35. schôdza

určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež a opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou rozprával aj príbeh zo strednej školy, kedy môj riaditeľ nás učil k tej občianskej zodpovednosti a on bol jeden z mála učiteľov, ktorý rozprávali o politike otvorene, rozprával sa s nami, koho by sme vtedy v roku 2003 - 2004 volili, ako vnímajú vstup Slovenska do Európskej únie, a to boli také prvé dôležité momenty ako nás, ktorí sme mali vtedy 16, 17, 18 rokov, kedy sme si budovali nejakým spôsobom, alebo sme si profilovali tú politiku tak ako potrebujeme, tak ako sme ju chceli a samozrejme aj vnímam, že za niekoľko rokov prišlo k takému, by som povedal, k takej facke, že tá účasť vo voľbách je stále nižšia a nižšia s výnimkou niektorých volieb, ktoré, ktoré boli. Ale tu by som opäť chcel zdôrazniť, školstvo, takisto v tomto prípade zohráva veľmi dôležitú úlohu, lebo nie je to o tom, že iba hodíme, alebo zakrúžkujeme danú osobu, je to o tom, aby sme my tie deti, tú mládež naučili k tomu kritickému mysleniu, lebo je veľmi dôležité pracovať s názormi, ktoré sú veľmi dôležité pre ich vývoj. Je veľmi dôležité pracovať s tým, aby sa stali prvovoličmi, lebo ten prvovoličský efekt, ktorý ukázal sa napr. v Rakúsku, bol ten, že ten samozrejme, môžem súhlasiť s pánom poslancom Jakabom, kedy hovorili, že bola tam až 80-percentná účasť, ale potom v najbližších voľbách ukázalo sa, že už 20 % týchto ľudí neprišlo voliť. A to je presne to, že mali by sme sa aj poučiť z toho, čo sa udialo v susednom Rakúsku, kde opäť treba pracovať s mládežou. To znamená, že všetko sa odvíja od školstva. A čo sa týka nejakej kvality, alebo toho dlhodobého zvyšovania účasti, to je práve to, kde tá mládež dostáva nejakým spôsobom aj tú prax, aby sa častejšie a aktívnejšie zúčastňovali týchto volieb, lebo pracovanie na tom, ako by mala vyzerať naša komunita, alebo pracovanie na tom ako by malo vyzerať naše mesto, obec, kraj, alebo aj štát je veľmi dôležité pre našu budúcnosť.
Lebo budete asi všetci so mnou súhlasiť, že asi vnímame všetci veľmi negatívne, že vyše 30 % mladých ľudí odchádza zo Slovenska, nie je to jednorázový efekt, ale je to pravidelný efekt, je to ročný efekt. Takže vnímam tento zákon ako záujem o politiku pre mladých, aby mladí zvýšili tento záujem. Dovoľte trošku mimo, mimo tému, viete, ja veľmi vnímam negatívne aj vyjadrenie pána Danka a vládnej SNS, že namiesto toho, aby sme aj určitým spôsobom učili tých mladých, ale ich vyjadrenie, že aby sme zastavili tú voľbu aj zo zahraničia, kde ako som povedal, 30 % ľudí, 30 % mladých ľudí odišlo a my im chceme zobrať tú možnosť voliť, sa mi zdá absolútne protiústavné. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka, poslankyňa Jurík? Pani poslankyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca Lackovič? Nie. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ Matovič? Asi áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne všetkým za rozpravu. Priznám sa, že čakal som, že možno tak polhodinka, trvalo nám to trošku, trošku viac, ale chvalabohu, lebo na druhej strane bavili sme sa o tom, že či si Slovenská republika bude vážiť názor približne 100 tis. mladých ľudí, alebo naďalej budeme na nich kašľať, a tak ako som aj, či už v úvodnom slove aj potom v rozprave hovoril, v situácii, v akej sa Slovenská republika nachádza, kedy nás čaká najhoršia demografická kríza, pred ktorou, alebo priepasť, pred ktorou stojíme, lebo tie deti si už nedovezieme ani v obchode si ich nevieme kúpiť, ani to nepredávajú ako nejakú instantnú kašu, ktorú zalejete a zrazu ich máte. Tie deti, ktoré sa nám za tých 35 rokov nenarodili, nám budú nasledujúce desaťročia mimoriadne chýbať. O to viac by sme si mali vážiť mladých ľudí, aby nám zo Slovenska nezdrhli. O to viac by sme mali pre nich vytvoriť krajinu, na ktorú budú hrdí, za ktorú sa nebudú musieť hanbiť niekde v zahraničí, alebo na dovolenke, lebo zrazu im tam na dovolenke niekto povie, že aha, to vy máte toho premiéra, čo sa chodí zaliečať vrahovi Putinovi na Červené námestie? Vy máte tú hanbu vo vedení parlamentu, ktorý je obžalovaný Gašpar, možno ani meno nebudú vedieť, ktorý je obžalovaný z toho, že vydal Policajný zbor mafii. Keď nechceme, aby toto deti vlastne sa museli takto hanbiť za Slovensko, aby sa k nemu priznali, tak im vytvorme zo Slovenska štát, v ktorom budú chcieť zostať. Kde si nebudú hľadať cestičky ako čím skôr zo Slovenska odísť niekde, či už na štúdium, potom za prácou, alebo, že kde budú nahovárať svojich rodičov, že aby spoločne išli žiť niekam prečo, lebo tu sa žiť dať nebude.
My sme dnes mali aj tlačovú konferenciu, kde sme ukazovali de facto, že akí ľudia zo Slovenska odišli a ako to politicky cítia, leto to je krásne vidieť, že kto po prvé, vyhnal ľudí zo Slovenska a čo si tí ľudia myslia o Slovensku. Veď dnes zverejňovali, nevenovala sa veľká pozornosť po voľbách 2023, že aká bola skladba vlastne voličov v posledných voľbách zo zahraničia. Predstavte si, že 46 tis. ľudí zo zahraničia volilo súčasné opozičné strany. Podľa mňa by ste si viacerí tipli, že dobre, tak tie koaličné, tých 42, 3, 7 tisíc. Súčasné koaličné strany volilo 7 tis. ľudí a súčasné opozičné strany 46 tis. ľudí zo zahraničia. Inak povedané, ľudia v zahraničí, ktorí volia hlboko pohŕdajú vládou, ktorá nám vládne. Pohŕdajú ňou preto, lebo tá vláda, ktorá tu 15 rokov pod rukami Roberta Fica vládne, týchto ľudí zo Slovenska vyhnala. Prečo oni by mali posielať hlas na Slovensko človeku, kvôli, ktorému zo Slovenska odišli. Tam je krásny dôkaz toho ako zhubné následky mala vláda, prvá, druhá, tretia, štvrtá Roberta Fica, lebo týchto ľudí zo Slovenska vyhnal. Ak nechceme dopadnúť tak, že na konci bude viacej ľudí žiť zo Slovenska v zahraničí, ako na samotnom Slovensku, ak nechceme dopadnúť tak, že tu ani pomaly pohár vody nebude mať kto podať svojim rodičom, alebo starým rodičom, tak sa patrí, aby sme niečo pre to urobili.
Tento návrh zákona, kedy ukazujeme, že Slovenská republika dôveruje 16 a 17-ročným mladým ľuďom a dáva im plné volebné právo v akýchkoľvek voľbách, alebo keďže je to spojená rozprava, v návrhu Progresívneho Slovenska, že im dáva volebné právo v prípade komunálnych volieb, ukazuje cestu, ktorou môžme si získať si dôveru mladých ľudí a nakoniec si pomôcť všetci spoločne, lebo ak dopustíme, aby zo Slovenska sa stal skanzen, kde mladí ľudia ani nebudú chcieť žiť, z ktorého čím skôr budú chcieť zdrhnúť a nechajú tu žiť len teda svojich rodičov a starých rodičov, tak už nám nepomôže nič. Potom môžme znižovať vek aj na 13 rokov ako tu hovoril pán Radačovský, lebo teda jeho vnuk je šikovný už 12-ročný, ale už nám to nepomôže. Už nás tie decká nezachránili. Čiže spravme teraz normálny férový krok, nemusíme sa báť 18 rokov testujú tento experiment pre tých z vás, komu sa to zdá experiment, v Rakúsku a vôbec im to neublížilo. 18 rokov 16-roční, 17-roční v Rakúsku môžu bez problémov voliť v akýchkoľvek voľbách, takže nebojme sa a nebojme sa prejaviť dôveru ľudí, mladých ľudí, ktorých potrebujeme dostať na palubu, ktorým potrebujeme ukázať, že o nich stojíme, ktorých nevyhnutne potrebuje Slovenská republika na to, aby dokázala ako republika, ako vlasť prežiť, keď nechceme zo Slovenska skanzen, podporme tento návrh zákona a naozaj nemáme sa čoho báť a pomôže všetkým nám. Jasné, môžu sa ho báť ľudia, ktorí nemajú čestné úmysly so Slovenskom, ktorí sa boja mladých, vzdelaných ľudí, ktorí sa boja toho ako by títo ľudia vyhodnotili rozkrádanie republiky a že boja sa, že by volili možno proti zločincom a zlodejom, uvidí sa pri tom hlasovaní krásne si nalejeme čistého vína, kto o mladých ľudí stojí a kto mladými ľuďmi pohŕda, ale nevadí mu, ak si jeho babičku za kvetinku na nejakom MDŽ mítingu kúpi, prípadne pridá k tomu aj nejaké priblblé sexistické vtipy. Takže poďme do toho a ukážme mladým ľuďom, že o nich stojíme. Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca, pán poslanec Šípoš? Nie. V rámci prejavenia dobrej vôle, nech sa páči. ... koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú, sú presným opakom toho, o čo by sa aj koalícia, ale však aj opozícia mala snažiť a síce ukázať tým mladým ľuďom, že áno, vy ste síce odišli, ale stále vás považujeme za občanov a občianky našej krajiny, ktorými stále ste a spravíme všetko preto, aby ste sa chceli vrátiť domov. A to znamená aj neobmedzovať vaše právo rozhodnúť sa ako ten domov má vyzerať. A tak asi celkovo by som to zhrnula, že ak už nechceme nejakým spôsobom podporovať v iných oblastiach mladých a robiť tu momentálne súťaž, aj keď tých návrhov je veľa a ja si myslím, že by sme sa konečne už mohli dopracovať aj k tomu, že sa budeme aj o túto vekovú kategóriu mladých ľudí, ktorí skutočne sú napríklad a využijem to, že tu sedí pán poslanec Richter, ale aj pán poslanec Stuška, ktorí teda sú odborníkmi na sociálne veci. A veľmi dobre viete, že práve tá mladá generácia je napríklad najviac ohrozená chudobou, že poďme sa už baviť o mladých ľuďoch, poďme okrem teda toho, že im dáme takéto právo rozhodovať, tak vymýšľajme aj iné riešenia a podporujme ich. My tu máme na tejto schôdzi ďalšie myslím tri návrhy zákonov, ktoré sa týkajú mladých ľudí. Ja o chvíľu odprezentujem jeden týkajúci sa neplatených stáží. A verím, že na tom by sme sa napríklad mohli zhodnúť naprieč tým politickým spektrom, že áno, chceme dať aj tým mladým ľuďom pocítiť, že sú plnohodnotnou súčasťou tejto spoločnosti, že ich vidíme, že ich počujeme, že nám záleží na tom ako sa im na Slovensku žije a že ich či už vy, a hovorím to úprimne, alebo opozícia nechceme z tejto krajiny vyhnať. Pretože tak ako sa hovorí a za mňa je to také trošku prázdne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny. Ale však samozrejme, že sú budúcnosťou, ale zároveň oni žijú tu prítomnosť. A je na nás, aby sme vyslyšali, uposlúchli tie ich apely na to, že chcú žiť v tejto krajine, chcú sa tu cítiť dobre a chcú sa tu mať dobre, žiť dôstojný život. To si myslím, že je niečo na čom záleží rovnako konzervatívcom ako liberálom, sociálnym demokratom, pravičiarom, skrátka asi by nám malo záležať všetkým. Takže ja, ako som hovorila, budem vďačná za vašu podporu v prvom čítaní, či už teda toho nášho návrhu zákona alebo aj toho návrhu zákona z dielne hnutia Slovensko, lebo minimálne by sa tým otvorila diskusia a potom sa presne bavme o tom, že aké podmienky, odkedy, či teda napríklad na tie ďalšie komunálne voľby alebo ešte počkáme a ideme ja neviem upraviť vzdelávací proces alebo čokoľvek, ale otvorme tú diskusiu. Podajme tú pomocnú ruku mladým ľuďom, pretože skutočne si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za prejavenie dobrej vôle, tak aj ja prejavím dobrú vôľu a budem sa snažiť čo najkonštruktívnejšie vystúpiť, ale tak aj doteraz bola tá rozprava, si myslím, pomerne konštruktívna. Ja by som len tak na záver zhrnula, že tu mám dva návrhy. Jeden taký, aby sme sa už nehrali na to, že kto je tu konzervatívnejší a kto progresívnejší, hlavne keď teda sa jedná o hnutie Slovensko a hnutie Progresívne Slovensko, ale nazvem ich, že jeden je realistickejší a jeden komplexnejší. To znamená, že obidva majú svoje výhody. Každopádne cieľom oboch týchto návrhov je zvýšiť účasť vo voľbách, a teda dúfam, že sa zhodneme na tom, že aj zvýšiť demokraciu, pretože čím viac ľudí participuje na tom rozhodnutí, tak o to väčšia je vlastne sila toho rozhodnutia. A ja verím, že na tom sa zhodneme naprieč teda koalíciu aj opozíciou. Naopak čo ma mrzí a spomínal to aj kolega Dubovický je to, že v koalícii sa očividne začína hovoriť o presnom opaku a síce o obmedzení, ale dokonca zákaze voľby zo zahraničia, a tým pádom aj o obmedzení demokracie, lebo o tom ako znížiť tú jej mieru a ja sa tak pýtam sama seba, že o čo iné môže ísť v takomto prípade ako o nejakú vôľu ovplyvniť tie výsledky volieb, pretože niektorým, a to nehovorím, že všetkým v rámci koalície, ale niektorým sa očividne nepáči, že práve tú jeho, alebo ich stranu voliči v zahraničí nevolia, ale ja si myslím, že dať ľuďom právo rozhodnúť, znamená aj skutočne férovú a spravodlivú súťaž, pretože tak ako my sa môžme napr. v Progresívnom Slovensku, čo nám je často vyčítané, že teda neoslovujeme napr. tú staršiu vekovú generáciu, však je to na nás, aby sme sa im prihovárali, aby sme sa zaujímali o ich problémy. Rovnako ako je teda na iných stranách, napr. čo už tú cieľovku majú medzi staršími ľuďmi, aby ponúkli niečo mladým a aby sa o nich zaujímali. To je, to je niečo férové a nepredkladáme tento návrh počas kampane, že by sme tu menili spôsob ako voliť, keď už je rozbehnutá tá súťaž, ale všetci a všetky sa môžme na to pripraviť a ja si myslím, že toto skutočne posilní demokraciu na Slovensku.
Nehovoriac teda o tom, že ja sa tak pýtam, že čo je cieľom obmedzenia, akéhokoľvek obmedzenia volebného práva, ktoré by teda malo byť napr. čo sa týka tých volieb zo zahraničia, takýmto spôsobom znížené, alebo teda obmedzené, pretože opäť by sme sa raz vydali a vo veľa prípadoch sa to tak deje a vy to veľmi dobre viete, úplne opačným smerom ako ide väčšina krajiny, že vo väčšine krajín sa teraz rozprávajú ako zaviesť voľby on line, u nás predpokladám, že to zatiaľ, že nie je témou, ale nikto si to ani neviem predstaviť, že s tou informatizáciou, ktorú momentálne máme na Slovensku, že ako by sme niečo takéto zaviedli a pritom je to bežná súčasť niektorých napr. pobaltských krajín, alebo že iné krajiny, v ktorých doteraz bola obmedzená voľba zo zahraničia, takže práve robia ten opak a snažia sa ju nejakým spôsobom viac neobmedzovať, alebo teda rozšíriť aj na iné typy volieb. A mňa teda mrzí, že namiesto toho, aby sme sa skutočne konštruktívne bavili o tom ako rozširovať tú demokraciu, takže opäť sú tu nejaké návrhy na to ako ju zúžiť a ja verím tomu, že sú to len také populistické výstrely jednej menšej, menšej koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú

=====

Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu a bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Beáty Jurík a Michala Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 832, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 875. Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla.

Ďakujem pekne. Ja vám sľubujem, že toto je dnes už posledný krát čo vystupujem v rozprave. Tento návrh zákona predkladám spoločne s kolegom Trubanom a jedná sa teda o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ako som už avizovala, tak cieľom tohto predkladaného návrhu je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a síce dohody o študentskej stáži. Práve takáto právna úprava by zabezpečila adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž a teda prípravu na výkon budúceho povolania. Mame za to, že každá osoba si za prácu zaslúži aj adekvátnu plácu alebo ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem pekne a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, takže nebude to pani poslankyňa Petrík, áno. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 832. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 875 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto okrem teda navrhovateľky prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pani navrhovateľke. Nech sa páči.