35. schôdza

.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba, zastupuje ho ministerka kultúry pani Šimkovičová. Neprítomný je podpredseda vlády pán Kmec, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Blanár. Neprítomný je minister vnútra pán Šutaj Eštok, zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Blanár. Neprítomný je minister zdravotníctva pán Šaško, rovnako ho zastupuje minister zahraničných vecí pán Blanár. A neprítomní sú aj tí členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, podpredseda vlády, minister obrany pán Kaliňák, minister spravodlivosti pán Susko, minister dopravy pán Ráž, minister práce pán Tomáš, minister školstva pán Drucker, minister pôdohospodárstva pán Takáč a minister investícií pán Migaľ.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Všímam si, že návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ktorý do Národnej rady predložila vláda Slovenskej republiky, vyvoláva pomerne širokú politickú diskusiu a je to správne, pretože ide o návrh, ktorý výrazným spôsobom posúva úpravu otázok národnej identity a základných kultúrno-etických otázok v ústavnoprávnej rovine. Najskôr vecne vás chcem ubezpečiť, že Slovensku nehrozia absolútne žiadne sankcie. Keď už nemáte argument, tak niekedy pristúpite aj k takýmto lacným vyhláseniam. Dovoľte mi však skôr vecne k návrhu novelizácie ústavy povedať pár slov.
Príliš sa tým nepýšim, ale som tu jediný v Národnej rade, ktorý v roku 1992 hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky. Bolo to presne 1. septembra 1992. Viedli sme veľkú diskusiu ohľadne preambuly, ktorú všetci považujeme za akéhosi ducha Ústavy Slovenskej republiky a domnievali sme sa, že bude postačovať, ak v otázkach tradičnej rodiny a v otázkach historického odkazu do preambuly zakotvíme odkaz sv. Cyrila a Metoda. Mysleli sme si, že to stačí. Avšak doba je tak turbulentná a sme svedkami takých zásahov do tradičného myslenia a do základných tradícií, do základných historických koreňov, prameňov, že musíme byť konkrétnejší. Preto chcem poďakovať všetkým, ktorí hlasovali v minulosti za zmenu ústavy a za zakotvenie definície manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Prosím, hovorím to smrteľne vážne, kde prídem, do ktorejkoľvek krajiny, naposledy v Taliansku som hovoril s talianskou premiérkou na túto tému, tento náš postoj vyvoláva rešpekt. A rovnako vyvoláva rešpekt aj to, že chceme pokračovať ďalšou novelizáciou, ktorá je schválená v prvom čítaní.
Myslím si, že povedať v Ústave Slovenskej republiky, že poznáme iba dve pohlavia – muža a ženu – je správne, to je zdravý rozum. Myslím si, že je správne stanoviť podmienky pre adopciu detí. Prosím, pripomínam ešte raz, neprichádzame s ničím svetoborným, zobrali sme presne to isté ustanovenie, ktoré je v zákone o rodine, len ho povyšujeme na úroveň ústavnoprávnu. Rovnako považujem za správne, že riešime otázky, ktoré sa týkajú vzdelávania, ktoré by mali byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rovnoprávnosti mužov a žien pri odmeňovaní. Plne rešpektujem, že v diskusiách, ktoré vediete, sa objavujú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy. Ja som dokonca aj videl niektoré návrhy a môžem povedať, že mohlo by dôjsť k zhode medzi politickými stranami a Národná rada by mohla dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, teda 90 hlasov minimálne, na schválenie tejto historicky dôležitej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, vážené panie poslankyne a páni poslanci, nenechajte sa odradiť lacnými rečami. Ja som ľavičiar, ja som sociálny demokrat, ale nie bruselský. A je dôležité povedať, že tradičná rodina, kresťanstvo, veď to pomohlo prekonať Slovenkám a Slovákom tisíc rokov rôznych ťažkostí. To nás jednoducho sprevádzalo. A odkaz sv. Cyrila a Metoda bol v tomto úplne zrejmý a jasný. Nenechajte sa odradiť lacnými argumentami. Nenechajte sa odradiť všelijakými hókusmi pókusmi na rodine, na materstve, na rodičovstve. Áno, my sme ľavičiari, ale my si plne uvedomujeme, že táto krajina má svoju históriu, má svoje tradície a my kvôli Bruselu nepôjdeme proti týmto tradíciám a proti tejto našej histórii, lebo si to jednoducho vážim. Preto budem povďačný, pretože hlasovanie bude veľmi tesné, či už novelizácia prejde alebo neprejde, bude to veľmi tesné hlasovanie. Za každý jeden hlas, ktorý sa prihlási k tejto hrádzi voči nezmyselným liberálnym a progresivistickým pokusom na rodine a na materstve, toto ja považujem hoc ako ľavicový politik na Slovensku za mimoriadne dôležité.
Preto vám všetkým držím palce, aby ste dosiahli dohodu. Za vládu Slovenskej republiky ešte raz zdôrazňujem, že sme pripravení na kompromisy, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, pretože v druhom a treťom čítaní môžu byť predkladané predovšetkým v príslušnom ústavnoprávnom výbore. Verím, že bude zaujímavá diskusia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Dobrý deň. Možno, vážený pán poslanec, ďakujem vám, samozrejme, za otázku, niekoho veta predsedu Progresívneho Slovenska, že úlohou opozície je škodiť, prekvapila. Mňa neprekvapila. Pán predseda Progresívneho Slovenska je prostoduchý politický chlapec a jednoducho nechápe, o čom je podstata politiky, on netuší, absolútne netuší. Niekedy naozaj treba preskúmať, že či nechodil na tú pomocnú školu, pretože takúto vetu môže povedať len človek, ktorý nemá ani len predstavu o tom, o čom je základné politické súťaženie. A nakoniec, veď to presne zodpovedá aj politike, ktorú z tejto strany počúvame na dennej báze. Útoky, agresívne nadávky, ohováranie a klamstvá. Absolútne žiadna vízia, absolútne žiadna alternatíva.
Ja si pamätám, vážené dámy a páni, opäť sa musím vrátiť trochu späť, do roku 2008, obraciam sa na vtedy šéfa zboru poradcov pána poslanca Faiča. My sme predložili, vážené dámy a páni, dlhodobú víziu Slovenskej republiky do roku 2030. Na tejto vízii, ktorú sme si objednali v Slovenskej akadémii vied, pracovalo takmer sto významným akademikov. A dokonca aj vtedy opozičné médiá, ktoré nás vtedy milovali rovnako, ako nás milujú teraz, museli potvrdiť, že práca bola mimoriadne kvalitne spracovaná. Keď sme predložili túto víziu dlhodobého rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 a mnohé veci z tej vízie sa naplnili opozícii, tak opozícia odmietla podporiť. To je presne tá istá opozícia ako táto, len sú mladší. Ale presne takisto pozerali na svoje pôsobenie v politike. Čo tam my budeme komu pomáhať, čo my sa budeme starať o nejaké Slovensko. Jediná starosť – škodiť a robiť zle.
Zoberte si to na príklade ozdravovania verejných financií. Najväčší podiel na tom, ako boli zhanobené verejné financie, má predseda vlády pán Ódor z Progresívneho Slovenska. A Progresívne Slovensko dnes hovorí, že poďme rýchlo zrušiť úplne transakčnú daň. Čiže nielenže nesú plnú zodpovednosť za to, v akom stave boli odovzdané verejné financie, v najhoršom stave v Európskej únii, a dnes ako ekonomickí a politickí teroristi nemajú problém ešte atakovať ozdravné kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky robí. Keby mali nejakú alternatívu, ja by som ju prijal. Ale ľahko kričať iba nie. Nie a nie a nie a poďme škodiť a poďme robiť zle. Čo tam po tom, že sme im odovzdali zlé verejné financie, čo tam po tom. Poďme ešte robiť ďalej zle a poďme rušiť jeden z dôležitých príjmov do štátneho rozpočtu na úrovni okolo 700 mil. Ja musím poďakovať vládnej koalícii, že sme asi našli nejakú dohodu, nakoniec sa stalo to, čo sa udialo, a to je jediná cesta, ako môžeme postupovať.
Uvediem ďalší príklad, v roku 2009, keď sme prijímali euro. 1. januára 2009 Slovensko vstúpilo do eurozóny. Predložili sme na podpis opozícii dohodu o vzájomnom porozumení pri presadzovaní eura v praxi. Tak dôchodcovia to podpísali, opozícia to, samozrejme, nepodpísala. Preto veta pána Šimečku Naďalej sa budeme proste snažiť škodiť, lebo to je rola opozície, no tak teda to vám blahoželám, to vám blahoželám k tejto vete, to ste si fakt pomohli. Neviem, či sa nespýtam, že či nemáme pár eur v našej straníckej pokladnici, že by sme touto vetou oblepili Slovensko, aby konečne pochopila Slovač, a hovorím to pozitívne, kto to, preboha, v tej opozícii sedí. (Potlesk.) Sú proti novelizácii ústavy, sú proti všetkému, proti všetkému sú, proti všetkému a kebyže len sú proti všetkému, čo je najsmutnejšie, tak sa rozhodli, že budú tejto krajine za každú cenu škodiť.
Ďakujem za vašu otázku. (Potlesk.)

.

Opäť ďakujem za vašu otázku, pán poslanec. Veľkou témou, ktorej venujeme obrovskú pozornosť v Európskej únii, je konkurencieschopnosť a nevieme sa ako keby vymotať zo slepej uličky, do ktorej sme sa dostali sami, pretože ako môžeme hovoriť o konkurencieschopnosti, keď prijímame rozhodnutia, ako je napríklad navrhované rozhodnutie Európskej komisie zastaviť dodávky všetkej ropy, plynu a jadrového paliva do Európy, ako môžeme konkurovať s takými krajinami, ako sú Spojené štáty, Čína alebo ďalšie regióny sveta, ak tieto rozhodnutia budú viesť k ďalšiemu navyšovaniu cien plynu a ropy a na druhej strane vidíme štyri-, päťkrát nižšie ceny v Spojených štátoch alebo v Číne, jednoducho nie sme schopní do konkurencie ísť. Konkurencieschopnosť, dámy a páni, má však aj druhý rozmer, a to je rozmer, možno málo o tom chceme hovoriť, lebo sa toho opozícia bojí ako čert kríža, a to je rozmer ekonomickej efektívnosti politického systému. Veď tu nikto nerozpráva o zmene režimu, to iba naivní novinári čakajú na to, kedy túto tému otvorím, potom vyškrtnú vetu na základe demokratických slobodných parlamentných volieb a rozprávajú o zmenách v politickom systéme.
Ja to znovu poviem, my sme nútení rozmýšľať, čo urobíme s politickým systémom, kde na čele jednej politickej strany stojí psychiatrický blázon, ona má štyroch členov. Čo urobíme s politickým systémom, kde tu máme podvodníkov na čele, ktorí pokradli tituly? Čo urobíme s politickým systémom, kde sú tu strany, ktoré nemajú žiadne vnútorné štruktúry a fungujú ako nejaké bubliny? Čo urobíme so systémom, kde vo voľbách kandiduje 25-30 strán, máme tu 100 registrovaných politických strán a je potrebné vytvárať obrovské úsilie, aby vznikla nejaká vládna koalícia? Ako môže byť takýto politický systém ekonomicky efektívny a konkurencieschopný s inými politickými systémami ako napríklad v Spojených štátoch? Pýtam sa to smrteľne vážne. Na druhej strane našou povinnosťou je rešpektovať. Predsa my chodíme po svete s klobúkom v ruke. Ja nechodím po svete s klobúkom na hlave. Ja musím rešpektovať, akú cestu si vybrala Čína. Musím to rešpektovať. Snáď nebude Slovensko, ktoré má 5,5 mil. obyvateľov, poučovať Čínu, ktorá má 1,5 mld. obyvateľov, čo má a čo nemá robiť. No, dámy a páni z opozície, keby Čína mala taký politický systém, ako máme my tu na Slovensku, tak je tam atómová vojna už štyrikrát a Čína už neexistuje. Jednoducho musíme mať rešpekt k realite.
Čo teda hovorím, alebo čo navrhujem? Mali by sme uvažovať o tom, ako radikálne znížiť počet politických subjektov na Slovensku a to tým, že ich budeme nútiť spájať sa, aby sa vytvárali väčšie bloky. Aby možno súperili tri bloky politických strán a nie 25 alebo 100 strán, ale bloky strán, ktoré budú prichádzať s nejakými programami, s nejakými víziami. Vízia naďalej budeme proste škodiť, lebo to je rola opozície, to je vízia, ktorú ja neberiem. Toto nie je vízia, s ktorou ja by som mal záujem súťažiť. Viem, že sú tu strany, ktoré to počúvajú veľmi ťažko, ale treba možno uvažovať o zvýšení kvóra a prístupe do parlamentu. Veď sa pospájajme. SMER – slovenská sociálna demokracia dokázal zintegrovať osem politických subjektov v rokoch asi 2007 až 2010. Osem politických subjektov zaniklo a stalo sa súčasťou SMER-u – slovenská sociálna demokracia. Prečo by sa nemohli politické strany rovnakého zamerania spájať a vytvárať silné bloky? A potom, samozrejme, úplne inak môže vyzerať vládnutie, ak je pod kontrolou bloku, bloku, ktorý má rovnaký názor. Veľmi ťažko sa vládne, keď máte blok, ktorý je zložený z viacerých politických subjektov s úplne rozdielnymi ideologickými pohľadmi. To je legitímna téma. My musíme hovoriť o tom, ako ekonomicky zefektívniť politický systém, lebo nie sme schopní konkurovať. Veď si to priznajme. Každá vláda, ktorá príde a je v koalícii, je to komplikovaná koalícia, prvý rok sa hľadá, formuje sa programové vyhlásenie vlády, druhý-tretí rok sa do niečoho džobne a štvrtý rok sa každý pripravuje na parlamentné voľby. Aká tu je kontinuita? V čom je to kontinuita? Ja si myslím, že tie bloky by mali možnosť aj dlhšie vydržať pri moci. Čiže je to naša povinnosť a netreba sa tejto diskusie báť.
Ale tam hore oznamujem tým, ktorí tú vetu stále vyčiarkávajú z mojich prejavov, len a len na princípe slobodných demokratických parlamentných volieb. Slovensko musí zostať parlamentná demokracia, ale máme právo povedať, že tento politický systém, ktorý tu máme, nás ničí. Ničí nás a ide proti občanom Slovenskej republiky. A ja verím, že príde niekedy politická sila na Slovensku, ktorá bude schopná takéto zásadné zmeny urobiť, lebo nemyslím si, že by vznikla teraz zhoda na takých základných a závažných zásahoch do politického systému.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na úvod pozdravil aj predstaviteľov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorí určite po prvýkrát sledujú hodinu otázok, sedia v jednej miestnosti pred monitorom aj so svojimi právnikmi a rozmýšľajú, aké ďalšie žaloby podajú na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý si plní len svoju zákonnú ústavnú povinnosť a upozorňuje na základe svojej činnosti, na základe svojho poznania tých, ktorí rozhodujú o smerovaní vodárenských spoločností nielen na východe, ale aj na Slovensku a upozorňujeme ich na to, čo sa deje. Ako najmä na východe chcú tí, čo nevložili do vodárenských spoločností ani jedno euro, ako tí chcú ovládnuť vodu, to najdôležitejšie, čo v Európe máme a čo podľa nášho názoru nemá byť len o strategickej surovine, ale má byť o národnom bohatstve.
Chcem povedať, že aj európska stratégia vodnej odolnosti, na ktorú sa odvoláva Východoslovenská vodárenská spoločnosť a jej niektorí predstavitelia, hovorí o kritickom nedostatku vody v Európe a hovorí o tom, ako všetci máme spoločnú zodpovednosť za to, aby sme si toto národné bohatstvo a bohatstvo Európy ochránili. Len čísla z roku 2022 ukazujú, že tretina území členských štátov Európskej únie má problémy s vodou. Hovorí táto stratégia o tom, že musíme spojiť sily preto, lebo sa potvrdili slová Najvyššieho kontrolného úradu, že na existujúcej infraštruktúre na Slovensku sú straty viac ako 30 % a presne to isté hovorí aj táto stratégia. Táto stratégia hovorí aj o tom, že dopyt po vode sa v najbližších dvadsiatich rokoch zvýši o viac ako 50 %, a preto je potrebné spojiť sily a nájsť investície do existujúcej infraštruktúry, aby sme ju modernizovali, aby sme nemali 30-percentné straty, ale aby sme ju aj rozvíjali do tých oblastí, kde dnes ľudia nemajú vodovod a nemajú ani kanalizačnú prípojku.
A ešte táto stratégia hovorí aj o tom, že v dôsledku sucha, v dôsledku tých problémov, ktoré sú evidované vo vodárenskej infraštruktúre, budeme potrebovať 12 až 15 mld. na to, aby sme zaplatili z verejných rozpočtov dôsledky sucha, dôsledky toho, že sa nestaráme o vodárenskú infraštruktúru. A áno, táto európska stratégia hovorí aj o tom, že máme hľadať partnerstvo so súkromným sektorom, pretože zodpovednosť za vodovody nemôžu mať len obce a mestá a štát, ale že práve manažmenty vodárenských spoločností majú využiť bankové investície, môžu využiť dlhopisové programy na to, aby získali zdroje do infraštruktúry. Nie, aby prostredníctvom pofidérnych finančných operácií získavali vplyv vo vodárenských spoločnostiach a aby ovládali vodárenské spoločnosti na úkor akcionárov, ktorých na Slovensku sú obce a mestá. Príklady z Veľkej Británie, ale aj príklady z Česka či Nemecka, Francúzska ukazujú, ako fatálne zlyhala spoločnosť a pustila do vodárenstva primárne súkromné spoločnosti, ktoré začali parazitovať a získavať zdroje od občanov za platenie vodného a stočného.
Z tohto miesta sa pýtam, kto vlastne vystupuje za akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Pán poslanec, vy to tiež máte, alebo, pani poslankyňa, možnosť vidieť. Je to akési pofidérne občianske združenie, ktoré sa vydáva za nejakú štruktúru Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Klub akcionárov nie je žiadnou oficiálnou zložkou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. To si niekto vytvoril práve preto, aby cez starostov, primátorov ovládol túto podstatnú kritickú infraštruktúru štátu. Určite nemám dostatok času, ale mohol by som hovoriť o materiáloch, ktoré sú predložené na valné zhromaždenie, o tom, že táto spoločnosť minulý rok opäť vykázala hospodársku stratu na úrovni viac ako 430-tisíc eur. Pýtam sa, aké že je to fungovanie verejnej korporácie, keď správa z dozornej rady je na jednu, jednu jedinú A4-kovú stranu. Správa dozornej rady nehovorí ani a o tom, že ako sa vysporiadala spoločnosť so zmarenými investíciami na úrovni 540-tisíc eur. Ako chce spoločnosť riešiť 540 odpisových pohľadávok, ktoré má? Ako sme sa vysporiadali s tým, že opravné položky sú na úrovni 350-tisíc? Ako je možné, že zdroje na cestovné a repre stúpli oproti minulému roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Aj sa chcem poďakovať, že sa tejto téme veľmi hlboko a dôkladne venujete už roky. Zároveň by som mala teda doplňujúcu otázku, že aké je možné teda urobiť ešte kroky v tejto chvíli, aby sme vlastne zamedzili tomu, aby sa stalo alebo naplnilo to, na čo aj vystríha alebo proti čomu vystríha teda Najvyšší kontrolný úrad?

Cestou je nielen náš teda apel Najvyššieho kontrolného úradu, ale cestou je apel vás zákonodarcov na všetkých starostov a primátorov, najmä na tých, ktorí ešte stále vlastnia akcie v tejto spoločnosti, ktorí sa nezbavili svojej zodpovednosti a nevymenili ich za smiešne peniaze s vodárenskou spoločnosťou za ich dlhopisový program, a máme viac ako 660 statočných starostov a primátorov, ktorí na valnom zhromaždení musia veľmi jasne povedať vedeniu spoločnosti, že nie vedenie spoločnosti diktuje akcionárom, čo majú robiť, ale že oni sú tí, ktorí majú určovať strategické smerovanie tohto podstatného subjektu verejnej služby pre občanov, pretože starostovia a primátori sú z ústavy povinní ako štatutári obcí a miest zabezpečiť dodávky pitnej vody.
Teda toto je podľa môjho názoru veľký apel pred valným zhromaždením a ak si prečítajú starostovia, starostky, primátori, primátorky materiály, ktoré sú predkladané, akým spôsobom sa podsúvajú nové finančné, nefinančné aktivity, ako sa oslabuje pozícia valného zhromaždenia na úkor predstavenstva alebo spoločnosti, ktoré boli vytvorené, čo majú finančné služby spoločné s distribúciou, dodávkou, rozvojom vodárenskej infraštruktúry? Veď to sú všetko aktivity, ktoré majú robiť banky, bankové inštitúcie, to majú byť partneri vodárenskej spoločnosti a vodárenská spoločnosť má získavať zdroje zo štátneho, verejného rozpočtu alebo z bánk. Ako je možné, že táto spoločnosť nebola schopná využiť minulý rok európsku finančnú pomoc? Ako je možné, že minulý rok táto spoločnosť dosiahla taký hospodársky výsledok len vďaka tomu, že ÚRSO zvýšilo ceny vodného a stočného o 12 % v polovičke roka? Ten hospodársky výsledok, ktorý je, aj keď je mínusový a lepšie čísla neboli dosiahnuté perfektným fungovaním manažérov, boli dosiahnuté tieto výsledky vďaka tomu, že občania za vodné a stočné platia viac finančných prostriedkov.
A ja chcem apelovať aj na tých starostov a primátorov, ktorí vymenili svoje akcie za dlhopisy a ostala im jedna jediná akcia, aby títo starostovia, primátori odišli z predstavenstva z dozornej rady. Nemajú čo robiť s jednou akciou v predstavenstve. Pýtam sa primátora z Bardejova, má jednu akciu, koho on zastupuje? Koľko že to akción reprezentuje vo vedení vodárenskej spoločnosti? Koľkí že to manažéri vo vodárenskej spoločnosti obhajujú ten verejný záujem? Prečo touto cestou nenasledujú iné vodárenské spoločnosti na Slovensku? Prečo tou cestou nejde stredoslovenská, bratislavská či iné vodárenské spoločnosti? Žiadna iná spoločnosť nemá takých šikovných manažérov vo vedení, ako má východoslovenská vodárenská.
A som naozaj z tohto miesta veľmi smutný z toho, že štát odovzdal akcie vo vodárenských spoločnostiach bezodplatne starostom a primátorom, občanom obcí a miest, ktorých títo starostovia, primátori majú reprezentovať, a oni sa nechali zapredať tým, že vyhlásili verejno-obchodné súťaže, kde ponížili majetok obcí tým, že sa vzdali na 20 rokov akcií, ktorých hodnota nominálna je 33 eur, účtovná je dnes vyššia, pretože sa zvýšil majetok danej spoločnosti, a tieto akcie ocenili zvláštnym spôsobom na 13 eur 27 centov. Súťaže prebiehali tak, že bola oslovená len jedna spoločnosť, lebo nikto sa do toho nemohol zapojiť a, čo je najzaujímavejšie, pri tomto procese sa starostovia, primátori prikryli zastupiteľstvami, lebo to museli urobiť, ale napr. keď som tu spomínal primátora Bardejova, tak Bardejov vymenil 211-tisíc akcií, ktoré mali vtedy hodnotu viac ako 6,7 mil., mali ich zaúčtované vo svojich účtových výkazoch, tak ich vymenili za 2,7. Nie my, ale orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra má povedať, že či týmto spôsobom nedošlo k znehodnoteniu majetku mesta a ako je možné ponížiť hodnotu majetku mesta jedným hlasovaním zastupiteľstva len tým, že sa zbavím zodpovednosti za fungovanie spoločnosti a ešte tie akcie musí vodárenská spoločnosť na niekoho prepísať a bude zaujímavé, že kto bude tieto akcie spravovať, pretože dnes ich vodárenská spoločnosť nemôže uplatňovať na valnom zhromaždení. Zmena pomerov práve cez tieto akcie nás vedie k tomu, že niekto ovláda túto spoločnosť, nie sú to akcionári a niekto aj týmto spôsobom môže skryto privatizovať strategickú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)