35. schôdza

Ďakujem. Ešte raz. Ústavný súd posudzoval túto vec a je vaším právom to podať to podanie. Ale zaznelo tu, a to ma tak rozhorčilo, veľa vyjadrení, že Ústavný súd sa mohol pomýliť a jeho rozhodnutie nie je správne a tak ďalej. Takto boli tie konštatovania robené a to nie je v poriadku. Ale nebudem to už naťahovať.
Ešte som dlhoval odpoveď na jednu otázku, ktorú ste v rozprave predložili, že v ktorých okresoch a koľko bude tých rómskych asistentov alebo asistentov pre marginalizovanú komunitu. Tak bude to v devätnástich okresoch a má byť ich štyridsať. V tých devätnástich okresoch, kde, samozrejme, tá marginalizovaná skupina, rómska, sa vyskytuje. To má byť tá pomoc tej komunikácie s úradom, aby, lebo môžu tam byť aj jazykové bariéry a iné typy bariér. Chceme naozaj, aby tá ponuka bola podaná férovo, aby neboli žiadne spochybnenia.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej.
Prajem vám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadala poslankyňa Zuzana Števulová. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 727.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Mačicovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Dávam slovo poslancovi Pollákovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ústne. Pripraví sa poslanec Cech.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dobré ránko všetkým a mne tu opäť chýba pán minister, hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona a splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Na tomto úrade sa písal tento návrh zákona, lebo, úprimne, neverím tomu, že Erik Tomáš a pre mňa to je také, ak teda niečo pozitívne na tejto vláde bolo, tak som si myslel, že práve Erik Tomáš ako minister, keďže aj v minulosti sa venoval týmto sociálnym veciam. Ale nemyslel som si nikdy, že ukáže takto prstom na tých najzraniteľnejších iba vzhľadom na to, že sa tu roky budovala táto propaganda proti tým najzraniteľnejším, proti Rómom, že sú tí najhorší, že nepracujú a aj s podporou spriatelených médií, kedy sa tu vytvoril obraz takého ideálneho Róma pre médiá a pre všetkých tých, ktorí nemajú kontakt s Rómom a majú pocit, že všetci Rómovia sú rovnakí, že ideálny Róm pre tých, ktorí teda majú zosobnený alebo teda vyobrazený taký obraz, tak je Róm, ktorý pochádza z osady, smrdí, je psov, pije vodu z potoka a nepracuje. No a potom prišiel, samozrejme, prieskum po tých všetkých rokoch, kedy bol sprostredkovaný takýto obraz, že takto by mal vyzerať Róm v roku 2025, tak prišiel prieskum verejnej mienky, kde naozaj 80 % ľudí hovorilo presne to, aký návrh vlastne dnes vznikol na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity a hlavným predkladateľom tohto návrhu zákona je Alexander Daško, človek z rómskej komunity. Nie Erik Tomáš, Alexander Daško. Ak by Alexander Daško bol iba spolupredkladateľom alebo teda partnerom pri tvorení tohto návrhu, tak by boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní nejaké jeho pripomienky, pozmeňováky alebo niečo, že by sa k tomu vyjadroval. Ale od začiatku odkedy vznikol tento návrh alebo odkedy sa začal komunikovať tento návrh a myslím si, že rok tak intenzívne ste komunikovali tento návrh a pomaličky ste si pripravovali tú pôdu k tomu, aby ste pripravili aj verejnosť, aj preto vznikol, samozrejme, ten prieskum, tak splnomocnenec vedľa vás tak urputne stál, podával si s vami ruky a dnes je hlavným obhajcom, hoci tu nie je, on si svoju robotu odrobil po regiónoch a predkladá tento návrh, resp. cez vás predkladá tento návrh zákona.
Ja vám, pán minister, iba chcem povedať, lebo však vy ste taký, že sa prídete poradiť, koľkokrát ste prišli aj tam za nami, ste sa pýtali na niektoré veci a to je normálne, a dokonca to aj chválim, že ste sa prišli poradiť, ako to urobiť, či schválime váš návrh zákona. A viete veľmi dobre, že veľa zákonov sme vám schválili aj my z nášho hnutia, ale pri tomto návrhu sa zdržíme, resp. budeme proti, aj preto budeme podávať pozmeňujúce návrhy. Potom poprosím, keď budem končiť predsedajúceho, aby mi zastavil čas, lebo budem čítať pozmeňujúci návrh. Teraz sa chcem venovať rozprave.
Na začiatok je dobré povedať jednu veľmi dôležitú vec, že tento návrh - práca namiesto dávok - je jasne namierený, jasne namierený proti Rómom a môžte sa tu vyviňovať, koľko chcete. Je jasne namierený proti Rómom a už dávno, a prehlbuje už dávno vyvrátené klamstvo, že Rómovia sú leniví, nechcú pracovať a chcú iba poberať sociálne dávky.
Ako som hovoril, podľa prieskumov za posledných päť rokov je to viac ako 80 % Slovákov, ktorí veria tomu, že Rómovia majú nespravodlivé výhody a že systém sociálnych dávok masívne zvýhodňuje práve Rómov.
Podľa prieskumu INESS dávky v hmotnej núdzi tvoria menej než percento všetkých verejných výdavkov Slovenskej republiky. Rodiny s viac ako troma deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa rodičovského príspevku ešte oveľa menej, ako je prezentované. Ja by som prešiel k nejakým číslam, aby sme to mali aj nejakým spôsobom zarámcované. Myslím, že v poslednom období ste hovorili o tom, že končia tu významní zamestnávatelia a že to nie je vinou štátu, ale že nejakých globálnych vecí, indikátorov. A je absolútne jedno, tých ľudí nezaujíma, že kvôli čomu prišli o robotu. Tých ľudí zaujíma to, že čo ďalej bude, keďže prišli o prácu. Vďaka americkým clám tu má prísť o prácu vyše 20-tisíc ľudí. My sme doteraz nepočuli, čo ministerstvo práce chystá pre týchto ľudí. My nevieme žiadny plán a, pán minister, títo ľudia čakajú na to, čo urobí ministerstvo práce, keďže títo ľudia sú ohrození, že nebudú sa mať kde zamestnať v regiónoch, ako je Martin, Handlová a tak ďalej.
Ďalším veľkým problémom tohto zákona je, že viac ako 70 % poberateľov dávok v hmotnej núdzi je iba z troch samosprávnych krajov, Prešovského, Košického a Banskobystrického, kde je vhodných pracovných ponúk pre nekvalifikovaných pracovníkov alebo pracovníkov s minimálnou kvalifikáciou veľmi málo. Vo všetkých troch krajoch, dámy a páni, je to iba okolo 1 500 pracovných ponúk pre pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov. A ešte keď k tomu pridáme aj operátorov výroby, na čo by sa museli záujemci ešte navyše preškoľovať, prídeme ku číslu plus-mínus 5-tisíc na desiatky tisíc poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Ani umelým vytvorením pracovných miest za peniaze v Európskej únii štát nevie garantovať dostatok pracovných miest pre všetkých poberateľov dávok v hmotnej núdzi a takto bol prezentovaný aj tento návrh zákona. Ja sa pýtam, pre koho teda? Pre ktorých ľudí vybraných za 60 miliónov euro sa tu idú sadiť nejaké stromčeky v 25 obciach? Toto má vyriešiť tento návrh zákona?
Je tu jedna štúdia z Cambridgu, ktorá hovorí, že odoberanie dávok v hmotnej núdzi bude mať len veľmi malý dopad na zvýšenie zamestnanosti na Slovensku. Dlhodobo však môže zvýšiť chudobu či zhoršiť zdravie z rómskej komunity. Práve preto je nanajvýš nepochopiteľné, že návrh, ktorý ide proti Rómom, podporuje splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý v rámci MPK nepodal ani jednu jedinú pripomienku k tomuto návrhu.
Je to naozaj neuveriteľné, dožili sme sa doby, táto vláda si našla človeka, ktorý dnes zastupuje úrad splnomocnenca vlády a je hlavným obhajovateľom tohto návrhu zákona, ktorý hovorí o tom, že budeme odoberať dávky Rómom.
Tak ako to je a nerobme okolo toho omáčky, takto bol napísaný, takto bol namierený, urobil sa prieskum, tak ako som povedal na začiatku a hlavným predkladateľom a obhajovateľom tohto návrhu je splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Kvôli týmto, ale aj ďalším dôvodom vnímam tento návrh ako absolútne neprijateľný a podávam preto pozmeňujúci návrh, ktorý zruší odoberanie dávok v hmotnej núdzi a zosilní niektoré motivačné aspekty. Motivovať sa totiž dá aj inak, ako ohrozením zdravia či rozširovaním chudoby obyčajných ľudí.
Teraz poprosím, aby ste mi zastavili čas.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím zastaviť čas.

Pollák, Peter, poslanec NR SR
Prečítam pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa číslo, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. III bod l znie:
„1. V § 4 ods. 3 písmeno a) znie:
„a) príjem zo závislej činnosti alebo obdobný príjem v cudzine vo výške
1. 100 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za prvý kalendárny mesiac, druhý kalendárny mesiac a tretí kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,
2. 75 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za štvrtý kalendárny mesiac, piaty kalendárny mesiac a šiesty kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia."."
2. V čl. III bode 3 v § 4 ods. 5 sa číslo „24" nahrádza číslom „12".
3. V čl. III bode 6 v § 10 odsek 3 znie:
„(3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý
a) nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
1. menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo
2. prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie (ďalej len „práce na predchádzanie mimoriadnej situácie"),
b) je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci
1. nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo
2. sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v pracovnom (správne: „právnom", pozn. red.) vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, alebo nevykonáva činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne."
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná primerané prečíslovanie odsekov v čistopise schváleného zákona.
4. V čl. III bode 6 v § 10 odsek 4 znie:
„(4) Dávka sa znižuje podľa odseku 3 písm. a) a b) v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky."
Skončil som.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.
Pani poslankyňa Marcinková.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem upriamiť pozornosť na problém, ktorý s týmto súvisí, a je to tiež ako keby doplnenie tej skladačky, prečo ľudia v chudobe vlastne nemôžu prijať akékoľvek zamestnanie, ktoré je im ponúknuté a možno by často aj chceli, a tým dôvodom je napríklad dopravná chudoba. Je to pojem, o ktorom sa v našej politike málo hovorí, ale týka sa takmer 400-tisíc ľudí a znamená, že ľudia nemajú dostupnú cenovo prijateľnú a spoľahlivú dopravu do cesty, na cesty do práce, na cesty k lekárovi, na cesty za vzdelaním. Čiže týka sa to aj detí, týka sa to aj dospelých.
Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky žije na Slovensku, ako som už povedala, takmer 400-tisíc ľudí v riziku dopravnej chudoby. Najhoršie je na tom Gemer, Šariš, Horný Zemplín, výrazná časť Prešovského a Banskobystrického kraja. Keď sa pozrieme regionálne na oblasti, v ktorých žijú ľudia, o ktorých sa tu rozprávame, ktorých by sa týkala táto zmena, tak sa prekrývajú s oblasťami, o ktorých hovorím ja, takže má to súvis. A v týchto lokalitách premáva jeden, maximálne dva alebo žiadny spoj denne. To znamená, že tí ľudia reálne, samozrejme, keď žijú v takej chudobe, nemajú auto, ale keď nemajú ani autobus, s ktorým by sa dopravili do práce, tak čo majú do tej práce, akože chodiť pešo? My sme to riešili aj u nás v dedine, že jednoducho keď tam mali chodiť deti z vedľajšej dediny, ktorá bola prevažne obsadená vlastne vylúčenou rómskou komunitou, tak jednoducho do tej školy dva kilometre najprv chodili peši, kým sa to nevyriešilo, a ten tlak bol na to veľký, pretože reálne keď bola zima, do tej školy nemohli ísť.
Čiže toto sa týka aj, aj pracujúcich ľudí a Slovenská republika má teraz historickú príležitosť riešiť tento problém zo sociálneho klimatického fondu, kde je na to 1,5 miliardy eur. Takže budú nejaké riešenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne. Toto je naozaj obrovský problém Slovenska dať prácu sociálne odkázaným slabým ľuďom. V prvom rade chcem povedať, že možno aj tento zákon je svojím spôsobom v určitých veciach dobrý. To je to, že treba ľudí nejako motivovať, aby pracovali. Ale urobiť to, že nezoberieš túto prácu a my ti zoberieme dávky, je naozaj veľmi-veľmi nezodpovedné. Ja, my máme... mňa by už Danko vyhodil, keby som takto vyrušoval ako Richter. (Reakcia z pléna.) No to je pravda, veď to ste vy, Danko. Takže takto toto je v tom, na tomto našom parlamente. Dúfam, že je triezvy.
No naozaj je to o tom, že treba to riešiť. Ja na jednej strane kvitujem pána Tomáša a toto, že to chce riešiť, ale ja si myslím, že naozaj to treba riešiť veľmi, veľmi opatrne, pretože po mojich skúsenostiach, aké mám ja s Rómami a, lebo naozaj toto je aj pre mňa, ako Peťo Pollák povedal, taká diskriminácia Rómov, je to veľmi, veľmi citlivé.
A ja zamestnávam u nás, zamestnávame, stále som majiteľ zariadenia, zamestnávame aj Rómov a Rómovia chcú pracovať. Len prinútiť niekoho povedať mu, túto prácu nezoberieš, tak ti zoberiem dávky, tak je, je veľmi, je to, nie je, nie je to dobré. Je to, je to naozaj diskriminačné. Ja si myslím, že treba vyjsť v ústrety tým, ktorí chcú pracovať, vytvárať pracovné príležitosti a motivovať, a to nerobíme. To nerobíme.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou pán poslanec Pollák.