35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa stále domnievam, že to bolo vystúpenie pána navrhovateľa, lebo nebolo to povedané, ale však ja som rád, že sme sa mohli prihlásiť.
Ten, kto nepodniká, tak nevie, čo sa tu na Slovensku deje. Táto vláda nám podnikateľom, aj keď teda nemôžem byť konateľ, som majiteľ, robí neskutočné veci. Tá byrokracia a ako zvyšuje táto vláda byrokraciu, ako táto vláda malých a stredných podnikateľov ničí, to nemá v dejinách Slovenska naozaj obdobu. Ja vítam tento zákon, pretože nám nielenže nevyšli v ústrety na úradoch, ale úrady nám dávajú, viac a viac a viac nakladajú. Ja sa nebránim kontrolám, nebránim sa veciam, ale keď máte, ja napríklad, my máme kontrolu každú chvíľu, v poriadku, ako Fico musí nejako opozičných poslancov likvidovať, ale toto a táto byrokracia, aká tu je, je neskutočná. Robo Fico potrebuje byrokraciu, pretože sa dá lepšie vládnuť. Lepšie sa dá kontrolovať, lepšie sa dá držať taká, taký meč nad podnikateľmi a dá sa im lepšie prikazovať. V tomto zákone nejde o nič iné, len uľahčiť podnikateľom ich čas a skrátiť ich čas. Viete, keby som vám mal rozprávať naozaj tie príbehy, ako tu rozprával pán predkladateľ, čo všetko sa, kde všade musíte ísť a musíte tam stáť na tých úradoch ako podnikateľ, to je čistá katastrofa. A ja som hlboko presvedčený, že nikto, nikto z koalície tento zákon nepodporí, čo je odporné a nechutné.

S reakciou pán poslanec Hargaš.

Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky.
Pán Pročko, začnem od konca, pán Pročko, ja stále som možno naivný, ale optimista, takže uvidíme.
Pán poslanec Mikloško, no veď áno, veď súhlasím s vami, veľa tej byrokracie prichádza aj z Únie. Tak by som to povedal tak, že tak poďme im ukázať, že to vieme robiť lepšie. A tento zákon je o tom, že my môžme ukázať, že aha, ako sa to dá. Nebudeme prví, lebo toto už v niektorých krajinách funguje, ale môžme sa pridať k tým, ktorí sú medzi prvými.
A, pán poslanec Petro, ďakujem veľmi pekne za vašu faktickú poznámku. Veľmi rád to vysvetlím. Keď vy ako podnikateľ alebo živnostník máte to živnostenské oprávnenie, ten živnostenský list, tak on je k nejakému dátumu, hej. A keď sa zavádzala transakčná daň a mali vám zriadiť, čiže on vypovedá o tom, že, ja neviem, k 1. 5. 2021 som bol živnostník, ale tá banka, keď vám zakladá transakčný účet, potrebuje vedieť, že v momente zakladania toho transakčného účtu ste stále živnostníkom, hej, a na to slúžia výpisy. Čiže preto sa vlastne z tých štátnych systémov vydáva výpis, lebo ten potvrdzuje, že k tomuto dňu, kedy je ten výpis vydaný, stále ste podnikateľ, stále ste živnostník, stále to je pravda, stále to platí. Čiže preto musia dnes podnikatelia chodiť po týchto úradoch a pýtať si tie výpisy. No a tento zákon by bol o tom, že nemusíte ísť na úrad a pýtať si ten výpis, ale banka si tie údaje vie priamo v systéme overiť, že áno, vidím, že k dnešnému dňu ste stále živnostník, nič mi nemusíte nosiť, vidím to tu, je to zo štátnej evidencie, je to oficiálne, na právne účely, mne to stačí, ďakujem. Hej, čiže chápete ten rozdiel. Čiže nejde o to, že to živnostenské oprávnenie mám, ale výpis potvrdzuje, že je platné k nejakému konkrétnemu dátumu. A na to dnes, žiaľ, musím ísť na úrad alebo na poštu a tam si ten výpis vypýtať a potom ho niekam nosiť. Vďaka tomuto zákonu by to tak nemuselo byť.
Takže, ešte raz, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky aj za konštruktívnu debatu, aj za otázku, verím, že som vám zodpovedal, špeciálne si pozriem, ako budete, pán poslanec, hlasovať, teším sa na to.
Ďakujem pekne.

Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už asi nechce vystúpiť. Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslankýň Kosovej, Kalmárovej, Nash na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 829, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 872.
Pani poslankyňa Kosová bude predkladať tento návrh zákona. Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Viery Kalmárovej a Natálie Nash na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 829.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť zákon, ktorý predkladáme v spolupráci s kolegyňami Vierou Kalmárovou a Natáliou Nash a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť dôsledné dodržiavanie princípu zákazu segregácie vo vzdelávaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva na vzdelanie ako základného ľudského práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, ale aj viacerými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Európsky súd pre ľudské práva vo svoje judikatúre k právu na vzdelanie odsúdil segregáciu ako diskriminačnú praktiku, ktorá je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane základných práv a slobôd.
Diskriminácii a jeho zákazu sa, samozrejme, venuje aj Ústava Slovenskej republiky a zároveň aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v ustanovení § 2 ods. 3 vyslovene uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj nekonanie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu.
Návrh zákona teda reaguje na alarmujúci a dlhodobo pretrvávajúci stav segregácie rómskych detí v našom školstve. Práve v dôsledku segregácie vo vzdelávaní začala Európska komisia už v roku 2015 konanie o porušení povinnosti, tzv. infringement proti Slovenskej republike pre nerovný prístup rómskych detí k vzdelaniu, a to s odvolaním sa na skutočnosť, že rómske deti boli v slovenskom školskom systéme systematicky segregované či už v bežných alebo špeciálnych školách a triedach pre deti s mentálnym znevýhodnením.
Vážený pán predsedajúci, tu končím a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Pani poslankyňa Gažovičová je spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči, podajte nám spravodajskú informáciu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra tohto roku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Pani navrhovateľka, pani poslankyňa Kosová sa prihlásila aj do písomnej aj ako navrhovateľka, tak si vyberte, ako chcete, máte neobmedzený čas, môžte hovoriť, koľko chcete.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako som spomínala, od roku 2015 je na Slovenskú republiku uvalený infringement za segregáciu rómskych detí. To znamená, že sme mali desať rokov na to, aby sme sa pokúsili tento zvyšujúci sa trend segregácie na Slovensku zastaviť. Bohužiaľ, musím povedať, že osem rokov sme na Slovensku neurobili absolútne nič. Podotýkam, že to bolo práve za obdobia trvania Ficových vlád, to je proste fakt. Výsledkom je, že dnes máme 468 škôl, ktoré sa nachádzajú v riziku segregácie, a viac ako 65 % rómskych detí, ktoré navštevujú školu, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. Ja si myslím, že to je naozaj vážny stav a my musíme začať konať.
Na Slovensku prvý prelomový predsudok vo veci segregácie prišiel už v roku 2012, to znamená ešte dávno predtým, ako sme mali ten infringement, a bolo to, keď okresný súd v Prešove rozhodol, že škola v Šarišských Michaľanoch porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa diskriminácie na základe etnickej príslušnosti. Bol tam samostatný vchod pre deti, samostatný pavilón, kde sa učili iba rómske deti, a kým deti z majority mali napríklad teplú, zdravú stravu, tak deti v tomto samostatnom pavilóne mali len suchú. Čiže tam jasne došlo k nerovnému zaobchádzaniu. A súd vtedy nariadil, aby táto škola odstránila segregáciu už do začiatku školského roka 2013 – ´14. Tento prípad sa stal naozaj prvým prelomovými a bol to taký precedens pre ďalšie súdne rozhodnutia, ktoré sa týkali segregácie na Slovensku, a tipnite si, ako to skončilo. Škola nakoniec vyriešila tú segregáciu tak, že v neďalekej obci je vystavaná úplne nová škola v Ostrovanoch, kde tieto rómske deti dochádzajú. Takže segregáciu sme vyriešili ďalšou segregáciou a nie je to jediný prípad na Slovensku, kedy sa takto riešia veci.
Ďalší príklad je napríklad v roku 2022, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika, ktorá je zastúpená, samozrejme, ministrom školstva, je zodpovedná za segregáciu rómskych detí v etnicky homogénnych školách v blízkosti znevýhodnených rómskych komunít, a to je v Starej Ľubovni – Podsadek. Tento rozsudok bol tiež prelomový, pretože prvýkrát konštatoval, že štátne orgány sú zodpovedné za segregáciu, ktorá dokonca vznikla spontánne a nie cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. No a potom v roku 2023 Najvyšší súd konštatoval segregáciu aj v Muránskej Dlhej Lúke, kde sú deti na prvom stupni vzdelávané segregovane, tiež, samozrejme, v blízkosti osady a je to v kontajnerovej škole. Ale na druhý stupeň už odchádzajú do dvanásť kilometrov vzdialeného Muráňa a znova do segregovanej školy, je tam 95 % rómskych detí. Zarážajúce ale na tom je, že len päť kilometrov od Muránskej Dlhej Lúky je obec Revúca, kde sú tri alebo štyri základné školy, kde by kľudne týchto desať, jedenásť, dvanásť detí mohli byť distribuovaných do týchto mestských škôl bez toho, aby vznikla nejaká markantná záťaž. Bohužiaľ, namiesto toho, aby sme deti integrovali v meste Revúca, my ich radšej vozíme ďalej do čisto segregovanej školy.
Veľmi dôležitý rozsudok je aj rozsudok z roku 2024, kedy opäť Krajský súd v Prešove potvrdil zodpovednosť štátnych inštitúcií za segregáciu rómskych detí na základnej škole v Terni. Priamu zodpovednosť za segregáciu pridelil opäť ministerstvu školstva a v tomto prípade aj regionálnemu školskému úradu za to, že neboli schopné urobiť nejaké dostatočné opatrenia na odstránenie segregácie a prizerali sa na udržiavanie existujúceho stavu.
Je naozaj zarážajúce, že štátne orgány tieto právoplatné rozsudky doteraz v plnej miere neuznali a nepremietli ich do účinných desegregačných opatrení. Naopak, sme svedkami praxe, ktorej nedostatočne kapacity mnohých segregovaných škôl, kde, samozrejme, sú prevažne rómske deti, riešime prostredníctvom výstavby ďalších prístavieb k týmto školám, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí. Až po nástupe predchádzajúcej vlády sme sa tomuto problému ako-tak začali venovať a osobne si myslím, že to bola taká tiež len okrajová pozornosť, výsledkom čoho bola konečne po dlhodobom tlaku mimovládnych organizácií definícia segregácie v školskom zákone. Povedzme si ale pravdu, že definícia segregácie v legislatíve neprinesie v konečnom dôsledku žiadny efekt, najmä nie vtedy, keď zlyhávajú naozaj prostriedky pomoci a podpory školám. My nemáme dostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by boli ochotní a zapálení pracovať s týmito deťmi z chudobného prostredia, nemáme dostatok podporných profesií, nemáme asistentov, psychológov, sociálnych vychovávateľov, sociálnych pracovníkov a bez systémovej pomoci v oblasti desegregácie, bez metodických materiálov a ochoty učiteľov zlomiť túto segregáciu a, samozrejme, aj búrať predsudky rodičov a bez ochoty vlády, ochoty vlády zvyšovať životnú úroveň ľudí žijúcich v komunitách je tento zámer desegregácie odsúdený na neúspech.
Po nástupe súčasnej vlády sme sa v takzvanom balíku opatrení legislatívy pod názvom Nežná revolúcia z dielne ministra Druckera dočkali nejakých desegregačných štandardov, ktoré musí do 1. septembra každá jedna škola zapracovať do svojich školských vzdelávacích programov. Z nášho pohľadu ale ide zase len o formalitu, podobne ako pri definícii segregácie, pretože zostane len na papieri. Školy totiž nemajú absolútne žiadne nástroje, nemajú informácie, nemajú metodiky, na základe ktorých by mohli segregácii preventívne predchádzať alebo v prípade, že už táto segregácie je, tak by ju mohli nejakým spôsobom eliminovať. Okrem toho neexistuje ani žiadny kontrolný a ani žiadny sankčný mechanizmus, ktorý by bol nejako nápomocný pri tom, aby uplatňovanie desegregácie bolo vôbec vymáhané. Ministerstvo školstva síce urobilo monitoring segregácie a spustilo prvý pilotný projekt v dvanástich mestách a obciach, no ale na tieto výstupy si ešte budeme musieť dlho počkať, kým sa z nich nejako poučíme.
Aby toho ale nebolo málo, tak ministerstvo svoj záujem o skutočné riešenie problému ukázalo napríklad aj tým, že vo veci segregácie v obci Terňa, kde súd priamo pomenoval ako zodpovednú inštitúciu ministerstvo školstva a regionálny úrad, tak proti tomuto rozhodnutiu sa ministerstvo odvolalo, čím vlastne povedalo to, že neprijíma zodpovednosť za pretrvávajúcu segregáciu. Podľa mňa je to jasný signál. Prvým krokom k náprave je totiž vždy uznanie si vlastnej zodpovednosti. Očakávať ale uspokojivé riešenie v oblasti inklúzie rómskych detí a všeobecne Rómov od predstaviteľov tejto takzvanej sociálnej demokracie, kde by sme teda mohli vyžadovať nejaký solidárny, odborný a ľudskoprávny prístup je asi ilúziou. Ja zatiaľ som si teda bola vedomá len toho, že tu boli rôzne útoky skôr hodné extrémizmom, extrémistov a používanie rómskej karty v snahe získať politické body, takže nemám nejakú nádej na zmenu.
No ale aby to neznelo tak, že tu obhajujem len svoje ľudskoprávne stanoviská alebo progresívne, alebo že to je založené len na mojom subjektívnom vnímaní, tak mi dovoľte prečítať stanovisko nezávislého orgánu Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Existuje problém pasívnej legitimizácie ministerstva školstva v súdnych konaniach týkajúcich sa segregácie. Súdy nemajú právny základ, na ktorom by mohli ministerstvo zaviazať k náprave. Niektoré nové opatrenia ako pilotné rómske národnostné školy môžu pôsobiť ako inštitucionalizovaná forma segregácie, ak nie sú riadne kontrolované. Národné stredisko pre ľudské práva v tejto téme odporúča legislatívne zmeny, ktoré by zohľadňovali etnické zloženie pri tvorbe školských obvodov: zamedzenie financovania školských projektov, ktoré nerešpektujú princípy desegregácie, zlepšenie komunikácie medzi samosprávami a vylúčenými komunitami a podpora inkluzívneho a rovného vzdelávanie namiesto segregácie pod rúškom národnostného školstva. Na tieto skutočnosti poukazujeme aj my. A reagujeme hneď na prvé odporúčanie strediska pre ľudské práva a práve týmto zákonom.
Naším cieľom je teda vyslovene zakotviť zákaz segregácie ako princíp v zákone 596/2003 Z. z. Uložiť obciam a samosprávnym krajom povinnosť upraviť školské obvody tak, aby rešpektovali zásady nediskriminácie a rovného prístupu. Po tretie, zaviesť mechanizmy monitorovania prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy s cieľom posilniť ich úlohu pri plnení týchto zásad, čím sa ma predísť nečinnosti alebo účelovým rozhodnutiam na lokálnej úrovni. Takisto zaviesť povinnosť obciam alebo samosprávnym krajom vykonať potrebné zmeny školských obvodov do stanoveného termínu voči tým subjektom, ktoré porušujú zákaz segregácie alebo neprijímajú opatrenia na jej odstránenie. No a po štvrté, cieľom zákona je zabezpečiť transparentnosť a verejnú kontrolu prostredníctvom zverejňovania rozhodnutí a každoročnej správy predkladanej Národnej rade Slovenskej republiky o dodržiavaní princípu zákazu segregácie, čím sa vytvára, samozrejme, aj základ pre kontinuálne zlepšovanie politík v oblasti uplatňovania rovného prístupu ku vzdelávaniu pre všetky deti.
Dovoľte mi ešte prečítať vám stanovisko k tomuto zákonu, ktoré ma čiastočne potešilo, ale najmä ma to pobavilo, kde stanovisko predkladateľov Skupiny priateľov menším Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zasielajú, predpokladám, že každému z vás, poslancov a poslankýň, svoje hodnotiace závery a hodnotia, samozrejme, návrhy zákonov, ktoré sú predkladané v tomto parlamente, a tento návrh zhodnotili takto.
Návrh hovorí aj o tom, že štandardné pravidlá určenia obvodov majú platiť aj na samosprávne kraje, ak sú zriaďovateľmi škôl. Doterajší zákon o tejto veci nehovorí, čo môže viesť k anomáliám v systéme. Školské obvody aj spádové materské školy primárne určujú obecné samosprávy, môžu nájsť aj s kapacitou priamo v obci alebo sa dohodnúť so susednými obcami. Ak sa to nepodarí, obvod napokon určí regionálny úrad, ten má podľa návrhu dostať nové úlohy – monitorovať držiavanie segregačného princípu pri tvorbe školských a predškolských obvodov, vydanie stanovísk o ich dodržaní, ale taktiež určiť nápravné opatrenia či aj zažalovať porušiteľov tohto princípu. Vyzerá to, že to pochopili veľmi dobre. Nakoniec hovorí, že ministerstvo školstva má vypracovať aj smernicu o postupe pri monitorovaní dodržiavania princípu inklúzie a zákazu segregácie pri určovaní školských obvodov základných škôl a určovaní spádových materských škôl a posielať každoročnú správu o týchto témach do Národnej rady. A teraz to začína byť naozaj zábavné. Je určite pravda, že aktuálny systém školských obvodov vôbec nereflektuje na princíp desegregácie. Za toto stanovisko im, samozrejme, ďakujeme. A školské obvody môžu a aj sú zneužívané na vytvorenie segregovaných dištriktov. Navrhovaný zásah do zákona je pomerne malý, tak je otázne, či vie sama v sebe dosiahnuť zmenu, ktorú hľadá. Hlavným hrdinom procesu sú regionálne úrady, ktoré majú silné zázemie v regiónoch, avšak nemusia disponovať dostatočnou odbornou kapacitou na vyhodnotenie dodržiavania princípu segregácie.
Napokon, samozrejme, návrh teda odporučili podporiť s tým, že je teda tu napísané, že to chcú na dopracovanie dať pred druhým čítaním s vidinou možného osadenia do širšej reformy školských obvodov. No asi je zrejmé, že to, že tento návrh odporúčajú podporiť, nás potešilo a teraz k tomu, čo nás pobavilo. Pravdou je, že v tomto prípade ide o stanovisko aj pána Ábela Ravasza, ktorý je súčasťou tejto skupiny, ktorá robí tieto hodnotenia, a ktorý je zároveň aj zamestnancom ministerstva školstva a poradcom ministra Druckera. Čiže sa dokonca venuje aj primárne otázke desegregácie.
Tak pre mňa je naozaj vtipné to, že pán Ravasz, ktorý je veľmi dobre oboznámený so stavom segregácie rómskych detí na Slovensku aj s absenciou účinných nástrojov na jej elimináciu a je vo svojej funkcii už takmer dva roky, tak za celý tento, za toto obdobie vlastne nebol schopný prostredníctvom svojho vplyvu na ministra predstaviť nejaký uspokojujúci návrh na riešenie problémov pri tvorbe školských obvodov, to je po prvé.
A po druhé, volí tak zásadný a tak bezprecedentný zásah ako je premenovanie segregovanej školy na národnostnú, aby sa vyhol nejakého postihu od Európskej únie, je to naozaj smutné. Po druhé, tento zamestnanec vlastne školstva explicitne priznal, že regionálne úrady, školské samosprávy, ktoré zriaďuje ministerstvo školstva, sú neschopné. Sú neschopné vykonávať dohľad nad uplatňovaním desegregačných opatrení. Tak človek by sa nad tým fakt aj zasmial, keby to nebolo do plaču.
No a potom, po tretie, priznal, že školský zákon doposiaľ neriešil otázku školských obvodov v prípade škôl, ktoré aj zriaďujú samosprávne kraje, no a navrhuje širšie dopracovanie návrhu zákona, ale nehovorí, v čom, ani ako. No možno práve preto, že tieto jeho záujmy sa uberajú úplne iným smerom a zaoberá sa tou otázkou, ako obalamutiť Európsku komisiu.
Každopádne priznám sa, že je naozaj dôležité, aby sa Slovenská republika a občania v nej zobudili. Nemôžeme si už dlhodobo zatvárať oči nad tým, že neschopnosť inklúzie chudobnej časti obyvateľstva, ktorá trpí v generačnej chudobe, nás stojí naozaj veľmi veľa. Každého z nás. Stojí nás našu budúcnosť. A ak nefungujú nejaké humánne pripomienky a výzvy k ľudskosti, tak možno zafunguje aj to, že na neschopnosti inklúzii marginalizovaných komunít naša krajina prichádza o dve miliardy eur. Ale priznám sa, že ja som si všimla, že ani tento argument už na Slovákov nefunguje a ja naozaj neviem, čo by zafungovalo pre to, aby sa aj Slováci prebudili a aby ste sa aj vy, vážení poslanci a poslankyne koalície, zobudili a aby ste tlačili na svoju vládu, aby riešila problémy generačnej chudoby a aby začala považovať práve túto tému za svoju prioritu už len kvôli tomu, že sa tvárite, že ste sociálni demokrati. Každý z nás získal mandát od ľudí a je teda veľmi dôležité, aby sme hájili záujmy týchto ľudí.
Takže ja dúfam len na záver, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Kalmárová.