35. schôdza

.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za otázku. Štát sa vzdal vlastníctva infraštruktúry verejných vodovodov a verejných kanalizácií v roku 2003, keď prešlo vlastníctvo do rúk miest a obcí, ktoré sú akcionármi vodárenských spoločností. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec povinná zabezpečiť pre svojich občanov zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp. Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti, ktoré podliehajú Obchodnému zákonníku č. 513/1991 Zb., ktorý nie je v gescii ministerstva životného prostredia. Nakoľko ministerstvo životného prostredia nie je akcionárom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, nemá informácie o pripravovanom valnom zhromaždení. Z uvedeného vyplýva, že štát nevie zasiahnuť do aktuálnej situácie. To je jedným z dôvodov, prečo ministerstvo životného prostredia aj na základe kontroly Národného kontrolného úradu predložilo novelu zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách do Národnej rady, ktorá má okrem iného zaviesť možnosť štátu ovplyvňovať činnosť vodárenských spoločností napr. aj práve vo vzťahu na skrytú privatizáciu.
Ďakujem za pozornosť.

No, mňa veľmi mrzí, že tu pán minister nie je pri tak dôležitej téme, o ktorej aj sám často rád rozpráva. A na jednej strane my sme teda privítali, že minulý týždeň stiahol tento zákon z rokovania, keďže sa tak predišlo trošku tomu, aby sa tu prijal nejaký trošku deformujúci pozmeňovák od kolegov z HLAS-u, na druhej strane však treba dodať, že predlžovaním prijatia tejto novely sa naozaj vytvára priestor pre rôznu kreativitu a teda v tom najhoršom zmysle slova. A ja by som teda očakávala, že pán minister urobí maximum pre to, aby vyslal signál, že kritická infraštruktúra ostane uchránená, a teda máme ochranu vody aj v ústave, len teda že škoda, že teda vláda na to lepšie nereflektuje a nesnaží sa naozaj kritickú infraštruktúru ochraňovať. A ja by som sa možno pani ministerky opýtala, že ako vnímate to, čo ste teraz počuli teda o situácii vo vodárenstve, predsa len ide o verejný a národný záujem, tak verím, že možno na to máte nejaký názor.

Pokiaľ ide o pána ministra Tarabu, tak má iné pracovné záležitosti neodkladného charakteru, takže ma poprosil, aby som ho zastúpila v tejto veci. To, čo ste sa pýtali, vám určite veľmi rád odpovie. A pokiaľ ide o mňa, tak súhlasím s tým, čo bolo povedané v odpovedi od pána ministra Tarabu. Ak teda budete mať naňho nejakú doplňujúcu otázku, on vám určite rád odpovie.

Ďakujem veľmi pekne. Už som čakala, že táto otázka tu dnes nepadne, takže sa teším na budúci štvrtok na hodinu otázok, kedy budem opäť dopovedať situáciu ohľadom tejto busty. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, áno, busta Cecílie Gonzagy bola premiestnená z levočského múzea v sprievode polície a, áno, toto rozhodnutie som prijala ja, ministerka kultúry. Urobila som to nielen na základe odborných predpokladov, ale predovšetkým na základe zákona, ktorý mi túto povinnosť nielen umožňuje, ale vyslovene ukladá. Mám sa teda asi podľa Progresívneho Slovenska ospravedlniť za to, že som chránila zbierkový predmet, ešte zatiaľ nevieme, akej hodnoty.
Zákon č. 209/2009 Z. z. o múzeách a galériách nie je zábavná literatúra na večerné čítanie, je to právna norma, ktorá definuje, čo má štát robiť, keď je zbierkový predmet v ohrození. Podľa zákona má orgán verejnej správy, teda aj ministerstvo kultúry, povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu zbierkového predmetu. A táto povinnosť neplatí len v prípade vojny alebo zemetrasenia. Prevozom a úschovou zbierkového predmetu zabezpečilo ministerstvo osobitnú ochranu zbierkového predmetu v súlade s legislatívou, a to tým, že vykonalo súhrn činností a opatrení zameraných na predchádzanie poškodení predmetu kultúrnej hodnoty, čím postupovalo v súlade s ustanovením § 6 písm. j) zákona č. 206/2009 Z. z. Zákon neupravuje, kedy má ministerstvo povinnosť konať s cieľom predchádzať poškodeniu predmetu kultúrnej hodnoty, čo možno vyložiť v tom zmysle tak, že takáto povinnosť ministerstva je tu vždy. A presne toto bol aj náš prípad.
Predmet podľa všetkého mimoriadnej historickej, umeleckej hodnoty bol dlhodobo uložený v priestoroch, ktoré nespĺňali štandardy moderného zabezpečenia. Roky nikto nič neurobil. A teraz keď konáme, sa zrazu všetci zobudili, všetci hrajú sa na tých najlepších expertov, najväčších záchrancov kultúry a búst. A kde ste boli doteraz? Kým bola busta v pivnici, nikomu nechýbala, ani pani Jaurovej, ani vašim kolegyniam. Ja si nepamätám, že by ste vyzývali Natáliu Milanovú, aby konala, pretože Slovensko už neprežije ďalší deň bez toho, aby sa nemohlo pozerať na bustu v levočskom múzeu. Do minulého mesiaca busta naozaj nikomu nechýbala, ani vám, vašim kamarátkam aktivistkám, bojovníčkam za kultúru, neprekážalo vám dokonca ani to, že busta je ukrytá v pivnici, teda kde sa povaľuje. V momente, ako sme na ministerstve kultúry niečo začali robiť, tak je všetko zle. Robíme všetko zle a robíme to nesprávne a zrazu všetci všetko viete vy, ako by ste postupovali úplne inak a, samozrejme, čo najsprávnejšie. Jednoducho našli ste si zástupnú tému a urobili ste z nej opäť, samozrejme, politickú, lebo vy progresívci jednoducho iné témy ani nemáte, vy ani nemáte čo verejnosti iné ponúknuť, vy nemáte agendu, ani žiadne riešenia naozajstných problémov, toho, čo naozaj Slovákov trápi, a preto len vyhľadávate čokoľvek, čo by ste, čoho by ste sa mohli chytiť a čo by ste mohli kritizovať.
Ja som na rozdiel od mojich predchodcov dala rozhodnutie nečakať, kým sa niečo stane. Ako by sme niekomu, to sa môže tak zdať, prekazili plány, ktoré niekto s touto bustou mal. Čokoľvek to už bolo, ale indície tu sú. Ja si dobre pamätám, čo bolo s bustou Berniniho, a určite aj vy, a spomínala som tento prípad aj na nedávnej tlačovej konferencii na Spišskom hrade. Prekáža vám, že sme bustu premiestnili s asistenciou polície a špeciálnych jednotiek, že sme postupovali v súlade so zákonom a s bezpečnostnými pravid... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem, pani ministerka, že ste merali cestu do parlamentu, lebo teda na výbore pre kultúru a médiá sme vás nevideli už rok, tak je to milé vás vidieť aspoň v pléne, kde teda ste sa pokúsili odpovedať na tie otázky.
Ja som vás veľmi pozorne počúvala, aj som sa snažila riadiť vašimi radami a skúsila som si to v tej hlave tak nejak, viete, ale stále mi to úplne nevychádza, lebo, ako správne hovoríte, tak zákony nie sú ľahké letné čítanie a ja vám prečítam ten zákon, na ktorý ste sa odvolávali. Ten zákon hovorí: „Ministerstvo kultúry zabezpečuje osobitnú ochranu predmetov kultúrnej hodnoty v období mimoriadnej situácie, krízovej situácie a v čase vojny a vojnového stavu v období 12 mesiacov po ich ukončení a v období 12 mesiacov po prírodnej katastrofe alebo inej mimoriadnej udalosti." Neviem, možno nám vysvetlíte, ktorá z týchto situácií nastala, že sa ministerstvo kultúry rozhodlo takto konať.
Ale ešte by som teda sa chcela spýtať, lebo na to ste mi neodpovedali, že kto dnes nesie právnu a trestnoprávnu zodpovednosť za tú bustu, lebo podľa zákona je to stále múzeum, ktoré ho má v zbierkach, ale my dnes ani nevieme, kde tá busta je a je očividne pod ochranou ministerstva vnútra. To znamená, že keď tá busta zmizne z toho miesta, kde dnes teraz je, kto ponesie tú trestnoprávnu zodpovednosť a či ju ponesiete vy, keď ste protiprávne poverili zamestnanca ministerstva kultúry, aby ju z tej zbierky, kde patrila, prevzal.
Ďakujem pekne.

.

.

V úvode mojej odpovede som vám prečítala znenie zákona, neviem, či teda ho chcete prečítať ešte raz, pretože presne tam sa hovorí o tom, čo ste vy povedali, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách. Takže presne to som vám vysvetlila.
Kde sa nachádza táto busta? Ja som hovorila, že kde sa nachádzala doteraz táto busta a aby sme ju v zmysle zákona, ktorý som vám prečítala v úvode, tak si to prehrajte, keď budete opäť počúvať odpoveď na vašu otázku, vysvetľovala, že to bola naša povinnosť ochrániť túto bustu. Je zvláštne, že, a som hrdá na to, že Slovensko sa dozvedelo, že takáto busta vôbec existuje, pretože niektorí zamestnanci múzea, v ktorom táto busta bola, ani nemali poňatia o tom, čo za busta tam je. Takže myslím si, že Slováci majú právo vidieť túto bustu nie v pivnici ukrytú, ale majú právo sa dozvedieť o tom, aký vzácny predmet Slovensko má, pretože toto je majetok Slovenskej republiky, a preto tento majetok chceme aj vystaviť na oči Slovákom a nielen Slovákom, ale aj zahraničným turistom, ktorých budeme pozývať, aby sa prišli pozrieť na našu bustu, ktorá patrí Slovenskej republike.
Téma busta bola preberaná na výbore pre médiá a kultúru, kde štátny tajomník ministerstva kultúry veľmi pokojným spôsobom, a dokonca aj zamestnanec ministerstva kultúry spolu s ním, odpovedali na otázky opozície, predovšetkým teda z PS, čo je s bustou, kde sa nachádza busta a tak ďalej, čo mohlo nastať pri prevoze, či boli dobré pneumatiky, čo by sa stalo, keby nabúralo auto s touto bustou a tak ďalej. Tak absurdné otázky, na ktoré odpovedal štátny tajomník ministerstva kultúry pán Tibor Bernaťák. Myslím, že tento výbor trval dokopy asi tri hodiny. Nie, nebola som na tomto výbore, pretože som bola na zahraničnej pracovnej ceste. A rozprávať si tu o tom, že kto, kde som ja a kde je pani Jaurová, je asi nanajvýš smiešne. Ja som bola pracovne preč kvôli ministerstvu kultúry, ale vy ste tu nesedeli ako poslankyňa, lebo ste mali iné aktivistické aktivity mimo pléna. Myslím si, že k tejto téme busta sa budú dávať ešte mnohé z otázok, na ktoré vám veľmi radi odpovieme a budeme opakovať naše odpovede. Takže ešte raz, my sme neporušili žiaden zákon.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, ctené poslankyne, vážení páni poslanci, som rád, že ste mi tú otázku položili, pani poslankyňa, pretože keď som bol na výbore, tak už vtedy ste hovorili o tom, že máte informácie, čo v 18. balíku bude, ale ja musím skonštatovať, že my sme návrh na rokovanie, ktorý bol predložený na coreper, tak bol v utorok popoludní tesne pred rokovaním, ale v poriadku. Mali ste nejaké informácie, ktoré neboli úplne založené na relevantných podkladoch, ale je pravdou, že sa v súčasnosti rokuje o 18. balíku sankcií voči Ruskej federácii a tento 18. balík chce byť prijatý, alebo je taký záujem, aby bol prijatý skôr, ako sa pôvodne plánovalo.
Ja môžem len skonštatovať, pani poslankyňa, že vláda Slovenskej republiky sa v tomto prípade riadi prísne podľa toho, čo sme si stanovili v programovom vyhlásení vlády a v súčasnosti prebieha posudzovanie tohto 18. balíka sankcií všetkými relevantnými ministerstvami tak, aby sme posúdili, že či tento balík má negatívne dopady na ekonomiku, hospodárstvo, životnú úroveň Slovenskej republiky. Ak všetko pôjde dobre, mali by sme to mať asi v piatok pripravené, pretože pokračovanie v rokovaní o tomto balíku bude na coreperi, ktorý sa uskutoční v pondelok budúci týždeň. Sú tam veci, ktoré súvisia napríklad s Nord Streamom 1 a s Nord Streamom 2, kde je zákaz transakcií vo vzťahu k týmto službám spojených s týmito plynovodmi. Rovnako je tam aj na návrh na cenové zníženie stropu nákupu ruskej ropy zo 60 na 45 dolárov za barel. Dodávajú sa tam do zoznamu ďalších 77 nových plavidiel takzvanej shadow fleet alebo tieňovej flotily, ktorá obchádza sankcie, a mohol by som ešte pokračovať s ďalšími. Všetko toto dôsledne posúdime a budeme k tomu tak pristupovať, ako som vám povedal na úvod. A robíme to od začiatku, ako sme nastúpili do vlády Slovenskej republiky, pretože náš záujem je na rozdiel od predchádzajúcich vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora obhajovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. A toto je národnoštátny záujem Slovenskej republiky.
Rovnako ako nás (rečník si odkašľal), pardon, rovnako ako nás veľmi zaujíma aj návrh takzvaný REPower, ktorý sa týka zastavenia všetkých energetických zdrojov, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, či už je to ropa, plyn, ale rovnako aj jadrové palivo, a to koncom roka 2027, čo by malo pre Slovenskú republiku katastrofálne dôsledky. A nielen pre Slovenskú republiku, domnievame sa, že pre konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej. A venoval tomu aj časť svojho príhovoru pán predseda vlády Robert Fico, keď hovoril o tom, čo sa chystá. Čiže my budeme takto pokračovať ďalej a podľa toho sa budeme aj v našich hlasovaniach správať.
Pani poslankyňa, ja by som uvítal, keby ste aj vy povedali priamo, ako Progresívne Slovensko sa chce stavať k sankciám. Čo chce Progresívne Slovensko robiť, alebo čo by robilo? Lebo chceme počuť vaše názory, pretože veľakrát len počujeme samú kritiku, alebo dokonca tvrdenie, že ste tu na to, aby ste škodili. Ale myslím si, že vláda Slovenskej republiky, aj keď sme členmi Európskej únie, má suverénne právo obhajovať národnoštátne záujmy a pokiaľ je to ohrozované aj nejakými opatreniami, ktoré by mohli vzísť z úrovne Európskej únie, je povinnosťou vlády Slovenskej republiky, aby sme tie naše záujmy obhajovali. A v prípade ak nám bude rozhodnutím nejakej entity iných krajín škodiť alebo bude dopadať toto rozhodnutie negatívne na nás, či už v podobe zvýšených cien alebo nejakých poplatkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)