35. schôdza

Vážené dámy, vážení páni. Sme tu pri zákone a je nás tu teda zopár, ktorých nám záleží na tom, aby aj mladá generácia mala prístup k volebnému právu a nielen osemnásťroční, ale aby sa tento vek znížil na šestnásť rokov. A povedzme si, že čo vo väčšine možno dospelých ľudí, starších ľudí tak vnútorne prežívajú pritom, keď sa hovorí, že mladí ľudia majú zobrať zodpovednosť za svoj život a dokonca by mali participovať aj na volebnom práve a dokonca mali by aj voliť. A nielen osemnásťroční ale aj šestnásťroční. Tak moja skúsenosť je taká, že mnoho ľudí nedôveruje ani tým osemnásťročným nieto ešte tým šestnásťročným a pozerajú tak cez prsty, pretože tie staršie generácie vychovávajú tie mladšie a je ťažké niekedy tomu človeku staršiemu si uznať, že tí mladší už majú tých vedomostí dosť. Už majú tých skúseností dosť na to, aby sa vedeli v určitých momentoch aj sami rozhodnúť a je ťažké niekedy akceptovať, že tí mladí sú držitelia budúcnosti aj budúcnosti našej krajiny. A tak ja si pomôžem niektorými a by som povedal, že aj mnohými faktami. V prvom rade by som chcel hovoriť o tom, že ako sa staršie generácie pozerajú na tie mladšie, ako sa pozeráme na tých osemnásť, dvadsaťročných, ako sa pozeráme na tých, ktorí sú ešte mladší ako osemnásťroční. Častokrát staršie generácie hovoria o tom, že sú arogantní, chamtiví, majú radi luxus, nepočúvajú rodičov, mladí si myslia, že vedia viac ako ich učitelia, že už prekonali všetkých a všetko, sú to takí frajeri. Ešte nemajú životnú skúsenosť. Toto sú väčšinou také tie názory starších generácií o mladších, pretože staršie generácie väčšinou majú aj takú láskavú pamäť voči svojej mladosti a radi spomínajú na to, keď oni boli pri sile, keď oni boli mladí, ako to vtedy bolo a že vtedy to bolo inak a inak sme sa museli správať a to títo mladí vôbec nevedia. Tak ja by som vám chcel povedať pár príkladov a pár citátov. Prvý citát. "Svet je obrátený hore nohami. Deti nepočúvajú rodičov, študenti pohŕdajú učiteľmi, mládež si myslí, že vie viac ako všetci pred nimi." Povedal to francúzsky teológ v 12. storočí. Naše deti, ďalší citát. "Naše deti teraz milujú luxus, majú zlé mravy, pohŕdajú autoritou, neúctivo sa správajú k starším." 1. storočie pred našim letopočtom Cicero. "Mládež je vždy v nálade odporovať autorite, miluje hádky, je chamtivá a nemá rešpekt voči starším." 4. storočie pred našim letopočtom Aristoteles. "Mladosť nepočúva. Každý mladý muž si myslí, že je múdrejší než jeho učiteľ." Egyptský text, ktorý je starý viac ako 4 000 rokov. Týmto som vám chcel ukázať, že častokrát, to čo si starší myslia o mladej generácii, o mladých ľuďoch, o tom, ako sa nedokážu rozhodovať, ako sú arogantní, ako nepočúvajú autority, tak toto prežívame ako ľudstvo už tisíce rokov. Každá jedna generácia, ktorá je o niečo staršia, má o niečo viac skúseností, trochu pohŕda tou mladšou a myslí si o nich, že nie sú dostatočne vyvinutí. Dajme tomu i mozgovo a preto sa pozrime aj na názory odborníkov. Pretože tými častými, ako som teraz hovoril, argumentmi je, že chýba skúsenosť. Že vedomosti možno z tej školy už nejaké majú, ale tá skúsenosť im chýba alebo majú väčšiu náchylnosť na manipuláciu. Tak vám poviem, že odborníci a výskumníci, však je ich mnoho, odcitujem, dajme tomu, dvoch. Profesor Jan Eichhorn z Edinburghskej univerzity hovorí, že šestnásťroční sú plne schopní politicky rozmýšľať. Dôležitejšie je, ako ich spoločnosť podporí v ich zapojení. Alebo profesor Markus Wagner z Viedenskej univerzity, ktorý hovorí, že neexistuje empirický dôkaz, že by šestnásťroční ľudia robili horšie rozhodnutia ako dospelí voliči. To názor odborníkov. Poďme sa pozrieť, aký majú vyvinutý šestnásťroční ľudia svoj mozog, akú majú kognitívnu zrelosť. Treba povedať, že psychologický výskum napríklad Šternberk z roku 2009 ukazuje, že kognitívna kapacita potrebná na racionálne rozhodovanie v takom pokojnom prostredí je u šestnásťročných už plne vyvinutá a je podobná ako u dospelých. Rozdiely medzi mladistvými a dospelými sa prejavujú skôr v takých tých rýchlych neočakávaných emocionálnych impulzívnych situáciách, ale nie v pokojnom rozhodovaní. Čiže šestnásťroční majú naozaj už vyvinutý mozog na to, aby v tej pokojnej situácii vo voličskej miestnosti dokázali urobiť kvalifikované rozhodnutie. To hovoria psychológovia, ktorí sa tým zaoberajú. Rozhodnutia mladých sú premyslené a v podstate stabilné. V Rakúsku, ako som hovoril, profesor Wagner a spol. v 2012 zistili, že rozhodnutia šestnásť a sedemnásťročných boli rovnako stabilné a politicky konzistentné ako rozhodnutia dospelých voličov. Navyše si mladí voliči šestnásť a sedemnásťroční viedli lepšie ako osemnásť až dvadsaťroční čo sa týka informovanosti a motivácie. Zníženie veku na šestnásť rokov proste tých ľudí motivovalo, aby sa viac zaujímali o spoločenský život a aby urobili lepšie a informované rozhodnutie a dokonca im aj rástla politická gramotnosť. Však samozrejme, pretože aj politici sa potom prihovárajú tým šestnásťročným a oni musia viac vyhodnocovať. Dokonca efekt občianskeho vzdelávania, že šestnásťroční sú stále naplno zapojení do školského systému, komunikujú na občianskej náuke, so spolužiakmi, so svojimi rodinnými príslušníkmi sú častokrát viac podkutí argumentmi a rôznym názorovým spektrom ako starší ľudia, ktorí často žijú sami a často sú manipulovaní mnohými politikmi, ktorí využívajú ich samotu a odkázanosť na štát. To hovorí to a štúdia psychológov ako sú teda pripravení a ako je pripravený ich mozog, ako sú vyvinutí šestnásťroční. Čiže povedali sme si premisy, ako ľudia vnímajú mladých ľudí, a že ich odsudzujú, a že sa to deje tisíce rokov a nie je to žiadna novinka a tie ďalšie generácie budú hovoriť o tých mladších, že to je už úplná generácia a mali by sa chovať inak, lebo za nás to teda bolo iné a bola väčšia úcta a nebola taká arogancia. Čiže to je mýtus. Ďalší mýtus je, že nemajú vyvinutý mozog. Teraz som to povedal. Mnoho štúdií hovorí, že sú vyvinutí na to, aby urobili kvalifikované rozhodnutia. Tak si povedzme, že keď teda toto všetko zoberieme v úvahu a pristúpili by sme k zníženiu veku na šestnásť rokov pre ľudí, aby išli voliť, aké sú skúsenosti z krajín, ktoré to naozaj urobili. Štúdia z Rakúska ukázala, že šestnásť a sedemnásťroční voliči mali vyššiu účasť ako osemnásť a dvadsaťroční prvovoliči. Tento fenomén známy ako efekt prvého hlasovania naznačuje, že mladí, keď dostanú príležitosť, sa jej chopia a chopia sa jej rýchlo a viac a dokonca ten výskum ukázal to, že nie je až taký úplný rozdiel v zastúpení politických strán medzi voličmi, ktorí sú takto mladí. Tiež tie výskumy ukázali, že tie informované rozhodnutia, ktoré robili mladí šestnásť a sedemnásťroční voliči boli porovnateľné s dospelými voličmi, a že ich volebné rozhodnutia reálne odrážali ich hodnoty, ktoré tým mladým normálnym spôsobom informovane sa rozhodli žiť, prežívať, že to neboli zmanipulované bábky, ktorým niekto povedal, ako majú voliť. Že tí mladí to naozaj uchopili, a keď tí mladí prežívajú reálne dopady súčasnej vlády a každej vlády, ale to je súčasť, že zobrali daňový bonus na dieťa, že vidia, že tí rodičia majú menej peňazí, že potrebujú sa zapojiť do toho pracovného života, že mnohí z nich pracujú na tých brigádach, podieľajú sa na tom daňovom systéme, že aj odvádzajú tie dane, keď zarobia, tak si myslím, že by mali právo aj rozhodovať o tej budúcnosti a niektorí z nich tú budúcnosť svoju už nejakým spôsobom nasmerovali. Šestnásťroční už urobili rozhodnutie, kde budú študovať, ako budú študovať na strednej škole napríklad. Už rozmýšľajú o tom, kam pôjdu na vysokú školu alebo či budú rozvíjať svoje remeslo. Oni rozhodujú o tom, v ktorej krajine chcú žiť a ako sa bude uberať ich budúcnosť. Všetky štúdie a nedokončím ich ani, hovoria, že šestnásť a sedemnásťroční jasne uspeli vo voľbách s tým, že majú na to kapacitu, majú na to vedomosť, vedia to rozhodnutie urobiť, nie sú nikým dotláčaní, práveže ho vedia urobiť lepšie ako mnoho dospelých, ktorí sú manipulovaní tým, že im vláda zvýši dôchodky a podobne. Čiže hovorím vám, verme mladej generácii, pretože oni sú budúcnosť našej krajiny a oni budú určovať budúcnosť Slovenska, verme im a dajme im možnosť, aby mohli ovplyvňovať voľby a toho kto tu vládne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, toto čo ste povedali, je to veľmi diskutabilné ohľadom toho, že či máme voliť od šestnástich v komunálnej politike, vo veľkej politike, ale ja sa pýtam, prečo ste nepriniesli tento zákon v roku 2020 - 23? Mali ste ústavnú väčšinu, dokonca ste mali aj v koalícii pána poslanca Valášika za Progresívne Slovensko. Prečo to prinášate až teraz? Nie je to náhodou taký populizmus? Ďakujem.

Pán poslanec, ak ste si nevšimli, tak medzi rokmi 2020 - 2023 boli najväčšie krízy, ktoré sme na Slovensku mali a potreboval sa s tým krajina vysporiadať a makali sme na nich a to boli nie inakšie krízy ako máte vy teraz a ľudia to nepocítili, pretože mali dostatok všetkého čo potrebovali a to im vy teraz beriete. To je prvá vec. Áno, keď sa dostaneme znovu do vlády, tak to urobíme. Budú mať šestnásťroční volebné právo, pretože nie všetko prijmete počas jedného volebného obdobia a o tom by ste možno vedeli rozprávať v SMER-e, pretože ste mali jednofarebnú vládu od roku 2012 do roku 2016 a čo ste vtedy urobili pre krajinu? Absolútne nič. Kde je tá diaľnica, ktorá mala byť postavaná v roku 2010? A vy mi idete rozprávať, do Košíc z Bratislavy, a v mi idete rozprávať, že čo my sme urobili a neurobili medzi rokmi 2020 - 2023. My sme urobili 357 opatrení pre ľudí, ktorí boli prospešné. Navyšovali sme im peniaze, dostávali plné peňaženky aj áno od štátu dôchodcovia mali historicky navýšené, rodiny mali historicky navýšené, učitelia, lekári mali historicky navýšené platy, zdravotné sestry. Toto sme urobili. Vy ste všetkým dali nulu, všetko im beriete a vy sa mňa idete pýtať, čo my sme urobili v roku 2020 - 2023 a prečo sme nedali volebné právo šestnásťročným. Prichádzame s tým teraz, poďte sa s tým stotožniť, povedzte všetkým šestnásť, sedemnásťročným, že im neveríte, že podľa vás sú, ja neviem, nie schopní voliť a poďme mi povedať, že čo, tak poďte za to hlasovať, pán poslanec, poďte mi alebo váš argument, že prečo ste to neprijali vtedy a vtedy, tak ja sa vás spýtam, keď bola jednofarebná vláda, prečo ste nepomohli Slovensku a pomohli ste iba sebe a svojim kamošom, čo teraz počúvame všetky tie kauzy ako išli eurofondy do tých víl, ktoré sú za veľkými plotmi, ako sa tu rozkrádalo. Doteraz sa to všetko objavuje a kto všetko je obvinený v tých kauzách, pán poslanec. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak poďme naspäť ku zákonu, ktorý sme predložili. Na úvod mi dovoľte poďakovať sa predkladateľom, lebo ja považujem tento zákon či už bude schválený v prvom čítaní a budem veľmi rád, keby koalícia posunula tento zákon do druhého čítania, aby sme mohli bližšie sa o ňom porozprávať, ale teraz budem rozprávať o dôvodoch prečo práve si myslím, že tento zákon je dôležitý. Veľa, veľa negatívnych reakcií dostávam s tým, že či sa ma pýtajú ľudia, že či vôbec tí šestnásť, sedemnásťroční sú zrelí, či majú dostatočné kritické myslenie na to, či školstvo je na to pripravené, aby títo šestnásť a sedemnásťroční obyvatelia alebo obyvateľky mohli voliť v najbližších komunálnych voľbách. Ako to už dneska bolo niekoľkokrát povedané, neexistuje jeden jediný právny alebo iný dôvod, prečo by nemohli a prečo by nemali voliť. Ja ako poslanec aj mesta Prešov som sa stretával či už s obyvateľmi, ale takisto aj s deťmi, ktorí nám dávali nápady, že čo by si predstavovali mať napríklad na tých sídliskách, aké by boli pre nich benefity. Lebo práve tá komunálna politika je tá politika, ktorá je najbližšia k tým ľuďom a tu sa nemusíme o ničom inom baviť, lebo týka sa to takisto ako sa to týka starých ľudí, týka sa to nás, týka sa to takisto detí, lebo práve tie deti vedia čo najlepšie potrebujú a čo najlepšie chcú. Niekedy aj my povedzme starší už zabúdame na tie potreby tých detí a práve preto v tej komunálnej politike ak by boli určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež. Ale opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou ...
=====

určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež a opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou rozprával aj príbeh zo strednej školy, kedy môj riaditeľ nás učil k tej občianskej zodpovednosti a on bol jeden z mála učiteľov, ktorý rozprávali o politike otvorene, rozprával sa s nami, koho by sme vtedy v roku 2003 - 2004 volili, ako vnímajú vstup Slovenska do Európskej únie, a to boli také prvé dôležité momenty ako nás, ktorí sme mali vtedy 16, 17, 18 rokov, kedy sme si budovali nejakým spôsobom, alebo sme si profilovali tú politiku tak ako potrebujeme, tak ako sme ju chceli a samozrejme aj vnímam, že za niekoľko rokov prišlo k takému, by som povedal, k takej facke, že tá účasť vo voľbách je stále nižšia a nižšia s výnimkou niektorých volieb, ktoré, ktoré boli. Ale tu by som opäť chcel zdôrazniť, školstvo, takisto v tomto prípade zohráva veľmi dôležitú úlohu, lebo nie je to o tom, že iba hodíme, alebo zakrúžkujeme danú osobu, je to o tom, aby sme my tie deti, tú mládež naučili k tomu kritickému mysleniu, lebo je veľmi dôležité pracovať s názormi, ktoré sú veľmi dôležité pre ich vývoj. Je veľmi dôležité pracovať s tým, aby sa stali prvovoličmi, lebo ten prvovoličský efekt, ktorý ukázal sa napr. v Rakúsku, bol ten, že ten samozrejme, môžem súhlasiť s pánom poslancom Jakabom, kedy hovorili, že bola tam až 80-percentná účasť, ale potom v najbližších voľbách ukázalo sa, že už 20 % týchto ľudí neprišlo voliť. A to je presne to, že mali by sme sa aj poučiť z toho, čo sa udialo v susednom Rakúsku, kde opäť treba pracovať s mládežou. To znamená, že všetko sa odvíja od školstva. A čo sa týka nejakej kvality, alebo toho dlhodobého zvyšovania účasti, to je práve to, kde tá mládež dostáva nejakým spôsobom aj tú prax, aby sa častejšie a aktívnejšie zúčastňovali týchto volieb, lebo pracovanie na tom, ako by mala vyzerať naša komunita, alebo pracovanie na tom ako by malo vyzerať naše mesto, obec, kraj, alebo aj štát je veľmi dôležité pre našu budúcnosť.
Lebo budete asi všetci so mnou súhlasiť, že asi vnímame všetci veľmi negatívne, že vyše 30 % mladých ľudí odchádza zo Slovenska, nie je to jednorázový efekt, ale je to pravidelný efekt, je to ročný efekt. Takže vnímam tento zákon ako záujem o politiku pre mladých, aby mladí zvýšili tento záujem. Dovoľte trošku mimo, mimo tému, viete, ja veľmi vnímam negatívne aj vyjadrenie pána Danka a vládnej SNS, že namiesto toho, aby sme aj určitým spôsobom učili tých mladých, ale ich vyjadrenie, že aby sme zastavili tú voľbu aj zo zahraničia, kde ako som povedal, 30 % ľudí, 30 % mladých ľudí odišlo a my im chceme zobrať tú možnosť voliť, sa mi zdá absolútne protiústavné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým za rozpravu. Priznám sa, že čakal som, že možno tak polhodinka, trvalo nám to trošku, trošku viac, ale chvalabohu, lebo na druhej strane bavili sme sa o tom, že či si Slovenská republika bude vážiť názor približne 100 tis. mladých ľudí, alebo naďalej budeme na nich kašľať, a tak ako som aj, či už v úvodnom slove aj potom v rozprave hovoril, v situácii, v akej sa Slovenská republika nachádza, kedy nás čaká najhoršia demografická kríza, pred ktorou, alebo priepasť, pred ktorou stojíme, lebo tie deti si už nedovezieme ani v obchode si ich nevieme kúpiť, ani to nepredávajú ako nejakú instantnú kašu, ktorú zalejete a zrazu ich máte. Tie deti, ktoré sa nám za tých 35 rokov nenarodili, nám budú nasledujúce desaťročia mimoriadne chýbať. O to viac by sme si mali vážiť mladých ľudí, aby nám zo Slovenska nezdrhli. O to viac by sme mali pre nich vytvoriť krajinu, na ktorú budú hrdí, za ktorú sa nebudú musieť hanbiť niekde v zahraničí, alebo na dovolenke, lebo zrazu im tam na dovolenke niekto povie, že aha, to vy máte toho premiéra, čo sa chodí zaliečať vrahovi Putinovi na Červené námestie? Vy máte tú hanbu vo vedení parlamentu, ktorý je obžalovaný Gašpar, možno ani meno nebudú vedieť, ktorý je obžalovaný z toho, že vydal Policajný zbor mafii. Keď nechceme, aby toto deti vlastne sa museli takto hanbiť za Slovensko, aby sa k nemu priznali, tak im vytvorme zo Slovenska štát, v ktorom budú chcieť zostať. Kde si nebudú hľadať cestičky ako čím skôr zo Slovenska odísť niekde, či už na štúdium, potom za prácou, alebo, že kde budú nahovárať svojich rodičov, že aby spoločne išli žiť niekam prečo, lebo tu sa žiť dať nebude.
My sme dnes mali aj tlačovú konferenciu, kde sme ukazovali de facto, že akí ľudia zo Slovenska odišli a ako to politicky cítia, leto to je krásne vidieť, že kto po prvé, vyhnal ľudí zo Slovenska a čo si tí ľudia myslia o Slovensku. Veď dnes zverejňovali, nevenovala sa veľká pozornosť po voľbách 2023, že aká bola skladba vlastne voličov v posledných voľbách zo zahraničia. Predstavte si, že 46 tis. ľudí zo zahraničia volilo súčasné opozičné strany. Podľa mňa by ste si viacerí tipli, že dobre, tak tie koaličné, tých 42, 3, 7 tisíc. Súčasné koaličné strany volilo 7 tis. ľudí a súčasné opozičné strany 46 tis. ľudí zo zahraničia. Inak povedané, ľudia v zahraničí, ktorí volia hlboko pohŕdajú vládou, ktorá nám vládne. Pohŕdajú ňou preto, lebo tá vláda, ktorá tu 15 rokov pod rukami Roberta Fica vládne, týchto ľudí zo Slovenska vyhnala. Prečo oni by mali posielať hlas na Slovensko človeku, kvôli, ktorému zo Slovenska odišli. Tam je krásny dôkaz toho ako zhubné následky mala vláda, prvá, druhá, tretia, štvrtá Roberta Fica, lebo týchto ľudí zo Slovenska vyhnal. Ak nechceme dopadnúť tak, že na konci bude viacej ľudí žiť zo Slovenska v zahraničí, ako na samotnom Slovensku, ak nechceme dopadnúť tak, že tu ani pomaly pohár vody nebude mať kto podať svojim rodičom, alebo starým rodičom, tak sa patrí, aby sme niečo pre to urobili.
Tento návrh zákona, kedy ukazujeme, že Slovenská republika dôveruje 16 a 17-ročným mladým ľuďom a dáva im plné volebné právo v akýchkoľvek voľbách, alebo keďže je to spojená rozprava, v návrhu Progresívneho Slovenska, že im dáva volebné právo v prípade komunálnych volieb, ukazuje cestu, ktorou môžme si získať si dôveru mladých ľudí a nakoniec si pomôcť všetci spoločne, lebo ak dopustíme, aby zo Slovenska sa stal skanzen, kde mladí ľudia ani nebudú chcieť žiť, z ktorého čím skôr budú chcieť zdrhnúť a nechajú tu žiť len teda svojich rodičov a starých rodičov, tak už nám nepomôže nič. Potom môžme znižovať vek aj na 13 rokov ako tu hovoril pán Radačovský, lebo teda jeho vnuk je šikovný už 12-ročný, ale už nám to nepomôže. Už nás tie decká nezachránili. Čiže spravme teraz normálny férový krok, nemusíme sa báť 18 rokov testujú tento experiment pre tých z vás, komu sa to zdá experiment, v Rakúsku a vôbec im to neublížilo. 18 rokov 16-roční, 17-roční v Rakúsku môžu bez problémov voliť v akýchkoľvek voľbách, takže nebojme sa a nebojme sa prejaviť dôveru ľudí, mladých ľudí, ktorých potrebujeme dostať na palubu, ktorým potrebujeme ukázať, že o nich stojíme, ktorých nevyhnutne potrebuje Slovenská republika na to, aby dokázala ako republika, ako vlasť prežiť, keď nechceme zo Slovenska skanzen, podporme tento návrh zákona a naozaj nemáme sa čoho báť a pomôže všetkým nám. Jasné, môžu sa ho báť ľudia, ktorí nemajú čestné úmysly so Slovenskom, ktorí sa boja mladých, vzdelaných ľudí, ktorí sa boja toho ako by títo ľudia vyhodnotili rozkrádanie republiky a že boja sa, že by volili možno proti zločincom a zlodejom, uvidí sa pri tom hlasovaní krásne si nalejeme čistého vína, kto o mladých ľudí stojí a kto mladými ľuďmi pohŕda, ale nevadí mu, ak si jeho babičku za kvetinku na nejakom MDŽ mítingu kúpi, prípadne pridá k tomu aj nejaké priblblé sexistické vtipy. Takže poďme do toho a ukážme mladým ľuďom, že o nich stojíme. Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca, pán poslanec Šípoš? Nie. V rámci prejavenia dobrej vôle, nech sa páči. ... koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú, sú presným opakom toho, o čo by sa aj koalícia, ale však aj opozícia mala snažiť a síce ukázať tým mladým ľuďom, že áno, vy ste síce odišli, ale stále vás považujeme za občanov a občianky našej krajiny, ktorými stále ste a spravíme všetko preto, aby ste sa chceli vrátiť domov. A to znamená aj neobmedzovať vaše právo rozhodnúť sa ako ten domov má vyzerať. A tak asi celkovo by som to zhrnula, že ak už nechceme nejakým spôsobom podporovať v iných oblastiach mladých a robiť tu momentálne súťaž, aj keď tých návrhov je veľa a ja si myslím, že by sme sa konečne už mohli dopracovať aj k tomu, že sa budeme aj o túto vekovú kategóriu mladých ľudí, ktorí skutočne sú napríklad a využijem to, že tu sedí pán poslanec Richter, ale aj pán poslanec Stuška, ktorí teda sú odborníkmi na sociálne veci. A veľmi dobre viete, že práve tá mladá generácia je napríklad najviac ohrozená chudobou, že poďme sa už baviť o mladých ľuďoch, poďme okrem teda toho, že im dáme takéto právo rozhodovať, tak vymýšľajme aj iné riešenia a podporujme ich. My tu máme na tejto schôdzi ďalšie myslím tri návrhy zákonov, ktoré sa týkajú mladých ľudí. Ja o chvíľu odprezentujem jeden týkajúci sa neplatených stáží. A verím, že na tom by sme sa napríklad mohli zhodnúť naprieč tým politickým spektrom, že áno, chceme dať aj tým mladým ľuďom pocítiť, že sú plnohodnotnou súčasťou tejto spoločnosti, že ich vidíme, že ich počujeme, že nám záleží na tom ako sa im na Slovensku žije a že ich či už vy, a hovorím to úprimne, alebo opozícia nechceme z tejto krajiny vyhnať. Pretože tak ako sa hovorí a za mňa je to také trošku prázdne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny. Ale však samozrejme, že sú budúcnosťou, ale zároveň oni žijú tu prítomnosť. A je na nás, aby sme vyslyšali, uposlúchli tie ich apely na to, že chcú žiť v tejto krajine, chcú sa tu cítiť dobre a chcú sa tu mať dobre, žiť dôstojný život. To si myslím, že je niečo na čom záleží rovnako konzervatívcom ako liberálom, sociálnym demokratom, pravičiarom, skrátka asi by nám malo záležať všetkým. Takže ja, ako som hovorila, budem vďačná za vašu podporu v prvom čítaní, či už teda toho nášho návrhu zákona alebo aj toho návrhu zákona z dielne hnutia Slovensko, lebo minimálne by sa tým otvorila diskusia a potom sa presne bavme o tom, že aké podmienky, odkedy, či teda napríklad na tie ďalšie komunálne voľby alebo ešte počkáme a ideme ja neviem upraviť vzdelávací proces alebo čokoľvek, ale otvorme tú diskusiu. Podajme tú pomocnú ruku mladým ľuďom, pretože skutočne si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za prejavenie dobrej vôle, tak aj ja prejavím dobrú vôľu a budem sa snažiť čo najkonštruktívnejšie vystúpiť, ale tak aj doteraz bola tá rozprava, si myslím, pomerne konštruktívna. Ja by som len tak na záver zhrnula, že tu mám dva návrhy. Jeden taký, aby sme sa už nehrali na to, že kto je tu konzervatívnejší a kto progresívnejší, hlavne keď teda sa jedná o hnutie Slovensko a hnutie Progresívne Slovensko, ale nazvem ich, že jeden je realistickejší a jeden komplexnejší. To znamená, že obidva majú svoje výhody. Každopádne cieľom oboch týchto návrhov je zvýšiť účasť vo voľbách, a teda dúfam, že sa zhodneme na tom, že aj zvýšiť demokraciu, pretože čím viac ľudí participuje na tom rozhodnutí, tak o to väčšia je vlastne sila toho rozhodnutia. A ja verím, že na tom sa zhodneme naprieč teda koalíciu aj opozíciou. Naopak čo ma mrzí a spomínal to aj kolega Dubovický je to, že v koalícii sa očividne začína hovoriť o presnom opaku a síce o obmedzení, ale dokonca zákaze voľby zo zahraničia, a tým pádom aj o obmedzení demokracie, lebo o tom ako znížiť tú jej mieru a ja sa tak pýtam sama seba, že o čo iné môže ísť v takomto prípade ako o nejakú vôľu ovplyvniť tie výsledky volieb, pretože niektorým, a to nehovorím, že všetkým v rámci koalície, ale niektorým sa očividne nepáči, že práve tú jeho, alebo ich stranu voliči v zahraničí nevolia, ale ja si myslím, že dať ľuďom právo rozhodnúť, znamená aj skutočne férovú a spravodlivú súťaž, pretože tak ako my sa môžme napr. v Progresívnom Slovensku, čo nám je často vyčítané, že teda neoslovujeme napr. tú staršiu vekovú generáciu, však je to na nás, aby sme sa im prihovárali, aby sme sa zaujímali o ich problémy. Rovnako ako je teda na iných stranách, napr. čo už tú cieľovku majú medzi staršími ľuďmi, aby ponúkli niečo mladým a aby sa o nich zaujímali. To je, to je niečo férové a nepredkladáme tento návrh počas kampane, že by sme tu menili spôsob ako voliť, keď už je rozbehnutá tá súťaž, ale všetci a všetky sa môžme na to pripraviť a ja si myslím, že toto skutočne posilní demokraciu na Slovensku.
Nehovoriac teda o tom, že ja sa tak pýtam, že čo je cieľom obmedzenia, akéhokoľvek obmedzenia volebného práva, ktoré by teda malo byť napr. čo sa týka tých volieb zo zahraničia, takýmto spôsobom znížené, alebo teda obmedzené, pretože opäť by sme sa raz vydali a vo veľa prípadoch sa to tak deje a vy to veľmi dobre viete, úplne opačným smerom ako ide väčšina krajiny, že vo väčšine krajín sa teraz rozprávajú ako zaviesť voľby on line, u nás predpokladám, že to zatiaľ, že nie je témou, ale nikto si to ani neviem predstaviť, že s tou informatizáciou, ktorú momentálne máme na Slovensku, že ako by sme niečo takéto zaviedli a pritom je to bežná súčasť niektorých napr. pobaltských krajín, alebo že iné krajiny, v ktorých doteraz bola obmedzená voľba zo zahraničia, takže práve robia ten opak a snažia sa ju nejakým spôsobom viac neobmedzovať, alebo teda rozšíriť aj na iné typy volieb. A mňa teda mrzí, že namiesto toho, aby sme sa skutočne konštruktívne bavili o tom ako rozširovať tú demokraciu, takže opäť sú tu nejaké návrhy na to ako ju zúžiť a ja verím tomu, že sú to len také populistické výstrely jednej menšej, menšej koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú

=====

Ďakujem pekne. Ja vám sľubujem, že toto je dnes už posledný krát čo vystupujem v rozprave. Tento návrh zákona predkladám spoločne s kolegom Trubanom a jedná sa teda o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ako som už avizovala, tak cieľom tohto predkladaného návrhu je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a síce dohody o študentskej stáži. Práve takáto právna úprava by zabezpečila adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž a teda prípravu na výkon budúceho povolania. Mame za to, že každá osoba si za prácu zaslúži aj adekvátnu plácu alebo ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem pekne a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 832. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 875 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.