35. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vami položenú otázku. Áno, už vo vašej otázke je jedna hlboká pravda, a to, že Európsky parlament a Európska komisia majú vážne problémy, čo sa týka transparentnosti, a dokazujú to aj najnovšie zistenia, pokiaľ ide o Pfizergate a celú tú udalosť, ktorá sa týkala napríklad covid-pomoci, verejnosť o tom vie a je to naozaj vrchol netransparentnosti, ktorou sme boli konfrontovaní.
Musím sa vám priznať, že nerozumel som a doteraz úplne nerozumiem tej agitácii slovenskej opozície, prečo v takom obrovskom zanietení majú snahu odstaviť Slovensko od eurofondov. Robili to a robia to od prvého dňa nášho nástupu k moci a myslím si, že ak nás niečo by malo spájať, tak to je záujem o to, aby Slovensko sa rozvíjalo, aby sa tu realizovali veľké projekty a, samozrejme, že európske fondy sú súčasťou týchto investícií a týchto rozhodovaní.
Čerpanie eurofondov je veľmi jasný proces, nad ktorým je veľmi striktný dohľad, kde sú veľmi jasné pravidlá. Európska únia zriadila aj za pomoci členských štátov vyšetrovacie orgány pri akomkoľvek porušení alebo pri nejasnostiach. Veľmi dobre vieme, že dokonca existuje nezávislá Európska prokuratúra, ktorá všetky tieto veci, ak sú niekde nejaké podozrenia trestnoprávneho charakteru, vie aj sama iniciovať a kontrolovať. A toto sú mechanizmy, ktoré úplne všade platia, ktoré fungujú a ktoré Slovenská republika plne rešpektuje. Samozrejme, tie ostatné mechanizmy sú aj tie, ako je napríklad činnosť OLAF, ktorý je pri úrade vlády, ktorý si plní úplne príkladne svoju úlohu, a my odmietame akýkoľvek naratív, že na Slovensku dochádza k nejakému systémovému rozkrádaniu eurofondov zo strany vlády alebo kohokoľvek. Absolútna, absolútna vymyslená agenda.
Ja som chvíľu bol prekvapený, keď som si čítal iba nadpisy, že nejaký pán Zdechovský sa chystá na Slovensko realizovať túto agendu nejakého prešetrovania eurofondov mimo rámca, ktorý je absolútne legitímny a ktorý funguje, a chvíľu som si myslel, že možno jeho poslaním je, že ide preverovať rôzne rozkrádanie peňazí cez mimovládky, ktoré sú kontrolované aj rodinnými príslušníkmi z Progresívneho Slovenska. A normálne som si myslel, že vau, že nabrali odvahu, že povedal si pán Zdechovský, stačilo, padni komu padni, nebudeme tu tolerovať PS len preto, že kade majú svojich rodinných príslušníkov napísaných a nič iné doteraz nerobili, len boli nacucnutí na verejné zdroje, a to sú neni nejaké dohady, veď myslím, že tam už aj muselo dôjsť k vráteniu alebo je tam proces navrátenia finančných prostriedkov.
Takže ja som to bral, že dobre, vstúpili si do svedomia. Ale nie! Progresívne Slovensko nám ohlásilo, to bolo to najsmiešnejšie, že Progresívne Slovensko oznámilo, že pán Zdechovský ide kontrolovať vlastne nie ich mimovládky, nie ich rozkrádačky rodinné, ktoré, o ktorých celé Slovensko vie, ale že tento pán mimo toho, že by tu Európska prokuratúra alebo ktokoľvek konal, tak tento pán že ide vlastne kontrolovať nás. Ak by tomu bolo málo, tak tohoto pána ešte sprevádzal, ešte sprevádzal (povedané s pobavením) poslanec za Progresívne Slovensko v Európskom parlamente. Videli ste ho všade. Oni, oni sa ani nevedia navonok tváriť, že niečo je nestranné, nezávislé. Však keď aspoň proforma idem cez, sa teda tváriť, že idem niečo kontrolovať, tak nech to má aspoň nejaké zdanie. Miesto toho po večeroch vymetali spoločne s opozíciou reštaurácie a stihol za jeden deň vymiesť všetky progresívne, liberálne médiá. On tu mal súpis, on dal všetky vysvetlenia, on dal absolútne všetkým rozhovory, dal základné odkazy, otázky, a všade vedľa neho kto stál? Poslanec za Progresívne Slovensko Wiezik.
To znamená, dámy a páni, to, čo chcem povedať ako minister životného prostredia, keď som si teda pozrel, ma šokovala jedna veta, tento pán Zdechovský dokonca sem prišiel, že on ide kontrolovať, a ja som to aj vo videu verejne povedal, že ide kontrolovať zákon o vodách, ktorý, vážení poslanci z koalície a z opozície, jednohlasne, myslím, tento parlament prijal s jediným cieľom, aby sa na Slovensku všetky peniaze, ktoré sa vyberú na budovanie vodárenskej infraštruktúry, vrátili do budovania vodárenskej infraštruktúry, aby predstavitelia vodárenských spoločností nemohli si kupovať, ja neviem, dovolenky alebo firemné teda zájazdy, chodiť na golfy alebo mimo predmetnej činnosti podporovali, ja neviem, športové zväzy a podobne, ale každé jedno euro, ktoré sa vyberie, aby išlo do vodárenskej spoločnosti. Ja dodnes nechápem, ktorý lobista z Progresívneho Slovenska alebo z ktorej skupiny toto Zdechovskému napísal, že má dôjsť na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... pávajúca.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ešte raz, lebo nebolo rozumieť.

Horváth, Ján, poslanec NR SR
Že ďakujem, že odpoveď bola vyčerpávajúca.

Ďakujem pekne. Rozdiel medzi našou vládou a opozíciou je ten, že kým naša vláda sa snaží budovať veľké infraštruktúrne projekty, opozícia vždy má jeden základný prvok, a to, že keď prídu k moci, nič nerobia, nič nepostavia a keď niečo sa náhodou aj ide stavať, tak to zastavia. Možno si všetci spomínate, najmä vy, ktorí musíte chodiť cez severné Slovensko, to, že sa stále chodí cez Strečno a nechodí sa cez tunel Višňové, preto, lebo KDH keď vládlo, tak povedalo v 2010, že zastavia projekt výstavby tunela Višňové. Toto je ich prístup k budovaniu infraštruktúry na Slovensku. Nechali ľudí zomierať na uliciach, nechali ich na cestách, nechali ničiť životné prostredie v tých zápchach, to im nevadilo a vtedy povedali, že to musia zastaviť, pretože treba šetriť finančné zdroje. Tak výsledok je, že dnes tá diaľnica a tie tunely a to všetko stojí dvojnásobne viac, keby dnes sme to stavali za tie peniaze, tak by sme vyslovene skákali od radosti.
Ale to, čo je, pýtate sa na dva konkrétne projekty. Pokiaľ ide o budovanie infraštruktúry na Slovensku, my sme právny štát, všetky projekty už sú posudzované na základe platného zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tak to môžem povedať, že keď som prišiel napríklad na ministerstvo životného prostredia a boli tam za miliardy eur v šuflíkoch projekty, ktoré nemali vydané povolenia len preto, lebo niekto sa rozhodol, že nebude konať, tak sme napríklad spustili s pánom ministrom dopravy najnovšie aj úsek D3, spustili sme projekt budovania napríklad diaľnice Hubová. To sú všetko projekty, ktoré spúšťame.
Pokiaľ ide o Slovnaft, každý jeden vie, že v Slovnafte je spaľovňa, ktorá je stará, ktorá má nejakú kapacitu. Slovnaft chce modernizovať. Z nášho pohľadu treba viesť diskusiu o tom, koľko reálne potrebujeme na Slovensku spaľovne, s akým odpadom. Evidujeme, že mestskí poslanci v Bratislave povedali, že nechcú rozširovať kapacity spaľovania na území Bratislavy, čo ale absolútne nesúhlasí s tým, že je to práve mestská spaľovňa OLO, ktorá požiadala vlastne o rozširovanie svojej kapacity, takže už tu vidíte, že niečo nesedí. A to, čo je, ja som verejne povedal, my absolútne nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby sa zvyšovali kapacity spaľovania na Slovensku na úkor, teda na základe toho, že by sa mal dovážať odpad z cudziny. Nikdy žiaden odpad z cudziny my nebudeme povoľovať, aby do našich spaľovacích zariadení išiel.
To, čo je schizofrénia na Slovensku, všetci poznáte napríklad príklad Chemka Strážske, je to prípad, kde nevieme PCB látky už tridsať rokov odstrániť, viete prečo? Lebo to nie je kde spáliť! Lebo to neni kde spáliť! A tí, ktorí bojujú proti každej spaľovni, tak zároveň sa pýtajú, a kedy vyčistíte Chemko Strážske? Kedy odstránite Vrakuňu? Viete, prečo Vrakuňa neni? Lebo to neni kde spáliť! A najväčšia absurdita je, viete, kde budeme spaľovať PCB látky? Dostali sme povolenie že vo Viedni. Viete si predstaviť, čo by robila slovenská opozícia, keby sme my povedali, že PCB látky budeme spaľovať v Bratislave? A čo by robili, keby som ja povedal, že, Rakúšania, môžte si dôjsť spáliť PCB látky do Bratislavy? A miesto toho, to im nevadí, že Rakúšania nám vyšli v ústrety a sú, dali povolenie na spaľovanie, miesto toho budú otravovať ten verejný dialóg o tom, že Slovensko, nedajbože, len aby si nepostavilo niekde nejakú spaľovňu.
Takže to, čo chcem každého ubezpečiť, my nebudeme žiadnej hystérii podliehať, všetko budeme vyhodnocovať na základe potrieb Slovenska, exaktných dát. Áno, máme juh Slovenska, ktorý je blízko Žitného ostrova, tam stojí napríklad aj mestská spaľovňa OLO, tak keď tam je problém, že na Žitnom ostrove vlastne nič nemá byť, tak potom by tam nemala (povedané s pobavením) byť ani mestská spaľovňa OLO. To sú všetko hysterické reakcie. Títo ľudia nevedia viesť žiadnu odbornú debatu k žiadnej téme a práve preto jediné, čo vedia, chodia strašiť od A po Z.
Pokiaľ ide o prečerpávacie stanice, to, čo sa stalo na juhu Európy, to, že Španielsko a Portugalsko, vypli im elektriku, treba to povedať otvorene, s najväčšou pravdepodobnosťou sú za tým obnoviteľné zdroje bez dostatočnej infraštruktúry uskladňovania elektrickej elektriny. Žiadne kybernetické útoky. Narobili sa tu veterné parky, solárne panely sú všade a výsledok toho celého je, že keďže nevybudovali dodatočné záložné zdroje, tak nemajú s tou elektrickou energiou čo robiť a kde ju uskladňovať. A jediné štáty, ktoré to vedia robiť vzhľadom na to, že majú ideálny reliéf, je Slovensko, Rakúsko, Švajčiarsko. Rakúšania stavajú v týchto dňoch 13 dodatočných prečerpávajúcich staníc, 23 majú v činnosti a títo v opozícii chodia otravovať na stredné Slovensko ľuďom, ktorým nič nepriniesli. Oni tam nevedeli cestu priniesť, oni tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Využijem prítomnosť vašu, keďže odpovedáte za premiéra, a keďže som celoživotný vodár, tak by som sa chcel ešte na tú prečerpávačku, čo ste aj začal, tak aj dokončite, a za Málinec, ale za výhradu od stredoslovenskej vodárenskej, že pri spätnom toku by mohlo nastať búrenie nových sedimentov a vznosu potom železa a mangánu do vody, či existuje technické opatrenie, že by sa toto eliminovalo.

Ďakujem pekne. Tak ešte to, čo chcem povedať, aby som len uzavrel, že tie prečerpávacie stanice Rakúšania stavajú preto, lebo je to predovšetkým najekologickejší, najbezpečnejší a najmä najvýnosnejší spôsob predaja elektrickej energie. Oni z toho majú štvornásobné zisky oproti tým, ktorí normálne predávajú elektriku. Dnes, minulý rok, myslím, bolo 300 hodín, kedy bola výrazne záporná cena, že niekto vám musel zaplatiť, aby ste vôbec elektriku zobrali. Oni vtedy, že im druhí platia, zoberú peniaze, vytlačia vodu o jeden stupeň vyššie a potom to pustia naspäť. Keď to vedia Rakúšania, prečo by sme to nemali robiť my? Ak má podozrenie, či oni nekopú za záujmy iných štátov, aby nebola konkurencieschopnosť, aby to mohli tie peniaze brať druhé štáty a nie my. A viete, čo je vrchol? Chodia tam otravovať ľudí na stredné Slovensko a existuje, áno, obec Látky, ktorá minulý, minulé obdobie, minulú vládu mala peniaze na kanalizáciu. Viete, čo urobili? Zobrali im peniaze. Budaj zobral peniaze Látkam a oni tam dnes (potlesk), oni tam chodia rozprávať, ako ich budú chrániť ich životné prostredie, výkaly im nevadia, že im tam nechali, Málinec vodná nádrž, ale zobrali im jedinú kanalizáciu. To znamená, že toto neni náš prístup.
A pokiaľ ide o tú vodu, prosím vás pekne, keď prelievate z jedného kýblika do druhého vodu, žiaden mangán, žiadne ťažké kovy, nič do toho neviete dať. Jedine viete, čo môže byť? Že v tej priehrade dole sú tie ťažké kovy. Dnes sú tam tie ťažké kovy. To znamená, ak sa priznávate, že ste nechali ľuďom ťažké kovy v Málinci, tak to tam nedovezie nejaká vodná nádrž zhora, ale máte to tam dnes a práve preto, samozrejme, že technické riešenia, Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody, bez toho, bez toho by sa nikdy tam nič nemohlo robiť, ale to, či sa tam niečo bude robiť, to je aj na samosprávach, ktoré tam sú. My hovoríme úplne jasne a otvorene, doniesli sme vám sem perlu, ak chcete, buďte bohatí, využívajte to tak, jak to robia v Rakúsku v Kaprune, v centre národného parku sú tri prečerpávacie stanice pod ľadovcom a oni tu idú rozprávať, že to je nekompatibilné so životným prostredím. Viete, jak dneska spracuvávajú nadbytočnú elektrickú energiu títo zelení? Zapínajú ohrievače teplého vzduchu, pretože keď je veľa elektrickej energie a nemajú ju kde skladovať, tak máte na výber dve veci. Buď si kúpite od Číňanov obrovské baterkové úložiská a zostane vám tu kopu bordelu, ktorý potom musíte recyklovať a po desiatich rokoch životnosť tých batérií ide zásadne dole, alebo druhá možnosť, že zapnete, obrazne povedané, žráče elektriky, meníte to na teplo a vďaka tomu vám neskolabuje sieť. A tretí najekologickejší spôsob je prečerpávať a vytlačiť hore vodu. To je celé. Žiadna veľká fyzika, nič iné.
A my budeme pretláčať, tak ako včera pán prezident povedal, tieto riešenia pre Slovensko. Keby sme počúvali tento typ kvílenia, dnes na Slovensku nemáme ani Liptovskú Maru, ani Oravskú priehradu. Tam nebolo päť-šesť chatiek, tam vysťahovávali celé dediny, celé dediny. Povedzte mi, akú diaľnicu kde by sme mali. Títo ľudia na Denníku N napísali, že mali by sme nechať protipovodňové opatrenia bobrom. Normálne si to nájdite, oni povedali, že bobre 30 mil. rokov budujú nejaké priehrady, ja sa pýtam, prečo tie bobre nepostavili Gabčíkovo dodnes. Toto je ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Áno, otázka znela, že či chcem meniť zákon o politických stranách. Ja som to ohlásil už minulý týždeň na tlačovej konferencii, že sme na ministerstve vnútra pripravení na odvážne veci, pretože v politike musíte mať niekedy aj odvahu a reagoval som tak aj na vyhlásenia predsedu vlády, či sme pripravení sa baviť aj o odvážnych témach, ako je napríklad veľká reforma verejnej správy. Myslím si, že všetci mi dáte za pravdu, že po tridsiatich rokoch je najvyšší čas, aby sme sa pozreli na to, ako má fungovať na Slovensku územné usporiadanie. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme pozreli sa aj na to, ako má vyzerať aj Národná rada, aby sme mali odvahu baviť sa aj o zastúpení v rámci Národnej rady a myslím, že by sme mali mať odvahu aj to, ak musíme konsolidovať a musíme šetriť v rámci štátneho rozpočtu, pretože sme prijali pred dvomi rokmi takmer verejné financie v najhoršom stave v histórii Slovenskej republiky, kedy nás zadlžila Matovičova vláda o 24 mld., čo v prepočte znamená o 4 360 eur na hlavu na každého dôchodcu aj dieťa, 4 360 eur za dva a pol roka. Tak nás zadlžil Matovič, práve preto musíme konsolidovať, práve preto tu prebiehajú aj náročné debaty aj o dani Igora Matoviča, takzvanej transakčnej dani, tá nebola zavedená preto, pretože by sme chceli, ale pretože sme museli, ak chceme byť zodpovednými hospodármi.
No ak chceme byť zodpovednými hospodármi, som povedal veľmi jasne, aj ako predseda strany, ale aj ako minister vnútra si myslím, že by sa na konsolidácii mali podieľať aj politické strany, v tomto prípade sa bavíme o tom, že je tu potencionálna úspora ušetriť až 32, nie, pardon, 32 mil. eur v horizonte najbližších rokov tak, aby sme sa bavili o tom, ako chceme nastaviť, aby sa spolupodieľali politické strany, ak sa nedarí štátnemu rozpočtu, ak je deficit nad úrovňou 3 % zadlženia krajiny, aby aj politické strany dostali menší príspevok. Myslím si, že je to z hľadiska solidarity to najmenej, čo politické strany môžu urobiť a ak sa krajine nedarí a deficit štátnych financií predstavuje úroveň tri a viac percent, tak by politická strana dostala o 30 % menej peňazí zo štátneho rozpočtu na chod.
Rovnako sa chceme baviť o tom, aby sme sa pozreli, že ak máme na Slovensku asi najväčší počet politických strán v rámci celej Európy, aby sme štandardizovali politické prostredie, aby sme sa pozreli na to, že či tých politických strán nie je, či tie politické strany neslúžia na to, aby niekto si urobil z toho biznis. Pretože politická súťaž je absolútne legitímna, je to súčasť demokratického priestoru, ale myslím si, že je najvyšší priestor na štandardizáciu politického spektra, preto navrhujeme aj, respektíve navrhneme v druhom bode, aby príspevok pre politické strany, ktoré nedosiahli 5 %, nebol vyplácaný. Dnes je to na úrovni 3 %. Bavme sa o tom. Ja som otvorený na debatu, ak vzíde z tejto snemovne návrh, že sa to má posunúť z 3 % na 4 %, na 4,5, bavme sa o tom, ale myslím, že je tu priestor, ak chceme šetriť, prosím, nešetrime na našich odkázaných, na dôchodcoch, na rodinách, na pracujúcich, ale šetrime na štáte, šetrime na politických stranách.
No a tretia vec, o ktorej sa chceme baviť v rámci tohto, je aj zvýšenie kaucie. Ak chce politická strana kandidovať, tak sa bavíme o tom, aby kaucia, jej návrh, sa zvýšila pri voľbách do Národnej rady zo 17-tisíc na 50-tisíc eur, no a rovnako sa bavíme aj o kandidatúre do Európskeho parlamentu, aby aj tam sa zvýšila tá kaucia. A strany, ktoré sa nedostanú či do parlamentu, alebo do Európskeho parlamentu, aby nedostali túto kauciu späť, ale by prepadla aspoň takto symbolicky v prospech štátu. Nie je to obmedzovanie demokracie, je to štandardizácia politického systému, pretože neviem, či si to mnohí uvedomujú, ale už iba pri tom, že štátna komisia vypláca politickým stranám, aj tým, ktoré sa do parlamentu nedostanú, príspevky pri voľbách do komisií, už tam jednoducho politické strany, mikrostrany vedia od štátu prísť k finančným prostriedkom a tu chceme, aby sa tento priestor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Tu je zase téma, o ktorej sa málo hovorí a rozpráva, ale je to sľub, ktorý tu už dávali mnohé vlády pred nami, a ja som hrdý na to, že sa nám to podarilo na ministerstve vnútra konečne sfunkčniť do praxe, že kto chce, môže mať elektronické doklady v mobile, nie je to žiadna povinnosť, ani nutnosť, ani to nikam nesmeruje k nejakému strašeniu toho, že už iba elektronická identifikácia bude možná. Naďalej ostávajú v platnosti aj normálne, štandardné doklady, ale kto chce, má legislatívne umožnené od 1. 1. v mobile možnosť elektronickej peňaženky, a v prvom kroku sme zaviedli elektronické doklady, hovorím o občianskom a o vodičskom preukaze. Teším sa, že tento projekt má úspech, že sa nám ho podarilo zrealizovať.
Čo sa týka aplikácie pre vytvorenie týchto dokladov v mobile, hovorím, že majú obrovský úspech a dovolím si povedať, že týmito aplikáciami je Slovensko vzorom aj pre Európsku úniu. Za dva mesiace, odkedy je táto aplikácia aj technicky sprevádzkovaná, si stiahlo túto aplikáciu už viac ako 200-tisíc Slovákov. Od 15. apríla 2025, kedy ministerstvo vnútra sprístupnilo verejnosti aplikáciu eIdentita, o ktorej som hovoril, a eDoklady, zaznamenávame v priemere 65-tisíc až 70-tisíc autentifikácií denne. To znamená, že v takomto množstve sa využívajú denne. Súvisí to, samozrejme, aj s rozširovaním služieb štátu i súkromného sektora, ktoré umožňujú autentifikovať sa elektronickými občianskymi preukazmi. V prvom kroku sme to zaviedli najmä pre služby Policajného zboru, ale okrem polície, Slovenskej pošty akceptujú elektronické doklady už aj mnohé ubytovacie zariadenia, na ich využívanie sa pripravujú aj železnice, poisťovne a čoskoro aj banky a mobilní operátori. Samozrejme, ak navštívite ministerstvo vnútra, takisto nemusíte predkladať klasický občiansky preukaz, ale službukonajúci policajti vás rovnako identifikujú pomocou vašej digitálnej identity v mobile, telefóne overia elektronicky.
Okrem predkladania dokladov na kontrolu je možné vybrané údaje z digitálnych dokladov rýchlo skopírovať a použiť ich pri vypĺňaní formulárov na webe či v aplikáciách. Hovorím o mobilnom eID, tu sa možno prihlásiť napríklad k elektronickým službách finančnej správy cez portál slovensko.sk. Rovnako ministerstvo vnútra rokuje s ďalšími subjektami, ktoré majú záujem o integráciu digitálnych dokladov do svojich procesov a elektronických služieb. Pre tento účel uzatvárame memorandá a vzájomné výhodné spolupráce, ktoré nám veľmi pomáhajú napríklad pri tvorbe aktualizácií bezpečnostných štandardov.
Rovnako vás chcem informovať, že na základe skúseností z prvých týždňov po spustení prijalo ministerstvo vnútra viaceré opatrenia na zlepšenie komunikácie a podpory používateľov, vylepšili sme informačné materiály a pripravili sme aj jednoduchého klikateľného sprievodcu, ktorý je priamo súčasťou procesu aktivácie mobilného ID pomocou priehľadného grafického rozhrania, používateľ krok za krokom je navedený, ako mu môžme pomôcť, určiť typ občianskeho preukazu a ďalšie veci, ktoré je potrebné pri aktivácii urobiť.
Rovnako aktuálne je možné overiť digitálny doklad len na území Slovenskej republiky, nie je ho možné využívať napríklad ako cestovný doklad v zahraničí, ale rokujeme aj na pôde Európskej komisie, aby táto európska digitálna peňaženka bola rozvíjaná aj v ostatných členských krajinách. Koniec koncov je tu povinnosť, že do roku 2027 Európska únia kladie členským štátom sfunkčnenie tohto projektu, teším sa, že nám sa to podarilo už takto dva roky v predstihu, to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci schengenského priestoru, aj s elektronickými dokladmi.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v tomto prípade predniesol odpoveď pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Indiu som navštívil v marci 2024 a vo februári 2025. Obidve návštevy sprevádzali silné skupiny slovenských podnikateľov a v tomto roku ich bolo 24. Okrem plodných rokovaní s indickým partnerom a vystúpení na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Raisina Dialogue som rokoval aj s ministrom obrany Indie. Vystúpil som na konkláve o podnikaní a udržateľnosti medzi Indickou republikou a Európou, v rámci ktorého sa uskutočnilo špecializované podujatie venované Slovenskej republike. Otvoril som Deň slovenských technológií a inovácií zameraných na B2B, teda na spoluprácu medzi podnikateľmi, rokovania na slovenskom veľvyslanectve v Dillí. Na ostatnej ceste do Indie sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý rokoval s ministrom obchodu a priemyslu Indie, a predseda zahraničného výboru Národnej rady Marián Kéry, ktorý sa stretol s predsedom parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti Indie. Spolu so štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom sme rokovali aj so zástupcami indickej spoločnosti Amara Raja Group a v Kalkate sme znovu otvorili honorárny konzulát Slovenskej republiky.
Uvedené aktivity sa pozitívne odrazili na intenzifikácii politického dialógu a nárastu dynamiky hospodárskej spolupráce. Vyvrcholením a výsledkom tohto intenzívneho politického dialógu bola aj aprílová návšteva prezidentky Indie na Slovensku, ktorú sprevádzala početná skupina indických podnikateľov. Počas návštevy boli podpísané memorandá o spolupráci v oblasti malých a stredných podnikov a o výmenách a školeniach diplomatov obidvoch krajín. Finalizuje sa aj dohoda o vízovej výnimke pre držiteľov diplomatických pasov a novú dohodu pripravujú aj ministerstvá obrany. Rád takisto potvrdím, že naša obchodná výmena s Indiou narastá a aktuálne presahuje 1,2 mld. eur. Rozvíja sa aj obchod a spolupráca aj v oblasti vojenského špeciálu a automobilového priemyslu. Na ďalšom rozvoji našej spoločnosti a hospodárskej spolupráce budeme pracovať aj naďalej. Slovensko má záujem napríklad aj o zelené projekty, špičkové technológie a spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, IT, AI a prílev ďalších priamych zahraničných investícií z Indie. Stavať môžeme na úspešných príbehoch – investície Jaguar Land Rover alebo Amara Raja Batteries a slovenských firiem ako sú Tatravagónka Poprad, NVM group, Grand Tower alebo Microstep. Ide teda naozaj o plodnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú chceme aj naďalej intenzívne rozvíjať.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

Ja som chcel len poďakovať pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, opätovne si dovolím prečítať odpoveď pána ministra zahraničných vecí. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde bola otázka výdavkov na obranu jednou z ústredných tém, a to aj vzhľadom na očakávania novej prezidentskej administratívy USA a prípravu júnového samitu NATO v Haagu. Zvyšovanie výdavkov na obranu nikdy nebolo a nie je populárnou témou a pokiaľ ide o Slovensko, určite ešte viac, ale za posledné obdobie sa nám podarilo splniť doterajší záväzok 2 % hrubého domáceho produktu, ktorý je vydávaný na obranný rozpočet. Môžeme byť teda spokojní, že Slovensku sa podarilo zastaviť trend dlhodobého poddimenzovania investícií do obrany. Náš rozpočet na obranu sa v porovnaní s rokom 2014 takmer strojnásobil, čo predstavuje piaty najväčší nárast pomedzi spojencov.
Doplním tu svoju poznámku, že myslím, že do práve samitu v Haagu všetky krajiny, všetky členské krajiny sa zaviazali dostať sa do tejto úrovne 2 %, pre niektoré krajiny to znamená zásadné množstvo peňazí, či už Španielsko alebo Taliansko, hovoríme v miliardách eur, niekde to je až 10 mld., ktoré musia investovať narýchlo, aby doplnil ten svoj záväzok 2 %, pretože od Haagu sa bude pokračovať vlastne už ako keby novej nuly a 2 % už nie sú, že môžu, ale že musia byť.
Diskusie medzi spojencami NATO, ale aj ostatná návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku vo februári ukázali, že vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je potrebné začať seriózne uvažovať o ďalšom navýšení obranných výdavkov. Záväzok z roku 2014 sa teda ukázal ako nedostatočný. Môžeme váš ubezpečiť, že ako na úrovni ministrov zahraničných vecí, tak aj na úrovni ministrov obrany vedieme náročné rokovania o objemoch v časovom horizonte aj samotnom obsahu budúcich investícií do obrany. Slovensko je na nadchádzajúcom samite v Haagu pripravené podporiť realistický plán zvyšovania výdavkov na obranu so zameraním sa na modernizáciu a ciele Severoatlantickej aliancie. Treba si ale uvedomiť, že každé prípadné navýšenie výdavkov musí byť postupné a musí aj reflektovať reálne potreby.
Ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť túto odpoveď pána ministra, že tie rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Severoatlantickej aliancie, sú, samozrejme, podriadené veľkému tlaku predovšetkým zo strany Spojených štátov. Spojené štáty dlhoročne vydávajú na obranu viac ako 5 %, a preto tlačia aj na svojich kolegov, aby mohli sa sústrediť predovšetkým na svoju vlastnú obranu a obranyschopnosť, pretože mnohé z týchto percent, ktoré vydávajú, idú na ochranu Európy a jednotlivých európskych spojencov. Mnohé technológie, ktoré dnes disponuje NATO a dá sa povedať, že zdieľame tieto informácie aj my alebo tieto technológie, tak pochopiteľne pochádzajú z čistého rozpočtu ministerstva obrany Spojených štátov.
Skoková terapia však v tomto prípade nie je vhodná, a preto je dôležité, aby sme sa zamerali predovšetkým na plnenie cieľov a niektoré krajiny sú ich schopné splniť efektívnejšie. Pokiaľ napríklad predchádzajúca vláda bola za to, aby sme nakúpili, aj keď stále tam niekde plietli slovo dar, i keď ja som ho tam nevidel, bojové vrtuľníky Viper 1H, ktoré v konečnom dôsledku boli niečo cez 650 mil. eur. Vojnová, vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že bojové vrtuľníky strácajú svoje opodstatnenie, pretože sú veľmi ľahko napadnuteľné a nemajú žiadnu inú funkcionalitu, a preto budú v budúcnosti hrať omnoho väčšiu úlohu multifunkčné vrtuľníky a pre tie sme sa rozhodli aj my. Obdobný počet, teda rovnaký počet, dokonca my potrebujeme ešte o jeden viacej, aby sme doplnili dve letky, to znamená trinásť, aj keď zmluva momentálne počíta s dvanástimi, bude doplnená ešte o jeden kus, hovorila o 150 mil. za dvanásť kusov, ktoré sme ale dozbrojili jednak kompletnými termohlavicami, ktoré jednak navádzajú strely, jednak vyhľadávajú prípadné nebezpečenstvá plus zbraňové systémy s raketovými odpaľovačmi 12,7-milimetrovými, rotačnými guľometmi 7,62, mnohými všetkými zbraňovými systémami, ktoré moderný bojový vrtuľník má mať, a ten druhý dodatok, ktorý hovoril iba o týchto zbraňových systémoch, bol za 100 mil. Čiže za 250 mil., pri ďalšom vrtuľníku ten bude do 20, čiže nech 270, sme vlastne zabezpečili túto spôsobilosť o 400 mil. lacnejšie, alebo 330, a to je rozhodujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)