35. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega, za tie slová, ktoré ste tu povedali. Ja by som k tomu mala dve veci. Jedna vec je tá, že tieto útoky sú kontinuálne. Nejedná sa len o tie dva útoky, ktoré budú v tomto uznesení, respektíve sú napísané v tomto uznesení. Dnešná správa hovorí, že Kyjev zažil v noci najväčší útok dronov, Rusi do nich dali hlavice so šrapnelmi. Máme tu každý deň nové a nové civilné obete a ja som veľmi, no v podstate asi nie som prekvapená, že tu nemáme nikoho z koalície, takmer nikoho, pretože tieto slová sa asi nepočúvajú ľahko, keď nám nebudú chcieť zahlasovať za toto uznesenie. A ja som napríklad prekvapená aj z rečí predsedu parlamentu, vás, pán Raši, že ste povedali na Dukle alebo v Bardejove, neviem, kde to presne bolo, že žijeme v dobe, keď sa spochybňujú historické fakty.
Ja by som teda nadviazala na to, že nemáme tu len nedostatok konsenzu pokiaľ ide o zahraničnopolitickú situáciu, ale aj nedostatok konsenzu alebo chýbajúci konsenzus pokiaľ ide o históriu. Pretože ja som presvedčená, že pani profesorka Šlampová by sa asi obracala v hrobe, keby vás počula hovoriť o tom, že sa spochybňujú dnes historické fakty a tým ste narážali na historické fakty, ktoré sú nám jasné mnoho a mnoho rokov, že kto je agresor a kto je obeť, kto bol agresor a kto bol obeť v druhej svetovej vojne. A my naozaj z pohľadu opozície neskresľujeme nič. Áno, chodili sme spoločne na rovnaké gymnázium, takže presne viem hodnoty našej profesorky dejepisu a myslím si, že by nebola z toho nadšená, z tých vašich rečí. Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie na moje vystúpenie a áno, nielen zahraničnopolitický, ale aj zásadný vnútropolitický aj historický konsenzus sa nám tu spochybňuje, aj keď ten historický konsenzus tu vlastne nikdy neexistoval, pretože aj na politickej scéne vždycky boli prítomné sily, ktoré inklinovali či už k fašistickému slovenskému štátu počas druhej svetovej vojny, alebo viac či menej otvorene ku komunistickému režimu spred novembra ´89. A opäť nie je náhoda, že tie politické sily, ktoré mali jednu alebo druhú extrémistickú totalitnú inklináciu, ktoré sa odvolávali na odlišné tradície, ktoré sa stretli napríklad v Slovenskom národnom povstaní, tak dnes si už rozumejú, rozumejú si a zhodujú sa aj v tom spochybňovaní zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, aj v príklone k Putinovmu Rusku a aj v sympatiách k autoritárskym, diktátorským režimom typu Rusko alebo Čína, alebo Vietnam, alebo Uzbekistan.
A áno, historické fakty by sme spochybňovať nemali, v tom úplne súhlasím. Napríklad historickým faktom je, že druhá svetová vojna nezačala až v júni 1941, ale začala v septembri, teda v Európe v septembri 1939 a že popri nacistickom Nemecku a fašistickom Slovensku, ktoré napadli Poľsko, tým agresorom bolo o dva týždne neskôr aj Stalinovo komunistické Rusko, respektíve Sovietsky zväz.

vymazať 74.
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené dámy a páni, predkladám do druhého čítania návrh zákona o turistických trasách. Jednou vetou pripomeniem, turistické trasy na Slovensku sú spolu s Českou republikou svetovým unikátom. Máme ucelenú sieť týchto trás v dĺžke 30-tisíc km. I preto je značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Prepáčte, že som zadychčaný, lebo som bežal a nie po vyznačenej turistickej trase. Nuž ale toto všetko máme dnes bez akejkoľvek právnej úpravy a právnej ochrany. Neexistencia jednotného právneho rámca pre turistické trasy a značenie na Slovensku je problém, ktorý chceme týmto návrhom zákona riešiť, pretože tento nedostatok, neexistencia tohto právneho rámca vedie k rôznym problémom, ako je nedostatočná ochrana turistických trás, nedostatočná ochrana vlastníckych práv majiteľov pozemkov lesných a lúčnych, dezorientácia turistov a ďalšie aplikačné problémy. Prijatím zákona bude na Slovensku existovať jednotný právny rámec pre turistické trasy a značenie, ktorý zabezpečí lepšiu ochranu a údržbu. Všetky turistické trasy budú evidované v štátnom registri, čo umožní jednoduchší prístup k informáciám pre verejnosť a naozaj efektívnu prehľadnú správu trás. Cieľom má byť tiež zvýšenie bezpečnosti turistov vďaka jasne definovaným pravidlám a tiež aj ochrana pri porušovaní majetku, životného prostredia, vlastníckych práv aj sankciami. Takto sa dosiahne zosúladenie záujmov vlastníkov pozemkov, turistov, turistických organizácií, samospráv a štátu. Toľkoto k úvodnému slovu.
Pán predseda, do rozpravy sa ako navrhovateľ hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú informáciu výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uzniesla uznesením z 3. decembra 2024 pod číslom 708 prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruchu a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote s týmito stanoviskami:
Ústavnoprávny výbor to prerokoval 30. januára 2025 a neprijal uznesenie. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh zákona 19. marca 2025 a neprijal uznesenie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh 25. marca a uzniesli sa uznesením č. 105 odporučiť návrh zákona schváliť. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 192 z 20. marca 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. tejto informácie.
Pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ma určila za spoločného spravodajcu, a teda vyzvala ma, aby som teda vás informoval o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Dámy a páni, najskôr by som vám chcel všetkým tu prítomným, aj tým poslancom a poslankyniam, ktorí tu nie sú, poďakovať za mimoriadny okamih, kedy sme v prvom čítaní tento návrh schválili, návrh tohto zákona, všetkými hlasmi tu prítomných poslancov. Veľmi si to vážim a bola to ukážka toho, že vieme ponad politiku, ponad volebné obdobie pozrieť na to, čo je v celoštátnom záujme všetkých ľudí. A teraz o čo ide trošku podrobnejšie v tomto návrhu zákona a kam sme sa medzitým prvým čítaním k dnešnému dňu posunuli. Tak veľmi stručne.
Základom návrhu zákona je vybudovanie registra turistických trás. Keď sme rokovali o tomto návrhu zákona s pánom predchádzajúcim ministrom cestovného ruchu a športu, pánom ministrom Keketim, tak bol veľmi otvorený v tom rokovaní a priznal, že tento zákon potrebuje ministerstvo cestovného ruchu a športu, pretože predsa roky poskytuje dotácie na značkovanie, na údržbu turistických trás. A priznal, že si nemôže byť istý žiaden minister, teraz už ministerstvo cestovného ruchu a športu, či tá dotácia na základe žiadateľa, ktorým môže byť samospráva, OCR-ko, KCR-ko, turistický klub, či je nie náhodou opakovane na tú istú trasu, za aké obdobie, či niektorá iná trasa, naopak, nie je zanedbaná, pretože sa tam pravidelne nerobí preznačkovanie, údržba a kontrola a tak ďalej. Prečo? Pretože žiaden človek, žiadne ministerstvo bez registra turistických trás takéhoto informačného systému nemôže mať v týchto veciach poriadok. Preto povedal, že tento zákon potrebujú.
No a rokovali sme, samozrejme, aj so súčasným vedením ministerstva cestovného ruchu a športu. Nádejame sa teda, že získame podporu pre tento návrhu. Okrem registra turistických trás zákonom upravujeme kompetencie, povinnosti, pravidlá užívania a správy turistických trás, lebo opakujem, toto dedičstvo, kultúrne nehmotné dedičstvo UNESCO je bez akejkoľvek právnej ochrany a úpravy. To znamená, je to na spontánne stretnutia záujmov turistov, turistických klubov, vlastníkov, ochranárov, lesohospodárov a tak ďalej. A vieme, ako to v praxi dopadá.
Chceme týmto návrhom zákona harmonizovať záujmy vlastníkov lesov a pozemkov, turistov a turistických cykloklubov, samospráv štátu, životného prostredia. To nie je len prázdne slovo, že chceme harmonizovať, urobili sme si povinné koliečko niekoľkokrát rokovaní so zástupcami týchto zúčastnených strán. Tri roky sa venujem tomuto návrhu zákona a či už to bolo rokovanie so súkromnými vlastníkmi, urbariátmi, alebo so samosprávami, došli sme k zhode, či s turistickými klubmi, že toto je vin, vin, vin úprava, ktorá naozaj harmonizuje ich záujmy.
Preto vám predkladám tento návrh v druhom čítaní, návrh zákona s nádejou, že podobne ako v prvom čítaní, nájdeme zhodu a máte, samozrejme, všetci možnosť do toho ešte v rámci druhého čítania vstúpiť svojimi návrhmi, či v rozprave, či pozmeňujúcimi návrhmi. Čo sme pre to urobili, aby sme teda získali vašu podporu? Okrem teda už rokovania s dotknutými stranami sme veľmi poctivo vyhodnotili medzirezortné pripomienkovacie konanie. Zaoberali sme sa všetkými pripomienkami odboru legislatívy a aproximácie práva. V obidvoch prípadoch sme obdržali relatívne malé množstvo pripomienok, iba 31 zásadných pripomienok z MPK a iba niekoľko najmä legislatívno-technických pripomienok z OLAP-u, pričom ani jedna nebola v časti C. Nechcem, aby sme pôsobili prehnane sebavedomo, ale naozaj bolo tých pripomienok menej, ako to je niekedy pri vládnych návrhoch zákona. Je to dané tým, že tento návrh zákona sa pripravoval kedysi na rezorte, kde som bol minister, ešte predo mnou za môjho predchodcu. Potom na ňom pracovala skupina poslancov z SaS a teraz už, ako som povedal, tretí rok sa venujem tejto veci ja a tým časom a úsilím boli jednotlivé ustanovenia zákona vyprecizované.
No, vysporiadali sme sa so všetkými týmito pripomienkami spôsobom, ktorý vám budem aj konkretizovať, preto sme podali vo výboroch, kde bolo po prvom čítaní určené na prejednanie tento zákon, sme prerokovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý mal 30 bodov. V tomto pozmeňujúcom návrhu sme zrešpektovali pripomienky ústredných orgánov štátnej správy a legislatívno-technické pripomienky OLAP-u. Poviem vám niekoľko konkrétnych príkladov, ako sme to urobili, čo presne sme upravili.
Napríklad výsledkom rokovania so zástupcami vlastníkov pozemkov a turistov, cykloturistov bola úprava v zákone, ktorá vedie k tomu, aby sa osoby, ktoré sa pohybujú po týchto trasách, po cudzích pozemkoch, zdržali neoprávnených zásahov do vlastníckych alebo užívacích práv k pozemku, cez ktorý vedie turistická trasa. Na základe pripomienky ministerstva vnútra, ktorú sme akceptovali, sme zabezpečili osadenie technických pomôcok, a zároveň zabezpečili aj ich pravidelnú kontrolu a bezpečnosť ustanovením zákona.
Na základe návrhu na pozmeňujúci návrh, ktorý bol opäť výsledkom rokovania so zástupcami vlastníkov, sme znovu posilnili ochranu vlastníckych práv a užívateľských práv k pozemku, cez ktoré vedie turistická trasa. Toto sme urobili na viacerých miestach, všade tam, kde sa o právach, kde sa v zákone hovorí o procesoch, odstraňovaní neoprávnených zásahov a pod. alebo rozhodovaní o nich. Na základe legislatívno-technických pripomienok ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie sme upravili paragraf, ktorý hovorí o informačnom systéme verejnej správy, ktorým tento register turistických trás má byť. Doplnili sme na základe pripomienky Ministerstva obrany Slovenskej republiky odkaz na zákon o vojenských obvodoch s tým, že sme zrešpektovali právo ministerstva obrany vylúčiť takúto turistickú trasu z vojenských území.
Upresnili sme rozsah údajov o turistickom registri na základe pripomienky Štatistického úradu Slovenskej republiky. Na základe pripomienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sme posilnili relevanciu názoru horskej služby pri zriaďovaní a správe turistických trás vo vysokohorských oblastiach.
Na základe pripomienok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ministerstva obrany sme upravili sledovanie stavu turistického značenia a hlásenia jeho poškodenia, alebo iné nedostatky zodpovednej právnickej osobe, alebo ministerstvu. Taktiež sme upravili paragrafy, ktoré hovoria o dodržiavaní tohto zákona, o možnosti ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky podľa tohto zákona za podmienok ustanovených osobitým predpisom.
Tiež sme akceptovali pripomienku ministerstva vnútra a zástupcov vlastníkov pozemkov, ktorá rozširuje okruh priestupkov na ďalšie situácie v praxi, o ktorých hovorili práve vlastníci pozemkov a ktoré sme konzultovali potom so zástupcami ministerstva vnútra a obrany.
No a takto by som mohol pokračovať, možno ešte jedna, a tú som už spomínal, že sme plne akceptovali pripomienku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá úplne dáva právo ministerstvu obrany vylučovať z práva voľného prechodu po turistickej trase, ktorá by išla cez pozemky, ktoré vlastní ministerstvo obrany.

78-2
A potom to boli legislatívno-technické úpravy, ktoré boli vyvolané pripomienkami OLAP-u. Výsledkom tejto práce potom bolo jednomyseľné schválenie v dvoch relevantných výboroch, výborov Národnej rady, ktoré vlastne mali prerokovať tento návrh zákona. Jednomyseľne boli prijaté všetkými prítomnými hlasmi poslancov z koalície aj opozície tieto pozmeňujúce návrhy vo finančnom výbore a pôdohospodárskom výbore. Je mi ľúto, že to nebolo v gestorskom školskom výbore, kde nikto síce nebol proti, ale poslanci koalície sa pri hlasovaní zdržali. No a aby to nevyzeralo iba ako taká selanka, že sme sa všetci na všetkom zhodli a všetko sme zakceptovali, tak chcem otvorene a úprimne poukázať aj na niektoré pripomienky, ktoré sme nemohli akceptovať a vysvetliť, prečo sme tak nemohli urobiť. Bola to napríklad pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, ktoré hovoria o nedostatočnej kvantifikácii alebo podloženie argumentov na kvantifikáciu výdavkov na kompenzácie pre neštátnych vlastníkov. Nuž túto kompetenciu sme nechali plne v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu a ma zaujala táto pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, pretože v doložke ku tomuto návrhu zákona, ktoré sme urobili v rozsahu, akoby to bol vládny návrh zákona, a nielen poslanecký, formálne, tak sme uviedli navrhovaný mechanizmus nápočtu kompenzačného príspevku pre súkromných vlastníkov lesov a podobných pozemkov a tiež pre samosprávy.
Jedine z tejto kompenzácie boli vylúčené, bol vylúčený štátny vlastník, lebo to nemá logiku, aby zo štátneho rozpočtu do štátneho rozpočtu boli zbytočnou administratívou teda prenášané malé peniaze. O čo teda ide? Pracovali sme so vzorcom, ktorý počíta s týmito tridsaťtisíc kilometrami trasy, zjednodušene sme uvažovali o jednom metri šírky, čím nám vyšla suma, ktorú sme opreli o priemernú cenu nájmu lesných pozemkov, ktorá na Slovensku je 35 až 95 eur na hektár a rok. Priemerná suma je 65 eur na hektár a rok, s ktorou sme počítali pri lesných pozemkoch s tým, že v zákone navrhujeme toto ako minimálny kompenzačný príspevok. Je v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu, ako upraví výšku tohto príspevku rozhodnutím ministra.
Ďalšia pripomienka, ktorej sme nevedeli vyhovieť alebo sme sa rozhodli nevyhovieť, bola z ministerstva financií, kde opäť ministerstvo financií namieta, že sme nekvantifikovali výdavky na vytvorenie štátneho registra turistických trás, ktorý má byť novým informačným systémom verejnej správy. A pri tomto momente sa chcem pristaviť, lebo je to principiálna vec, ktorá dokonca prekračuje rámec tohto návrhu zákona. Nuž, každý z vás, ktorý tu podľa mňa v tejto chvíli sedí, aj väčšina obyvateľov Slovenska, niekedy v živote videla turistickú mapu s vyznačenými turistickými trasami. V mobiloch máme Google Maps a mnohé aplikácie, ktoré vám dovoľujú ukázať topografické mapy, turistické mapy s vyznačenými turistickými trasami. Slovenský kartografický ústav vydáva atlasy a mapy s turistickými mapami, s mapami turistických trás. Ďalej, na Slovensku máme zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, zákon 3/2010. Tento zákon je transpozíciou európskej smernice INSPIRE a toto je jedna zo silných point. Čo hovorí táto transpozícia alebo táto európska smernica, čo hovorí ten zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie? Hovorí, že keď boli za peniaze daňových poplatníkov zhromaždené nejaké dáta, tak musia byť v anonymizovanej podobe sprístupnené na Národnom geoportáli. A toto existuje, pretože na Národnom geoportáli máte vrstvu turistické trasy. Tá vrstva tam nie je namaľovaná neviem kým, ale vychádza z Datasetu, ktorý je inými slovami registrom týchto trás. A pripomínam, že dobrovoľnícke združenie turistov Turistický klub Slovenska a slovenských cykloturistov majú desiatky rokov zmapované všetky trasy, ich načasovanie, čo sa týka údržby, umiestnenie smerovníkov, prvkov, náučných tabúľ a podobne. Toto všetko existuje. Stačí, aby ministerstvo cestovného ruchu a športu si z Národného geoportálu, ktorého metadáta, ktorého jednoducho dataset, čiže register, je na vládnom claude, na Govnete. Nemusíme investovať ďalšie peniaze pre nejakú zákazku, pre niekoho, kto vytvorí nejakú paralelnú štruktúru k tomu, čo už existuje, s čím ale treba začať pracovať z dôvodov, ktoré som popísal predtým.
Takže keď dokážu mať vlastný register dobrovoľníci, ktorí sa nám o tento svetový unikát starajú desaťročia a o ktorých stále snáď spoliehame, že budú cez víkendy a svoje dovolenky teda opravovať poškodené značenie, likvidovať staré neplatné cesty, obnovovať nové a toto všetko podľa STN-normy, ktorú máme iba my a v Českej republike prijatú. To znamená, že to robia športoví špecialisti presne v súlade so zákonom o športe, ktorý bol prijatý. A presne v súlade teda so školeniami, ktoré práve títo značkári robia. Nerobí sa to halabala, ale robia to dobrovoľníci. Je načase, aby keď im dávame dotácie, tak v zmysle naozaj efektívneho hospodárenia v štátnej správe sme vedeli, kam tie peniaze idú, v akom rozsahu a aká je táto sieť.
Kto iný by to mal spravovať, tento register, ako ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Ešte je tu jedna pre mňa prekvapujúca pripomienka z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie, kde nás žiadali doplniť analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ťažko sa mi verilo tomu, že je treba analýzu vplyvov na zvýšenie informatizácie spoločnosti, keď sa bavíme o stave, že nemáme register turistických trás, nemáme pod ministerstvom cestovného ruchu a športu tento informačný systém verejnej správy a ak prijmeme tento zákon, tak ho budeme mať. Koľko pečiatok znalcov potrebujete a akú analýzu by sme si mali zaplatiť, že je lepšie register mať ako nemať a že to zvýši stav informatizácie v spoločnosti. Nuž blíži sa hlasovanie, nebudem hovoriť podrobne o tom, čo všetko ten register môže, ako môže slúžiť, včasnými záverami, informáciami o lesohospodárskej činnosti, o záverach, uzáverách dočasných na trasách z dôvodu ochrany životného prostredia alebo iných dôvodov. To všetko prispieva k informatizácii.
No a jeden z posledných bodov tohto vystúpenia. Zaregistrovali sme všetci výzvu ministerstva cestovného ruchu a športu, ktorú ohlásil pán minister Huliak na štyri a pol milióna pre obce do päťtisíc obyvateľov práve pre turistiku, pre infraštruktúru turistiky. Ale, kolegovia, kolegyne, tak predstavte si, že teraz obce, tie najmenšie samosprávy, budú na základe tejto výzvy môcť prísť značiť trasy. Ale ako to oni urobia? Budú reflektovať celoštátnu sieť ucelenú trás, ktorá existuje? Budú dodržiavať STN-ku pri značení? Alebo tu vznikne chaos, zbytočne neefektívne vynaložené prostriedky tak, že sa bude značkovať iným typom značky, často paralelne. Práve okolo menších obcí do päťtisíc obyvateľov máte veľa v extravilánoch súkromných pozemkov, vo vlastníctve súkromných vlastníkov. Títo nebudú chcieť strpieť to, že im tam hocikto príde a vyznačí si trasu. Potom sa nečudujem, že dochádza k tomu, čo je v Amerike typické alebo aj v Nemecku, že sa oplotia súkromné pozemky a je koniec s voľným vstupom do lesa, tak ako sme to poznali ešte od Márie Terézie z Rakúsko-Uhorska.
Takže preto vás prosím, prijmime tieto pravidlá férové, vyvážené, ktoré harmonizujú záujmy všetkých dotknutých tak, aby sme si zachovali toto dedičstvo, aby sme podporili najväčší rekreačný šport na Slovensku, ktorý sa týka státisícov ľudí na Slovensku ročne, ktorí nám významne hýbe domácim cestovným ruchom, ktorý je tou najlepšou cestou, ako mentálne aj fyzicky ozdraviť našu populáciu. Toto je cieľ spoločný, ku ktorému vás všetkých pozývam, lebo turisti nemajú politické tričká. Tie státisíce ľudí, to sú všetko naši blízki, to sú naši spoluobčania, vaši voliči, naši voliči. No a napokon je to efektívny nástroj na správu turistických trás, transparentné financovanie, pre férové rozloženie zodpovednosti práv a povinností všetkých dotknutých. Verím, že tak ako v prvom čítaní, aj v tomto druhom čítaní snáď prekonáme nejaké rozdelenie medzi koalíciu, opozíciu a urobíme niečo, čo je bezesporu veľmi významné pre celé Slovensko, čo má 150-ročnú históriu a nepochováme to v tomto volebnom období. Ďakujem vám za pozornosť.
Aha, pardon, pán predsedajúci, pán predseda, ešte na záver prečítam krátky pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva, ktorý je legislatívno-technickou úpravou, ktorý vyplýva z prijatého zákona o lesoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, stopnite čas. Nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
A znie takto. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524.
V čl. VII bod 2 § 25 ods. 1 sa odkaz 35a nahrádza odkazom 35b.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta k poznámke pod čiarou a označenie poznámky pod čiarou.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Náš návrh sa týka predĺženia obdobia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie o tri mesiace pri domácich opatrovateľoch. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás ešte raz, Janka, Janka, poprosím, áno, Rišo, poprosím vás, trošku kľud.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
No tak, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748. 84-2
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 788 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci a pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, dnes si vám dovoľujeme predložiť návrh zákona, ktorý by mal zlepšiť situáciu domácich opatrovateľov. Je to zákon, ktorý sa týka peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a konkrétne ide o predĺženie obdobia vyplácania peňažného príspevku na opatrovanie o ďalšie tri mesiace po úmrtí osoby, ktorá bola opatrovaná.
Aby som to zarámcovala, tak naša legislatíva je nastavená tak, že domáci opatrovateľ, zväčša je to niekto príbuzný, ktorý sa stará o toho, kto takúto pomoc potrebuje, a keď príbuzný zomrie, tak jednoducho opatrovateľ nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti. My sme sa snažili, poviem, túto skrivodlivosť riešiť už podobným návrhom. Keďže dobre vieme, že pokiaľ niekto príde o prácu, má nárok na príspevok v nezamestnanosti šesť mesiacov, takže takýto návrh sme tu už mali, ale ja rozumiem, že rozpočet je napnutý, a teda neprešiel, tak preto prichádzame, poviem to, že s alternatívou, a teda predlžovanie vyplácania tohto peňažného príspevku o ďalšie tri mesiace. Čiže spolu by išlo o, štyri mesiace by bol ešte vyplácaný príspevok na opatrovanie a vlastne by umožnil tým, ktorí, poviem to, sa ocitnú v situácii, kedy nemôžu sa znovu napríklad zamestnať, pretože, samozrejme, zamestnávateľ takýmto ľuďom nedrží pracovné miesto, tak sme im vytvorili priestor na to, aby si prácu mohli nájsť.
Aktuálna právna úprava vypláca peňažný príspevok na opatrovanie len za jeden mesiac po úmrtí, a toto sa naozaj ukazuje aj ako nedostatočné. Na nás sa obracali mnohí domáci opatrovatelia, ktorí by teda ocenili, aby tu existovala nejaká, poviem to, že ochranná doba, kedy majú nárok na to, aby, poviem, že sa aj vyrovnali s touto situáciou, ktorá často je traumatická, a okrem toho musia často riešiť aj teda tú finančnú otázku.
Chcem ešte povedať, že jednak je to kompromis voči tomu pôvodnému návrhu, ale chcem zdôrazniť, prečo chceme podporovať domácich opatrovateľov. V kontexte, poviem to, šetrenia verejných finančných zdrojov, pretože pokiaľ nebudeme mať domácich opatrovateľov a nebudú sa v domácom prostredí starať o odkázaných, tak jednoducho tých odkázaných budeme musieť niekam umiestniť. Zväčša sú to zariadenia sociálnych služieb. Dobre vieme, že ich máme málo, nedostatočný počet, navyše starostlivosť v zariadení pobytovom, alebo, ja neviem, s ambulantnou formou, je vždy výrazne drahšia ako starostlivosť, ktorú poskytujú alebo teda to, čo stojí to štát, keď to robí domáci opatrovateľ.
Čiže máme za to, že tento náš návrh šetrí štátu peniaze, zároveň myslím si, že nebudeme polemizovať o tom, že pokiaľ niekto dostáva starostlivosť v domácom prostredí, tak je to pre neho určite, poviem to, taká podpora aj psychická, a preto vidíme, že opatrovanie v domácom prostredí je určite prínosnejšie.
Chcem ešte povedať, že návrh sa nebude týkať poberateľov starobného dôchodku, poistencov v nezamestnanosti, ani poberateľov dávok v nezamestnanosti. Tam ostáva vyplácaný príspevok podľa doterajších pravidiel a pre ostatných opatrovateľov domácich teda navrhujeme predĺženie príspevku naozaj len s tým zámerom, aby im bolo kompenzované to, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Dovolím si predložiť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý má za cieľ stanoviť sadzbu dane z pridanej hodnoty pre menštruačné pomôcky na 5 %, ďalej poviem v rozprave, do ktorej sa aj hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.