35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno, súčasná vláda buduje tučný štát. Ale viete, aký je to tučný štát? S tučnými kontami vládnych predstaviteľov, ktorí sa vozia na chudých a chudobných deťoch, na chudých a chudobných zamestnancoch, na chudých a chudobných dôchodcoch, ktorým všetko berú, zadlžujú ich nenormálne, že to nesplatia ani ich vnúčatá a nakoniec si myslia, že keď im vyžerú špajzu a potom im hodia kôrku z chleba, tak ich ešte budú velebiť a budú ich tu znova voliť. Ja vám hovorím, že nebudú, pretože celé Slovensko vidí, ako ich ožobračujete, sebe doprajete, ale vám doživotné renty a dvojnásobné platy nesmrdia, vám tie kšefty nesmrdia, vám tie zákazky desaťmiliónové a stámiliónové nesmrdia. Vám nesmrdí to, ako sa obohacujete a ako počúvame každý jeden deň, kto všetko si postavil vilu za obrovským plotom, na ktorú sa chudobné deti, zamestnanci, dôchodci môžu pozerať akurát tak spoza plota. Toto je vláda SMER-u, HLAS-u a SNS, ktorí nič neušetrili, aj keď sľúbili, nenormálne zadlžujú Slovensko, nemajú hanby sa postaviť a stále sa vyhovárať na predchádzajúce vlády, pritom neznížili dlh Slovenska ani o jedno euro. Práve naopak, historicky ho navyšujú a dokonca s takými úrokmi, že to bude smrtonostná pasca pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ich ďalšie generácie, ktoré to nedokážu splatiť po týchto ľuďoch, ktorí si myslia, že ich opijú rožkom, ale ľudia vedia, aj, pán minister, čo robíte, ako na nich dopúšťate všetky tie dane, odvody zvýšené, ako im beriete, ako im chcete vykradnúť II. pilier, oni to všetko vidia. Oni cítia, aká je dražoba a že ste s tým nič neurobili, iba sa vyhovárate a porušili ste všetky sľuby. Oni to vidia a ja vám garantujem, že v ďalších voľbách vám to spočítajú, pretože vy neviete riadiť Slovenskú republiku. (Potlesk.)

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko za klub KDH.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo.
Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho musím to skrátiť, musím sa prispôsobiť tomuto režimu, nemôžem sa úplne plnohodnotne vyjadriť k štátnemu záverečnému účtu, takže to celé, opakujem znovu, skrátim, ale takto to tu chodí, dúfajme teda, že nás aspoň počúvajú a pozerajú ľudia, tí, ktorí si to dokážu zapnúť v priamom televíznom prenose.
Takže k štátnemu záverečnému účtu. Veľmi, veľmi stručne. Vychádzajme z toho, že vláda v programovom vyhlásení hovorila o tom, že bude šetriť na, bude, bude spravovať verejné financie tak, aby sa schodok štátneho, teda rozpočtu verejných financií každý rok znižoval o pol percentuálneho bodu. Ak by to tak bolo, tak by sme sa zhruba dostali na tie tri percentá v závere funkčného obdobia tejto vlády. Už sa nedostaneme. Je to jasné, že sa nedostaneme, napokon rezignovala aj vláda. To znamená, tento cieľ, tento cieľ je preč.
Druhý bod. Vláda nehospodárila vlani lepšie ako vlády v roku 2023. Hospodárili horšie o 500 miliónov eur. To znamená, konsolidácia, aká konsolidácia? Môžeme povedať, že veľmi mizerná konsolidácia, ak to tak vôbec môžeme nazvať.
Hospodársky rast. Plánovaný hospodársky rast 2,7 %, skutočnosť 2,1 %. To znamená, nižší hospodársky rast a to, čo tu už hovorili aj predrečníci, prvý kvartál tohto roku mizerný rast pod jedným percentom, je to, je to rekord za posledné dva roky. To znamená, nevyvíja sa to vôbec dobre.
Dlhová služba nám rastie. Viac narástla minulý rok, ako ráta rozpočet, o vyše 100 miliónov eur. Dlh, aj o tom už tu mnohí hovorili, dlh vlani stúpol o takmer 9 miliárd eur. Koľko sme tu počúvali, že čo zdedila táto vláda od predchodkýň? Koľkých 23, už na 24 sa to vyšplhalo, 24 miliárd eur spravili predchádzajúce vlády. Nehovorí sa, že koľko si napožičiavali do zásoby, o tom sa nehovorí skoro nič. Ale teraz tu počujeme od ministra financií, že keď sa vlani, keď si vlani do zásoby požičalo Slovensko jednu miliardu eur, je to v poriadku. Ale v skutočnosti ten dlh vzrástol o takmer 9 miliárd eur. Aby to bolo jasné ľuďom, keby sa to rozpočítalo na hlavu, je to 1 620 eur na jedného obyvateľa, každého, dieťa, dôchodca a tak ďalej. Ak by títo ľudia teoreticky zarábali všetci priemernú mzdu, tak jednu priemernú mzdu by museli obetovať naši ľudia, aby pokryli ten dlh, o ktorý to vyskočilo v minulom roku. O 13 % vlani vzrástol dlh v číslach, teraz nehovorím o percentách HDP, o číslach.
Čo sa týka hospodárenia vlády a celej, celej verejnej správy. Vlani boli výdavky vyššie o vyše o 2,2 miliardy eur oproti roku 2023. V časoch, keď štát potrebuje ozdraviť verejné financie, ktoré sú ozaj v kritickom stave, my zvyšujeme výdavky takýmto tempom. A keď sa pozriem len na konanie samej vlády, tak tam vidím, že vláda s, vláda oproti roku 2023, myslím teraz štátny rozpočet, zvýšila svoje výdavky na mzdy o 220 miliónov eur. Čo je ešte horšie, bol tu nejaký rozpočet, ako, ako sa majú, akým tempom majú rásť výdavky, ale ten rozpočet prekročila vláda o vyše 100 miliónov eur. Spomeňme si na záver roka 2023, keď tu minister financií predstavoval prvý konsolidačný balík a hovoril, že na prevádzke štátu ušetrí vláda 70,9 miliónov eur, ak si dobre pamätám, bolo to okolo 70 miliónov. Keď som sa štátneho tajomníka ministerstva financií na finančnom výbore opýtal, viete mi dokázať, že vláda ušetrila na tých prevádzkových nákladoch tých 70 miliónov eur? No, ja to, niekde to tam je, ja vám to vyhľadám a potom vám to pošlem. Nič som nedostal. Nevieme to ani vyčísliť. My nevieme ani vyhodnotiť ten prvý konsolidačný balík, vlastne či bol úspešný, či sa podarilo dosiahnuť tie ciele, ciele, ktoré boli stanovené. Nevieme o tom, nevieme o tom nič. Ja by som čakal, že s predložením štátneho záverečného účtu budeme mať aj vyúčtovanie vlastne toho samého konsolidačného balíka.
Tovary a služby. Skutočne nechcem ísť do podrobností, na to nemám ani čas, ale poviem iba toľko, že tovary a služby medziročne klesli, medziročne klesli o 872 miliónov eur. Ale viete, čo je zaujímavé? Keď si pozriete rok 2023 a rok 2024, rozpočet, teda skutočnosť ´23 a rozpočet ´24 a urobíte si to ušetrenie, tak sa dostanete na výdavky v roku 2023. Vláda v podstate na tovaroch a službách minula toľko, koľko v roku 2023. Čo to znamená? Znamená to zhruba toľko, že mohla oveľa viac ušetriť. Mohla oveľa viac ušetriť, to znamená, že aká vata tam bola. A to sa týka aj zamestnancov. Vláda si nadhodnotila počet zamestnancov a potom hovorí, že na nich šetrí. Nie, v reáli oproti, oproti rozpočtu, ktorý sme, ktorý sme tu mali koncom minulého roka, predminulého roka, tak v skutočnosti minula na mzdy o 100 miliónov eur viac.
Eurofondy, eurofondy je úplne špeciálna kategória. Čerpáme ich, čerpáme ich strašne, ja poviem len číslo. Ku koncu apríla sme čerpali z programového obdobia 2021 – ´27 vo výške 985 miliónov eur, je to zverejnené na stránke ministerstva financií. Sedem percent. Dámy a páni, 7 % sme minulý rok, teda ku koncu apríla využili z eurofondov z takmer 13-miliardového balíka. A to máme na tento rok naplánované v tom rozpočte, že takmer 3,5 miliardy eur pôjde z eurofondov a pôjde, pôjde z plánu obnovy. Tieto peniaze zachraňujú rozpočet, tieto peniaze. Keď si prečítate správy ratingových agentúr, každá jedna to spomína. Ak Slovensko má, má, má, ak Slovensko si má zachovať rating, dajme tomu, tak jednoducho musí vyčerpať tento rok tie peniaze. A ja hovorím, v akom stave sme dnes. Aké to je obrovské riziko.
Musím ministerstvo financií pochváliť za jednu vec, však to prezentoval aj štátny tajomník, že ministerstvo financií na sebe minulý rok šetrilo. Skutočne ak by išli ostatné rezorty podľa ministerstva financií, ja tu mám aj to číslo, čerpanie bolo oproti rozpočtu necelých 96 %. Štyri percentá ušetrili. Lenže, lenže ministerstvo financií, no neviem, akú má silnú páku na ostatné rezorty, ale ministerstvo financií nedokázalo zabezpečiť, alebo vláda nedokázala zabezpečiť, aby šetrili iné rezorty. A ja poviem čísla, len pár čísel. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja +27 % oproti rozpočtu. Slovenská informačná služba: 21%. Národný bezpečnostný úrad: 18 % oproti rozpočtu navyše. Kancelária prezidenta: 21 %. Slovenská informačná... 25 %. Slovenská informačná služba: 21 %. To je všetko oproti rozpočtu. Keď som sa pýtal štátneho tajomníka na finančnom výbore, prosím vás pekne, viete mi povedať, že prečo tam vzrástli tie výdavky? No to by sme sa museli na to podrobne pozrieť a tak ďalej, pošlem vám odpoveď. Nedostal som ju. Jednoducho to, tam sú tie prekročenia, o ktorých som hovoril.
A teraz veľmi krátko, že v akom stave sú vlastne dnes ľudia na Slovensku, už to tu kolegovia niektorí spomínali, poviem len pár čísel. Inflácia posledná, marcová inflácia 3,9 %, tá úplne posledná aprílová, odhad je 4,1 % a dovolím si povedať, že tam ešte nie je, nie je ešte zahrnutá tá transakčná daň, pretože tá transakčná daň sa prenesie do cien. A hovorím, a keď hovorím o budúcom roku, tak končíme so stropovaním cien energií, to znamená, my zažijeme ďalší inflačný šok na začiatku budúceho roka. Sme na tom, sme na tom tuším po Estónsku druhí najhorší v Európskej únii, čo sa týka inflácie.
Úroky, úroky na hypotékach. Piate miesto v Európskej únii, a čo je najhoršie, pokles tých úrokových sadzieb, ako ich vidíme v iných štátoch, tak u nás je miernejší. To znamená, tie úroky nebudú veľmi klesať a budeme na tom zle. Štvrté miesto, čo sa týka výšky úrokov na spotrebných úveroch. A to za posledných 10-15 rokov sa Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké.
Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané. Cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z okolitých štátov, ak neberieme do úvahy Ukrajinu. Ale čisté príjmy ľudí, čisté príjmy ľudí, v tom sme, v tomto ukazovateli sme úplne na chvoste vyšehradskej štvorky. To znamená, cena práce vysoká, reálne príjmy, čisté, ľudí nízke.
Chudoba. V chudobe sme na postupe, zo štátov V4 sme na prvom mieste. A keď poviem posledný údaj, tak ten je tiež známy, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, sme, sme úplne, úplne na chvoste, z celej Európskej únie sme na 24. mieste, čo znamená 75 % priemeru úrovne Európskej únie a takto stagnujeme v podstate od roku 2012.
A poviem, poviem na záver tohto, toho dosahu na ľudí, čo je podľa mňa dosť dôležitý ukazovateľ, existuje taký index, ktorý meria šťastie ľudí, a v tom indexe, čo sa týka šťastia ľudí, sme za Českom, za Poľskom a pred nami v podstate je, teda sme na treťom mieste, pred nami sú v tom šťastí obyvateľov Česi, Poliaci a len Maďari sú za nami. Čo s tým? My, samozrejme, sme nesedeli so založenými rukami a už vlani v septembri sme navrhli konsolidačné opatrenia, ako by to zhruba malo vyzerať na návrh KDH. Žiaľ, tieto, tieto, tieto naše návrhy neboli vypočuté a tak dnes musíme konštatovať a čo dokazuje štátny záverečný účet, že jednoducho táto vláda nešetrí na sebe, neznižuje výdavky na sebe, ale stále hľadá nové formy nových daní, nových poplatkov, nového zaťaženia obyvateľov a takisto aj firiem a zamestnávateľov. Aj preto, aj preto ten hospodársky vývoj na Slovensku vôbec nie je dobrý, a aj preto nás čaká ďalší konsolidačný balík, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov, uvidíme, aký bude. Ja len poviem, že ak by vláda šetrila minulý rok na sebe, tak ten konsolidačný balík, ktorý chystá ministerstvo financií, by bol určite iný, ako ho, ako vyzerá, pretože tie čísla sa tam rôznia od, ja neviem, jeden a pol miliardy po dve miliardy eur, koľko by mal stáť konsolidačný balík v budúcom roku.
A posledná, úplne posledná vec, ktorú poviem, lebo mi času už veľa neostáva a bežím na tú tlačovku, je, aby sme povzbudili ekonomické aktivity na Slovensku. Je to podľa mňa úplne rozhodujúce. A v tomto smere jedno z opatrení, ktoré by tomu mimoriadne prospelo, je, by bolo zrušenie transakčnej dane, úplné zrušenie transakčnej dane a povzbudenie investícií. Skutočne Slovensko musí zachytiť vietor v tých investíciách, ktoré sa týkajú napríklad, napríklad aj umelej inteligencie. Ja vám poviem posledný príklad, a to je, že Európska komisia uvažuje s podporou vo výške 20 miliárd eur na päť veľkých giga-fabrík, ktoré budú v podstate výpočtovými strediskami, ktoré budú pracovať s umelou inteligenciou. Česi sa idú roztrhať, aby takýto závod dostali na svoje územie, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že potrebujú investície. Zatiaľ neviem zo slovenskej strany o nejakých väčších aktivitách. Dvadsať miliárd eur je na to určených. To je len spolufinancovanie, by sa dalo povedať, z Európskej únie. Samozrejmé, že musí prísť investor. Ale toto by malo Slovensko, toto by malo Slovensko sa snažiť, aby získalo takéto investície. Výhodou takýchto investícií nie je len to, že sem prichádzajú, ale sú to investície, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s vyššími mzdami pre ľudí, aby sme sa odpútali z tých posledných priečok v celej Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Čaučík.

Ďakujem pekne, pán kolega Hajko, za tvoje vysvedčenie smerom ku hospodáreniu našej vlády a pristavím sa len pri jednej veci, ktorú si povedal, že vláda nehospodárila, nehospodárila lepšie v roku 2024 ako v predchádzajúcich rokoch, ale horšie o 500 miliónov eur. Taktiež dlh vzrástol.
Ja hovorím to aj v tom kontexte, že je nám trápne, keď ideme do diskusií s koaličnými kolegami a neustále počúvame vyhováranie sa na predchádzajúce vlády Matoviča, Hegera, Ódora, Matoviča, Hegera, Ódora, dookola, dookola.
Chcem vás poprosiť, pán minister, keď ste tu, nevyhovárajte sa už na vlády Matoviča, Hegera, Ódora. Buďte féroví, povedzte ľuďom pravdu, nevyhovárajte sa na minulé vlády. No je to štýl pána ministra Takáča, je to trápne. Hovorte o tom, čo robíte, ako vládnete vy a nevyhovárajte sa na vašich predchodcov. A v tomto kontexte tiež vnímam, že je trápne, keď jeden z koaličných lídrov chce transakčnú daň nazvať Matovičovou daňou. Názov pre túto daň je už zadaný, je to vaša daň, pán minister, Kamenického transakčná daň. Vy ste s ňou prišli, tak si stojte za tým a riešte ju, ak si myslíte, že je dobrá, z nášho pohľadu nie je dobrá a vyzývame vás, aby ste ju zrušili.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Jozef, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ja sa budem venovať len jednej veci, však viacej sa, samozrejme, nedá stihnúť. Presne si spomínal úroky na hypotékach. No, bohužiaľ, neklesajú a ani klesať nebudú, pretože sú, samozrejme, spojené s financovaním štátu a funguje to tak, že náklady financovania štátneho dlhu sú vždy takou tou referenciou, akoby pre banky najbezpečnejšou investíciou a potom hypotéky sú vždy o niečo, o niečo vyššie úroky. No takže keď vláda vlastne robí to, čo robí, že nás stále viacej zadlžuje, stále viac míňa a tým pádom rastie riziková prirážka a tým pádom vlastne je drahší dlh, ho tak, bohužiaľ, vlastne potom aj tie hypotéky, hypotéky sú drahšie, no a na jednej strane vláda hovorí, že áno, že pomáha s hypotékami. No nepomáha ani priamo, lebo ten systém funguje minimálne, skôr by som povedal, že nefunguje, najlacnejšie by ho bolo zrušiť, ale hlavne opačne, realita je tá, že vláda práve naopak zdražuje ľuďom hypotéky, pretože robí naše verejné financie jednoducho takýmito drahými a potom následne na to jednoducho sú aj tie hypotéky vyššie a trpí každý jeden človek, ktorý si tú hypotéku berie.
Ďakujem.

Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ja som v prvom rade rád, že je tu, je tu diskusia. Síce je to skôr opozičný monológ, lebo mám taký pocit, že z koalície ešte nikto vystúpil, ale teda buďme radi aspoň za to, že tu aspoň zaznievajú a ja verím, že možno v rozprave vystúpi pán minister a keď už aj nie v rozprave, tak aspoň v záverečnom slove, kde teda aspoň povie svoj názor, keď už teda jeho kolegovia nepovedia. No ale dobre. Každopádne je to fakt tak dôležitá vec, že je dôležité, že tu o tom diskutujeme a debatujeme.
No ja budem v podstate akoby pokračovať v mojom vystúpení a dovolil by som si teda pokračovať zasa Sociálnou poisťovňou a zasa si dovolím, a teda vlastne, aby som to ešte raz uviedol, hovorím vlastne to, že aký je teda rozdiel medzi tým, čo vláda hovorí, resp. robí, a čo teda sa dočítame a aká je tá realita, ktorá v tom záverečnom účte je. Takže keď si prečítame, zasa budem čítať: "Sociálna poisťovňa dosiahla ESA prebytok vo výške 316, skoro 317 miliónov eur, oproti rozpočtu je o 177, po zaokrúhlení, miliónov vyšší". No táto veta znie úplne pekne, ale čítam ďalej: "Najvýznamnejší pozitívny vplyv", hej, na Sociálnu poisťovňu "mal predovšetkým prijatý transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 2 miliardy 720 miliónov", hej, "ktorý bol v porovnaní s rozpočtom o 1 miliardu 120 miliónov vyšší, ako sa predpokladalo, ktorý súvisel so zvýšenými výdavkami niektorých druhov poistenia, najmä výdavkov na dôchodkové dávky." No. Čo sa nám tam hovorí?
Jednoducho povedané, na výplaty dôchodkov chýbalo a teda muselo byť zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne v roku 2024 doplnených cca 2 750 miliónov. Ešte raz, dve a trištvrte miliardy, hej? To je inak na každého jedného občana, malého, veľkého, dospelého, dieťa, 500 euro. Alebo ešte inak. Aby bolo možné vyplatiť teda každému dôchodcovi trinásť dôchodkov, museli byť do Sociálnej poisťovne doložené financie pokrývajúce ten trinásty, ten dvanásty a časť jedenásteho dôchodku, hej? A ja sa pýtam, ako dlho bude štát schopný sanovať takéto obrovské nerovnováhy, hej? To, to je proste veľký-veľký problém.
Dlh verejnej správy, lebo to s tým súvisí. Keďže všetko, čo teda sa dopĺňa, tak si požičiavame, takže maastrichtský hrubý dlh, ten veľmi často ho používa pán minister, teda dosiahol k 31. 12. 2024 hodnotu 77 miliárd 648 miliónov eur, čo predstavuje teda 59,3 % hrubého domáceho produktu, v pomere k hrubému domácemu produktu medziročne vzrástol o 3,7 percentuálneho bodu, teda, kolegovia, počúvajte, prosím, o 8,7 miliardy eur. Za jeden jediný rok, hej? To ste tu, tu rozpráva a rozpráva minister financií, že znižuje dlhy, resp. že znižuje tempo zadlžovania. No práve naopak, hej?
Keby som teraz použil také to prepočítanie, ako používa pán minister, že teda bývalá vláda vyrobila 24 miliárd hrubého dlhu, nie je to málo, hej, ja sa toho nejdem zastávať, je to veľa, tak keby som to, toto zobral, že jeden rok krát štyri, tak táto vláda vyrobí 35 miliárd za štyri roky. Proste to zadlžovanie jednoducho je ďaleko rýchlejšie, skutočne. To je, to je proste, toto je, toto je kľúčové, toto by malo znieť, toto sa nedá, nedá dlho vydržať. A nielen preto, že budú drahé hypotéky, ako som pred chvíľou hovoril, ako mi pani kolegyňa Vaľová povedala, že som zase rozprával, ale preto, že jednoducho my nebudeme schopní za prvé platiť tie náklady na dlh, za druhé ho splácať a za tretie nám jedného dňa nebude chcieť nikto požičať, alebo tak draho, že to proste už nebude možné. To je, bohužiaľ, tá realita, ktorá tu je a ukazuje to aj, aj záverečný účet. No a takto sa fakt krajina neriadi.
Pán minister, minule som čítal váš status, že ako Gréci trpeli počas krízy, no ale, bohužiaľ, akože presne k tomuto vediete Slovensko. Vyháňate investorov, zničili ste konkurencieschopnosť Slovenska a čo je najhoršie, ale to teda teraz nefrflem pánovi ministrovi, na to sú tu iní, proste vyháňate investorov a desíte ich ešte aj politikou na všetky štyri svetové strany, ale teda hlavne tým, že zabúdate na tú najdôležitejšiu, na západ, ale hovorím, to nefrflem ministrovi financií, hej, ale skôr jeho, jeho kolegom.
To je, to je zásadné. Deväťdesiat percent investícií chodí na Slovensko z krajín Európskej únie. Keď k tomu pridám ešte aj Veľkú Britániu a USA, tak je to cez 95 %, hej? Osemdesiat percent nášho vývozu ide do krajín EÚ. Ak k tomu zasa pridám Britániu a USA, tak je to takmer 90. Proste to je tá svetová strana, ktorej sa úplne prirodzene musíme, musíme venovať najviac.
No. Čas letí. No a ďalšia vec, že ako sa proste táto krajina nedá riadiť. Neviem, kolegovia, ruky hore, kto si všimol, že včera sa inak v tom školskom zákone novelizovala ešte aj transakčná daň, hej? Sa, vyradili sa cirkevné školy. Dobre, aj to je malý plus, akože že teda je trošku menej zla, ale ešte raz, ani minister to nevedel, ani minister nevedel, sám tu ten zákon obhajoval namiesto, namiesto pána Druckera, ani on nevedel o tom a proste neni s tým okej, že takéto niečo prešlo. Včera sa v tom zákone o ospravedlnenkách zmenilo dvadsať rôznych zákonov v priebehu koľkých? Ani nieže 24 hodín, to bolo možno 12 hodín, hej? Do takéhoto režimu, do takýchto absurdností sa to dostalo, že, chudák, minister, ktorý zaskakoval za kolegu Druckera, ani nevedel, že mu tam proste vložili novelu transakčnej dane. Proste nefrflem, tá samotná novela je dobrá, lebo ju v nejakom momente ruší, ale jednoducho proste takto, takto sa to nedá, takto sa to jednoducho nedá proste, a tie problémy sú tam teda, že sa zákony menia ad hoc v horizonte hodín, hej, fakt sa tam zmenilo dvadsať zákonov v tom jednom skrátenom.
Ešte raz to zopakujem, deje sa to (povedané so smiechom) aj bez vedomia ministra, možno aj proti vôli, ale však to, to musí minister povedať, ale nikto normálne, však jak je nás tu 150, ja som presvedčený, že 140 ľudí nevedelo, že aj taká, aj takáto novela tam bola. No a, ale zasa to ešte ukazuje ten širší problém. Najprv sa vymyslí absolútna škodlivá hlúposť, transakčná daň, hej, a potom sa teda viac alebo menej pokútne ix-krát opravuje, hej, stojí to čas a ďalšie peniaze a energiu ľudí z ministerstva financií, ktorí mohli robiť niečo zmysluplné. A, a jednoducho, proste ukazuje to, že, že aká je tá bezradnosť vládnutia. Hej? Ja, ja záverom teda verím, že, že po vyskúšaní všetkých zlých, horších a najhorších riešení proste koalícia jedného dňa fakt príde na jediné správne a rozumné riešenie, ktoré zruší transakčnú daň. Zruší. To je jediné správne riešenie.
Pán minister hovorí, že alebo vôbec, koalícia buduje, hovorí, že buduje sociálny štát. Veď aj my sme Sloboda a Solidarita. Aj ja chcem, aby proste sa, aby dôchodcovia dôstojne žili, aby, aby rodiny si mohli dovoliť deti, aby tie deti mali dobré školy a fajn zdravotnú starostlivosť. Ale jednoducho sociálny štát sa nedá budovať zdieraním a vyháňaním tvorcov hodnôt. Akože jednoducho, fakt sa kolegovia jedného dňa blížite ku bodu, keď už nebudete mať z čoho rozdávať, a jednoducho proste nebude tu mať, kto by tie hodnoty, čo chcete rozdať, vytvoril, hej? A proste nebude ten sociálny štát.
Viete, tu sa pomaličky už hľadá vonkajší nepriateľ, kto môže za problémy Slovenska, hej, teraz sa to našlo pomaly, že Európska únia za to môže. No ale ja sa pýtam, ako za to môže Európska únia, že naše platy proste nerastú, hej? Že nás predbehlo Poľsko, ja neviem Slovinsko, Chorvátsko, dneska už aj Rumunsko a pomaly, pomaly Bulharsko. Veď a tí nie sú v Európskej únii? Tak, tak akože tá Európska únia môže za to, že všade rastú platy, všade sa, sa tie krajiny zlepšujú, ide im hospodárstvo, len na Slovensku nie. Akože fakt sa musíme proste vrátiť dole, pozrieť proste tvrdé fakty. Fakt sa pozrieť na ten záverečný účet. Veľa vecí je tam objasnených, potom proste pozrieť sa na toto a začať robiť tak, aby sme sa do toho Grécka nedostali, lebo inak, dnes už Grécko je perfektne fungujúce a, a jednoducho majú dokonca rozpočtové prebytky. Proste ale my sa blížime k tomu starému Grécku. Ale veď ten problém je ten, že keď sa budeme takto správať k Európskej únii, ako sa správate, tak jednoducho potom už nebude toho, kto nás zachráni. Lebo jedine táto vláda vie, keď je nejaký problém, povodne, slintačka a krívačka, čokoľvek, tak tam sa obrátite na tú správnu stranu, však eurofondy, však Únia zaplatí, Únia doplatí, čo ja viem čo. Tam to viete. Len aby sa potom tá Únia obrátila na nás, keď, keď budeme visieť proste nad bankrotovou priepasťou, hej? Toto si treba, kolegovia, celé uvedomiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická, pani poslankyňa Vaľová.