35. schôdza

Pani kolegyňa, pán kolega, ďakujem za vaše reakcie. Len stručne. Teší ma, keď tu zaznieva dialóg a keď dokážeme vidieť, že i správny úmysel sa nie vždy deje správnym spôsobom. A ja upozorňujem na to riziko, že aby sme sa na vrchole štátu, čo máme byť vzorom zodpovednosti a principiálnosti, neuchyľovali k nejakému, nechcem to nazvať kreatívnemu účtovníctvu, ale k ohýbaniu paragrafov. Ako je to nebezpečná vec, ktorá zle inšpiruje ľudí v tejto krajine a ktorá by nás mala skôr viesť k tomu, že poďme riešiť veci principiálne a nie symptomaticky. Dúfam, že sa nám to bude v budúcnosti dariť lepšie.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dnes skutočne nemienim naťahovať túto debatu, myslím, že je veľmi konštruktívna a odborná. Ja by som možno len poukázala na dve také veci, ktoré sa týkajú nielen teda skráteného legislatívneho konania, ale niečo, čo zaznelo už v tejto časti rozpravy.
V prvom rade si myslím, že týmto zákonom a týmto návrhom jasne sa deklaruje, že na ministerstve školstva sa skutočne neplytvá so skráteným legislatívnym konaným. Je to v podstate prvý návrh, ktorý sa prináša takýmto prostriedkom. Doteraz všetky zákony z ministerstva školstva, odkedy som teda predsedníčka výboru, išli normálnym, riadnym aj teda medzirezortným pripomienkovým konaním a potom teda aj tuto v parlamente klasickým, klasickým procesom. Tuto však je jeden veľmi dôležitý moment. Máme tu záväzok, ktorý vznikol zo spoločných rokovaní s odborovými, s teda pánom Ondekom a odborármi zo školstva. Ja som veľmi rada, že takýmto spôsobom práve cez toto SLK dokážeme priniesť tento záväzok do praxe.
A spomenulo sa tu, to je tá druhá vec, na ktorú som chcela upozorniť, že niektorí napríklad pri odmeňovaní sú vyčlenení z či už 800-eurovej odmeny, respektíve z odmeňovania aj z tohto navýšenia sedempercentného a spomenuli sa teda súkromné školy a spomenuli sa eurofondové projekty. Ja by som veľmi rada poukázala a uviedla na pravú mieru, že pri eurofondových projektoch neexistujú tieto, alebo teda respektíve sa nedodržujú tieto klasické tarifné platy. Pre porovnanie napríklad normálny učiteľ na vysokej škole ide podľa platovej triedy a získava možno 1 200 euro alebo 1 300 euro v hrubom, pričom z eurofondového projektu sa dostáva na sumu 2 500. Tak neporovnávajme a nežiadajme, aby teda sa skutočne všetci pracovníci, ktorí poprípade aj vďaka eurofondom majú vyššie platy v školstve, aby sa ešte zahŕňali do všetkých mechanizmov. V tomto si myslím, že to nie je spravodlivé. Musíme v prvom rade ochrániť tých, ktorí reálne majú nízke platy v školstve a majú ich či už kvôli tabuľkovým, tabuľkovým, tabuľkovým, teda tabuľkovej schéme.
Za mňa všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
No, je možné, že na vysokej škole máte také projekty, kde sa teda výrazne viac zarába na eurofondových pozíciách, ale podľa mojich informácií a, neviem, možno pán minister vie, alebo ak tu niekto viete presne, tak si to môžme povedať, ale podľa mojich informácií pracovníci, to jest asistenti a odborní zamestnanci z Národného projektu POP III, idú podľa tabuliek tak ako ostatní zamestnanci. To znamená, že to, že im tie peniaze prichádzajú z Bruselu a nie zo štátneho rozpočtu z Bratislavy, nič nemení na ich príjme a z tohto pohľadu to považujem za nespravodlivé, keď nedostanú nejakú odmenu, ktorú ostatní dostanú.
Ďakujem.

Ďakujem za váš príspevok, pani kolegyňa Puškárová. Chcem apelovať na pána ministra. Pán minister, prosím vás, urobte všetko preto, aby ten úmysel aj týmto, aj touto cestou, aj týmto spôsobom valorizovať platy učiteľov a zamestnancov v školách a školských zariadeniach nedochádzalo k diskriminácii. Znovu vám chcem, vás chcem upozorniť aj klásť na srdce a do pozornosti, že na cirkevných školách sa, a školských zariadeniach sa nevyberá klasické školné. A sú aj súkromné školy a školské zariadenia, ktoré nie sú nejakým biznis modelom a tiež robia veľmi dobrú prácu vo verejnom záujme a mnohí bez školného. A teda budem sa držať toho, čo poznám lepšie, prostredia cirkevných škôl, títo sa vo väčšine starajú ešte o cudzí majetok, majetok, ktorý je buď majetok obce alebo štátu, platia nájomné, platia za to, že sa môžu starať o cudzí majetok a môžu poskytovať verejnú službu, majú skutočne menej peňazí na odmenu a prevádzku, musia žiť skromnejšie a robiť tú istú prácu, plniť ten istý štátny vzdelávací program, ako je to v prípade základných umeleckých škôl. Nedopusťte, aby títo ľudia, ktorí žijú v náročnejších, tvrdších podmienkach, robia tú istú kvalitnú prácu, boli diskriminačne vyňatí z tejto valorizácie, z tohto príspevku. Prosím vás, aby ste urobili všetko pre to, pre dohodu so samosprávami, aby tie peniaze boli doručené samosprávam a odtiaľ aby išli tam, kam patria, spravodlivo každému zamestnancovi tak, ako ste sa o tom uzniesli na vláde.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja len v skratke.
Určite sa pozriem aj na výzvu POP III, reagujem teda na pani poslankyňu Gažovičovú, určite sa pozriem aj na výzvu POP III, podľa mojich informácií viacerí nevyužili tento plán obnovy vyslovene na rozširovanie svojich stavov a nenájdeme veľa takých učiteľov, ktorí by boli vyslovene hradení len z tohto. Zvyčajne ide o kombináciu mzdových nákladov, to znamená, časť je hradená zo školského systému, časť je navyše hradená z plánu obnovy a plán obnovy tieto výzvy, mnohé boli nastavené práve nie na naše tabuľky, ale boli nastavené na nejakú konkrétnu sumu mzdových nákladov, z ktorej potom percentom sa mohlo určiť predaného konkrétneho pracovníka nejakú výšku. Čiže veľmi to závisí, samozrejme, od výzvy, pozriem sa na POP III, ale podľa mojich informácií sú to výrazne vyššie a neboli, teda pri plánovaní jednotlivých výziev neboli plánované tieto výdavky na naše tabuľkové systémy, ale práveže na celkovú sumu nákladov, tak ako to bolo nastavené v pláne obnovy, nie na naše tabuľky, ale na nejakú spoločnú mzdovú základňu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za celkom vecnú diskusiu. Sme síce v SLK, boli tu namietané, celý ten legislatívny proces, že sme sa sem nemali dostať. Dovoľte mi len pripomenúť, aby to bolo korektné. Konfederácia odborových zväzov v rámci tripartitného vyjednávania vyjednávala s úradom vlády, odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku je súčasťou konfederácie odborových zväzov a ja som celý čas čakal a diskutoval som aj so zástupcami odborového zväzu a dohodli sa. Dohodli sa na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, následne odborový zväz odmietol podpísať, odborový zväz pracovníkov školstva a vedy takúto dohodu a nastúpili sme my na diskusiu. Ja neviem, čo som mohol urobiť skôr. Nemohol, pretože som nebol ani v tom procese, ani sme neboli a vyjednávala celá konfederácia odborového zväzu.
Čo sa týka toho záväzku programového vyhlásenia vlády, ja sa zaňho staviam a sám som povedal, že áno, nedošlo k tarifnému navýšeniu, ale zároveň došlo k zvýšeniu platov minulý rok. Došlo, prostredníctvom reálneho rastu platov v dôsledku regionálneho príplatku a sami to v tej diskusii vy hovoríte, že nebolo to zvýšené a zároveň im to rušíme teraz a teraz prídu o peniaze. Tak buď uznávame, že tie peniaze dostali, a teraz v tých niektorých regiónoch ich berieme, alebo neuznávame, že ich dostali, ale potom nemôžme ani nič brať.
Čo sa týka toho, čo tu bolo povedané. Parita kúpnej sily učiteľov, nie je pravda, že Slovensko je najnižšie s Albánskom. Nie je to pravda proste. Neviem, odkiaľ máte čísla, ale treba si ich verifikovať. Máme paritu kúpnej sily na úrovni Českej republiky učiteľov v regionálnom školstve, toto je fakt. Čo sa týka 800 euro, dostanú ich aj zamestnanci, všetci odmeňovaní podľa technicky päť päť trojky, teda aj tí, čo sú na POP III, teda aj na eurofondoch. Zároveň viete, že sme okrem zvýšenia 7 % plus 7 % zvýšili alebo dali, a teraz je v zákone o štátnej službe aj návrh, aby dostávali príplatok riaditelia škôl ďalších 10 %, to znamená, reálne dávame peniaze do školstva. A ja len chcem ešte raz pripomenúť, v rokoch 2021 – ´22, kumulatívne za tieto dva roky, dokopy išlo na školstvo alebo do školstva zvýšený rozpočet o necelých 39 mil. eur. V roku 2022 bol prepad reálnych miezd viac ako 11 %. Za pôsobenia tejto vlády nie je prepad reálnych miezd. A súhlasím, že v roku 2025 to nebude zásadný rast, ale v roku 2026 bude takmer 5 % reálnych miezd, teda po započítaní inflácie.
A čo sa týka, ja som si teda, kým ste rozprávali, pani poslankyňa Gažovičová, pozrel tie ponuky, možno máte iné. Lidl, tak som našiel o 1 129 do 1 420 euro predavač v Petržalke, najvyššia ponuka. Nástupný plat učiteľa, nechcem tým, prosím, argumentovať, že je dostatočný, len rád rozprávam potom o konkrétnych dátach, lebo keď sa to nebude porovnávať, tak si každý bude rozprávať, čo chce. Nástupný plat v roku 2025 bol v Bratislave vrátane príplatku, lebo ten dostane každý jeden učiteľ, je 1 408 euro a v roku 2026 bude 1 590 takmer euro, nástupný plat učiteľa. To sú, toto sú reálne dáta.
A čo sa týka, ešte ak dovolíte, celkovo, pani predsedníčka výboru, ďakujem pekne, naozaj nezneužívam slovo skrátené legislatívne konanie, ani raz som to neurobil, okrem hneď v úvode, kedy sme mali zákon, ktorý bolo treba transponovať. Jedinýkrát. Aj tento zákon, my sme vyjednávali, máme podpísané memorandum, boli sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ja si nemyslím, že som opomenul to, čo je najpodstatnejšie v legislatívnom procese, a to je diskusia s tými, ktorých sa to dotýka. Myslím si, že ak hovoríme o platoch, tak je najdôležitejšie diskutovať s tými, ktorých sa to dotýka, a to sú, samozrejme, zástupcovia zamestnancov a samotné školy a so všetkými týmito prebiehal dialóg. A vo všetkej úcte si myslím, že najmenej teda akože odborná debata prebieha tu častokrát v parlamente.
A toto všetko bolo dodržané, ale ak chceme, aby, a vysvetlil som vám, nemali sme veľmi čo urobiť, ak chceme, aby sme dali, a som veľmi za to vďačný, že súhlasíte, že treba učiteľom zvýšiť platy, tak musíme ísť SLK. Je to dokopy, a vy viete, takmer 700 mil. euro na navýšenie platov od 1. januára. Neni to malý balík peňazí v čase konsolidácie a konsolidáciu, nebudem k tomu veľa hovoriť, ale sme si nevymysleli. A napriek tomu chcem sa poďakovať aj koaličným partnerom, aj členom vlády za to, že boli ochotní si dať ďalší záväzok na seba a hľadať ďalšie konsolidačné opatrenia pre to, aby sme mohli navýšiť platy učiteľom aj nepedagogickým zamestnancom napriek celým, celým školstvom.
A myslím, že je to všetko, čo som považoval za dôležité v tomto povedať. Ďakujem, budem sa tešiť, samozrejme, na debatu o vecnej časti čítania a budem reagovať, samozrejme, aj na to, o čom ste hovorili, a to je tá nadtarifná zložka.

Ďakujem veľmi pekne.
Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi teraz uviesť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z., tzv. školský zákon.
Návrh tohto zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie a povinné primárne vzdelávanie, žiakov na výchove a vzdelávaní tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie neprimeraným nadužívaním možnosti ospravedlňovania neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia.
Hlavnými dôvodmi na schvaľovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní je urýchlená potreba nastavenia jasných a efektívnych adresných pravidiel ospravedlňovania školskej dochádzky na začiatku školského roka 2025/2026 tak, aby sa čo v najkratšom čase vytvorili predpoklady pre obmedzenie zneužívaní súčasného systému ospravedlňovania neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia.
Nebudem v detaile hovoriť, asi potom v obsahu predmete zákona budem hovoriť o tom, o tých, počtu školách, považujem splnenie dôvodov aj tým, že v prípade ak bude predčasné ukončovanie školskej dochádzky pokračovať, aj to je v dôsledku toho, že zhruba máme 14-tisíc žiakov ročne, ktorí predčasne končia školskú dochádzku, tvrdíme, že ide o výrazne negatívny vplyv tak ako na individuálnej systémovej úrovni, ktorý je kvantifikovaný aj ekonomicky v úrovni viac ako 50 mil. eur ročne.
Som presvedčený, že treba konať a aj ak v minulosti sa nekonalo dostatočne rázne, my sme urobili prvý pokus minulý rok, žiaľ, ukazuje sa, že 5 % škôl stále zneužíva tento systém a som presvedčený, že treba konať rázne. Rovnako tento zákon a tento vecný návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol predmetom odbornej debaty, ale ak ho chceme mať účinný k 1. septembru 2025 pre nový školský zákon a potrebujeme ešte mať nejakú legisvakančnú lehotu na to, aby sa riaditelia škôl mohli rozhodnúť, v akom režime pôjdu, tak potrebujeme prejsť tento alebo schválenie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto predloženého materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 855 z 12. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, tlač 811, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 23. schôdzi dňa 22. mája 2025 a prijal uznesenie č. 79, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, školského zákona, tlač 811, v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ja naozaj budem veľmi disciplinovaná a vyjadrím sa výlučne ku podstate tohto návrhu – skrátenému legislatívnemu konaniu.
Podľa predkladateľa tým zásadným dôvodom, prečo takýto návrh zákona vznikol, a teraz nemyslím návrh na skrátené legislatívne konanie, ale samotná vecná podstata toho návrhu spočíva v tom, že predkladateľ mieni znížiť riziko predčasného ukončovania školskej dochádzky. Chcem iba vysvetliť, že predčasné ukončenie školskej dochádzky znamená iba toľko, že osoba, ktorej sa tento výraz týka alebo tento status týka, nedosiahne ani na výučný list a je ťažko zamestnateľný, ak vôbec je zamestnateľný. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je spojené teda s nezamestnanosťou, je spojené so sociálnym vylúčením, s chudobou, podlomeným zdravím, čiže nikto nespochybňuje, že ide naozaj o veľmi vážny problém.
Teraz ale ja chcem riešiť otázku, či je v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie a nabudúce keď prídeme k samotnej vecnej podstate zákona, sa budem venovať tomu, či riešenie, ktoré prináša minister, významným spôsobom prispeje k riešeniu tohoto zásadného problému.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie možno vyvolať iba za mimoriadnych okolností, kedy môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu významné národohospodárske škody, tak vtedy môže dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. A z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že skrátené legislatívne konanie má vyplývať z mimoriadnych okolností.
Ale ja sa pýtam, o akú náhlu a mimoriadnu udalosť v tomto prípade ide, ak nárast počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, je v Slovenskej republike pozorovateľný veľmi dlho? Svedčia o tom domáce štatistické údaje, k nim veľmi podrobne nabudúce, a aj to, že Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie už v roku 2011 prijala záväzok, že do roku 2020 zníži podiel takýchto osôb na 10 %. V čase, keď sme tento záväzok prijímali, tak Slovenská republika na tom bola veľmi dobre. Takýchto osôb, podiel takýchto osôb u nás činil zhruba 6 %. Ale medzi rokmi 2014 a 2018 namiesto toho, aby 6 % klesalo, tak sa podiel takýchto osôb zvýšil o 2 % a naďalej rástol. To znamená, že nevznikli žiadne náhle a mimoriadne okolnosti, ale Slovenská republika mala dosť času, aby tento problém veľmi systematicky riešila. Iná otázka je, či tento problém vyrieši administratívne opatrenie, ktoré priniesol pán minister.
Chcem povedať, že rovnako vysoká absencia najmä v tých školách, kde prevažná časť žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo lepšie povedané z marginalizovaných rómskych komunít, tak takáto absencia u nás nie je žiadnou novinkou. Vždy bola vyššia ako v školách, v ktorých sa vzdelávali deti aspoň zo štandardného sociálneho prostredia. A tak ako rastie absencia žiakov vo všetkých školách, tak je menej viditeľná tam, kde bola predtým nižšia, a je oveľa viac viditeľnejšia tam, kde vysoká už bola predtým.
Napokon ešte jedna z tých posledných poznámok. Ministerstvo školstva má k dispozícii rezortný informačný systém, kde sa nachádzajú dáta o každom žiakovi a každej škole vrátane absencie, či už ide o individuálnu úroveň žiaka alebo inštitucionálnu úroveň školy. A teda otázka je, že čo doposiaľ robili analytické útvary ministerstva, keď teraz je potrebné toto riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A ja súhlasím s tým, že s fenoménom predčasného ukončovania školskej dochádzky treba bojovať, samozrejme, že nie v skrátenom legislatívnom konaní a nie tým skratkovitým spôsobom, ktorý ponúka ministerstvo školstva, ale o tom veľmi podrobne nabudúce.
Tento návrh, ohlasujem to teda za celý klub Progresívneho Slovenska, určite nepodporíme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem vyhlásiť i touto formou ako v reakcii na pani Kalmárovú stanovisko KDH, hoci je to formou faktickej. Jednoducho to je tak závažná téma predčasné ukončovanie povinnej školskej dochádzky, absencie, diskultúra, znevažovanie hodnoty vzdelávania a postoj verejnosti, ktorý sa odzrkadľuje aj pri, žiaľ, časti rodičov, žiaľ, aj časti verejnosti ku vzdelávaniu, podceňovanie úlohy škôl, to sú všetko veci, ktoré sú potrebné riešiť naskrz politické spektrum a nikdy to nepôjde rýchlo a krátko. Tak naozaj to nie téma, ktorá by mohla byť riešená v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že každý zákon, ktorý tu úprimne niekto predkladá, ale úprimne, nie tak, aby sa prezentoval, aby si urobil nejaké lajky, nejaký výstup na sociálnych sieťach, tak každý predkladateľ zákona, ktorý myslí vážne, tak by chcel, aby už účinkoval. Vždy sa nájdu dôvody, prečo chceme, aby to nastalo už. Ale už som to dnes raz v tejto sále hovoril, my sme prví, ktorí musíme rešpektovať princípy právneho štátu. Je rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a toto skrátené legislatívne konanie sa neopiera o žiaden z explicitne uvedených dôvodov pre SLK.
Ďakujem.