35. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Chcem sa preto opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete ešte? Asi nie, lebo však rozprava nebola, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Máme tu už aj pána ministra práce a sociálnych vecí, ktorého tiež vítam u nás v Národnej rade, a predloží nám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh vlády má parlamentnú tlač 875.
Pán minister, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 875.)

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, rokujeme teda v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o podpore v čase skrátenej práce, ale tento zákon je skôr známy ako schéma kurzarbeit. Už to bolo medializované, jednoducho chceme sa pripraviť na prípadnú krízu súvisiacu s potenciálnou obchodnou vojnou medzi Európskou úniou a USA. Aj keď dnes prišli dobré správy vlastne z USA, keď americký federálny súd teda rozhodol o tom, že uvalenie ciel pánom prezidentom vraj nebolo v jeho kompetencii, ale napriek tomu nevieme, ako sa tá situácia ďalej bude vyvíjať, takže chceme byť pripravení. A tento návrh zákona vlastne vzišiel z komunikácie so zamestnávateľmi ako takými.
Sú tu naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože naozaj hrozia hospodárske škody na strane zamestnávateľov, hrozí strata pracovných miest, Národná banka Slovenska to odhadla na 20-tisíc. Je to, ako som povedal, absolútne podporované zamestnávateľmi a viac asi k návrhu zákona budeme hovoriť v prvom a druhom čítaní. Bol, zasadal sociálny výbor k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu a musím povedať a rovno aj poďakovať, že všetci poslanci prítomní na sociálnom výbore aj z koalície, aj z opozície hlasovali za.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Nováková je poverená výborom pre sociálne veci ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona. Takže jej dávam slovo, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 911 z 28. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 875, na prerokovanie výboru pre sociálne veci od začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 32. schôdzi a uznesením č. 120 z 29. mája 2025 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pán poslanec Hajko.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, ktorý sme dostali včera krátko po tom, ako o tomto návrhu zákona rokovala vláda Slovenskej republiky. Dovolím si predniesť taký dlhší citát z tej dôvodovej správy, ktorá sprevádza návrh tohto zákona. Takže dovolím si to prečítať, nechcem vás s tým unavovať, ale je to dosť dôležité.
Takže citujem: „Nedávne oznámenie o zavedení amerických ciel poukazuje na riziko eskalácie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne ovplyvniť globálny obchod a investície. V takomto prostredí je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva a podporovať jeho stabilitu aktívnou pomocou zamestnávateľom poskytnutím podpory v čase skrátenej práce. Súčasná právna úprava zákona č. 215 o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňuje považovať aktuálne ekonomické podmienky v dôsledku obchodnej vojny, to znamená zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt a tak ďalej, za takú udalosť, na ktorú sa aplikuje systémové, nárokové a transparentné poskytovanie podpory v čase skrátenej práce, ale ako trhový jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a predstavuje bremeno rizika podnikania. S cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje rozšírenie definície vonkajšieho faktora aj na situácie, keď k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností."
A posledná časť, čo budem citovať z dôvodovej správy: „Z uvedených dôvodov sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaného opatrenia sa vo väzbe na narastajúcu ekonomickú neistotu významne zvyšuje riziko vzniku alebo prehĺbenia hospodárskych škôd, keď môže dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľov, negatívnym vplyvom na udržanie konkurencieschopnosti zamestnávateľov, významne negatívny vplyv na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku." Koniec citácie z dôvodovej správy.
Takže toto je dôvod, prečo dnes tu ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní o rozšírení kurzarbeitu, ako sa bežne to nazýva, aj na tieto situácie, ktoré nám tu teraz hrozia.
Hneď v úvode musím povedať svojho, teda svojho vystúpenia, čo sa týka postoja k tomuto návrhu zákona, že Slovensku skutočne hrozia vážne hospodárske škody. Ja si dokonca myslím, že tie hospodárske škody už tu sú, len ich nemáme vyčíslené. Poviem aj prečo. Slovenský, Slovensko, slovenské hospodárstvo je dominantne závislé na produkcii automobilov a súčiastok do automobilov, sú to známe čísla, zamestnáva tento sektor vyše 200-tisíc ľudí. Keďže sme historicky naviazaní na tento, túto oblasť priemyslu, vlastne sme si budovali aj riziko, že v časoch, keď ten automobilový priemysel bude vystavený takýmto nebezpečenstvám, tak Slovensko na to ozaj veľmi doplatí. Tiež je známe to, že Slovensko bude americkými clami poškodené najviac, čo sa týka automobilového priemyslu, najviac z celej Európskej únie.
Naproti tomu vieme, že vlastne produkcia automobilov v Európskej únii klesá dlhodobo, spred nejakých pätnástich rokov klesla na polovicu, takže je to známy jav, že tá produkcia automobilov klesá, na Slovensku je to opak. Súvisí to, samozrejme, s tým, že automobilky tu našli vhodné podmienky. Ja hovorím, vďaka pánu Bohu, že tie automobilky tu máme, že sem prišli, ja proti tomu nič nemám, len problém je v tom, že my sme sa upli len na toto odvetvie priemyslu a teraz sa nám to kruto vypomsťuje. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť v samom návrhu zákona. Teraz sa budem venovať tomu skrátenému konaniu.
Pozrime sa na to, či nebol čas skôr zaujať postoj k tomu, čo sa, o čom dnes rokujeme. Ja som bol pred mesiacom s predstaviteľmi zväzu automobilového priemyslu a hovorili sme o tom, že čo vlastne hrozí Slovensku a pýtal som sa ich aj na to, že či vláda rokuje s automobilkami. Dostal som odpoveď, že asi nie, že zatiaľ nie, nerokuje. Takúto odpoveď som dostal v časoch, keď sme vedeli, že vlastne ten automobilový priemysel, prichádza naň ozaj veľké riziko ohrozenia, tak nezaregistrovali predstavitelia zväzu automobilového priemyslu priame rokovania automobiliek s vládou. Ale situácia už bola vážna. Však si len spomeňme, že na konci januára, to znamená, keď už bolo jasné, že po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa s clami niečo bude diať, a niečo významné, tak na konci januára minister financií Ladislav Kamenický sám otvorene povedal na verejnom fóre, že máme problém. A ja opäť ho budem citovať, tentoraz ministra Kamenického: „Slovenskému vývozu do Spojených štátov dominujú autá. Exportovali sme produkciu asi za 4,5 mld. eur, z čoho 90 % tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do Spojených štátov, a to až 5,8 %. Je veľmi dôležité, či budú zo strany USA zavedené colné tarify." To je výrok ministra Kamenického, ktorý povedal, povedal na konci januára. To znamená minimálne od toho konca januára vieme, že tu je vážna hrozba a bol to dostatočný, dostatočný impulz na to, aby sa týmto problémom začala vláda vážne zaoberať. Vážne zaoberať. A čo to znamená, vážne zaoberať?
Pokiaľ mne prenikli informácie, to, čím sa dnes vláda zaoberá, však pán minister nám možno povie viac, tak to je, jedna vec je kurzarbeit, a dokonca som zachytil, že sa uvažuje o novej vlne šrotovného. Pamätáte si mnohí na šrotovné spred niekoľkých rokov, neviem presne, kedy to bolo, ale jednoducho vtedy, keď bol zase ohrozený automobilový priemysel, tak sa vytvorili špeciálne vládne programy, ktoré nahrádzali staré autá novými autami, aby sa zvýšil dopyt po vyrobených automobiloch. Takže opakujem, od januára sme to už mali na stole, dá sa povedať, a ja som nezaznamenal, že by sa vláda tým nejako zaoberala. Až teraz ku koncu mája prichádza takýto návrh.
Clá na tovary. Nebudem sa teraz venovať hliníku a oceli, ale clá na tovary z Európskej únie boli ohlásené prezidentom Donaldom Trumpom na začiatku apríla. To je druhý termín, keď sme mali ozaj zvážnieť a prichystať sa na to, čo sa bude diať na Slovensku. Ja som rokoval s tými zástupcami automobilového priemyslu a boli veľmi znepokojení. Pochopiteľne, že sa ich to veľmi dotýka, najmä ak export do Spojených štátov, čo sa týka automobilov, my sme, tuším, niekde na ôsmom mieste vôbec exportu, importu automobilov do Spojených štátov z celého sveta. Malé Slovensko, hej? To je veľmi významná vec. Niektoré automobilky sú viac závislé na exporte do Spojených štátov, niektoré menej a to rozdelenie zhruba ide tým, že tie luxusnejšie automobily, ktoré sa u nás vyrábajú, tie tvoria ten, tú hlavnú časť vývozu automobilov do Spojených štátov.
Takže zopakujem. Na začiatku apríla prezident Trump vyhlásil clá, potom, ako vieme, prišlo 90-dňové obdobie, na základe ktorého sa mal vytvoriť čas na rokovanie. To 90-dňové obdobie sa skončí niekedy na začiatku júla. To znamená o pár týždňov. Predpokladajme, že o pár týždňov sa v Spojených štátoch konkrétne vyjadria, ako to bude s clami. Ale už som to povedal, na automobily sa už dnes uplatňuje 25-percentné clo. Už dnes, zo strany Spojených štátov. Takže tá situácia, vidíte, ako nám to v podstate eskaluje od januára a my sa dnes, na konci mája, zaoberáme, čo s tým robiť. Zdá sa mi to neskoro, ale napriek tomu, že to je neskoro, predsa to prichádza.
Ja sa budem ku kvalite toho zákona vyjadrovať pri rokovaní o samom zákone, ako ten zákon vyzerá, ale my sme jednoducho donútení, aby sme v skrátenom konaní ozaj pristúpili, pristúpili k nejakým, k nejakým opatreniam, ktoré sa, ktoré sa budú týkať najmä, najmä automobilovej produkcii na Slovensku. Vôbec ma to neteší, že to musíme riešiť takýmto spôsobom. Ak by sme, hovorím, ak by sme začali s tým pracovať od januára, my by sme mohli krásne ako cez klasický, štandardný postup s medzirezortným pripomienkovým konaním, sme sa mohli o tom rozprávať, mohli sme o tom diskutovať v parlamente a uvažovať nielen to, že zrazu zmeníme jeden, jeden, pár slov v zákone, čo sa týka kurzarbeitu, ale mohli uvažovať o väčších opatreniach, o škále opatrení, čo robiť, ak nás tie clá takýmto spôsobom zasiahnu a zdá sa, že sa tomu nevyhneme.
Keď sa pozriete na včerajšie rokovanie vlády, tak je tam aj vyhodnotenie, predsa len vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. Je také minimálne, je také kratučké a vyjadrili sa k tomu v podstate len rezortné ministerstvá a zamestnávateľské organizácie. Hovorím, ja o tom budem rozprávať ďalej potom pri samom zákone, ale to medzirezortné pripomienkové konanie alebo to kratučké konanie v žiadnom prípade nemôže nahradiť to, čo by sme očakávali od riadneho medzirezortného pripomienkového konania.
Takže na záver poviem toľko, že nič iné ani neostáva ako súhlasiť so skráteným konaním, ale budeme čakať, čo vláda bude, aké kroky bude prijímať na to, aby sa začala komplexne zaoberať problematikou vôbec slovenských exportov a najmä exportov automobilov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že ste pochválili kroky vlády, čo sa týkalo napríklad šrotovného, lebo myslím si, že stále, keď sme boli vo vláde, sme dokázali promptne a šikovne zareagovať na veci, ktoré sa diali na trhoch.
Nemyslím a nesúhlasím s vami, že sme mali už od januára tu diskutovať o kurzarbeite, lebo kurzarbeit je veľmi, veľmi teda už dávno schválené opatrenie, o ktorom všetci vieme, ako prebieha a tak ďalej. Ja si to pamätám ešte z bývalého obdobia, ešte keď my sme boli vo vláde, takže je to známe opatrenie, a diskutovať o tom štyri mesiace, si myslím, že neviem, či je to v poriadku, ale dobre, môžme. Myslím si, že dávame k nemu nové opatrenie a toto opatrenie je jednoduché a zrozumiteľné.
A to, že hovoríte, že sme mali reagovať v januári, pán kolega, no v januári sme ešte nevedeli, že či budú clá. Dokonca ani dneska ešte nevieme, ako tie clá sa budú vyvíjať a myslím si, že ideme v predstihu, lebo, ako ste počuli, ráno pán Richter tiež nám povedal na výbore, že vlastne bolo schválené, že o tom bude rozhodovať kongres. Čiže kongres musí zasadnúť a až potom prídu všetky tie veci. A ja si myslím, že vláda má dosť času na to, aby tie opatrenia prispôsobila tak, aby tie škody na našom trhu boli čím menšie. A dúfajme, že sa nám to podarí, lebo nie sme osamotení, bude sa to týkať celej Európskej únie a uvidíme, ako zareaguje Európska únia, aké dá opatrenia a či je vôbec na to pripravená, pretože vidím, že my na Slovensku sa pripravujeme, ale zatiaľ som nepočula, aby Európska únia sa nejakým spôsobom na to pripravovala, okrem toho, že vyjednáva o clách.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Hajko.

Ďakujem za pripomienku, pani kolegyňa. Ak ste ma dobre počúvali, tak ja som hovoril o tom, že tie mesiace od januára sme mohli rokovať o tom, čo komplexne robiť vôbec s naším hospodárstvom v časoch obchodných vojen. Už dnes nikto nepochybuje a nepochyboval o tom ani pred dvoma mesiacmi, že sa tu zmenila, totálne zmenila situácia na svetových trhoch a že sme svedkami ozaj obchodných vojen, ktoré na nás doľahnú, už som to povedal, na Slovensko, čo sa týka automobilového priemyslu, to doľahne v celej Európskej únii najviac.
Pochopiteľne my sme zástancami toho, aby v tomto prípade vystupovala Európska únia ako celok, to znamená, aby ako celok, ako celý blok rokovala so Spojenými štátmi, a vidíme, že sa to aj deje, uvidíme, aký bude výsledok, ale Slovensko, ktoré bude najviac postihnuté práve týmito clami, a už som vám to povedal, že tie clá tu už sú 25-percentné na automobily, takže Slovensko musí samo, sama vláda musí nad tým pouvažovať, že čo s týmto problémom robiť. Mal by to byť impulz na to, aby Slovensko začalo uvažovať o tom, presne o tom, o čom hovoril včera prezident republiky, aby začalo uvažovať o tom, akú má víziu, ako chce postupovať ďalej. Toto ja očakávam od vlády, že s týmto príde. A ja som to už povedal aj viackrát, my sme ochotní sa zúčastňovať takejto diskusie, aby sme prijali nejakú víziu, ktorá pôjde naprieč politickým cyklom. To znamená, akákoľvek vláda tu bude, aby sa Slovensko toho držalo, pretože toto je, toto je jediné východisko z tejto situácie, už keď raz sme dotlačení do takejto, do takejto nepríjemnej pozície. Ja len poviem príklad, ako nemusíme chodiť ďaleko po tie príklady. Pozrite sa, ako funguje Poľsko. Má jasnú víziu, ide podľa nej a napriek krízam stále prosperuje.