny výlet. A je to naozaj absurdné a myslím si, že nehodné toho, že už sme tak v štvrtine 21. storočia, a napriek tomu je tu snaha nejakým spôsobom sa tomu brániť. Áno, je to, samozrejme, toto je tá symbolická rovina toho, ale tá praktická rovina toho sa dotýka aj tých samospráv, o ktorých tu dneska hovoríme, pretože naozaj keď tu ľudia nebudú chcieť podnikať, nebudú si vedieť zarobiť, nebudú tu chcieť žiť, tak tie samosprávy už vonkoncom nebudú mať z čoho žiť a nebudú mať už od koho poberať vôbec žiadne dane. Ďakujem.

Pani poslankyňa Nach.