39. schôdza

Pán poslanec Hargaš.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za možnosť ešte raz za mňa vystúpiť, lebo veľká chyba sa stala, ako pán kolega Dostál správne upozornil v tom, v tom návale nadšenia zo zrušenia byrokracie, som zabudol prečítať pozmeňujúci, teda doplňujúci návrh, alebo som teda možno už dúfal, že pán Kalivoda na mňa tak úprimne pozeral, že už prednesie ho rovno on, že to nebude opozičný, ale koaličný. Stihli by ste to, ale možno nabudúce.
Takže aby sme učinili procesom zadosť, tak, pán predsedajúci, teraz prečítam doplňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 912.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (tlač 912).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Govemmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 301/2023 Z. z., zákona č. 237/2024 Z. z., zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 365/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10 sa odsek 11 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k) poskytovanie údajov podľa písmena j), so súhlasom osoby, ktorej sa takéto údaje týkajú, tretej strane,".
2. § 55 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov poskytuje údaje z informačných systémov, z ktorých sú orgány verejnej moci pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje,^29aa) vždy aj spôsobom a v rozsahu podľa § 10 ods. 11 písm. j) a k); na poskytovanie týchto údajov vytvorí správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov verejne dostupné aplikačné rozhranie. Údaje podľa prvej vety sú použiteľné na právne účely rovnako, ako sú použiteľné na právne účely pre orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu. ^29ab)
Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú:
^29aa) § 1 ods. 3 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .
^29ab) § 1 ods. 1 zákona č. 177/2018 Z. z. v znení zákona č. 310/2021 Z. z.".
3. Za § 60j sa vkladá § 60k, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠60k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2025
(1) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečí plnenie povinnosti podľa § 55 ods. 6 najneskôr od 1. mája 2025, pričom aplikačné rozhranie a popis jeho použitia sprístupní najneskôr do 1. marca 2025.
(2) Postup a podmienky, ktoré musia byť podľa predpisov o informačných technológiách vo verejnej správe a tohto zákona splnené na poskytovanie údajov podľa § 10 ods. 11 písm. k) zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli.".".
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. marca 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Hargaš, zaujímavý návrh a teda obsahovo myslím si, že ťažko s ním môže mať niekto problém a ja teda verím, že vaše neutíchajúce úsilie a opakované predkladanie tohto návrhu aj vo forme pozmeňujúcich návrhov nakoniec padne na úrodnú pôdu a niekto si to z koalície osvojí, príde s tým do parlamentu a bude to, bude to schválené. Ale zaujímavá je aj tá forma, teda nemyslím len tú formu prednesu v dvoch, v dvoch vystúpeniach, ale aj, aj samotnú formu, lebo je to čiastočne teda rozširujúci návrh a možno by niekto mohol namietať, že ide o prílepok. Ale teda nejde o klasický prílepok, aj keď sa tam dopĺňa nový článok, lebo § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo, obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je vlastne odloženie účinnosti časti novely toho zákona, ktorý sa týmto pozmeňujúcim návrhom, návrhom navrhuje doplniť. Čiže nepochybne z hľadiska matérie ide o niečo, niečo iné, ako je obsahom návrhu zákona, ale zároveň sa to týka toho zákona, ktorého novelu sa navrhuje alebo časť novely sa navrhuje posunúť účinnosť v tom, v tom návrhu zákona. Čiže aj z teoretického hľadiska by to bol určite veľmi zaujímavý materiál na rozbor a na diskusiu na tému, čo sú a nie sú prílepky, lebo toto je naozaj že taký veľmi špecifický príklad.

Pán predseda parlamentu sa s tým určite pri hlasovaní vysporiada (povedané s úsmevom). Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Pán navrhovateľ nech... Á, ešte to má, pán poslanec Hargaš s reakciou na faktickú.

Ďakujem, pán kolega, za vašu faktickú poznámku a aj teda pre pána predsedu máme ďalší motivačný faktor, prečo to podporiť, pretože to je výborný materiál na štúdium legislatívneho, legislatívno-procesnej praxe. Ja si myslím, že to prílepok nie je. Pre prípad, že by ste sa rozhodli to podporiť, možno nám tu vznikne nejaký, nejaký veľmi užitočný precedens do budúcnosti, s ktorým sa môže potom aj koalícia riadiť pri svojich ďalších predkladaných návrhoch. Takže keď nestačili všetky dôvody, tých 350-tisíc papierov ročne, tak máme 350 001. dôvod, a to je, že to môže byť legislatívne veľmi užitočná vec, keď to podporíte.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, jedine, že by ešte spravodajca chcel niečo povedať (povedané so smiechom).
Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Parlamentná tlač 989, výsledky rokovania výborov sú v tlači 989a.
Pán podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba nám tento vládny návrh zákona odôvodní.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Predkladáme ďalšiu novelu zákona o EIA. Určite ešte nejaké novelizácie budú, pretože zákon o EIA je tak komplexný a tak zanedbaný zákon, že samozrejmé, že ho upravujeme krok za krokom. Som veľmi rád, že doposiaľ sa nám podarilo výrazným spôsobom eliminovať zneužívanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie rôznymi aktérmi, ktorí si z toho urobili životnosť a jediná živnosť spočíva v tom, aby bránili akémukoľvek rozvoju na Slovensku. Takže som naozaj veľmi rád, že tento ďalší zákon, novelizácia iba pokračuje v tomto trende. Tá predošlá novelizácia napríklad určila, že zisťovacie konanie, teda tá tzv. malá EIA ide mimo, ide mimo správneho konania, takže už sa nebude môcť nabúrať do každého procesu skupina kadejakých Slávikovcov a teraz potvrdzujeme ešte to, že už aj tí, ktorí budú posielať rôzne pripomienky po termíne, tak sa tieto pripomienky zohľadňovať nebudú.
Druhá vec, veľmi kľúčová, veľmi dobre viete, že na Slovensku sa teda rozmohol taký trend, že niekto by veľmi rád staval veterné parky ľuďom za domami, za záhradami. Nikto sa tých ľudí nechce pýtať, či to tam chcú. A práve táto novelizácia veľmi jasne hovorí, že ľudia by mali mať právo sa vyjadriť, čo na poliach za ich domami bude o to väčšmi, že Slovensko žiadne veterné parky nepotrebuje. Máme veľmi jasný koncept jadrovej elektriny. Slovensko, áno, má jeden z najčistejších energetických mixov elektrickej energie na svete. Patríme, myslím, medzi päť štátov, ktoré sú v tejto veci absolútne najčistejšie a nevidíme žiaden dôvod, prečo by nám mala byť vnucovaná forma elektrickej energie, ktorá v našom, v našom prípade nie je, nie je nejak automaticky preferovaná, ale v poriadku, kto to chce, nech to má, len musí to byť so súhlasom obce.
Takže tento zákon presne ide v tejto veci v ústrety občianskemu hlasu. Na druhej strane, áno, je tu záväzok predošlej vlády, ktorá povedala, že treba, vlastne oni sa prihlásili k kadejakým rôznym záväzkom, ktoré sú proti ekonomickým záujmom Slovenska. Jeden z nich napríklad je to, aby sa urýchlene tieto zdroje, ktoré my vôbec nepotrebujeme, ktoré len predražujú elektrickú energiu, aby sa implementovali. Preto sme zaviedli teda dve akceleračné zóny v zákone, to znamená lokality, kde v urýchlenom procese tie parky môžu byť vystavané, teda len dva, dve lokality, ale s tým, že aj tu bude platiť to, že bez súhlasu obcí to nie je možné.
Tretia absolútne pseudotéma, ktorá tu je a ku ktorej sa veľmi hrdo hlásim, je, že áno, aj na Slovensku nebude musieť automaticky byť veľká EIA pri každom jednom investičnom zámere v oblasti turizmu. Ja viem, že to narobilo veľmi veľkú nevôľu najmä zo strany tých, ktorí si urobili živnosť z toho, že vypaľovali tu kadejakých podnikateľov len preto, že si chceli rozšíriť niekde parkovisko, trvalo to 6-10 rokov, že niekto chcel hrdzavé lano vymeniť na lanovke, to trvalo šesť rokov a z tohto tí, ktorí mali živnosť, ktorí z tohto robili vedu a ktorí tu cielene hádzali polená pod nohy slovenským podnikateľom, tak jediné, čo tým docielili, že sa turizmus rozvíjal všade naokolo, len nie na Slovensku. Takže určite tu vystúpia najmä, však tu, už sa tu prezentujú druhý deň predstavitelia Progresívneho Slovenska, ktorí teda nemajú radi už ani turizmus, vyhnali odtiaľto priemysel, tak najnovšie už im vadí aj turizmus.
Takže chcem ubezpečiť všetkých, k žiadnemu bezbrehému rozvoju a výstavbe v národných parkoch nepríde, pretože po prvé, zonácia je práve zmysel zonácie to, aby bolo jasné, že kde čo môže stáť. Takže zonácia je prvá vec, ktorá hovorí napríklad: v tejto časti nemôže byť nič, lebo je tu najvyššia zóna ochrany, v tejto časti môžu byť lanovky, v tejto časti môžu byť lyžiarske vleky, v tejto časti môže byť poľnohospodárstvo. A keď takto máte zadefinovaný park, národný park, tak samozrejmé, že nemôže k žiadnemu bezbrehému, bezbrehej výstavbe dôjsť. Jediné, čo sa naozaj udeje, že to získa úplne jasné pravidlá bez toho, aby niekto bol, bol veľmi potrebný pri vydávaní rôznych pečiatok, ktoré mali nekonečnú hodnotu, napríklad to, aby ste každý rok museli získať povolenie, že sa môže lyžovať na svahu, ktorý je určený na lyžovanie. Naschvál to držali v tretej zóne ochrany, pretože by každý jeden rok si museli chodiť pre povolenie na to, aby sa tam mohlo lyžovať.
Takže presne tieto službičky po prijatí tohto zákona už nikto vyžadovať a vyhľadávať nebude. A opäť nepochybujem o tom, že Progresívne Slovensko sem príde a bude práve hovoriť, že toto im na tom zákone vadí. Všetci ostatní myslím si, že v tom majú jasno. Každý, kto chce, aby na Slovensku bol aký-taký rozvoj a sme držali krok s civilizovanou časťou Európy, za tento zákon zahlasuje, pretože, pretože je a dáva do súladu tieto zákony aj so smernicou Európskej únie a najmä s praxou a zdravým rozumom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Igor Šimko je spravodajcom, ktorého určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odôvodní nám návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1100 z 11. septembra 2025 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony...
===== ... a vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 989. Na prerokovanie týmto výborom, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením číslo 341 z 11. septembra 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o predmetnom vládnom návrhu zákona dňa 11. septembra 2025 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 989A, nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zároveň určil za spravodajcu poslanca Igora Šimka, za spoločného spravodajcu, ktorý predloží predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, skončil som.