35. schôdza

A dobre už to ide. Ďakujem za vaše poznámky. Ja som aj zamýšľala nad tým, že ja mám doma tiež syna, ktorý mal v decembri 16 rokov a že presne som sa nad tým zamýšľala, keď sme sa aj bavili o tomto zákone, že aj u neho úplne vnímam, že rád by sa už ako keby že zapojil, aj veľa sa o tom rozprávame, samozrejme je to aj tým, že teda má doma asi mamu političku, ale viem, že aj v iných rodinách, alebo kde majú takýchto tínedžerov, ktorí by teda spadali do tejto kategórie, že by už mohli voliť, že naozaj sú to mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú a podľa mňa čo sa týka aj napríklad miestnych, teda obecných zastupiteľstiev, tak by mohla byť naozaj oveľa väčšia snaha aj tých ľudí, ktorí tam sedia, aby zapájali týchto mladých ľudí, ak by vedeli že ten ich hlas rozhoduje. A naozaj by sme tým vytvárali podľa mňa veľký predpoklad k tomu, že v budúcnosti aj oni budú mať záujem proste byť aktívny v politike, alebo aj keď len na tej miestnej úrovni, ale podľa že toto sa veľmi vytráca z našej spoločnosti. Lebo aj keď sme tu videli tých tuto kolegov, že sa tu dohadujú že väčšinu ľudí politika znechucuje a my by sme mali sa snažiť presný opak, aby sme tých ľudí motivovali, lebo kto to raz bude robiť po nás a niekto aj po nás príde. A podľa mňa že budovať v tých mladých ľuďoch ten záujem o tú politiku, je naozaj že čím skôr to urobíme tým je to lepšie. A ak to spravíme na začiatku na tej komunálnej a regionálnej úrovni, tak podľa mňa naozaj tým nič nepokazíme a urobíme naozaj veľmi správny teda krok k tomu, aby sme tých mladých

Ďalší v poradí ústne prihlásený poslanec Jakab, Máte slovo.
===== ... regionálnej úrovni, tak podľa mňa naozaj tým nič nepokazíme a urobíme naozaj veľmi správny teda krok k tomu, aby sme tých ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v poradí ústne prihlásený poslanec Jakab. Máte slovo.

Vážené dámy, vážení páni. Sme tu pri zákone a je nás tu teda zopár, ktorých nám záleží na tom, aby aj mladá generácia mala prístup k volebnému právu a nielen osemnásťroční, ale aby sa tento vek znížil na šestnásť rokov. A povedzme si, že čo vo väčšine možno dospelých ľudí, starších ľudí tak vnútorne prežívajú pritom, keď sa hovorí, že mladí ľudia majú zobrať zodpovednosť za svoj život a dokonca by mali participovať aj na volebnom práve a dokonca mali by aj voliť. A nielen osemnásťroční ale aj šestnásťroční. Tak moja skúsenosť je taká, že mnoho ľudí nedôveruje ani tým osemnásťročným nieto ešte tým šestnásťročným a pozerajú tak cez prsty, pretože tie staršie generácie vychovávajú tie mladšie a je ťažké niekedy tomu človeku staršiemu si uznať, že tí mladší už majú tých vedomostí dosť. Už majú tých skúseností dosť na to, aby sa vedeli v určitých momentoch aj sami rozhodnúť a je ťažké niekedy akceptovať, že tí mladí sú držitelia budúcnosti aj budúcnosti našej krajiny. A tak ja si pomôžem niektorými a by som povedal, že aj mnohými faktami. V prvom rade by som chcel hovoriť o tom, že ako sa staršie generácie pozerajú na tie mladšie, ako sa pozeráme na tých osemnásť, dvadsaťročných, ako sa pozeráme na tých, ktorí sú ešte mladší ako osemnásťroční. Častokrát staršie generácie hovoria o tom, že sú arogantní, chamtiví, majú radi luxus, nepočúvajú rodičov, mladí si myslia, že vedia viac ako ich učitelia, že už prekonali všetkých a všetko, sú to takí frajeri. Ešte nemajú životnú skúsenosť. Toto sú väčšinou také tie názory starších generácií o mladších, pretože staršie generácie väčšinou majú aj takú láskavú pamäť voči svojej mladosti a radi spomínajú na to, keď oni boli pri sile, keď oni boli mladí, ako to vtedy bolo a že vtedy to bolo inak a inak sme sa museli správať a to títo mladí vôbec nevedia. Tak ja by som vám chcel povedať pár príkladov a pár citátov. Prvý citát. "Svet je obrátený hore nohami. Deti nepočúvajú rodičov, študenti pohŕdajú učiteľmi, mládež si myslí, že vie viac ako všetci pred nimi." Povedal to francúzsky teológ v 12. storočí. Naše deti, ďalší citát. "Naše deti teraz milujú luxus, majú zlé mravy, pohŕdajú autoritou, neúctivo sa správajú k starším." 1. storočie pred našim letopočtom Cicero. "Mládež je vždy v nálade odporovať autorite, miluje hádky, je chamtivá a nemá rešpekt voči starším." 4. storočie pred našim letopočtom Aristoteles. "Mladosť nepočúva. Každý mladý muž si myslí, že je múdrejší než jeho učiteľ." Egyptský text, ktorý je starý viac ako 4 000 rokov. Týmto som vám chcel ukázať, že častokrát, to čo si starší myslia o mladej generácii, o mladých ľuďoch, o tom, ako sa nedokážu rozhodovať, ako sú arogantní, ako nepočúvajú autority, tak toto prežívame ako ľudstvo už tisíce rokov. Každá jedna generácia, ktorá je o niečo staršia, má o niečo viac skúseností, trochu pohŕda tou mladšou a myslí si o nich, že nie sú dostatočne vyvinutí. Dajme tomu i mozgovo a preto sa pozrime aj na názory odborníkov. Pretože tými častými, ako som teraz hovoril, argumentmi je, že chýba skúsenosť. Že vedomosti možno z tej školy už nejaké majú, ale tá skúsenosť im chýba alebo majú väčšiu náchylnosť na manipuláciu. Tak vám poviem, že odborníci a výskumníci, však je ich mnoho, odcitujem, dajme tomu, dvoch. Profesor Jan Eichhorn z Edinburghskej univerzity hovorí, že šestnásťroční sú plne schopní politicky rozmýšľať. Dôležitejšie je, ako ich spoločnosť podporí v ich zapojení. Alebo profesor Markus Wagner z Viedenskej univerzity, ktorý hovorí, že neexistuje empirický dôkaz, že by šestnásťroční ľudia robili horšie rozhodnutia ako dospelí voliči. To názor odborníkov. Poďme sa pozrieť, aký majú vyvinutý šestnásťroční ľudia svoj mozog, akú majú kognitívnu zrelosť. Treba povedať, že psychologický výskum napríklad Šternberk z roku 2009 ukazuje, že kognitívna kapacita potrebná na racionálne rozhodovanie v takom pokojnom prostredí je u šestnásťročných už plne vyvinutá a je podobná ako u dospelých. Rozdiely medzi mladistvými a dospelými sa prejavujú skôr v takých tých rýchlych neočakávaných emocionálnych impulzívnych situáciách, ale nie v pokojnom rozhodovaní. Čiže šestnásťroční majú naozaj už vyvinutý mozog na to, aby v tej pokojnej situácii vo voličskej miestnosti dokázali urobiť kvalifikované rozhodnutie. To hovoria psychológovia, ktorí sa tým zaoberajú. Rozhodnutia mladých sú premyslené a v podstate stabilné. V Rakúsku, ako som hovoril, profesor Wagner a spol. v 2012 zistili, že rozhodnutia šestnásť a sedemnásťročných boli rovnako stabilné a politicky konzistentné ako rozhodnutia dospelých voličov. Navyše si mladí voliči šestnásť a sedemnásťroční viedli lepšie ako osemnásť až dvadsaťroční čo sa týka informovanosti a motivácie. Zníženie veku na šestnásť rokov proste tých ľudí motivovalo, aby sa viac zaujímali o spoločenský život a aby urobili lepšie a informované rozhodnutie a dokonca im aj rástla politická gramotnosť. Však samozrejme, pretože aj politici sa potom prihovárajú tým šestnásťročným a oni musia viac vyhodnocovať. Dokonca efekt občianskeho vzdelávania, že šestnásťroční sú stále naplno zapojení do školského systému, komunikujú na občianskej náuke, so spolužiakmi, so svojimi rodinnými príslušníkmi sú častokrát viac podkutí argumentmi a rôznym názorovým spektrom ako starší ľudia, ktorí často žijú sami a často sú manipulovaní mnohými politikmi, ktorí využívajú ich samotu a odkázanosť na štát. To hovorí to a štúdia psychológov ako sú teda pripravení a ako je pripravený ich mozog, ako sú vyvinutí šestnásťroční. Čiže povedali sme si premisy, ako ľudia vnímajú mladých ľudí, a že ich odsudzujú, a že sa to deje tisíce rokov a nie je to žiadna novinka a tie ďalšie generácie budú hovoriť o tých mladších, že to je už úplná generácia a mali by sa chovať inak, lebo za nás to teda bolo iné a bola väčšia úcta a nebola taká arogancia. Čiže to je mýtus. Ďalší mýtus je, že nemajú vyvinutý mozog. Teraz som to povedal. Mnoho štúdií hovorí, že sú vyvinutí na to, aby urobili kvalifikované rozhodnutia. Tak si povedzme, že keď teda toto všetko zoberieme v úvahu a pristúpili by sme k zníženiu veku na šestnásť rokov pre ľudí, aby išli voliť, aké sú skúsenosti z krajín, ktoré to naozaj urobili. Štúdia z Rakúska ukázala, že šestnásť a sedemnásťroční voliči mali vyššiu účasť ako osemnásť a dvadsaťroční prvovoliči. Tento fenomén známy ako efekt prvého hlasovania naznačuje, že mladí, keď dostanú príležitosť, sa jej chopia a chopia sa jej rýchlo a viac a dokonca ten výskum ukázal to, že nie je až taký úplný rozdiel v zastúpení politických strán medzi voličmi, ktorí sú takto mladí. Tiež tie výskumy ukázali, že tie informované rozhodnutia, ktoré robili mladí šestnásť a sedemnásťroční voliči boli porovnateľné s dospelými voličmi, a že ich volebné rozhodnutia reálne odrážali ich hodnoty, ktoré tým mladým normálnym spôsobom informovane sa rozhodli žiť, prežívať, že to neboli zmanipulované bábky, ktorým niekto povedal, ako majú voliť. Že tí mladí to naozaj uchopili, a keď tí mladí prežívajú reálne dopady súčasnej vlády a každej vlády, ale to je súčasť, že zobrali daňový bonus na dieťa, že vidia, že tí rodičia majú menej peňazí, že potrebujú sa zapojiť do toho pracovného života, že mnohí z nich pracujú na tých brigádach, podieľajú sa na tom daňovom systéme, že aj odvádzajú tie dane, keď zarobia, tak si myslím, že by mali právo aj rozhodovať o tej budúcnosti a niektorí z nich tú budúcnosť svoju už nejakým spôsobom nasmerovali. Šestnásťroční už urobili rozhodnutie, kde budú študovať, ako budú študovať na strednej škole napríklad. Už rozmýšľajú o tom, kam pôjdu na vysokú školu alebo či budú rozvíjať svoje remeslo. Oni rozhodujú o tom, v ktorej krajine chcú žiť a ako sa bude uberať ich budúcnosť. Všetky štúdie a nedokončím ich ani, hovoria, že šestnásť a sedemnásťroční jasne uspeli vo voľbách s tým, že majú na to kapacitu, majú na to vedomosť, vedia to rozhodnutie urobiť, nie sú nikým dotláčaní, práveže ho vedia urobiť lepšie ako mnoho dospelých, ktorí sú manipulovaní tým, že im vláda zvýši dôchodky a podobne. Čiže hovorím vám, verme mladej generácii, pretože oni sú budúcnosť našej krajiny a oni budú určovať budúcnosť Slovenska, verme im a dajme im možnosť, aby mohli ovplyvňovať voľby a toho kto tu vládne.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Kapuš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, toto čo ste povedali, je to veľmi diskutabilné ohľadom toho, že či máme voliť od šestnástich v komunálnej politike, vo veľkej politike, ale ja sa pýtam, prečo ste nepriniesli tento zákon v roku 2020 - 23? Mali ste ústavnú väčšinu, dokonca ste mali aj v koalícii pána poslanca Valášika za Progresívne Slovensko. Prečo to prinášate až teraz? Nie je to náhodou taký populizmus? Ďakujem.

Reagovať bude pán poslanec Jakab.

Pán poslanec, ak ste si nevšimli, tak medzi rokmi 2020 - 2023 boli najväčšie krízy, ktoré sme na Slovensku mali a potreboval sa s tým krajina vysporiadať a makali sme na nich a to boli nie inakšie krízy ako máte vy teraz a ľudia to nepocítili, pretože mali dostatok všetkého čo potrebovali a to im vy teraz beriete. To je prvá vec. Áno, keď sa dostaneme znovu do vlády, tak to urobíme. Budú mať šestnásťroční volebné právo, pretože nie všetko prijmete počas jedného volebného obdobia a o tom by ste možno vedeli rozprávať v SMER-e, pretože ste mali jednofarebnú vládu od roku 2012 do roku 2016 a čo ste vtedy urobili pre krajinu? Absolútne nič. Kde je tá diaľnica, ktorá mala byť postavaná v roku 2010? A vy mi idete rozprávať, do Košíc z Bratislavy, a v mi idete rozprávať, že čo my sme urobili a neurobili medzi rokmi 2020 - 2023. My sme urobili 357 opatrení pre ľudí, ktorí boli prospešné. Navyšovali sme im peniaze, dostávali plné peňaženky aj áno od štátu dôchodcovia mali historicky navýšené, rodiny mali historicky navýšené, učitelia, lekári mali historicky navýšené platy, zdravotné sestry. Toto sme urobili. Vy ste všetkým dali nulu, všetko im beriete a vy sa mňa idete pýtať, čo my sme urobili v roku 2020 - 2023 a prečo sme nedali volebné právo šestnásťročným. Prichádzame s tým teraz, poďte sa s tým stotožniť, povedzte všetkým šestnásť, sedemnásťročným, že im neveríte, že podľa vás sú, ja neviem, nie schopní voliť a poďme mi povedať, že čo, tak poďte za to hlasovať, pán poslanec, poďte mi alebo váš argument, že prečo ste to neprijali vtedy a vtedy, tak ja sa vás spýtam, keď bola jednofarebná vláda, prečo ste nepomohli Slovensku a pomohli ste iba sebe a svojim kamošom, čo teraz počúvame všetky tie kauzy ako išli eurofondy do tých víl, ktoré sú za veľkými plotmi, ako sa tu rozkrádalo. Doteraz sa to všetko objavuje a kto všetko je obvinený v tých kauzách, pán poslanec. (Potlesk.)

Slovo má pán poslanec Dubovický. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak poďme naspäť ku zákonu, ktorý sme predložili. Na úvod mi dovoľte poďakovať sa predkladateľom, lebo ja považujem tento zákon či už bude schválený v prvom čítaní a budem veľmi rád, keby koalícia posunula tento zákon do druhého čítania, aby sme mohli bližšie sa o ňom porozprávať, ale teraz budem rozprávať o dôvodoch prečo práve si myslím, že tento zákon je dôležitý. Veľa, veľa negatívnych reakcií dostávam s tým, že či sa ma pýtajú ľudia, že či vôbec tí šestnásť, sedemnásťroční sú zrelí, či majú dostatočné kritické myslenie na to, či školstvo je na to pripravené, aby títo šestnásť a sedemnásťroční obyvatelia alebo obyvateľky mohli voliť v najbližších komunálnych voľbách. Ako to už dneska bolo niekoľkokrát povedané, neexistuje jeden jediný právny alebo iný dôvod, prečo by nemohli a prečo by nemali voliť. Ja ako poslanec aj mesta Prešov som sa stretával či už s obyvateľmi, ale takisto aj s deťmi, ktorí nám dávali nápady, že čo by si predstavovali mať napríklad na tých sídliskách, aké by boli pre nich benefity. Lebo práve tá komunálna politika je tá politika, ktorá je najbližšia k tým ľuďom a tu sa nemusíme o ničom inom baviť, lebo týka sa to takisto ako sa to týka starých ľudí, týka sa to nás, týka sa to takisto detí, lebo práve tie deti vedia čo najlepšie potrebujú a čo najlepšie chcú. Niekedy aj my povedzme starší už zabúdame na tie potreby tých detí a práve preto v tej komunálnej politike ak by boli určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež. Ale opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou ...
=====