35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod číslom 839. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 882 z 12.5.2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. My sme to už vlastne vystriedali troch predsedajúcich k jednému návrhu zákona, ktorý je ešte aj zlúčená rozprava, teda dvoch, tak tu neviem, či sa nám úplne takéto situácie vydaria. Pre vás? Ak vy sa musíte toľko striedať, tak asi pre vás je to náročné. No dobre, tak ja sa budem teda snažiť presvedčiť vás o tom, že prečo teda podporiť náš návrh zákona, ale samozrejme, v hnutí Progresívneho Slovenska podporujeme aj návrh zákona, ktorý podali kolegovia z OĽANO, takže ak môžeme niečo urobiť pre mladých ľudí, tak ja verím, že, teda neverím, lebo už vás nejakú dobu poznám, ale dúfam, že by sme mohli spraviť aspoň nejaký prvý krok nechať prejsť návrh zákona aspoň tým prvým čítaním a otvoriť o tom diskusiu a potom v druhom čítaní sa uvidí. Takže chcela by som vám ozrejmiť aj tie dôvody, prečo je náš návrh teda limitovaný na to, na tie voľby do orgánov samosprávy a síce teda komunálne voľby a voľby VÚC a ja som sa tak trochu aj zasmiala, keď pán poslanec Matovič povedal, že náš návrh je konzervatívny, lebo kam sme sa to už dostali, keď Progresívne Slovensko predkladá návrh, ktorý je podľa hnutia SLOVENSKO vraj konzervatívny, tak to je také zábavné, ale teda budem sa to snažiť podložiť nejakými argumentami a dátami a teda vás presvedčiť o tom, prečo jeden alebo druhý návrh podporiť. My keď sme uvažovali nad tým, že aký návrh zákona v tejto veci, pretože my sme mali zníženie vekovej hranice na 16 rokov už aj v našom volebnom programe, ale keď sme nad tým uvažovali teraz, že ako to nastaviť a čo predložiť, tak takým hlavným argumentom pre nás bolo, že sa blížia tie komunálne a VÚC voľby. Sú vlastne za niečo viac ako rok a tak máme za to, že práve prijatím takéhoto zákona, by sme tam mali aj dostatočný časový priestor na to, aby sa všetko potrebné pripravilo, aby sa pripravili aj samotní mladí ľudia na to, že o rok už budem môcť voliť a aby sme vôbec aj ako spoločnosť spravili aspoň tento prvý krok, tak ako je to v iných krajinách a potom sa jednoducho uvidí a hlavne to presvedčí tých, podľa mňa doteraz nepresvedčených, ktorí, ako to spomínal aj pán poslanec Matovič, považujú mladých ľudí za neskúsených, za nezrelých, za ľahko ovplyvniteľných a podobne. A ja sa teda budem snažiť aj v tejto rozprave vám vyvrátiť tieto, nenazvala by som to argumenty, ale naopak iba názory. Dáta z krajín, v ktorých bola veková hranica práva voliť znížená, ukazujú, že takéto zníženie na 16 rokov vlastne pomáha mladým ľuďom skôr sa začať zaujímať o to, čo sa u nich deje v ich krajinách alebo teda špeciálne, keď je to obmedzené na tú regionálnu alebo lokálnu úroveň, tak čo sa deje okolo nich. Skutočne sa u nich viac pestuje taký ten návyk alebo pravidelnosť chodiť voliť a stávajú sa aktívnymi občanmi a občiankami a ja si myslím, že toto je skutočne niečo, na čom by sme sa mohli zhodnúť, že chceme v mladých ľuďoch takou prirodzenou cestou pestovať tento návyk a túto vôľu zaujímať sa o veci, ktoré sa okolo nich dejú a skutočne participovať na tom rozhodovaní o nich. Zároveň z tých dát vyplýva, že vďaka skorému vybudovaniu si tohto, tohto zvyku občianskej participácie sa potom následne zapájajú do volieb, dokonca viac ako iné generácie a my tu máme aj taký problém s účasťou vo voľbách, ktorá je teda veľmi nízka pri všetkých druhoch volieb, že jednoducho na Slovensku v porovnaní aj s inými krajinami, považujeme toto právo, ktoré by sme si všetci mali ctiť, myslím, že na tom sa zhodneme, za len akési, len akési právo, ktoré nie všetci využívajú, pretože sa necítia tak, že by ten ich hlas bol dôležitý a často aj počujeme, že, ale však ten môj jeden hlas nič nezmení. No, my chceme práve aj takýmto spôsobom motivovať tú mladšiu generáciu, aby mala skutočne pocit, že to jej zapojenie sa takýmto spôsobom do rozhodovacieho procesu má svoju dôležitosť. Často sa teda opakuje názor, hovorím, názor, nie argument, že mladí ľudia ešte nie sú na takéto rozhodnutia pripravení. Pritom práve v 16. rokoch nastáva také obdobie pre mladých ľudí, v ktorom už robia veľmi dôležité rozhodnutia, týkajúce sa svojho života. Napríklad, aká bude ich profesia alebo akou cestou sa vydajú, či idú skôr na nejakú vysokú školu, alebo či chcú hneď prispievať do ekonomiky a čo sú to už aj v tomto veku robia. Zároveň začínajú napríklad brigádovať, alebo iným spôsobom participujú na tom dianí sa v spoločnosti a aj preto si myslím, že aj v tomto veku už majú aj nejaké hodnotové nastavenie alebo teda predstavu o tom, v akej krajine chcú žiť, nielen v budúcnosti, ale aj ako to má vyzerať konkrétne v prítomnosti, v ktorej sa nachádzajú. Mladí ľudia zároveň sa na Slovensku, aj skutočne tie dáta ukazujú, že u nás je to oveľa viac ako v iných krajinách, cítia politikmi a političkami prehliadaní a majú pocit a ja si myslím, že ten pocit je skutočne legitímny, že hoci aj my tu v pléne rozhodujeme a opakujem nielen o ich budúcnosti, ale aj o ich prítomnosti, tak v skutočnosti na ich názoroch politikom a političkám nezáleží. Máme aj prieskum agentúry FOCUS z novembra 2023, ktorá sa, ktorý sa teda pýtal mladých ľudí, že či sa cítia vypočutí politikmi, až 79% mladých si myslí, že sa o nich politici nezaujímajú. Toto číslo je dokonca ešte vyššie ako tri roky predtým, kde to bolo 73%. Napriek tomu sú stále ich potreby a ich priority prehliadané. Práve jedným z riešení, ktorý by teda dodal mladým ľuďom nielen pocit, ale reálnu moc participovať na tom rozhodovaní o tom, že ako majú vyzerať veci verejné a ako má vyzerať hlavne to doteraz správa vecí verejných, je práve aj zníženie vekovej hranice na 16 rokov. Jednou z najväčších výhod takéhoto zníženia a to som už tak trochu aj načrtla v úvode, je posilnenie občianskej angažovanosti a demokracie a keď mladí ľudia skutočne cítia, že majú hlas, že majú ten priestor, že majú právo, rovnako ako zvyšok populácie, sa vyjadriť k tomu, ako to tu má vyzerať, tak sa samozrejme o to dianie aj viacej zaujímajú. Zároveň sa tým znižuje a to je tiež argument, ktorý nadväzuje na to, čo som spomínala ako sa cítia prehliadaní, tak práve takýmto znížením vekovej hranice sa znižuje alebo zmenšuje tá priepasť, ktorá je vytvorená medzi mladými ľuďmi a politikmi. Navyše práve mladí voliči a voličky prinášajú do politickej debaty iné perspektívy a takpovediac nás aj nútia zaujímať sa o ich problémy, o ich priority, ktoré sú často naozaj iné ako si možno my môžeme a to ja sa ešte radím teda relatívne medzi mladých ľudí, ale priority skutočne môžu byť iné ako čo si my tu predstavujeme, že momentálne riešia mladí, lebo keď sme boli my v ich veku 16-18, tak aj na Slovensku to vyzeralo inak, aj svet okolo nás vyzeral inak a je preto dôležité pýtať sa ich a dať im takýmto spôsobom takúto moc rozhodovať o tom, že čo považujú za priority a za témy, ktoré by sme tu mali my riešiť práve oni. Ako som už spomínala, táto znížená hranica by im dala nielen možnosť podieľať sa takýmto rozhodovaním na tom, ako si predstavujú svet okolo seba, ale hlavne...
===== čo považujú za priority a za témy, ktoré by sme tu mali my riešiť, práve oni. Ako som už spomínala, táto znížená hranica by im dala nielen možnosť podieľať sa takýmto rozhodovaním na tom, ako si predstavujú svet okolo seba, ale hlavne reálnu moc rozhodovať o tom, že ako to tu má vyzerať a to je rozdiel, lebo keď chceme iba, aby boli vypočutí, alebo keď im povieme, že áno, vy tu máte reálnu moc rozhodnúť, ako to tu bude vyzerať, tak to si myslím, že je veľmi dôležité, lebo počúvať mladých je také pekné heslo, aj my sme ho pred pár rokmi mali, ale keď im nedáme tú moc povedať, že áno, toto sú naše priority, toto sú naše témy a rozhodnúť o tom, že teda kto bude tie témy presadzovať, tak potom je to žiaľ len také heslo, ktoré teda môžeme využívať, ale ak mu nedáme reálne kontúry, tak to ostane len heslom. Mladí ľudia sa už teraz podieľajú v spoločnosti na rôznych rozhodovacích procesoch, alebo teda vytvárajú tú spoločnosť okolo seba, napríklad prostredníctvom rôznych foriem aktivizmu, dobrovoľníctva a podobne a často teda aj v týchto sférach už majú tú možnosť podieľať sa na tvorbách politík. Na rozdiel od minulosti a to spomínal aj pán poslanec Matovič, tak dnes majú oveľa väčšie možnosti, ako sa môžu informovať o dianí okolo seba, ako sa teda môžu slobodne a na báze skutočne všadeprítomných informácií rozhodnúť o verejnom živote, o politickom systéme a jeho fungovaní. Môžeme sa samozrejme baviť o tom, že či je náš vzdelávací systém už uspôsobený na to, aby mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť. Či im dáva dostatočný priestor, dostatočné informácie o tom, ako fungujú veci verejné. Ale toto si myslím, že by nemalo byť nejakou prekážkou alebo minimálne teda výhovorkou, prečo neznížiť vekovú hranicu, pretože veľmi obdobné vzdelávacie systémy sú samozrejme aj v iných členských krajinách a ja považujem za veľmi smutné, keď podceňujeme mladých ľudí a keď im hovoríme, že áno, to čo v iných členských krajinách platí a že tam považujú politici a političky mladých ľudí za skúsených, za zrelých rozhodovať sa a my im tu naopak hovoríme, že nie, lebo vy vlastne nie ste dostatočne vzdelaní. Tak to je skutočne smutné. Nehovoriac o tom, že pre ľudí, ktorí už teraz majú právo voliť, teda tá veková hranica 18 vyššie, tak u nich vlastne nemáme žiadne takéto nároky tohto typu, že napríklad sa majú informovať do takej alebo inej miery, alebo že majú byť nejako vzdelaní, alebo že nemajú napríklad prepadať dezinformáciám a hoaxom, že toto vyslovene žiadame alebo teda týmto ospravedlňujeme iba to, prečo by mladí ľudia nemali podľa niektorých ľudí voliť. Ale ja to mám skutočne len za takú výhovorku, lebo nemôžme mať, nemôžme považovať mladých ľudí za menej schopných rozhodovať sa, ako sú teraz dospelí ľudia, teda 18+. Zároveň je potrebné pripomenúť, že mladí ľudia sa už teraz angažujú v rôznych žiackych, študentských parlamentoch a že sa teda skutočne zaujímajú o politiku a táto mladá generácia si myslím, že na rozdiel práve od našich generácií, to skutočne dokazuje práve takouto už politickou angažovanosťou. A že práve to zníženie vekovej hranice im môže dodať aj nie že pocit, ale skutočnú dôležitosť, keď sa budú môcť podieľať reálne na rozhodovaní o veciach verejných. V iných európskych krajinách majú mladí ľudia právo voliť v komunálnych voľbách, to je Belgicko, Švédsko, Škótsko, Nórsko, Estónsko, Nemecko. V parlamentných voľbách Rakúsko a Malta. V Nemecku volia od 16 rokov aj do Európskeho parlamentu. Čiže aj preto sme sa my rozhodli ísť cestou toho, že by sme teda znížili vekovú hranicu na 16 rokov zatiaľ len pre komunál, pretože práve takto je to upravené vo väčšine členských štátov a myslíme si, že to je ten prvý potrebný krok, aby sme teda dokázali aj zvyšku spoločnosti, že áno, mladí ľudia chcú voliť, mladí ľudia sa zaujímajú a mladí ľudia budú využívať toto svoje právo. Skutočne považujeme toto za taký prvý krok k posilneniu politickej angažovanosti a participácie mladých ľudí a aj preto sme navrhli teda ponechať zatiaľ tie ostatné vekové hranice nezmenené a takýto postup teda zvolili už aj spomínané štáty, pretože tieto voľby, práve tie regionálne, lokálne, pre nás teda komunál a VÚC, sa dotýkajú takého toho praktického každodenného života ľudí. A o to je to dôležitejšie aj pre mladých ľudí, že to je vyslovene ten svet, v ktorom sa každý deň pohybujú, v ktorom by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude toto ich prostredie vyzerať. Práve v týchto voľbách, v týchto komunálnych a VÚC, sa rozhoduje o takých oblastiach, ako je infraštruktúra, školstvo, sociálne služby, kultúra, šport, životné prostredie a preto je skutočne dôležité, aby sa do rozhodovania na tejto lokálnej úrovni mohli mladí ľudia aktívne zapájať a podieľať sa teda na rozhodovaní. Práve rozhodnutia mestského a obecného zastupiteľstva, ale aj vyšších územných celkov, majú priamy a ten najbližší dopad na životy ľudí. A preto považujeme za dôležité, aby mladí ľudia mohli v tomto prípade rozhodovať. Zároveň podľa už spomínaného prieskumu, je najviac mladých ľudí presvedčených, že by 16, 17-roční mali právo získať takúto teda zníženú hranicu a právo voliť práve vo voľbách vo svojom najbližšom okolí, v obci či v meste, kde žijú a teda práve v komunálnych a župných voľbách. Čiže aj samotný prieskum ukazuje, že mladí ľudia sú presvedčení, že práve toto, komunálne a župné voľby, sú niečo, kde by mali rozhodovať a kde chcú rozhodovať. Čiže aj samotní mladí ľudia si želajú práve túto oblasť, aby sme teda tam nastavili tú zníženú vekovú hranicu. Tiež považujeme za dôležité viesť mladých ľudí k účasti vo voľbách, najmä keď vidíme, že v spoločnosti, sa tak akosi vytráca zmysel alebo viera v demokratické procesy a volebná účasť skutočne klesá. V súčasnosti dosahuje volebná účasť niečo cez 43 % v prípade volieb do VÚC a 46 % v komunálnych voľbách. Cieľom však nie je iba nejako umelo, ak by ste to tak chceli nazvať, zvýšiť nízku volebnú účasť, no skutočne vybudovať u mladých ľudí ten vzťah, ktorý som už spomínala ku demokratickému rozhodovaciemu procesu. Takéto zníženie vekovej hranice vedie mladých ľudí k tomu, aby právo voliť považovali nielen za nejakú bezvýznamnú možnosť a to som taktiež na začiatku spomínala, že často si hovoria, že ten jeden hlas nič nezmení, ale aby skutočne mali pocit, že sa jedná o občiansku povinnosť, aj keď nie v zmysle toho, ako v niektorých členských štátoch majú povinné voľby a že je tam teda aj sankcia ak niekto nejde voliť, ale občianska povinnosť, ktorá vyplýva z toho, že chcem mať reálnu moc ovplyvňovať smerovanie života v mojej komunite aj tým mojím v úvodzovkách jedným hlasom. Aj keď teda som hovorila, že to nie je primárnym cieľom, ale samozrejme, že aj to zvýšenie participácie alebo účasti vo voľbách, je niečím, čím by sme sa teda mali zaoberať a je to relevantným argumentom. V neposlednom rade máme za to, že možnosť rozhodnúť o tom, kto bude mladých ľudí zastupovať na lokálnej úrovni, je aj otázkou následného spravodlivého a férového zastúpenia, ktoré by malo byť odrazom rozmanitosti našej spoločnosti, v zmysle vekovej rozmanitosti, rodovej, ale aj názorovej samozrejme. Poukazujeme tiež na fakt, že vzhľadom na termín konania najbližších samosprávnych volieb, teda v roku 2026, existuje skutočne dostatočný časový priestor na to, aby sme pripravili tieto voľby, či už teda zo strany štátu, alebo zo strany politikov a političiek, aby sme sa spoločne teda na to pripravili naše strany a taktiež aj zo strany mladých ľudí. Ja sa teraz s mladými ľuďmi veľmi často stretávam a oni mi neustále opakujú, že aj na škole nie vždy majú dostatočný priestor na to, aby sa rozprávali o rozličných názoroch, o veciach ktoré sa dejú v ich okolí, ale napriek tomu sa skutočne zaujímajú a boli by radi, keby sa aj politici a političky zaujímali práve o to, čo ich zaujíma a teda o tie ich priority a tie ich témy. Aj preto by som vás chcela poprosiť a opakujem, ak by sme otvorili tú debatu o tom, či je to potrebné a akým spôsobom upraviť túto zníženú vekovú hranicu. Či to nastaviť na jedny voľby alebo na všetky, tak o tom sa samozrejme môžeme baviť, môžeme využiť to, že teraz je jún a že na najbližšej schôdzi, riadnej schôdzi sa stretneme pravdepodobne v septembri a môžeme to využiť ten priestor na debatu, na prípadné návrhy, úpravy a myslím si, že aj toto je jeden z argumentov, prečo by som vás teda pekne požiadala o podporu nášho návrhu a hlavne o otvorenie tej diskusie. Pretože, a spomínal to aj pán poslanec Matovič, my na Slovensku často vo veciach zaostávame, často nie sme akoby naklonení akýmkoľvek, nie že novinkám a ja by som to ani nenazvala experimentom, lebo však vidíme, že experimenty sa tu robia rôzne, napríklad transakčná daň. Však to bol taký experiment, ktorý sa úplne nepodaril, ale toto má byť naopak cesta, ako skutočne zlepšiť demokraciu na Slovensku a ako tiež tak nie zabrániť, ale minimálne znížiť počet mladých ľudí, ktorí utekajú zo Slovenska, pretože sa tu necítia dobre. A práve aj takýmto spôsobom ich môžeme motivovať k tomu, aby keď už odídu do zahraničia, tak aby sa sem s radosťou vrátili po prvej pracovnej príležitosti, alebo po prvej, po štúdiu napríklad a aby sa tu cítili tak, že sú vypočutí a že táto krajina je skutočne krajinou pre nich, pretože aj tá politická scéna sa o nich zaujíma. Ešte raz ďakujem pekne za podporu a verím, že aspoň v takejto veci, ktorá nijakým spôsobom nerozdeľuje spoločnosť, sa môžeme v tomto pléne zhodnúť, že ideme niečo konečne urobiť pre mladých ľudí. Ďakujem.

Kolegyňa Jurík podľa mňa veľmi optimisticky skonštatovala, že vlastne na túto tému nie je nejaký rozpor v spoločnosti. Ja si myslím opak, že toto nie je niečo, na čo je nejaký všeobecný konsenzus, ale je pravdou, že takýto návrh by mohol spustiť nejakú verejnú diskusiu, pretože priznám sa, že nepoznám nejaké väčšinové uvažovanie v tejto téme vo vzťahu k verejnosti. Môj názor je, že je to správna cesta, že tú vekovú hranicu ľudí, ktorí môžu rozhodnúť vlastne o svojom politickom zastúpení treba znižovať. Keď som sa pozerala na oba tieto návrhy, mňa trochu vyrušuje vlastne aj ten trend, ktorý je v Európe a vlastne aj ten trend, ktorým idú tieto návrhy, že by to malo byť obmedzené len na nejaké voľby, napríklad komunálne. Vy ste to kolegyňa načrtli v tej svojej rozprave, že je toto legitímna otázka, či jedny voľby alebo to rozšíriť vlastne na všetky. A práve tam by som chcela ja smerovať tú pozornosť, pretože ja nevidím ako keby pádny argument pre to, aby sme mali tú dôveru v mladých ľudí pri komunálnych voľbách, ale nedovolili im vybrať si napríklad prezidenta, alebo nedovolili im vybrať si zástupcu v parlamente. Čiže ja sa na túto tému pozerám en bloc a som presvedčená, že akékoľvek rozdeľovanie aj v iných európskych štátoch, môže u mladých ľudí paradoxne vyvolať akúsi pochybnosť alebo nedôveru zo strany zákonodarcov, ústavodarcov v tom, či im naozaj dôverujú, či to nie je len politická taktika, keď im nepriznávajú vlastne tú celú šírku možnosti voliť vo všetkých volebných, vo všetkých voľbách. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Mňa mrzí, že táto vláda sa vybrala skôr opačným smerom a tie posledné kroky, ktoré vidíme v kontexte tejto témy je, že chcú skôr rozdeliť tie komunálne voľby do miestnej samosprávy a krajské voľby na županov a poslancov krajských, VÚC zastupiteľstiev. Argumentujú tým, že toto vraj teda nejako pomôže opäť zvýšiť účasť na týchto voľbách a podobne. No však ale ukazuje sa, skúsenosť práve ukazuje opak, že práve spojenie týchto volieb prinieslo jednak vyššiu volebnú účasť, dokonca aj úspory na úrovni jedného milióna eur, minimálne. Naposledy v roku 2022. Takže oni idú skôr opačným smerom, nie tým, aby sa účasť na týchto voľbách zvyšovala, aby sa zvyšovala tá občianska participácia, aby sme viac ťahali do týchto volieb aj participáciu mladých, aby sme celkovo urobili z tých volieb taký naozaj veľký
===== .. naposledy v roku 2022. Takže ony idú skôr opačným smerom. Nie tým, aby sa účasť na týchto voľbách zvyšovala, aby sa zvyšovala tá občianska participácia, aby sme viac ťahali do týchto volieb aj participáciu mladých, aby sme celkovo urobili z tých volieb taký naozaj veľký sviatok demokracie aj na tej komunálnej miestnej úrovni. Vyberajú sa skôr opačným smerom. Takže pre mňa nepochopiteľné ale ak by sa niekto snažil, aby tá účasť bola stále menšia a menšia tak by to nerobil inak. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Aj tebe Beáta za tvoj veľmi dobrý príspevok do debaty. A ja som veľmi rada, že tu dnes na stole máme túto tému umožniť mladým ľuďom od 16 rokov sa zúčastniť teda komunálnych a regionálnych volieb. Podľa mňa podporiť možnosť voliť od 16 rokov je naozaj veľmi dôležité, pretože mladí ľudia už v tomto veku aktívne žijú vo svojich komunitách a sú ovplyvňovaní rozhodnutiami miestnych samospráv. A presne ako si povedala umožnenie im voliť zvyšuje ich občiansku angažovanosť. Motivuje ich k záujmu o verejné dianie a rozvíja u nich aj zodpovedný prístup k spoločnosti a týmto spôsobom sa podľa mňa tiež buduje silnejšia demokracia, kde sú zastúpené aj hlasy teda mladšej generácie a ja preto dúfam, že a verím, že naše argumenty presvedčia aj kolegov a kolegyne z koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Bea ďakujem za tento, tento návrh. Ja si myslím, že je veľmi rozumné ísť postupne. Samozrejme je to politická stratégia, ktorá je absolútne legitímna a vhodná vzhľadom na to, že tie voľby komunálne a do VÚC nás čakajú akoby najbližšie. Ak teda nebudú nejaké predčasné parlamentné voľby. A myslím si, že tento zákon by mohol byť teda ten náš, ten zákon Progresívneho Slovenska by mohol byť vďaka tomu schválený skôr, keďže samozrejme na strane koalície je nejaká obava z toho dať aj ľuďom mladším ako 18 rokov alebo starším ako 16 rokov volebné právo univerzálne a na druhej strane našou úlohou je presviedčať a snažiť sa nájsť, nájsť tu cestu a myslím si, že tento návrh je, je veľmi dobrá cesta k tomu, aby mladí ľudia zostávali na Slovensku. To je podľa mňa úplne, úplne kľúčové, aby sa cítili zastúpení, aby cítili, že politici a političky riešia aj ich problémy, pretože je nevyhnutné, aby politici a političky riešili problémy všetkých ľudí. Nie iba tých čo majú volebné právo. Ale to sa bohužiaľ nedeje. My vidíme, že často krát politické strany robia iba veci, ktoré sú pre ich voličov, pre ich cieľové skupiny. A to nie je v poriadku. A tento návrh by mohol pomôcť k tomu, aby mladí ľudia aj teda ľudia, ktorí majú 16, 17 rokov, aby boli viac vypočutí. A aby ak aj odídu na chvíľu do zahraničia tak sa sem vrátia, lebo tu budú chcieť žiť, lebo budú vidieť zmysel v tom žiť

Pani poslankyňa Jurík. Ďakujem veľmi pekne za teda to čo ste aj oznámili počas vášho vystúpenia, že podporíte aj náš návrh. Áno ja to tak aj beriem, že každý kto si myslí, že mladí ľudia si zaslúžia dôveru tak môže si vybrať jeden, druhý ale úplne najlepšie obidva návrhy či už ten náš trošku viacej slobodnejší, ten váš trošku viacej konzervatívnejší. Tak ako som videl, keď som to povedal počas toho úvodného slova, že tak ste trošku prehltli, že PS-ko predkladá konzervatívnejší návrh. Ale ono zase, keď to zoberieme do dôsledkov je to tak, lebo jednoducho je taký trošku menej odvážny. Ale teraz nemyslím to vôbec v zlom. Jednoducho vy to beriete tak, že poďme odskúšať na komunálnych voľbách si tých mladých ľudí či sú hodní dôvery a my hovoríme, že sú hodní dôvery a poďme im dať vlastne všetky tie voľby, plné práva vo všetkých voľbách, lebo to vidíme. Hlavne teda opierame to o tú skúsenosť z Rakúska, že keď vidíme, že Rakúšania to zvládli a mladí tu dôveru opätovali tak, tak sa nemusíme až tak obávať. My vám určite podporíme váš návrh. Sme radi, že podporíte vy náš. Čo sa týka tej argumentácie podpisujem sa aj pod to čo ste povedali a stojím aj za tým čo som hovoril aj predtým. Mladí ľudia sú hodní dôvery a najmä v štáte, v ktorom vidia, že ho humpľujú politici, ktorí tu dlhé roky vládli, dostali nás na posledné priečky rebríčkov. Tí mladí ony vidia ako sa žije v iných krajinách. Ony si vedia nájsť informácie, vedia používať tú umelú inteligenciu. A keď sa opýtajú tej umelej inteligencie, že prosím ťa, ktoré je najhoršie miesto pomaly na život v Európe z perspektívy a z rôznych porovnávaní tak zrazu, keď im tam vybehne, že Slovensko tak nechcú byť lúzrami. Ony jednoducho bohužiaľ aj keď akokoľvek to cítia blízko k svojej krajine, k svojej rodnej krajine tak nakoniec sa rozhodujú, že pôjdu študovať a nakoniec zostanú vonku. A to zase asi my ostatní nechceme. Takže poďme to urobiť je to dobré gesto.